Slovenský Týždenník, maj 1948 (III/19-22)

1948-05-09 / No. 19

foznámky Do volieb s jednotnou kandidátkou rre voTby do Národného shromiiKdenla 80. mája t. r. bola prijatá na návrh Üstfcdnej ra. dy odborov (ÜRO) ojednotená kandidátna listina vSetkýoh strán českých a slovenských, ktorá sa už pripravuje vo vzájomnej dohode a čoskoro bude aj verejnosti predložená. Naše ■trannicke pomery sa medzi časom zjednodu. Sily aj tým, že soc, .dem, strana sa spojila ■ komunistickou. Na pripadnú námietku, že Jednotná kandidátka značí koniec demokracie, odpovedá v „Práci” šéfredaktor ROH De. aider Benau modziiný'm i talrto: ,Smysel demokracie nie je v tom, aby sa po. ntické strany vzájomne napádaly a štvaly ob. číina proti občanovi. Statočnou prácou v záuj. mo národa nech sa usiluje poshinec zfskat a udržať si priazeň voličov. V Sovietskom sv^ze ešte aj v medzlvolcbnom obdobi môžu voUčia odvolať svojho poslanca. Ustavične sledujú Jeho činnosť. Taká má byf politická vý^chova ná|-oda. Naproti tomu sme videli u nás, že po- Ktioké strany svojou demagogickou agitáciou národ iba rozoštvávaly. Páni sa pritom mail dobre. Pospolitý Pud ale na takú pseudode. mokridblu ťažko dopláca].” A teraz prf májových oslavách bola spôn, tánne jednotná kandidátka schválená Pudom. Treba dodať aj to, že ušetria sa ťažké mlHény štátnej pokladnici a stranám — a hlavne aj množstvo drahocenného papiera na planú i bez­cennú agitáciu stranniekn. (k.) Reči okolo meny Je n nás dmih ludí. ktorého najvEôSon ■ $!koiro jedinou stiaroston už od menorveg reformy roku 1945 je sbieranie a šírenie paniiekýeh zpráv o naše! mene. Hoci vý­kazy Národnej banky deskoisloven&kel nie »ú pre nikoho ž'adnou tajnosťou, hoci sa uverejňujú v novinách a kaády ai x nich môže pravidelne overiť, ako sa vyvíja na­ša mena, predsa kolujú najfantasUckejšie správy o menOyOm vývoji a uvádzajú sa astrc^omieké cifry o našom obehu* Naj­­uovšia panikárska verzia už hovorí o 169 miliardách* Podfa toho, pr.rodzene, dosi sa musí stať. Áno, musí. lebo panikár si mé iné nevie preďs'av.ť* len že sa budú sťahovať a kolkovať peniaze. Nevie, lebo je pohodlný, alebo hlúpy na to, aby ga vlastnými oéa.mi presvedči, aký náš me­­nOvý výVoj skutočne je a je azda príliš zlomýsefný na to, aby uznal, že mťmové pOmery u nás môžu byť skonstnUdované. Keby netrpel ^mito komplexam', ľahko by sa presvedčil- že od zač a.ku lanského rOku v našom menovom obehu via'tne ne­došlo k žiadnym podstatným zmenám a že keď sa k ultimu niektorých mesiacov vy* skytly menšie výkyvy, boly zapríčinené väfôinou len normálne zvýšenou potrebou peň^í. Keby nebolo panických zpráv a takýchto panických kúskov, ľud a by nšetrili mnoho slarúslí aj sebe aj korm*­­delnikoni našej hospodánskel politiky, le­bo —• priznajme si — boj proti panikárom A tezaurantom im ich úsilie o udržan-e me­novej rovnováhy vážne sťažuje. Všetko možno riešif mierovou cestou Národy nechcú ani počuť o novej sveto­­▼ej vojpc. Ešte žijú pokolenia, ktoré pre­­žily hrôzu hitlerovskej^útočnej vojny. Žia­den národ nechce prežiť novú — tretiu — svetovú _ vojinu. Národy ehcú mier a Ion mier, mier trvalý a demokratický. — Ne­existujú také otázky medzi veľkými a ma­­lými_ štátmi