Slovenský Ľud, júl-december 1935 (XV/27-52)
1935-07-03 / No. 27
Týždenník venovaný vzdelaniu a ľudovýchove. Ročník XV., číslo 27. Číslo za 40 hal. Košice, 3. júla 1935. Sv. Cyril a Meíod, apoštolovia Slovanov. Vážnosť a veľkosť národa spočíva v jeho minulosti, v jeho dejinách. Čím bohatšia, plnšia a významnejšia je jeho minulosť, tým väčší zástoj hrá ten národ na svetovom forume i v dnešnej dobe, a čím hlbšie zapustil korene v minulosti, tým hojnejšie vetve vyrastú z neho v budúcnosti, ktoré bohaté budú prinášať ovocie požehnania pre dobro svoje i celého ľudstva. Slávne a starobylé dejiny národov predpovedajú a zaručujú mohutnosť a silu ich života i v budúcnosti. A každý národ chcel by byt slávnym! Ostatné národy závidia tomu národu , ktorý Prezreteľnosťou Božou zjavil sa skôr na javisku uvedomelého národného života, ktorý žil vyspelou kultúrou už vtedy, keď veľká väčšina národov žila ešte v tmavom barbarstve, ktorý mal učiteľov svetového mena a učil sa z ich majstrovských spisov vo svojej materčine, o čom súsedom sa vtedy ešte ani nesnívalo. A týmto slávnym národom je i náš národ slovenský. Súsedi závideli mu jeho preslávnu minulosť. Preto zamlčovali, prekrúcali a do úzadia stavali slávne dejiny Slovákov. Týmto ľahko sa dá vysvetliť ten smutný fakt, prečo Slováci až do prevratu náležité nepoznali svojich dejín, prečo v školách učili sme sa o všelijakých kráľoch a národoch, len o slovenských nie. Prišiel prevrat. Nadvláda cudzieho národa prestala. Slováci stali sa slobodnými a slobodne začali sa vyvíjať na poli svojej národnej kultúrv. V tomto vývoji naimenej ich hatí nedostatok národného a kultúrne vyspelého, svojského života. Slováci mali takú minulosť, za ktorú by sa nehanbil ani ten naikultúrneiší národ. Lebo Slováci malí minulosť skvelú, starobylú, kultúrnu a kresťanskú. Slováci hrali dôležitú úlohu medzi národmi už vtedy, keď súsedia boli ešte národne nemí. Žili v sporíadanom štáte: v ríši Veľkomoravskej už v tej dobe, ked ich súsedía roztratení kočovali po horách bez disciplíny a národného povedomia. Na Slovensku prekvitaly krásne kultúrne ustanovizne: chrámy a školy, pestoval sa obchod, priemysel, prekvitala slovenská reč dávno pred príchodom divokých Maďarov; ba keď títo trvale sa usadili, kultúra slovenská natoľko premenila celý ich národný život, že ešte i dnes zjavne a v hojnej miere nachádzame jej stopy v maďarskej terminologii. Bolo by to zaiste znakom nevďačnosti, keby sme sa my Slováci nepoďakovali Prezreteľnosti Božej, že nám poslala takých mužov, akých iné národy nemajú, že Jej riadením prišli k nám naši vierozvestovatelia a nositelia kultúry: sv. Cyril a sv. Metod. Cit vďačnosti a úprimnej lásky pobáda nás práve toho roku, keď slávime 1050 výročie smrti prvého slovenského patriarchu: sv. Metoda, aby oslávili sme svojich velikášov národných i kultúrnych, soznámili sa s ich životom, dielom a odkazom, a povzbudení ich príkladom pokračovali v stavbe slovanskej spolupatričnosti a lásky na základe evanjelia. Život sv. Cyrila a sv. Metoda pred príchodom k nám. Život svätých vierozvestovateľov poznáme z piatich historicky hodnoverných legiend: talianskej, moravskej, českej, pannonskej a bulharskej.1)- Najvýznačnejšími dokladmi však sú listy pápeža Jána VIII. (a Štefana V.), ktoré sa nám zachovaly z čiastky celé, z čiastky v zlomkoch. List Hadríana II. zachoval sa len v prostom staroslovanskom preklade v Metodovej legende.2) Ďalej pápežský knihovník Anastazius zanechal nám zprávy o Cyrilovi v Ríme i Carihrade. S Cyrilom sa soznámil v Ríme, ked sprevádzal našich apo- 2) Dr. Frant. Grivec: Slovanští apoštolove sv. Cyril a Metoděj 1927. Str. 162. Pápežský lej.it parížsky arcibiskup kardinál Verdier na návšteve u prezidenta Masaryka v Lánoch. 1) Dr. Ľud. Zachár: Sv. Cyril a Metod na Devíne 1928.