Slovenský Týždenník, jul 1948 (III/27-30)

1948-07-04 / No. 27

Ročník XXXVili. (46.) • Číslo 27. Bratislava, Michalská ul. 24. • 4. júla 1948 SLOVENSKÍ TÍŽDENNÍK , --: VYCHODÍkaZdü sobotu. ■ " —-,TI Redakcia a snrdva w fitšŕlfudine ilošcrty prijimo sptiva t pečiU dťa centiikJ Na celý roli • PKEOPtATNA C£NAt4 kor. s==; (BUDAPEST,'iX. CUAI-É) U. u.) —-... loMrty plotío M voprod Na pol roka . , . Na V« rok<i ------Jednotlivé ...................2 . .............. • čistá po 8 hslierov. Ročník i. V Pešfbudfne, 4, júla, 1903. Číslo 1. 2odpovedný redaktor a vydavstcl* I MILAN HOOŽA. Nevyptatených tlsto* redakcia neprijíma a rukopitoa oorzťia Náš Týždenník 45-ročný Jubileum čmuostí od roku 1903 do roku 1948. (xx) 4. júla 1903 vyšiel náš Slovenský tý;t,ae.inlk prvý raz medzi svoje čitatei" sivo. Spomíname, a — máme veru aj na čo spomínať! A tisíce i desaťtisíce našich ver_ uých čitateľov spomína s nami. Sú medzi nimi i takí, čo si pamätajú, že v dobách neslobody a v časoch prevratov čítaval náš Týždenník aj ich otec a mať, alebo ešte aj starý otec — sme noviny, ktoré majú za sebou temer pol storočia života a čirmosti* Redaktori a spolupracovníci Týždenníka v dobe panskej maďarskej nadvlády dostávali za svoju statočnú obranu slovenčiny a ľudových práv triednej cudzovláde za odmenu žalár či vo Vacove, čí inde, ktorý ich mal zastrašiť a odvrátiť od ďalšieho zápasu. Týždenník dostával tis’cové pokuty a tresty, ktoré ho malý podlomiť hospodársky, musel zahynúť. Proti Týždenníku zúrÓy maďarské noviny i maďarské reči v pešťskom parlamente, proti nemu podie a falošne pisaly maďarské časopisy v slovenskom ntchu, nech to boly Slovenské novíný, Kresťan, Obzor, Zástava alebo Krajan, a proti nemu ®zývali sa ne* raz ľudia slovenského rodu a slovenskej krvi, ktorí za roky a roky nevedeli uznať, že národ nie je len tvch niekoľko sto slovenských školovaných ľudí, ale že národom je predovšetkým ten icho mohutn^ŕ základ — roTn’ckv a vôbec pracn’úci ľud., o ktorv dnvtedv temer nikto nedbal a na jeho potreby a túžbv sa neobzrel. Týždenník náš začal vychodiť v tak®m čase, keď Slovensko ešte nemalo v ľude temer žiadnych čitateľov a ľudí, ktorí by boli chceli vedieť a rozumieť, čo sa vo ve* rejnom živote okolo nich deje a čo sa vo svete robL A keby aj b°li chceli vedieť — nebolo dovtedy takých novín, čo by si daly záležať na tom, aby všetko zreteľne, spravodlivo a srozumiteľne pisaly a vykladaly a ktoré by boly chcely, aby hlavne pracujúci človek mal z nich osoh a poučenie-Hlavné noviny národa, martinské Národnie noviny, ktoré tri razy do týždňa vykladaly o politike, že Slováci sme a Slovákmi chceli zostať, boly písané vysokým učeným tónom a nemali ani len 600 odbe* ratel*^v. Malučký Národný hlásnik, starým švabachom tlačený, nemal vtedy v sebe ducha a živ°ta, a ľudovo písaný Kresťan bol týždeniúk panskej maďarskej triedy, strany, ktorá nim lapala na