Slovenský Týždenník, apríl 1948 (III/17)
1948-04-25 / No. 17
r strana S. íoznámky Náboženská výučba plne zaistená v KatoHckych movänAoh dfta i. kprila 1948, 6. 14, irverejiiill ziprárm o novcrni Ikotekioiii sákone, t ktorej ea mylne nvikdza, že nábažejistvo akö vyniSovací predmot «a zavedie len na tých Nikolách, kde sj to rodáôia žiakov budú žeJať. Naproti tomu vláda § 19 nprayila takto; i^&kola Je povinná ataraf sa o náboženakú výchovu žlakov ich nábožensikého Tyznaňia, vynímajúc tie prípady, keď rôdiôia (ich zástupcovia) odhlásia diéta B tejto výchovy.” Teda Štát preberá povinnosf starať sa o vyučovanie nábožen* •tva na budúcich školách národných a atredýoh. Od výchovy náboženskej budú oalobodení len tí žiaci, ktorých rodičia • to požliadadú. Toto ustanovenie sa v pio^tate preberá zo zákona č. 226/1922 (Malý školský zákon). Y ďalších odsekoch osnovy zákona sa určuje, že výohofa a dozor nad vyučovaním nátražen* •tva prislúcha ijríslušným cirkevným orránom, sostavôvanie učebných osnov taktiež. Osnova zákona zaisťuje v plnej miere náboženskú výučbu na školách I. a II. stupňa, lebo žiaci všetkých vymaní (až na ojedinelé výnimky) budú povinní navštevovať náboženiskú výchovu na školách. Že vláda usiluje náboženskú výchovu •intenzivnit, nasvedčuje i vládne nariadenie č. 14 zo dňa 17. februára 1948, ktorým nariaďuje budúcim učlterom náboženstva na školách Indových a meštian- Bkych, okrem odborného štúdia na hoho•loveckých fakultách aj štúdium pedagorické na fakultách pedagogických. Smier medzi dedinou a mestom !V> ZrnäeDl roTnlckelio poddaastvi r. 1848 stala sa slobodnou 1 naäa dedina. Bola to ň. plná sloboda osobná — a Ja roajetjto'vá, aspoň do tej miery, že roľnílk konečne bol i vlastníkom pôdy, ktorú po atáročda obrábal, držal a užíval iba z vTohnostenakej miiiostl, _ a že oslobodený bol od povinných robôt na pôde paniäkej. Od tých čias roibil na svojom vlastnom a len pre seba. Stal Sa rovnoprávnym s ostatnými triedami a stavmi a v aiektorýcjj krajoch, hliavn« úrodnejších, roľníctvo sa rýchlo dopracovalo k pomemému blahobytu. Toto aa, Pravde, týkalo hlavne tých väčších •edliakov a statkárov. TI mali t drabni roľníci stali «a voľnými a slobodnými vlastne hu ťonmáilrie — len tak na papieri podľa zákona. Bola to slobodia, aká bola údelom chudoby i všade tode v slobodných poriadkoch na západe Podľa zásad liberálnych, v ktorých bujnel ka. pitalizmua a pod rňškom politických slobôd zavádzal novoveké poddanstvo vo výrobe priemyselnej i pôdohospodárskej. Tento vývin s taákýml novšími ttoaporml vyvrcholil už pred prvou triednymi svetoVoU vojnou. Dedina už vtedy nebola jedna rodina — lebo majetkové rozdiely sa 1 tu stup&ovaly. A okrem toho — nie aj bez v'ny zbohatnú, tých soddiiakov a statkárov —otvárala Sa priepasť medzi dedinou a mestom 1 vôbeC víťazily zlé dôsledky majetkovej nerovnosti a vzrastajúcich triednych rozdielov a nedorozumení, ktorých zneužívate, politika strannioka. V mestách rástlo trpké presvcče®ie, áe roľníci sú fba sebeokl a chamtiví koristuid. Toto Sa odrážalo aj v l’teratúre, a ťaržkosti zásobovacie Ož Za PJ^ej svetovej vojny toto napätie medzi tnestoim a dediinou nebezpečne vystupftovaly fio — ako známo — nepodarilo sa nám