Slovenský Týždenník, september 1948 (III/36-39)

1948-09-05 / No. 36

Strana í. mSrn STREĽBA V JERUZALEl!^, Z&stuiôca Arab* s-:ej légie vyhlásil, že Židia pon»šili primerie v chlasti JeruizaCame v nedelix. židovské lieíadlo preletelo nad horou Olívetakou. ale arabská streľba ho prinútila vrátif sa. Židia zaútočili íha jedinú dboc, útdk bol cdinazaný. Židia ,vystre_ . IĽi aj ina hlavný stain 3. arabského regtoentu v Jenuiz.aleime. Tnaija Židia,ktorí vmidli do ‘«irab­­eíký'dh línií, bolí zastrelení. SPRISAHANIE V MAĎARSKU. PotíTa zpirá* vy z Budílpežti 84 Madarov obvinili v pcnde* to.e ZiO sprisahaniia na svrhimtie leraiôieho re­­ž-iuu v Ma dámsky ObžaJoviaiií sú väčilinou býva* lí úrad<nící. Zatkli idh pred oiíekolkými ..týiždňaimi, M'edzi hlavnými obžalovanými je bý­valý zástupca Madiarska vo vyživovacej a poľ* . nohospodk-Jkej orgain'izácil SN Arthur Sibalka* Pciľieberg. 42 obžalovaných je obvinených z roz­­. ličmých protidemoknatiokých zločinov. NajvSč- BÍm obvinením je sprisahanie na svrhautie vlá­dy. Ostatni sú obžialovaní z menších tíelilctov, eílro korupcia, defraudácia a zneiužitie au'ority. Obžalovaní boli zväčša Zietnestnancl aletoo vyso. kí úradníci minlstecstva poľnoihoapodárstva. ZEMETRASENIE V ALBÁNSKU. Slkau'tari postihlo v moci zemetirasenie. Oblasť Jedna osoba zahynula a nlekoíko osôb utrpelo pora­nenie. HAVARIA amerického LIETADLA. Ame. riciké dopravné lietadlo s 32 cestujúcimi sa zrú­tilo^ do močiara pri rieke Mississipi. Všetci ces­tujúci a troiíleniná posádka aahynuli. Lietadlo narazilo v búrke na vrch pri ri^e. Očitý sve­dok hovorí, že sa mu zdalo, ako keby sa lietadlo bolo rozdelilo. ROZKAZ SN NA ZASTAVENIE ŽIDOVSKÉ­HO PRISŤAHOVALECTVA. Spcostredkovater SN pre Palestínu gróí Bernadotte nariadil izra­elskej vláde, aby hned zastavila prisfelhovalec­­tvo Židov, ktorí podliehajú brannej povinnowsti, do Palestíny. Očakáva sa, že čtát Izrael tento rozkaz nesplml, ODSÜDILI JAPONSKÝCH ĽUDOŽRCTOV, Americký vojenský tribunál v Yokohame vynie­sol pät rozsudkov annrti a 13 trestov na doživo­tie nad Japoncami, ktorí boli obžalovaní z kani­balizmu a vlvlsekcie: Medzi obžalovanými bolo pät generálov, pät plukovnýkov a niekoľko le­károv cisárskeho ústavu Kiušu. Tito zločinní lakári prevádzali na amerických vojnových za- Jatcov rôzne pokusy, ako napríklad vsfrekova-, nie slanej vody ido krvt Štrnásť obžalovaných uznali vinnými z kanibalizmu, lebo za zúčastnili na bankete, na ktorom jedli pečeň z umučeného amerického letca. Medzi nimi je i bývalý hlavný veliteľ japonskej zájiadnej aimády generál Isa­mu Jokchama. OBRNA V NEMECKU SA ROZŠIRUJE. Epi­démia detskej obmy v Mníchove sa rozširuje. Vydkytla sa už v 78 mestách a oícresoch. Na obrnu ochorelo 528 osôb, z čoho 26 zomrelo, NOVÝ SVETOVÝ LETECKÝ REKORD. 