na svete, koré by nobojo mož­né riešiť mierovou cestou, bez vojny- ak Sa bude postupovať podľa ustanovení me­dzinárodných dohôd, uzavretých v Tehe­ráne, J alte a Postnpimi, keď’ sa budú tie­to štáty riadiť presne podľa zás..d Orga­­zácie spojených národov, v čom, ako_viete, najlepší príklad dáva denne Sovietsky eväz. Bulharský predseda vlády, G, Dimitrov v Prahe Banky slúžia znárodneniu Znárodnenie a výroba podľa plánu úpl­ne menia základné črty našej hospodár­skej sústavy a je zrejmé že aj peňažníc­tvo sa musí týmto zmeneným podmienkam prispôsobiť- lebo staré úlohy peňažníctva y mnohých smeroch zanikajú a zjavujú sa úlohy nové. Zaniká najmä distribntorná funkcia peňažníctva- t. j* pridefov«ť aku­mulovaný peňažný kapitál tomu podnika­teľovi, ktorý môže ponúknuť najväčšia bezpečnosť a najväčší úrok, lebo rozho­dujúcim pre rozdelenie peňažných pro­striedkov je iba celkový hospodársky plán. V ňOm je už uvážená dôležUhsť a poradie jednotlivých sektorov a peňažníctvo stáva sa len nástrojom plánu, rozdeľuje peňaž­né prostriedky tak, ako to stanOvi hospo­dársky plán. Zaniká, prirodzene, aj nad­vláda peňažníctva nad výrobou, akp ®me ju poznali v poslednom štádiu kapitalis­­tiekej sústavy. Banky budú nielen finan­covať znárodnené podnikanie- _ ale _ budú súčasne ai kontrolovať použitie finOuč; ných prostriedkov. Táto kontrola raači Bpoluúčášť 'peňazn-’ctva v našOm výrob­nom procese a spoluzodpovednosť. Nová funkcia bánk sa prejaví aj v fndoyo-m pe­­ňažoieWe- Aj tu z''siahne celkový úvero­vý plán, i keď sa ľudovému peňažníctvu prenechá väčšiu voľnosť v rámci celko­vých smerníc* Z prednášky m'nistra fina/ndí Dr. J. Dúlan^kého v Braiislavei. SLOVENSKY TÝŽDENNÍK ‘.v, Dobré obchodné dohody slovanské Za týchto okolnosti ostatné štáty ešte už­šie aj hospodársky sa sdružujú navzájom a hlaivne ešte viac sa cpieraijú o SSSR, takže vzájomný obchod postupne tu môže dosiah­nuť* 40—50 pere. všetk^o zahraničného ob­ratu, ktorý sa neustále zvyšuje. I ked do­teraz naše hospodárske styky so západom sú dobré a neporušené, predsa mnoho sa tu mení. Podľa veľmi výhodnej a rozsiah'ej ob. chodnej dohody $ Poľskom máme k dispozí­­cil prístav Štetín a naše čs. lode už plávajú po Odre, takže ani tu už nie sme odkázaní iba na Labe a na dolárové dopravné dohody so západným Nemeckom. Obchodné styky s Poľskom sa dalej prehlbujú i rozrastatú po­dľa novších dohôd a práve tek i s Bulhar­skom, Túhosláviou a — konečne 1 s Rumun­skom a Maďarskom. No najvážnejšia je naša obchodrtá tnvluva so SSSR, ktorá sa dokonale osvedčila a ra­­chrárnla hlavne našu zásobovaciu situáciu po vlaňajšej rveúrode. Sovietske dodávky obilia sú splnená takmer na 105 percent a dodávky surovín dochádzajú pravidelne každý mesiac. Nebolo v sovietskom dovoze k nám nijakej položky, na odber ktorej by nás bol SSSR nútil, — ako je tomu u pomoci americkej. SSSR sa zavúaizal po čase 6 rokov odoberať od nás výrobky ťažkého priemyslu, čo je veľ­­ml výhodné pre plánovanie tohto priemyslu. Toto by nám nemohol zaručiť nijaký iný tih. Dôležitý je tu, pravda, dopravný problém, lebo pre širšie železnččné koľaje sovietske treba tovar prekladať, avšak teraz v lete veľmi tu pomôže doprava po vode. Podľa