úplne prekonať ani v prvej Československej republike. Ba naopak, bývalá agráma politika, spojená dokonca už aj s priemyselným kapitálom, tredoie rozdiely ešte živila, « to i zá pomoci prvej Pozemkovej reformy. Dedtaa zostávala ozamotenou a zväčšia aj v nenáviisti ostatného obyvateľstva, ktoré zas nechápalo ahl ozajstné ražkosti 1 oprávnené požiadavky roľnícke, V druhej svetovej voJne — ako vždy, keď Je zle, — stály sa tieto omyly a politické chy. by každému zrejmé, spolu a presvedčením, že po oslobodeini musí hlavne aj tu prísť náprava, • to zásadná. Műidre vyrovnánle a vzájomné pochopenie začalo aa javiť m oboch stranách • Po Vojne pokraôovalo. Sociallzmius prestával byť Pre dedinu strašiakom a t>oli sm« a naďa. hj sme svedkami pilného a radostného Zalsťo. vanla výživy z pochopenej povinnosti vlasteneckej. A zm-'zla stará nadôvera medizl mestom a dedinou. Toto sú aj najkrajšie — hmotné 1 duchovné výsledky ncwej agrárnej, poľnohos, podárskej politiky, ktorú už podporujú bez zá. visti všetky Vr®tvy obyvateľstva, lebo nebolo ■ niet nijakej moot zastavif pravdu, že pôda patri tým, čo na nej pracujú. Toto hralo tiež veľkú úlohu v našich udalostiach februárových — a Preto aj teraz ták rýchlo Itely schválené ostatné pomocné opatrenia pre roľníctvo spolu s dokončením pozemkovej reformy, s jednotením i snížeDím priamych daní i národným po. tetenim. A nasledovať bude sceľovanie pozem. kov — komaisácte, — a aj želaný poriadok v knihách pozemkových 1 konečné vyrovnan’e medizl Cenami poľnohospdárskjrml, ktoré tiež BaSe budú jednotné — a priemyselnými. Sm’«r a porozumenie medzi dedinou a mestom pekne postupuje — avšak pravda, rodia •a tu aj nové povinnosti, ktoré si treba uve. domir na ohooh stranách a ® ktorých najhlavneišle Je, aby spolupráca bola ďalej ešte preblbovaná • aby výživa dodávkami bola »a wbvínnm TtjSDÉiwfi ČSR za svetovú obchodnú politiku Minisrter zahraničného obchodu Dr. A. Gregor prijiul pražsikého dopisovateľa Reu,terovej kancelári© Sydneya Brookesa, ktorému podstatne hovoril toto: „Ceskoslownsiko má záujem na rozšírení obchodných stykov so všetkými krajinami sveta. Naša výroba stál© vzitesitá a zvýšená spotreba surovín nás núti.'Jjo zyj^ šené'lio úsilia. Jednýnr poilcten úeijvS sú krajiny s plániovianým hosipqdárstvom, ktorých hospodárs'tvo sa e naším v mnohom doplňa. Podiel týchto štábov na našom zahraničnoim, obchode st ále rastije a do konca päťročnice chceme ho zvýšiť na 45 percent. Pri štruktúre nášho hosipodárstva tu pôjde prediovšetkým o vývoz ma. jetku investičného a nutného S'potrehncho tovaru a o dovoz hlavne surovín a niiektorých potravín. No väčšia časť n^ho zaihraničnéhe ohohodu bude aj naďalej zameraná do oBibatnéhio e veta. odkiaľ kupujeme suroviny i hotové výrobky. Ako takmer všetky štáty, aj Ôesikt»lovonsko trpí nodoetatkom dolárov a Idibier. Máme tC- da zvlášť veľký záujem na vývoize do dolá.rovej a libroveti oblastí. Rovnako dôležitými partnermi sú pre nás mpríklad a.i Švajčiari, škandinávske krajiny, Belgloko, Holandsko; už prebiehajú alebo sú pripravované oibchodné rokovania s týmito štátmi. Četkosiloveneko má celý rad tradičných exportných zdrojov, ako eklo. stroje, keramiku, textil, topánky, chmeľ, slad, atd. Tô