Slovensku našich voličov pre svojich maďarských poslancov, A pešianské maďarskou vládou vydávané „slonoviny“ (Slovenské noviny“) každý deň za 1 krajciar vykladaly svoju politiku: že Sl°vák v Uhorsku bývajúci je Uhor, a keď je Uhor, teda že sa musí učiť uhorskú reč, aby z neho bol uhorský vlastenec, a to že by každý Slovák rád robil, lebo je veľmi poslušný a krotký, len keby ho tí zlí ,,pánslávt“ nebúrili proti uhorskej drahej vlasti, kl^rá má všetkých Uhrov rovnako rada*.. Boly i predtým novinárske pokusy, prihovoriť sa širokému obecenstvu ľudovým tónom Začal vychodiť i malý Slovenský dennik, ktorý sa udržal niekoľko mesiacov, soc. demokrati obetavo načas udržali. Novú dobu, v Ružomberku Salva založil a ťažko udržiaval Slovenské listy a v Turč. Sv. Martine Bielek Ľudové noviny, ale žiadne nezapustíly korene, neziskaly široký kruh čitateľov a zaníkly-Prvé noviny, ktoré boly zamerané do širokého obecenstva a určené pre politické prebudenie a poučenie ľudu, bol náš Slovenský týždenník, výdávaný a vedený Milanom Hodžom, druhé skoro za ním Em. Lehockým založené a pomocou soc. dem. robotníctva udržiavané Rob°tnícke novL ny. Prvé malý najväčší ohlas v dedinách, druhé medzi organizovaným robotníctvom. Slúžily skutočnému politickému vzdelaniu a z-^fasu za lepšiu budúcnosť. Týždenníku patri tá zásluh a česť, že správne a jasne vedci svojmu č'tateľstvu vysvetliť a rozložiť, že sloven^k'* u+rpenie v Uhorsku nie je len to prenaslcdovanie (PokráCovanle na 4. strane.) Kčs 3. I „Slovenský Týždenník.“ — Nový časopis? Čo-Se len chce? — opýta sa zaiste jeden-druhý. Ale Otázky sem, otázky tam. Nám sa tak zdá, že peštiansky časopis, slovenský, , ľudový", národný, nemôže byí bez iižitku pre náš ľud. I začali sme ho vydával Týždenne raz, v nedeľu, ročne za 4 koruny, polročne za 2 kor., štvitročne za I korunu Bude sa predávaľ i po jednotlivých číslach a síce po 4 krajtiaroch Popri bežných udalostiach, majúcich verený význam, obrátime vše živú pozornosf záiežilosfani hospodárskym, priemyselným a obchodným Mimo odborných článkov podáme vždy značncj.šie novinky, ktoré sa v týchto oboroch vyskytnú. V každom čísle bude obrázokdva, i viac dľa potreby V sostavovani .Týždenníka“ budeme mal na zreteli vždy to, čo sa na.šolio slovenského života v prvom rade týka. Vysoká politika nám nebude pôsobil bôle hlavy Tak myslime že, jeslli z nás Slovákov má dačo byt, neslobodno sa nám spoliehaf na nikoho iného a na nič iné ako len na svoju vlastnú prácu a na svoj rozum Vždy nám bude na ume I 10, že Slovákom až polom zkviinc šfastnejšia doba v pobiikc a vo všeobecnom pokroku, kecí buuu hospodársky silní a neodvisll Toll číslo rozposielame na ukážku Ináče budeme posielal' ,SI Týždenník“ len lym ktorí sa predplatia alebo prihlásia Kedakcta a správa „SLOV. TfíOENNÍKA“ Pclti <Bit(l«pesi. iX t'liói-kfl ' Mová vláda. . ».vHyMP Nový mrmsierpredseda Uhorska volá sa gróf Karol