38- ročná britská letkyňa, CurUsová utvorila nový ŕvotôvý 'léfeoký ženský rýchlostný reicord, keď ‘ traf 100 km dlhú preletela priemernou rýchlos­­fou 313.07 mif za hodiaúi Cuirtisbvá letela na etroji Spitfire H. MARŠAL RYBBALKO ZOMREL. Po ťažkej « dlhej chorobe zomrel v Moskve dvojnásobný lírdina Sovietskeho sväzu maršal obrnených a tankových vôjsk Pavol Sem,Jonovii Rybelko Na maršala Rybalka s vtfačnosfou spomína aj hlav­né mesto CSR Praha, ktorej prišiel 5. mája 1943 na pomoc a oslobodil Ju od zvyškov nemeckej ermády. V MAĎARSKU CHLIEB VOĽNÝ. V Madar­­fku uvoľnili biely chlieb e upravili prídel čier­neho chioba na 250 g denne. Cenu voľaiého bie­leho Chleba budú kontrolovať. AMERIČANIA BUDÚ STAVAŤ ELEKTRÁR­NE NA DUNAJI. Amgloamerioké úrady v Ne­­meoku vypracovely plány na v.ystavanie níe­­koEcých vodných elektrární na nemeokom a na­­kúskom úseku Duna,ja. Elektrárne budú spoloč­ným, nemeckým a rakúslirym majeitlK>m. Slovanský týždeň bosini VÝPISY ÚČTOV Posielame práve tým predplallteľom, ktorí na predplatné pozabudli, z rôznych príčin ho odkladali poslať, alebo azda eni nevedeli, koľko peňazí majú poslať. Každý preto dostane to napísané čierne na bielom, aby svoju povinnosť mohol konečne splniť. Keďže predplatné treba *av€asu pla* líť vopred na celý rok alebo aspoň na pol roka, prosíme všetkých tých, ktorí tieto výpisy dostanú ,abv nám v nich uvedenú sumu láskavo ihneď poslali pri­loženým složným lístkom, lebo i my mu­síme všetko platiť ihneď — (tlač novín I ostatné stojí nás denne ohromné penia­ze) — a nik, ani tlačiareň ani pošta nám nečaká. Ak azda toľko peňazí odrazu nemáte, pošlite aspoň polovicu dĺžného predplatného hneď na druhú v najbliž­šom čase, najneskoršie však do^konca tohoto roka, aby ste si tak zaistili pres­né dochádzanie časopisu aj naďalej a všetky veľké výhody, ktoré náš časopis poskytuje. Prosíme preto, ebv ste si tieto výpisy VT3Ü k srdcu a svojim novinám dali to, čo im rnatrí. Sme presvedčení, že s po­­roz'jman'm a uznaniivosťou svedomité soiníte svo*u predo'atiteľskú povinnosť, £ nami v'erne vytrváte i v budúcnosti a p.jHete nám a i nomáhať rozširovať do­brí s!ovGn*^'‘é kn’hv. Váš ,*SLOVENSJ«í’ TÝŽDENNllí" SLOVENSiCt mOENNlK SA DEJE VO SVETOVÍ KONGRES INTELEKTUÁLOV VO VBäTISLAVE J« hodné powipasa, že práve v dňoch mos­­kovíikých porád ból v poiaiiqj Vratislave sveto­vý kuugres int«iektLia.ov na obranu nueru, ILasy tých 600 zástupcov všetkých národov ho­vorca i pri ruzckeie politicky cti názorov v jediio­­iriyseľnom súlade, že celý s^'et potrebuje muer a že si bo tiež praje. U túto základnú myš­lienku opieraiy sa prednášky a rererály naj­­vyznamnejsicn predsvaviteiov lucUkej kultúry, nech už to boli Kuši, šrancúzi, Amerloania, An* giiôainia, Poliaci i naši delegáti z Československa. Vojna nie je neodvratnou b.ologickou katastro­fou — povedal napríklad poľský sociolog Ciiaia­­siňskl a iraincúzsky kato.tcky bojovník abbé Boulier vyhlásil do celélto katolíckelio sveta; „Za rastúcej vojnovej hysteric a psychózy ne­smú krestania zabúdať, že i oni rovnako, ako prví kresťania sú nositeľmi