zistenia nášho Min. zahraničného obchodu SSSR pretne dodržiava svoje záväzky a je treba, aby tak tomu bolo i s našej strany. V USA hrozí Wallace, v Británii opozícia vo vládnej strane socialistickej Zprávy z USA hovoria, že pokrokové strana H. Walíaceho upevňuje i rozširuje svoje po­zície pre prezidentské voľby. H. Wallace má teraz už i lepš'u tlač a dokonca získal známy newyo'rský derm'k PM, ktorý r. 1940 založila skupina pokrokových novinárov pod vedením známeho publicistu Raipha Ingersoľa a ktorý podporovali poľtfiku Rooseveltovu a vždy bol za priateľskú spoluprácu so Sovietskym svá­rom. Wa,laceovi stúpencov pribúda. Jeho po­kroková strana sa riadne organizuje a pripra­vuje ná Jesenné voľby, v ktorých vraj Henry Wallace môže dostať 10—15 miliónov hlasov. Pomáha mu aj to, že v strane demokratiicikej I republík á n®k ej je mnoiho nespokojencov s vojnovým štvaním a hlavne s politikou re­­prezentovariou menami Truman—Marshall— Vanderberg — Harriman, za ktorými stojí ťaž. ký kapitál a vôbec kruhy reakčné. V USA majú už ai protlkomun'stický zákon „o ne­americkej činnosti",a všade vo verejinom ži­vote sa prevádza „č'stka". A s ľavičiarskou socialisťckou opozíciou zápasia I vo Veľkej Británii. Britská robotníc­ka strana vylúčila poslanca Platts Milisa, kto­rý bol iniciátorom telegramu, v ktorom sa želal volebný úspech ľavicovému socialisto­vi Nennimu v talianskych voľbách. Platts Mills patril medzi krajne ľavicových poslancov ro­botníckej strany, ktorý trvalé kritizoval poli­tiku Bevina a považovali ho za „skrytého ko. munistu". Ostatným 21 poslanccm strany, kto­rí podpísali telegram Nennimu, adresovali výstrahu, že !ch tiež vylúčia, ak sa v budúc­­rtosti zúčastnia na nejakej podobnej akcii. Komunistický „Daily Worker" komentuje to­to rozhodnutie Labour Party slovami: „Toto rozhodnutie, ktoré nemá páru, vytvára v ro­botníckom hnutí veľkú krízu. Milisa a 21 po­slancov, ktorým hrozí vylúčenie, budú pod­porovať desaťtisíce robotnikov, malých čle­nov Laibour Party a odborárov. Zákrok sa sta. ne pravdepodobne medzníkom začlajku ho­­vého procesu v Labour Party a zistením zo strany ľavého krídla strany, že sa rrvusi orga nlzovať a bojovať. Ústredný orgán Labcur Party „Daily Herald" poznamenáva k vylúče­niu poslanca Milisa na svojom úvodnom mieste: „Labouristický výkonný výbor nikdy nezastával postoj nátlaku na tých členov v radách strany, ktorých náhľady viediy k toz. dielnemu stanovisku v niektorých bodoch po­litiky strany. No sú aj medze take.to slobody. Tieto hranice boly dosiahnuté, keď zásady základné viera strany — baly napadnuté z vnútra." Táto socialistická opozícia vyslovuje aj ne­súhlas s Marshallovým plánom, ktorý podro­buje britskú politiku plánom americkým hospodárskym, politickým ! vojnovým, — a ostro vôbec kritizuje britskú zahraničnú poli tiku, ktorá spolu s USA otvorene dodáva zbrane a vyzbrojuje armády západnej únie, kde dokortea aj vojenské uniformy pr'spôso­­bujú englo-americkým a vôbec už Ide aj o jednotné velenie. Poľsko proti vatikánskej politike Všetka poľská tlač uverelnila výňatky z pá­pežovho posoilstva rtemeckým biskupom, v ktorom veľa miesta bolo venované otázke „utečencov z východu". Nadväzujúc