Khuen-Médcrváry Pán • Széli išiel do Rátótu medzi svoj rožný dobytok, pomysli si akisie vcfadneiSie- tvory ako ti tam ach vy ste O lyždeň dva pôjde za správcu Adriatickej paroloďnej spoločnosti a bude inkompatibilistom Želáme mu túto vynáhradu za polpiátaročné vladáreme zo srdca, ba i tú dvojnásobnú ministerskú pensiu mu žičíme Hovorí sa. že na ministerskú slávu doplatil za tú dobu 81)0,000 korún 20 svojho. My sme už mali ministrov, I klori bež doplácali, ale nie zo svojho Nuž, pane Széli, šfasllivú pufi Nová planéta na obzore uhorskej politiky volá sa, ako hovoríme, gróf Khuen- Héderváry Čo je on a jal^ je? Nuž, má on za sebou minulosf pestrú. Rodom je Slezák; ako chudobný grófik ratáral sa bol na záhrebskú universitu a zkúsil, j.aké sú trpké slzy biedy. Horvatskouhorský magnát Héderváty ho prijal za svojho. (Odtiaľ má lo dvojité meno.) V rokoch sedemdesiatych bol uhorským poslancom Starý nebohý Tisza poznal v ňom tú takzvanú energiu, ktorá sa u nás pre županov vyžaduje a poslal ho do jednej zadunajskej stolice za oadžújrana., diisif nppoziciu Svojej ulnlie skvele dostál Keif pojpm holo treba poslaf Horvaiom éer'a *na krk. išiel za liorvalského bána. I lu dostál svojej úlohe skvele Dvadsaf rokov dusil liorvalské národne a ľudové hnutie Minulej zimy sa Iľ-rvaiský ľud proti nemu zbúril; pioti nemu a proti vláde, jejž on bol za.stupilciom TickI.i krov. sincfaio Sa. bon imr i a <lo tisíc žalarovanych Naše bánfíovské voľby bývalý proti Kluienovskym voľbám horvalským neškodnými hračkami -Slovom, Khuen dozrel na to. abv bol uhorským minislerp'tdscdom • ■ aftt.l Zaujímavé je, že ked Khuen Horvaiov žalároval, Maďari ho chválili — Ajhľa vlastenec, ajhľa pevná ruka ' Keď však pnšicl sem. medzi nich, zamračily sa hnevom čelá maďarských polilikov a volalo sa Ajhľa kať A|hfa zbojcat V'iedeft nam bašu poslala na vázy! Nuž ale. jediiakej mysle ľudia Sišli sa I teraz Horvalsky bán daľ sa poučil, jako sa má $ Kossuihovskýrm tigrami a leopardy shováraf Vlk neprišiel bez masky — ako pred nim Äiladý Tisza — ale obliekol SI rúcho ovčie Kamarát sem. ka»r.arál lani, karňaráti všade. Prišiel ku staiým liberálom a povedal ■ — Ja som Váš A keď sa ho Apponyisti a Andrássisti opýtali si-li nái'^ — Ovšem-že! vetil bán a boh si v náruči Najdlhšie trvalo poznávame t Kossuihisty. Zprvu vyšly nazmai Khuenove najvľúďnejšie úsmevy Jeho jemným rečiam oppuzicia nechcela rozumel. Už bolo tak, že z Khuenovej raži nebude múka. Kossuthisli cliccli, alebo vojenské predlohy preé, alebo povýšia rekrulový komir.geni d« nekonečna, ale za maďarsko-národné ústupky Nuž o týchto nemôže byľ reči — ale kto chce kúpiľ len sa jedná. Pťo;*nsfcé preďtefiir.l I pojednal) sa a zostali takto -ojenské predlohy vláda nateraz snime s denného poriadku Vzhľadom na lento rok teda nebude zvýšený počet rekrutov Za lo Kossuthisli prestanú obSiruovat. hladko prepustia indemnity obyčajné vojenské predlohy (bez zvýíčnia). šlálny rozpočet, vyrovnanie a v.