nádejí”. I keti je teraz svet rozdelený nielen zesncpisne, ®le i svo­jím smýšľanim a názorom, je treba dúfať v „so­báš úprimných duši”, ktorý by mal nastať medzi Východom a Západom na záchranu mieru. V tom je úloha intelektuálov, aby s myšlienkou mieru bojovali za nedeliteľnú ľudskú kultúru, ako to povedal sovietsky spisovateľ Hja Eren­­burg. Lebo kultúra je jednotná a nemožno ju roizdeľovat na pásma. Neexistuje teda ani zá­padná ani východná kultúra. Je len jediná uni­verzálna kultúra. Tak stal sa vratlslavsiký sjazd Intelektuálov záštitou mieru a presvedčenia, že spojené pokro­kové 8Ľy zachránia svet pred vojnou, lebo me­dzinárodné spory ja možno urovnať mierovými prostriedkami. Ved každý počestná pracujúci človek na celom svete chce mier. Ale vratislavský kongres nechcel byť len re­akciou na dočaisnú a umele živenú vojnovú ner­vozitu — ako to povedal jeden z podpredsedov sjazdu, československý degelát J. Mukafovský, rektor Karlovej univerzity v Prahe, Lebo ide o to, atoy bol vytvorený nový vzťah medzi ľuď­mi a národmi bez zlej vôle a bez nadvlády jed­ných nad druhými a aby náš život bol založený na naprostej solidarite človeka s človekom, ná­roda s národom. Prirodzene vyznely na «Jazde ostré clová proti tým, ktorí stavajú sa akýmkoľvek spôso­bom proti myšlienke mieru. Zvlášť A. Fadejev, vedúci sovietskej delegácie, odsúdil v svojom referáte tábor imperialistov, ovládaný am^c­­kými monopolistami, ktorí rozpútavajú nový evetový konflikt, lebo v ňom vidia svoju zá­chranu. Aby imperializmus mohol existovať, zneužÍTO tlač, lunenle i vedu, lebo potrebuje nemysliace, neuvedomelé masy. Preto intelek­tuáli muaia kráčať po boku pracujúcich. Bez nich by bol boj o mier bezvýsledný. Tieto myš­­lienlcy daly podnet britskému ministerstvu za­hraničia, že požiadalo brit^ú delegáciu na vra­tislavskom kongrese, aby sjazd opustila. Stalo sa to už po tom, keď profesor univerzity v an­­gMckom'Oicforde Taýlôŕ predniesol'TéS, 'v ktoi^ obhajoval .Marshaliov plán, západnú demokraciu a.,:Všelko, Cp súvisí s Ideolc^ou západu. Ťak dostala sa politická ruka 1 na sjazd intelektu­álov, usilujúcich sa Isf za .Jednotnou myšlienkou miem a pokoja pre celý svet, MOSKOVSKÉ PORADY, ktoré trvajú už vyše troch týždňov, sú dôkazom, že cesta k mieru vedie letí cez dohodu veťnncí 6 Nemeckom. Túto dohodu o Nemecku môžu dosiahnuť len práve rokovaním, lebo táto otázka nezapadá do právomoci Organizácie Spojených národov, pokým Nemecko nebude jej riadnym členom. Po kladnom výsledku moskov.ských po­rád bude možno obnoviť echôdzlcy Rady zahra­ničných ministrov, ktorých úlohou bude vypra­covať mierové sinluvy s Nemeckom. 