sú teraz položky nášho vý. vozu. V budúcich rok'och budome venovať zvýšené úsilie ťažkému priemyslu, _ To nám umožní vyvážať vo zvýšenej miere výrobky etrojárenské a majetok invcsitičný a tým ešte viac ako doteraiz prispieť k obnove Európy. Práve tak. ake chceme vyvážať do celého 6\eta, chceme z neho aj privážať. Máme vysoko vyvinaitý a výkonný priemysel, no nemáme základnej priomyselnej suroviny okrem uhlia a c^eva. Sme krajinou traneformačného priemyslu a sijraCOvávarne predovšetkým dovezené suroviny. Tento základný Äz nášho hospodárstva nás núti. aby sme boli vo svojom aahrainiičnom obchode naozaj svetoví. Tak sme v minutom rokiu dovieali bavlnu z USA. SSSR. Egypta. Braizüie. Vlaňajšia neúroda nás prinútila dovážať vo zvýšeuei miere potraviny. Účinnú pomoc nám poskytly štáty východnej Európy, odkiaľ sme doviezli pšenicu a, kukuricu. Tuky sme kúpili na západe. Úhradu na krytie, týchto rin viOiz:ný'Cih p.niSrto'b eii rmiaí Ôct«kosiloveiueilío zaobetumť zas lem vývozom. Celý rozinach. kitorý núš priemysel v po. siednom čois© vyvíja, financuje z vlastných prostriedkov, lebo nikde sme nedostaili ro'zsiaililejiší úver. Stále vzrastajúca priemyseimá výroba bude aj v budúcnosti vyvoilávať väčšiu potrebu dovozu^surovín. VýS'tavha kovopriemyslu zväčší nároky na dodávky rudy oid našicih doterajších dodávateľov Švédska, SSSR, Juho; sJávie. Práve tak to bude a.i s pestrými kovmi, textilnými surovinami, koižamj, kaučukom; všeoheane možno povedať, že sa zvýši naša dovoizná potreba surovín a polotovarov zo všetkých krajín, ktoré nám budú môcť kryť tieto potreby. Práv. da, rovnako rátame aj s dqvoizom hotových výrobkov, hlavne špeciálnych steojov a prístrojov, chemikálií, atď. Snaha o vyššiu životnú úroveň obyvateľstva bude viesť k väčšiemu dovozu potravín, živočíšnych tukov, olejinatých seniien. ovocia, zolcniny, .imkiaľ mclbude stačiť vlastná produkcia, A zväčšená výroba bude zuameiiat aj väčší obrat zahraničného obchodu. Československo chce robiť ozaj svetovú obchodnú palitiku. Rôznosť hospodárskych systémov nemusí byť prekážkou čulým obchoidným stykom a výmene to. varu. Nikdy sme sa neuzavierali a nebudeme sa uzavierať pred obchodnými stykmi s^ hocikým, pravda, za predpokladu, že pôjde o rokovanie na solídnom, komerčnom základe a bez akýchkoľvek vedľa.iších iKilitických podimienok. Som presvedčený, že kvalita českoslovensikých výrobkov prfíkoná v budúcnosti všetky hospodárske ťažkosti a že takto najlepšie vyvrátime nesprávne tvrdenia nepriateľskej propagandy. CcskosJoveiniSiký výro ti. aprHa IMS ^ n Dobrá úroda môže zachrániť mier Obchod nepomá lirani<% ani železnej opony. — Ceekoslovensiko obchoduje s celým Bvetom. — Vojnový straeb Osud Palestíny neistý — Talianske voľby. Keď »a r. 1945 skončila drnliá svetová vojna, boli medzi nátrodohoispodármi takí oiptimisti.to sa domnievali, že rekonštrukcia svetového hospodárstva po nej bude volmi rýchlo pokračovať »o íiretierom na niektoré dohody o medainárcdnej hospodárskej spolupráci. Písalo a hovorilo sa tiež mnoho o tom, že trh svetových siiro* vín bude lepšie usmernený a regulovaný a že tak to bude aj pri niektorých dôležitých potravinách. Bohužial, všetky tieto nádeje sa nespinily, a