na uda­losti, ktoré sa odohraly za vojny v rozľahlých oblastiach od Visly až k Volge, pápež pove­dal vo svojom posolstve doslovne: Hospodársky i vojenský diktát USA nad západnou Enropon Naša oiichodná smluva so SSSR dobre pokračuje. — Vnútropolitické fažkostí v USA i BritániL — Pofsko proti politike Vatikánu. — Vojna britsko—židovsko—arabská? „A-me-rlcká pomoc Europe” podfa Ma-rshal­­lovho plárvu už bo-a uvedená do pohybu i so všetikým'i dôsledkami politickými a vojen­skými. Výkonným orgánom te,to akcie je „Správa hospodárskej spolupráce" (anglo­­amerioká skratka ECA, čiže Economic Coo-pe. rati-on Administration) a hlavným správcom a dozorcom, teda vlastne hospodárskym diktá­torom nad západnou Európu je tu americký minister obchodu Avereli Harriman, miliardo­vý bankár a priemyselrvík, predsitaviteľ ame­rického kapitalizmu a imperializmu. Nijako sa netají, že v Marshallovom pléne ne.d-e len o hospodársku pomoc a kontrolu europského hospodárstva, ale aj o vybudovanie vojen­ského predmostia USA v západnej Europe, ako sa to žiadalo i v americkej kampani pre zavedenie vleobecnej vojenskej služby. Harrimanovým pomocníkom a ďalš'm eu; ropským dozorcom ECA bcH megpvaný Paul G. Hoffman, tiež predstaviler ťažkých finan­cií a hlavne leteckého a automobilového prie­myslu. Štátom Marshaľlovho plánu bolo uí prikázané odbúrať povoľovací režim v za­­hran-ičnoim obchode, aby sa mohio všade do­vážať to, čo sa hodí americkým exiportércm. Spojené štáty budujú teda s mravenčou p'l­­nosťou sieť, ktorá bude obopínať celú zá­padnú Európu B z ktorej rresrykĺzne ani Gréc­ko, ani Turecko a ani štáty strednej a južnej Ameriky. Snažia sa čím skôr nájsť východis­ko z .ťažkej situácie, ktorá vr-nlkla anarchic­­kým poriadko-m kapitalilstického spôsobu vý. roby, kde ťaživé prebytky môžu priviesť kra­jinu do ešte väčšej krízy, aká bola v tridsia­tich rokoch tohto storočia. Štátna úverová ex. panzia, ktorá je nutným následkom imperia­listickej po.ltiky — na pomocné akcie treba peniaze — privádza Spojené štáty do váž­neho nebezpečenstva inflácie. Viac ako voj. ny sa boji Amer.ka krízy. No ide tu o niečo daleko viac, ako o hos­podársku pomoc — ved z tejto americkej akcie dodávaij-ú sa aj zibrane a vôbec sa vy­zbrojujú armády nielen západnej Európy, a.a aj južnej a strednej Ameriky a aj štátov na „blízkom, strednom 1 ďalekcm Východe", ba vlastne začalo sa s týmito vojnovými dodáv­kami na mieste prvom, — v ostatnom vládne ešte neistota, hoci už to bude rok, čo sa ho­vorí o tejto veľkej americkej pomoci. Zatíaf Je Isté hlavne to, že nadvláda USA sa dipio­­malicky už zaistila, a to aj nad Veľkou Bri­tániou, kde socialiiistioká vláda zápasí už aj s opozíciou vo vlastnej strane. USA využily takto dokonale povojnové hospodárske ťažkosti europské a svetové, a to, žiaľbohu, aj na prípadné vojnové cie e a rozdelenie sveta na kapltalistiický a socia­­listický. Preto v súvise s M-airs-hallovým plá­nom idú obnoviť aj pomoc podľa vojnového zákona „o prenájme a pôžičke", aby ešte viac mchli vyzbrojiť armády západnej Euró­py. Americká po-dpora slúži doteraz najviac „studenej vojne". „Smi« sa však z titulu o<žv«ty vyháňať z dfa novov a odsudizovať na strádanie 