2e moskov­ské porady pokračujú v duchu určitého optimiz­mu, o to sa pričinil generalissimus Stalin, ktorý znova zdôraznil, že Sovietsky sväz je za mierové vyriešenie všetkých rozporov medzi nim a zá­padnými veľmocami, zahrňujúc v to berlínsky problém a otázltu Nemecka ako celku. Dôležitá je pri tom otázka berlínskej meny, ktorú je vraj treba prerokovať do podrobnosti. Určité znepokojenie prinieslo pri tom to, že Sovietsky sväz zatvoril ako odpoveďou na niektoré prop.a­­gandisfcické protisovietske opatrenia Spoiených štátov svoje konzuláty v Spojených štátoch a oznámil, že americký konzulát vo Vladivostoku treba považovať za úrad „mimo službu” a do­hodu o otvorení konzulátu v Leningrade za ne­platnú. Pri tom všetkom prejavujú najmä fran­cúzske diplomatické kruhy dôveru v priaznivý výsledok moskovských rozhovorov, a očakávajú, že schôdzka Rady zahraničných ministrov bude svolaná už v septembri do Pariža. Tajné rozhovory v Moskve priniesly predsa ul určité dohody. To potvrdzuje svolanie kon­ferencie štyroch vojenských guvernérov v Ber­líne, ktorí začali rokovaf o zavedení jednot­nej meny na celom území Berlína. Keď féto otázka bude technicky vypracovaná, má vra) sa iruilf i blokáda Berlína. Výsledky moskov­ského rokovania sa leda už dostavujú. ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV Do Pariža je svolané na september, i valné ahromaždenie Spojených národov. Na tomto shromaždení majú byť prerokovaná oprem bež­ných administratívnych vecí i rôzne, teraz veľ­mi pálčivé otázky, ktoré sa dotýkajú celej sve­tovej verejnosti. Lebo za posledný rO'k zl.or^ly sa politické pomery, či už sa to týka Palestíny, Grécka, Kórey, Španielska, Terstu a okrem toho stále nie je jasný názor na atomovú energiu. Tieto veci boly síce riešené jednotlivými výbor­mi Spojených národov, ale pretože sa pri rieše­ní nedosiahlo úspechu, pripadá táto zodpovedná a ťažká úloha valnému shromaždeniu. Všetko pritom je, prirodzene, závislé na porozumení a dohode veľmocí. Ci a ako sa dohodnú, s tým stoji 1 padá celá Organizácia Spojených národov. Dobre al je vedomý toho 1 generálny tajomník Organizácie Trygve Lie, keď povedal; „Organi­zácia Spojených národov je ako nemluvňa, ktoré treba chrániť pred tvrdými skutočnosťami sv^ tovej politiky”. Chcel tým povedať, že Organi­­zácii Spojených národov hrozí osud predvojno­vej Spoločnosti národov, keď sa mocnosti nedo­hodnú. PALESTÍNSKA OTÄZKÄ patri pritom k nejoitlivejšim problémom Po­mery v Palestíne boly už raz pevne stanovené. Palestína bola rozdelená na dve čiastky a tak bol vytvorený samostatný židovský š tá Izrael. Toto riešenie schvál.ly v podstate všetky veľ­moci, ale naopak riešenie vyvolalo nespokojnosť B odpor u arabskýcli štátov. Od rozhodnutia o rozdelení zmenil sa 1 postoj jednotlivých veľ­moci k tejto otázke. Zatiaľ čo Sovietsi<y sväz, Spojné štáty a Francúzsko súhlasia s pôvodným rozhodnutím a na dôkaz toho uznaly i ustavenie židovského štátu, zaujala Veľká Británia k tomu zápo.rné stanovisko a tak prejavuje svoju pria­zeň Arabom. Tento britský postoj vyplýva z mo­cenských záujmov na Strednom východe. Medzi­tým boly v Palestíne boje medzi Židmi a Arab­mi, nariadilo sa Bezpečnostnou radou prímerie, ale znova