keď, tak v ndere vefml nepatrnej. Medzinárodný trh potravín sa znova stal predmetom špekulácie, B to nielen so strany rozličných veľkých kartelov, ale aj so strany niektorých zámorských štátov, ktoré ohcely a mnohé doteraz cheú ťažiť z prechodného nedostatku a zo zvýšeného dopytu, ktorý je stále, najmä z Európy, vojnou krajne vyčerpanej, Taktiež sa po dmhej svetovej vojne ukázalo, že svet je hospodársky ompoho viac vyčeppa,i]ý ako po prvej vo.ii.ne a že zvlášť v iwtravinácib potrvá dilihšie, kým bude Europa zas z najväčšej časti samostačná. V Europe bolo v pivej sveto'vej vo.jpe tiež niekoľko neuitrálpyoh štátov, ktoré malý v potravinách a su.rovináoh väčšie zásoby a Spojené štáty s Juižpou Amerikou. Austráliou. Afrikou a ľCanadou nebol y touto vojnou dotkuuité práve tak, aiko ea prvá vojna hospodársky veľmi málo _ dotkla Ázie, lebo Japorusko sa na nej zúčastnilo skôr lep formálne a nie faktieky. Podobne to bolo aj s dôležitými surovinami. Mávne textilnými, t. j. vlnou, bavlnou, ľanom. kovmi atď. Pomery po prvej svetove.i vojne boly pri,aKiiive.išá© aj preto, že krátko po jej skončení zavládlo v celom svete mierové ovzd.uáie a že vôbec nerá. tali 6 nijakým konfliktom medzi jednotlivými štátmi tak v Europe ako aj v zámorí. Dnes sú medzinárodné pomery politické a hospodárske omnoho napätejšie a kompikovainejšie, V treťom roku po vojne hovorí sia a píše omnoho viac o nebezpečenstve konfliktu, čo vyvoiláva nielen zmenšenú ponuku, ale a.i nové m'ediziná. rodné špekulácie tak v pótra vinách ako^aj v dôležitýoh sturovináoh. V poslednom č^ se to vidíme na prípadooh, ako stúpajú ceny niektorých uišlachtilýeh kovov, zvlášť medli, olova, woMiraimiu aitď., čo možno vysvetliť hlavne tzv. robením strategických zásob, najmä v Spojených štátoch a aj väčšími nákupmi z krajín europsfkých. Práve talk z dôvodov uskutočňovania Mar^aiMovho plánu udiržujú ceny pšenice, múky, omasty, ryže, ouikni, kávy a iných potravín. Preto nič tak neoharakíteriiande poitirelbu mieru v celom svete ako práve posledný vývoj aa modzinároduom tirhu potravín a surovín. Poikial ide o potraviny a iqh väčšiu pOiľuku, je tu na mieste skôr Oiptimizmns. lebo doterajšie výhľady na úro. du sú veľmi sľuibné. Všetko ďialšie, pravda závisí o,d pOičasia v jarných a letný<A mesiacoch. Od doibrej žatvy bude tiež závisieť aj vyživovacia situácia Európy, vlani postibnutei neúrodou. Keby tohoročná euroijská úroda bo^la dobrá, malo by to iste veľký vplyv aj na. trhy zámorské a na celkovú vyživovaciu situáciu celého sveta. A to je v povojnovej Euirape problém najdôJicžitejší. Nikdy nesilobodcio aabúdiať na hospodárstvo a svetový obchod, ked hovoríme q zahraničnej poliitike. To je základ aj tej „americkej pomoci Europe” podľa Mar. .shailovho plánu, ktorý hoci zatiiaľ podopieria hospodársky leu vojnopolitidký západný blok — predsa zdôrazňuje, že „dvere sú otvorené všetkým a hlavne ďalej na východ”. Nie je to tak úplne neúprimné, lebo vpravde idie tu ai o záohraaiu americkélio hospodárstva.