12 m1lió­­nov ľudí? Nie sú obete tejlo odvety vo vef­­ni prevažnej väčšine ľudia, ktorí sa vôbec nezúčastnili zmienených udalosti a zločinov a ktorí na tieto udalosti nemalii nijaký vplyv? Možno toto cpatrenie uznať za polilicky roz­umné a hospodársky zodpovedné, ak sa po* zastavíme nad životnými podmienkami ne­meckého národa a okrem toho nad problé­mom zaistenia blahobytu celej Europe? To znamená, že nie sme si vedemi skutočnosti, ak máme nádej a ak tl želáme, aby sa vše­tci vrátili k pokojnej rozvahe a vzaä nazpät to, čo sa odohralo, pokiaľ možno ešta cúv­nuť." Po tomto prejav« nad obrartu Nemcov, vy­sídlených z východných oblasti a na odvrá­tenie behu udalosti, pojednával pápež vo svojom posolstve o rtáboženských potrebách piresidlených Nemcov. Pri tejto priCežitostl pripomenul svoju účasť na sfaizde nemeckých batollkov vo Vraťslave r. 1926, ktorý bol — ako hovorí — .prehliadkou nemeckého keto­­llckeho východu". Ako infor/rruje dale] Kač, záverom tvojho prejavu sa pápež dožadoval „prepáčenia a zabudnutia nemeckých vojno­vých zloč'nov" B súčasne .poskytnutia po­moci Nemcom pri obnove Idt vlasii." Toto pápežovo vyhlásenie vyvolalo v Pof­­tku veľké rozhorčenie, hlavrte pokiaf ide o „nápravu toho, čo sa stalo", čim bolo pove­dané; aby Nenteom priznali Ich bývalé hra­nice r>a východe a návrat tamojšieho nemec­kého .obyvateľstva. Ústredný orgán komunis­tickej strany „Gos Ľudu" vo tvojom krátkom komentári píše: „Od dávna bolo známe, že Vatikán je proti príslušnosti pooderských ob. last! k Poľsku, že by rád videl návrat týchto kraj'n k Nemecku. Avšak doteraz pápež ni­kdy nevyjadril svoje želania spôsobom tak výrazným a nedvoCsmyselným. Rozhovory pá­peža s nemeckými b'skupmi, tými, ktorí pre­javili svoju solidaritu t Hitlerovými cieľmi, nenechávajú nikoho v pochybnostiach, že Va. ťkán spojil svoje úsilie t úsilím amerických Imperialistov a spoločne s nimi podnecuje nemecké sily odvety. Spoločne s n;ml mobi­lizuje Nemcov do boja proti našim východ­ným hraniciam. No táto činnosť neprinesie nijaké výsledky. Poliaci obsadil kraje Plas­tov a nijaká sila nedokáže vrátiť ich Nenv com." Soclallistický „Robotník" uverejnil úvodník pod titulom „Osa Washir^ton-Vatikán", v kto­rom ostrými slovami prlpomírta, že Vatikán ■ mlčal, ked Nemci hromadne vraždili poľské duchovenstvo, ako Vatikán ani prstom nepo­hol, keď v plynových komorách neimeokých korvcentračných táborov, na nútených prá­cach, ba aj r>a uliciach strieľali ťslce a tisíce katolíckeho obyvateľstva. „Avšak naše zá­padné hranice sú nielen výrazom spravod'ä­­vosti. Tieto hranice sú súčasne zárukou m eru v Europe, zárukou, že nemecká agresia ne­bude epčkovaná." De pozoruhedné, že pápežovo posolstvo sa stretlo so sjazdem poľského duchovenstva, ktoré za vojny a okupácie väznili v koncen­tračnom tábore. Obyvateľstvo pripravilo ka­tolíckym duchovným, ktorým sa podarilo vrá­tiť sa medzi svoj ľud, veľkolepé privítanie. Poľská tlač má preto uľahčenú úlohu odipo­­vedať na pápežovo posolstvo, pretože môže citovať slová po'ľských katolíckych kňazov, ktorí sa rozhodne postavili za nové poľské hranice na Odre a Nise, i ked tieto hranice neodčinia zloč'ny, spáchané Nemcemi na pof. skom národe. 