sa bojovalo a dnes je nové umelé prí­merie, narušované neustálymi miestnymi inci­­dentami. Sprostredkovateľ Spojených národov gróf Bemardotte nevie, alebo nechce nájsť rie­šenie, ktoré by bolo prijatelné pre obidve zain­teresované strany. Preto je v celej Palesilno veľké nopäüe a každú chvíľu Je možno čakať obnovenie bojov. To teda bude azda najťažšia otázka, ktorá bude nastolená valnému shromaž­­denlu Organizácie Spojených národov. FRANCÚZSKO tľí pri nastúpení írancúzslcelip ministerského , pi^setlu André Marieho dňa 2Ű. jvda ozývaly sa hlasy, že jeho vláda nebude rhaf dlhé trvanie najmä 'preto, že ministrom financií a hospodár­stva sa stal Reynaud, smutne známy z časov Mníchova. Skutočne tiež lleynaudov hospodár­­slsy plán vyvolal teraz pád Marieovej vlády, vy­tvorenej len pred mesiacom. Hlavnou príčinou demisie bola otázka mzdovej hladiny. Reynaud súhlasil síce so zvýšením miezd o 10%, ale ne­mohol prijať zvýšenie, aké žiadali socialistickí ministri, podporovaní tiež stranou ľudového re­publikánskeho hnutia. Prezident republiky Vin­cent Auriol rezignáciu vlády prijal a rokoval uS o ustanovení novej vlády s niektorými význam­­nojširni poltikmi, lebo je sl vedomý, že vnútro­politické problémy Francúzska vyžadujú čo naj­rýchlejšie riešenie krízy. Pretože Reynaud je po­važovaný za najdôle.žitejšieho člena bývalej vlá­dy a preto.'e vraj jeho vedomosti majú Francťiz­­sko zachrániť pred infláciou, myslelo sa, že bude vyzvaný prezidentom k utvoreniu novej vlády podľa vlastnej voľby Ale pozorovatelia politických pomerov dávali Reynaudovl málo nádeje, pretože by v Národnom shromaždení ne­dostal potrebnú väčšinu, keďže socialisti a ľu­doví republikáni sú v opozldl proti jeho hospo­dárskej politike. Preto prezident Auriol požia­dal socialistu Paula Ramadiera, aby utvoril novú vládu. Ale 1 keby sa to Ramed’frovt podarilo, nie je Isté, čl by mal zaistenú väč.šinu v parla­mente. Preto požiada prezident Auriol pravde­podobne bývalého ministerského predsedu Schu­­nranna. aby sa o utvoren’e novej vlády pokúsil. Skutočne tiež bol RóJaert Schuman pove­rený prez'denfcm republiky utvoriť novú vlá­du a v parlamen'e predniesol I svoj vládny program, pričom zdôraznil vážnosť finančnej a hospodárskej situácie Francúzska. Ale so so­­stavenim novei vlády bude mať ťažkosti. Pre­to sa nepokladá za vylúčené, že sa pokúsi utvoriť menšinovú vládu, ak sa nedohodne so socialistami. Viac živočíšnej výroby v poTnohospodárstve MUStälE VYBUDOVAŤ TRÁVNE SEMENÁRSTVO Netreba ddkazcvaf, že naše poltnohosipcdárstvo bolo nezdravo, jadnostranne zamerané na rast­­liMinú výrobu, hlavne na cbllinárstvo. Živočíšna výroba bola na veľkú škodu noišich roľníkov zanedbávaná. Už naša idvojročnica. hlavne však päťročný plán pripravuje podstatnú a zdravú aiietiu v celom doterajšom Systéme Zdôrazne­nie živočíšnej výroby si bude teda žiadať tiež zvýšenie plochy, venovanej krmovinám. Dôleži­tá ctázloa bude. alko