^ ktoré svojou na“lpriem®rn'Ou kapacitou je odkázané na odbyt mia eelom svete. A hoci má dnes k dispotzícU Japonisko i celú Čínu a preniká na celom výahode i v Afrike, predsia najlepším kupcom je Europa. bok mneí byť mjleoíŔou proipasrainidoa šoj republáiky.” Toiuiuto ôeeikoisiloveinškémiu hl'asn. >ktorý dobre vystilh'uje i m-eilzimároidniú palitidkÄ eitiuáciu, — oellkora iß,te dobre porozumejú na celom západe — i v Antarilke. Treba vysoko znova vyzdiviihmúť. že v podebat» vždy to isté hovorí aj eám g(m©iwilieisdm.u# Stalin. Najväčším vojnovým nebezpeéenstvom je strach Cemorálny tajomník OSN Trygve Lie prehoivoril ma zádušnej omši na 3. výro» čie úmrtia prezidenta Franiklina D. Roo. sevelta v jeho sídle v Hyde Parku a medziiným povedal, že neverí, že by niektorá vláda bola dnts takú pochabá, aby uvažovala o rozpútaní novej vojny. Naj. väčším vojnovým nobezpečenstvom js strach. Ak budeme pokračovať v snahách, ktoré si vytýčia OSN. uctíme si najlepšie pamiatku prezidenta Roosevelta, ktorý prejavoval taikú neohrožeuú vieru v mier. Strach ovláda národy veľké i malé. Potom vyslovil poľutovamie. že sa v poslednom čase nodocioliil nijaký pokroik: pri odstriaňovaní uodorozum'eiuí. ktoré sa vysikytly v rozpravách o mierových smluyách. Nie sú/pravdivé povesti, povedal, že Spojené národy umierajú; naopak sú veľmi živé. Ako ukazuje vývoi udalostí, bqJp velmi významné pre budúcniosť ci« vilii2Úcie, že SN ea zrodil y ešte pred koncom vojny. Za to vďačíme v prvom rode Freinklilnovi D, Rooseveltovi. Mali sme a máme doteraz možnosť si vybrať: buď SN alebo nijakú inú svetovú organizáciu. SN sú jedinou nádejou, ako udržať spoluprácu y obťažnej dobe budovania mieiru. Sú jedinou nádejou, ako zabrániť inovei vojne, v ktorej by nebolo anii víťa/zov ani pqnazených, ale len všeobecná dieétmlkoia na obidvoch stranách. Podobné mierové prejiavy odiznely aj ▼ Londýne pri odhalení pomníka Boose-vel. toviho, kde prehovorila aj pani Raoseiveltová, ministerský predseda Attlee i Winston Ohurchill. Američania mienia zradiť mediziná. rodné vojsko v Palestíne? ríti OSN. PS, e Au v oiz namuju, j „New York Times” píše, ž© americká dekigácia pri SN debatovala o možniosuá prehovoriť Belgicko, BrazUiiu, Holaiuďsko, _ Nórsko, Uánsko a Švédsko alebo' íiKiiop niektoré z týchto krajín, aby vysiaty Mki ^lestíny vojienisiké oddiely iia udržovaMi^I>oriadiku /v rámci niavrhovava-nai doeai^ e-úhiloBu Baij I ,Zo žiidovsj v minMo;n^»^^|^^*’^ ^o zahraniicia 1 riai-estiiny 'priihiiyjV-' *■ -j oizibrojených Al bov. hlavSig S'ú’lí'viv. Diruzov, Eigyp] nyv a Araib^y .j, Arabi zaútočili i židovskú Wi^ioisť Kfar Drom a arabd delos-trelectivo odsitreľovalo Mišmar h1 mek. Hagana zaútočila na airaibsikú >uu Kolom u q zjničiila lani budovy, ktc poniživialy akc poaoirovaibeiľne. No hla v nagainy formálne vyhlási nu ^fw^'^?®'3tuilo útokov na arab. de^ 3 %ine pri Jeruzaleme. Pod apravy Medj,i,jj4j.0dného Červeného krl Pfislq tu o &i,vot 254 osôb. 150 mŕtvol ÍL dűl dq stud-r,ie. 130 obetí sú ženy a dei| Usob-nu do-ppav-u po železnici medzi lestinou a Egyptom ziaista-vili bez bližší ho vysvetlenia na dlhší čas. Vojna sa IC šírila po celej Palestíne. C8..bulhar»ké spojenectvo V Prahe bola slávnos-tn© podpísaná č«..' buliharbká priateľská a spojenecká smln-’ va. podľa vzoru aliončných smlúv so SSSR a ostatnými slova:ni«ikými štátmi a i Rumunskom. A pripravnje sa i konečná dohoda s Maďa-rsikom. Podpís-ani© &».bulharského