šcikv bežné predlohy Podržal si ovšem Khuen lo právo, že na jaseň predloží — nové vojenské návrhy zákona . Zároveň odstúpil Khuen i od toho požiadavku, že by tohoročný kontingent zvýšil zavolaním 21.000 re.servislov (k jzešiín plukom a ku kanónom). Zrejmé je. že vojenskej správe nebolo fazko zriecf sa svojich požiad.avôk, lebo veď vojensky rok klom sa už beztak ku koncu a na budúci rou sa vrijcnsk-š správ.) eš'e snodro môže zahczpcčiľ. Čo leda obštrukcia uosi.ahla. to dosiahla len pod Széllom, od Khiiena nevymôhla niéoho, len práve samého Khuena •Tilts Fijcrváry.s Ako známo, nástupcom Széllovym mal byf vlastne gróf Stefan "P i t z a, známy pre opálené krajinské milliony v .Priemyselnej banke" a v pciroleových baniach v Rumunsku Kráľ lio poveril a dal mu vraj splnomocnenie, aby udusik obštrukciu násilim, jeslli ináé me, lak Ž.Tiidarmeriou a lumvédmi Ale maďarskí jvoiitikovia sa proti lomiiio kráľovmu poslovi jednomyseľne (až na starých liberálov) zopicli 1 isza nedostal poriadneho človeka za ministra, i musel sa svojho poslania vzdaľ Spolu s mm, rozhorčený . naj nezdarom starotiszovskej politiky, odstúpil i minister vojny barón Fejčrváry, ktorý dosiaľ od starého Tiszu všetky mimsterstvá prežil m-v* *féd«.s v novej vláde, ktorá sa už na utorkovom zasadnutí predstavila snemu, zasadajú nasledujúci gr. Khuen-Héderváry (predscd-nictvo, vnútorné záležitosti; Ladislav Lukács, financie, Generál Desidet Kolozsvár y, dome-Obrana , Julius W las s IC s, osveta, Alexander Plósz, pravosúdie, Ludvik Láng, obchod. Andrej Hadik-Barkóczy pre osobu jeho Veličenstva; Prvé číslo f^lovemkého týždenníka“, ktoré vyšlo práve pred 4J rokmi v Peíl-hudíne. zúčastnia na uskutočnení dvojročného plánu do 28. októbra t, r. Veľké úlohy peskytujú ča .že. nám právo rorócprá'vnosti a možnosť uplatnenia sa na všetkých úsekoch poiltiokého, hospodárskeho a kultumébo života nášho štátu. Zdiavstvujte u nás — vervysľamec SSSR SUtn na Slovensku Slovensko uvítalo v stredu 23. mája ■vzácneho hosťa: na prvú oficiálinu náivštevu prišiel k nám sovietsky veľvyslanec v Ceôkoslovensilni Michail AlexandroviĎ SUin. Veľvyslanec SiKn. nastúpil svoj úrad v Prahe po námestníkovi ministra zahraničných veci SSSR Zorinovl začiatkom apri. la tohto roku a lOn čo ■vykonal vSeikyt úlohy, súvisiace s prevzatím úradných povinnosti v Prahe využil prvej príležStosti, aby ■vykonal oficiálnu návštevu v .Eratisäajve a aby sa pri tejto prilež’tostl ^ bližšie oiboanám'á m Sloven, skrm Veľvyslanca SiMna sprevádzal na jeho ce-s_ té vyslanec Michail Pendorovič Bodrov a 'vyalafiecký tajomftik Nikolaj Oeorgevič Novikov, V stredu 23. tohto mesiaca veľvyslanec SUin navštívil predsedu SNR Smldkeho a predsedu SP Dr. Husáka. Na druhý deň prezrel si nie. ktoré mestá na Považí a v povstaleckých krajoch stredného Slovenska. Slovenský ľud víta