kryť |ú potrebu samíen n'e­­len pre eisteliny, ale t;ž pre'irávu. Podľa odhadu niektorých odborníkov potrebujeme, aíby naša produkcia osív krmovin činila v najbližšom čase asi 370 vagónov trávneho semena, čo znrtnerxá plochu a®i 11.000 ha. Pritom sa počite ešte so značným dovozom n'.ektooých druhov. V hospo­­. flárniBrwTr roku W52í59 stúgjoe Dotreba na 560 va­gónov trávneho semeina, čo znamená plochu asi 20.000 ha. Keď necheme byt teda odkázaní na idrahý dovoz, ktorý by zaiste zaťažil bilanciu nášho zahraničného obchodu, musíme sa sami starať o vlastnú výrobu. Trávne semenárstvo je zvláštnym odvetvím rc»Tncho.npodárEikej výroby, ktoré síce vyžaduje zvláštne mnôžiteľ'lké znalosti, vlo.c práce, ale Je ' tiež najlepšie platené, eko všetky oatatné kul­túrne plodony. Je potrebné, aby sa u nás našlo dosť roľníkov, ktsrí by mali o trávne semenár­stvo dostatočný záujem a vedeli by sa mu tiež odborne venovať Veľkou výhoidou pri .pestovaní semien je okolnosť, že hlavné práce prídu do doby, ked roľník nemá práce s oatatnýml plo­dinami 5. leptaurrfjf* f94l> Pri tejto príležitosti chcel by som zdôrasanlf, obete, ktoré slovenský ľud priniesol v boji proti fašizmu a za svoju slobodu, za večné priateľstve 60 Sovietskym sväzom, za demokraciu a pokrok, ie tieto obete zaväzujú, Z pozdravu prez. Kä. Gottwalda k IV. Tf­ročiu Slovenského nár. povstania, • Niektorí mysleli, že februárové rffazaSv« ». botníckej triedy celkom odstránilo reakciu. Ne­­uvedo'mili si, že z verejého života odišli iba pred­­s.avitelia kapitalistiokej reakcie, kým šíritelia reakčnej idetologie tu ešte ostali. Podpreds. vlády V. Široký na Blučovkconi sjazde v Košiciach. Je teda druhým príkazom povstaleckej pa. miatky a odkazu tohto veľkého národného zápa­su sústavne a dôsledne upevňovať, pirehlbovaf a budovať náš ľudový štát Cechov a Slovákor, upevňovať ľudovodemokratický režim a pozícia pracujúcich vrstiev v iíom, Z prejavu preds. SP Dr. Husáka na mani­festácii v Košiciach. Komunistická strana udávala Meový «mor len povstaniu, ale aj po oelobodcaií ukazovsia cestu pri našom budovaní. Generálny tajomník KSS pod. BaSíemmicf na filučovacom sjazde v Košiciach. Krv sovietskych vojakov. preMala v ských horách, nám večne pripomína, ie bea vi. ťazstvB a <>beti SSSK nebolo by našej slobody a Eepubliky. Gen, L. Svoboda na manfiŕestádll t KoUeiMh Musíme byť jednotní a ■vami. Vtedy dobrými nositeľmi myšlienok, ta ktoré dali *«*• kí hrdinovia svoje životy, Gen taj. ústredia odbojových svRtov Sam Falťan na siučovacom »iaade v KošidacK, • Je potrebné, aby sme neustále oísaafeovaH dobrú morálku a upevňovali aväzok medzi robot­níctvom a medzi našimi malými roľníkmi proti kuJackým sabo térom na dedinách. V, Široký na siučovacom sjazde v Košiciach, VýkuD hrozna, muštu a vína podľa vyhlášky povereníka výživy, každý vt­­nôhrdaník je povinný dodať pre účelý verejnéh« zásobovania za úradnú cenu oprávnenému vyku­povačovi celú