3e to azda prvá ostrá poľsko* vatl'kánska neshoda v dejinách katc4iokeho Poľska. Palestínska vojna sa nebezpečne rozširuje V Palestíne pokračujú boje. Zajordánsky kráľ Abdulah sa ujal hlavného veiei>ia za­­jordánskeho, sýrskeho, irackého á Lbarven­­ského vojska, ktoré zasiahlo do bojov v Pa­lestíne. Všetkých zajordánskych záložných dôstojníkov povolali do činnej služby. Ab­dullah od Išiel vo štvrtok do Sýria a Libanonu v sprievode irackého regenta emira Abciul l.laha. Z Káhiry oznamujú, že egyptský kráf Faruk sa dohodol s irackým regentom v pa es. tinskej otázke. Kráľ Ibn Saud sa vraj roizho­­dol pomôcť Palestine. Rozhlasová stanice obramej organizácie Haganah hlásila, že britské vojsko opust lo „Východné Ang.Icko" (severná Palestína) a že táto oblasť je pod kontrolou židov. Deruzalemský poštový úrad oznámil, že v Palest.ne zastavili poštovú su.ž. bu a medzimestské telel onné rozhovory. Frartcúzska pošta prerušila dopravu leteckej pošty do Palestíny. Reuter hlásil z Wash.ng­­wna, že bývalého námestníka amerického mi­nistra zahraničia Dohn H. HUdringga povere­ného otázkami obsadených území, menovali mimoriadnym námestníkom m.rtístra zahraru­­čla pre palestínsku otázku. Židovské obrarwié a vojnové organizácie splynuly a chcú bojovať do posledného mu­ža. Židovská armáda je dobre organizovaná a naírlinená bojovou náladou. Do vcjciy za­siahla už aj armáda britské, ne proti arab­ským útočníkem, ako bolo jej povinnosťou, ale proti vojská židovským pri Daffe. Britské vojská dostávajú neustále posily a aj z E- gypta posielajú pomoc Arabom. Oči celého sveta sú upreté do Palestíny, ktorá — práve tak ako obč anska vojna v Grécku a Číine — zač'na už ohrožovať pokoj a mier svetový. Nová vojna svetová, ako pravda po nej volá iba reakcia, bola by i definitívnym kon­com kapitalizmu, ako vyhlásil I náš m'nistof zahraničia Dr. Vlád. dementis na 1. mšia v Ružomberku. (kj Rozšírenie št nemocnice v Turc. Sv. Martine Nový pavíión detskej, očnej a neurologickej kliniky odovzdali verejnosti V Stáfmei. nemocmci v Turň. Sv. Mar­tine odovadali dk> služieb verejnosti 30. apríla nový pavilón oenej, detskej a ne­­nrolegiekej kliniky. Slávnostný akt vy­konali povereník techniky prof. J. Luka­­čovlč a povereník zdravotníctva J. Béčko. Po otváracom prejave predseda ONV Tomana a predsedu iV'NV Ziaťoviča u.ial • a «lova pnvereník techniky prof. t>uka­­ôovič. PovedaL že dnes počet nemocnie, modeme vystrojených a počet nemoenié­­nýoh lôžok v čo možno v najpriasnivej­­šej miere k pomeru oelého obyvateľstva, je meradlom sociálneho stupňa neporia­­zujaradlom atapiňa «oivillzovaaia Státn. Povereník zdravotníctva J. Béčko vyhlásil, že v rámci päťročnice prikročí sa k «tavbám ďalších nemocničných ob­jektov na Slovensku a zmienil sa aj o plánovanom nriadení oblastnej nemoc­nice, ktorá má byť prvým krokom k re­alizovaniu budúcej tretej lekárskej fa­kulty na Slovensku so sídlom v Turč. Sv. Martine* Po ílávnretnom obede, pri kto­rom odovzdali obidvom p. povereníkom medaile Pamätníka Slov. národného po­vstania. odioibrali sa vzácni hostia do obcí Sklabiňa a Priekopa, kde položili na hro­by padlých partizánov a ruských vojakov veoMM. A inl> mi

Next