vzácneho sovietskeho hoa. ťa na svojej pôde a želá mu, aby sa na Sloven, sku cítil čo najlepšie a aby jeho pobyt u nás bol ďalším príspevkom , k utuženiu bratst-va nášho národa e. národmi -SSSR. V utorok 22. júna o 10,30 hod, sa začal pred štátnym, súdom v Bratislave proces s treťou skupinou protištátnych sprisahancov tzv, skupinou žilinskou. Na" ľavicu obžalovaných zasadli Anton Meltzw, Anton I»botka, Ján Mäejka, Alojz Lalinský, Rudolf Dláhik, Stanislav Durica, Karol Hrabovec, Maximihán Kamenár, Oto Koreň, Jozef Kublnyt Jozef Podoja Jozef Podmanlcký. Mária Pclkorná, Tibor Pokorný, Kornel Sujan. ský, Btefan Tkáč, Marek Cigánek, 'VTadimír, Závodský, Eugen Ratlborský st,, Júlia Ratiborská, Zlatica EjaSková, Jozef Danko, Ladislav Mišút, Alojz Reguly, Alojz Stopa, Emília Stopová, Dr. Ján Dúha, Jozef Zátopek a Mária Danková, Na pojednávanie nedostavil sa Adam Vrábel a EJugen Ratibroský ml.. Proces vedie zás^poa predsedu Štátneho súdu Dr. Duhnicay. Štátny prokuriátQr je Dr. Juraj Sujaa, Obhajcami sú Dr, Štefanova, Dr. "Vaní. ček, ,Dr. Bujná, Dr, PaJovič, Dr. Mastená a Dr, Janovský, V súdnej Sienj obžalovaný Anton Meitzer, na otázku predsedu Štátneho súdu, či sa cíti byť Vinným, odi>ovedá, že iba čisistočne. Na otáäsku predsedu, že ako vznikla v ňom túžba po založeni nejakej protištátnej organizácie odpovedá, že po oslobodení Československej republiky stretával sa so svojimi priateľmi, bývalými členmi HM, s ktorými viedol debaty rez. ličného rázu, "Vtedy skrsla v nich myšlienka utvoriť nejakú organizáciu z bývalých členov HM, ktorej členovia by praoovali na zdokonaľo. vaní Samých seba. Spoluzakladateľom tejto or. ganJizácie bol Stefan Tkáč, Inštrukcie, ako majú "vykiciná"vať nábôr'do tejto organizácie dostali od frekventanta kurzu HSLS v Sekuliach Mesiarčíka. Činnosť, ako takú, "vyhlásil obžalovaný Meitzer, táto skupina nevyvinula žiadnu. K vlaiätnej práci teda vôbec nikdy neprišlo. Za jeden rok jestvovajnia tejto skupiny obžalovaní Mettzor s obžalovaným Tkáčom ziskáli za Cle. nov Iba Záborského a Hišejku. Prihlášky do tejto organizácie podľa vzoru Mesiarčika natlačil obžalovaný Meltizer, V ďalšej časti svojej výpovedi obžalovaný Anton Meitzer udá'va, ako došlo k soznámeniu s Eugenom Ratiborským st, a Zlaticou Baško. ■vou. Všemožne sa snaží poprieť trestné činy kladené mu za vinu, no konStitúty spoluobžalo. vaných ho z protištáitnej činnosti usvedčujú. Vo 'Výsluchu ďalších obžalovaných sa pokračuje. Obžalovaný Alojz lAlinský, účastník Slovenského národného povstania, pozná «»poluo'bžalo%’aného Antona Meltzera, oj roku 1940, Vylu. čuje, že by toi býval členom tzv, žilinskej proti, štátnej organizácie. Podobne Rudolf Dlábik, Stanislav, Durica, Karol Hrabovec Maximilián Kamenár. Oto Koreň a Joizeť Kublnyi necítia sa byť ■vinnými, lebo o protištátnej činnosti spolu, obžalovaného Antona Meltzera vraj nevedeli a prihlášky do Tisových