svoju úrodu, okrem vína ponecha­ného pre vlastnú spotreba, alebo v hrostnich, mušte, alebo vo víne. Hrozno a mušt treba do­dať hneď pri oberačke, víno (jednu polovicu) najneskoršie do 20. novembra 1948, druhú polo­vicu najneskoršie do 28. februára 1949. Uvádza­nie stolového hrozna do obehu touto vyMáškoa *iie Je dotknuté. Vykupovač, určený Povereníc­tvom výživy smie vykúpené hrozno, mušt, poťaž­­ne víno odpredať len na príkaz Povereníctva vý­živy. Podľa novej vyhlášky dorábatelia vína (vi­nohradníci) si môžu ponechať pre svoju spotrebu a pre spotrebu svojej rodiny, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, spolu 400 litrov vina, ktoré dorobili. Dorábanie vína zo samorodákov (amerických hybrid) sa zakazuje okrem samozá. bitolskej dávky. Celú úrodu samorodákov (okrem samozásobiteľskej dávky) je každý vi­nohradník povinný odpredať slovenskému nápo­jovému priemyslu na priemyselné spracovanie Ustonovenia tejto vyhlášky — čo je veľmi díC ležité — sa vzťahujú na všetky množstvá a dru. hy hroznových vín, skladovaných r deň nadobud­nutia účinnosti tejto v.vhlášky u darábateľoy ví­na a u veľkoobchodníkov. 1 VÝPLATA JEDNOnArOVftHO PRlSPEVKD I PENZISTOM Penzijná likvidácia Povereníctva financH po­ukázala v tých 'dňoch mimoriadinvtn účincm štát­­njvn peuzis tem slovanakej národnosti jedno rá­zový prísnevok podľa usnesenia vlády zo dňa 29. júna Tervto Je’dnoráxíyT^ prí^i^voik df>­­st>?nú! 1. používatelia (ipožívafer-^cy) Štátnych od­­prčÍTOych platov v saime 2400 Kčs. ék Ich hsrubé odpcčivné o'e'y fvčs’.užné a drahotné nridavký) ne prev:i"su.iú mesačne čtast'ku 1600 Kčs. 2. po­­žívr'terry štátnych vdovstlriŕch penzií v r.rm« 1800 Kčs, sik hrubé vdovské plaity nef)revV'^ujú ir.essčne či.astku 1200 Kčs. 3. požívatelia siirot­­si.cých penzii v sivne 1200 Kčs. ek hrubé sirotské platy nenrevyžiriú mesačne 1200 Kčs. Do týchto mesačných hraníc sa necrpočítavajú: výchovné, zv’áštnv p-Mnyok k vúch'OVnému a prionevolt výchovy. Požt-rafella donov z milosti a penzii z voľnej úvnhv n'i n^Vn^ku na tednorázový prf­­spevok vviúčenl. Tento jednorázový prisnevolit vylúčení. Tento .todro-ózový príspevok vyplatili celkom 4816 penzistom. SLOVENSKÝ »»''TV’írVcivy, r'ľlESTNAVA ^ VYŠE 200.000 OSÔB ^ Podľa pred'be'í.núch údatov Štátneho plánova­cieho a štatistického úradu počet činných osôb v pr'ereysle na Stovensku činil 1. eugus'a t. r. 203.893 oisô'b; z toho pracuje v priemysle sita­­vebnom 23.422. Najväčiší počet zamestnsncov má priemyseC žeľezia a kovov, ato 37.531. nasled-jje 21,625 a priemysel kameňa, zemín a kerainHcy s počtom 15.149 osôb, V priemysle chemickom pracuje 14,633 osôb, v potrav'nárstve 8.804, v priemysle paipiena 8.120 a drevosrorecu.iúco(m 6.905, v kežiarskem 8.855, v ť.ači 3,471 v enkro­­vamictve 2.305, v liehoviamfctve 2.200. v mlynár­skom 2.S34. v anergetrekem 6.037, v gumáronsfve 6.717, v pivovarníctve a sladownictve 1.688 a vo vod.áräach S38 osôb.

Next