priateľstva za prítomnosti štádnej návštevy bulharsikej. pod vedenim samého predsedu vlády_ Jupa.ia Diimitro» va, bolo O'za.istnou manifesítácion českého a slovcnsikého ľudu za biroitstvo s Iiudom bulharstkým, Taliannké voľby Ciel ý svet s napätím očakával výsledky taliausike, lebo západné veľmoci a najmä USA otvorene podporovaly vládu v jej boji proti socialistiokémiu bloku pod vedením komnnisiickým. Na pomoc tu bol aj Marshaillo'v plán a vrátenie Terstu — aj vojnové lode v prístavoch. Volilo sa 574 poslancov a 237 senátorov. — zapísaných voUčov bolo tak-mior 30 niilióno-v. Do volieb išlo celkom 356 politických strán, z ktorých višak _len^ 12 má sikuítoón ý význam. Tieto politické strany sú po2>delené na dve veľké skupiny. Prvú «kupin,u vedie dnešný ministerský predseda kresťanský diemokrait Alcide d© Gaeperi a na čele druhej je vodca komiinistiokej strany Talianska Palrairo Togliatti. Len z týchto dvoch skupín môže vyjsť nová vláda Talianska. De Glasperiho kresť.. dem. skupina je za stobodiné podnikanie a Marshallov pilán, kým Toglia.ttiho ľudový froint si želá_soc;’,ailÍ6tícké Taliansko a je za odimietnntíe Marshaillovho T^to.nu. Poiíom sú tn menšie sknniny — pravičiairske i soc'ialistícké. Volilo sa v nedeľu a poindelok 18. a 19. apríla. Polícia bola všade v mobilizačnej pohotovosti. Podľa do. tera.z zistených volebných výsledkov sú na prvom mieste kresťanskí demiokra.ti. nasleduje ľudový front a na treťom mieste sú pravicoví «oeiailisti. Presnejšie no, rovnania bude možné oá po kaonečnoirai ■čitaiBi. ákJI Situácia židov v Polsku Z tri a pol milióna ioh asostalo iba 100.000 Z predvojnového počtu tri a pol milióna obecných e 8.000 žiakmi, ďalej 60 materžidovského obyvateľstva v Poľsku zoste- | ských so 4.000 deťmi a 11 útulkov _pre lo teraz iba 100.000; z toho 60.000 osôb žije I deti s 800 chovancami. Okrem toho je v v Dolnom Sliezsku a Štetine. Výdatnou I prevádzke 10 starobincov, v ktorých sa /pemooou poľskej vlády a židovských organizácií podarilo ea zapojiť všetkých židovs'kých obyvateľov do produktívnej práce. Asi 1.030 židov je zamestnaných v baníctve, hlavne vo Walbrzyohu, 400 židov pracuje v štátnej továrni na vozne vo Vratialave, ďalej sú židia zainM»tnaní v textilnom priernysle a i. Pracovný výkon židov — ako zdôrazňuje časopis „Rrzeczpospolita” — sa vyrovná výkonu ipoľskébo robotníka Naj významnejší odbor práce židov j© družstevníctvo, v ktorom majú 220 družstevných podnikov, zamestnávajúcich 6 000 robotníkov. Ústredňa družstva «Solidarita” má predajne vo všetkých najväčších mestách Poľska. 7A- dia majú vläataé ikolatvcb • to 32 škôl starajú o .800 židovských starcov. Židovská mládež prevádza šport v 20 športových kluboch. Z kultúrnych /podnikov treba vyzdvihnúť hlavne dve stále židovské divadlá. V dohľadnom čas© otvoria vo Yaršaive židovskú choreogre^fickú školu. Židovská náboženská obec vydržuje mnoho synagóg. Ústredný židovský orgán ,.Doe Naje Lebn” začne vychádzať v najbližších dňoch ako denn'k. Okrem toho vychádza asi 20 periodických časopisov v židovskom a poľskom jszykn. Významný je židovský Hterámy časopis „Idyše Sriften”. Židovský dejepbný ústav vydal už 40 kníh o utrpení židov za posledmej vojny.