pohotovostných oddielov podpísali pod dojmom, že to bude kultúrny spo. loji býv, príslušníkov HM y Žiline, NaMe heslo: Málo reči - vela práce Nová Tláda vychádza s elánom — Radosť východu: lekárska fakulta v K<^icíach — Zákony n^é a potrebné — Súdiiaie posledných záškodníkov. (Jb) N»v& ís, vláda na í®le s jej predsedom Antonom Zájpotockým dala sa s etónom do prA- ce_ Prestaiy Škriepky^ fiákálske vytáôania, prestalo múdrovanie o „spasení ®o západu", 2ije. me zo svojich mozoPov a život je našim nßU^Po« a prodacOm, Ten radí: Pracuj! Nečakaj d®lárov;fch a iných spasiteľov, NáS národ spasí práca, siaveoské mky neboly nikdy ruky le. nosiace Lenže dakedy drely na cudzích. Teraz pracujem^ pi^ seba, pre svoje deti, pre lepšie ca.sy, pzô pokoj a blahobyt. Tát > mohutná viera odráža sa aj z pracovného elánu, akým sa dala naša nová vláda do práce pre slovenského človeka, \ mlulomtýžditi došlo k týmto dôležitým uzákoneniam, dôležitých najmä pre nášho ropníka: 1. S hradiska slovenského má mimoriadny na ukladá majitePcim lesov poviimose starať sa, význam schválenia osnovy zákona o zriadení pobočky lekáiTskej fakulty Slovenskej univerzity v Koáiclacíh začne svoju činnosť už v budúcom škokkcni roku, no vzhľadem m možnosti zría-, d«n.ia potrebných ústavov a kiinik, ako aj na pltrebný personál otvoria v jeseni t. r, pravdepodobne len ■vyššie ročníky, t_ j. VI—X. semester a ostatné ročníky postupne. Schválenie tohto zákona je presvedčivým dôkazom že jednou z hlavných starost; nášho Pudovodemokratlokého režimu je pozdvihnutie živcutnej a kultúrnej úrovne nášho Pudu_ ktorý predošlé režimy najmä na ■východnom Slovensku tak hriešne za. nedbávaly. Východoslovenský rodič, takto blfzo domova študovať, ktorého detí môžu úprimne ďakuje našej vláde za tento veľkorysý čin! nás klenot — chránené zákOnom Lesy 2. Na návrh ministra pôdohospodárstva J, Du. ríša schváUla vláda osnovu zákona o zalesíiicvaní a zakladaní rybníkov Schválená osnova záko. I naše ženy nezaháľajú — Jcb cieľ: splniť dvojročJiicu do 28. októbra Na ■valnom shromaždení Rady českosloven. Bkýoh žien v Prahe sa v nedeľu »išlo ■vyše 500 delegálok v celej Republiky. Účastníčky shiro. maždenia prerokovaly ■všetky naliehavé problé. my nášho vnútropolitického života a vyslovily sa jednemyseľne za pod'poru budovateľského úsdJla Kí Gcttwalda a vlády. Na zakenčeni« schôdze prečítali manifest Rady čs. žien v ktorom sa hovorí, že všetky československé ženy sa phie aby lesy boly riadne udržované a obnovované. Okrem toho sa v záujme ďalšieho zalesfiovania, ktoré má veľký ■význam pre usporiadanie porne, rov podnebia, upravuje aj zalesňo-vanle pozemkov, ktoré sa nehodia pre pôdohospodársku výrobu. Osnova zákona pamätá aj na zakladanie nových rvhníkov a na obnovu rybníkov ■vysušených, Tieto opatrenia sledujúce ochranu a roz. voj našich lesov a ■vybudovanie rybníkov sú veľ. mi dôležité tiež pre boj proti suchu.