Slovenský Týždenník, oktober 1948 (III/40-44)

1948-10-03 / No. 40

r Ročník XXXXVI. . Číslo 40. Bralíslava, Michalská ul. 24. • 3. októbra 1948 Celom profi múru fxx> Dávno uí neijavHo sa pred naíiml íudiTi fcTko usved^ovar.ých a usvedčených previnilcov, kfori s fažkými trestami i po paf, dasLf, pätnásť I osemnásť rckov odchodia do ťažkího žalára. Ľudia vJetkých vrstiev, z veť­­kej čiastky mladí, značný počet ítudcntov zo stredných, odborných I vysokých íkci, ktorí rôznymi spôsobmi probu’ú budiť ckoSo se! a nepeko), neistotu a predstavy o tom, že bo’ä­­via, čo Ide sa robiť a že oni a ini im prdeb­­ní majú „byť pri lom“. Meuvažujme o tom, že v pravde nemôžu nič prevrátiť ani rozvrátiť, že mnohí z nich dali sa ne.lékEť rôznymi bez­­základnýml zahraničnými zprávamí a domácim žužkaním — rozhodu’úce je, že oni ozaj chceli Republike íkod ť, zriadené pcriadity rozvracať, pravidelný chod hospodárskeho života a vý­roby hatiť a poškodzovať v tej nesmyselnej predstave, že tým dačomu «sožia a poslúžia » že sú na dákomsi „fronte". Zjavili sa me­dzi nimi-1 ťažkí zlníl'n::, ochotní i vraždiť a nivočiť, sú v tom p a svedomia ochotne fa ľudia, ktorí bez citu zrádzali svojich spclu­­občanov, svoj štát, hoci samt predpokladali, že ich zrada Ide I na prospech tých Memcov, ktorí by kedykoľvek boli ochotní opätovať všetku tú hrôzovládu, ktorú sme pod nimi za toľké roky trpeli. Ide to rad-radom: tu skrývali a hromadili zbrane, tam chystali atentáty. Inde pomáhali vyzrádzať tajncsil našej obrany prc<tl nepria­teľovi, éšte inde obľahčovali zločincom útek za hranice, na Iných miestach dorábali falšo­vané „odkazy prezidenta Beneša pred smrťou" alebo prorokovali, že 23. októbra splynie vraj naša Republika so SSSR, alebo že budú ne­platné tie alebo iné peniaze atď.... Čo týchto ľudí vedie k takýmto člnom! Tých skutečných p’a'ených zradcov priťahuje judášsky groš, pravdaže, to sa I zväčša pre­javilo, politických zradcov žen’e pomstychli­­v'-sf, že sa Im u nás v Republike nevydarily kh p'ány a snaha dáko za hranicami vyniknúť a uplatniť sa, a — čo tých ostatných) V prv c m rade zaslepené predstavy, že takéto výčiny B úskoky môžu mať ozaj dáku ozajstnú dôle­žitosť a že sa nimi bude čosi — rozhodovať. Hnev a nerozmyslenosť nedovoťuje im po­znať, že keby Ich záškodnictvo mohlo ozaj Republiku oslabiť, zmenšiť jej obrannú odolnosť, otriasť je] vnútornú bezpečnosť a silu — že vtedy nivočili by tým jestvovanie oboch národov a priprávali by Im skutočný hrob. Veď dnes medzinárodné pomery sú vo svete rozvinuté tak ďaleko a tak hlboko, že pre našu štátnu a národnú existenciu nie je najhlavnejší taký alebo onaký vnútropolitický hnev, ale — schopnosť udržať naše národy pri pevnej bezpečnosti, pri slušnej hmotnej existencii a výrobnosti a pri zachovaní demo­kratických síl, ktoré zaručujú našu nezávislosf a slobodu. Osudy západooeuropských štátov, ktoré ne­­odolaly americkým lákadlám, dávajú najmä vo Francúzsku, dostatočnú výstrahu, aby sme po­chopili^ čo to znač! opierať sa o vlastné vý­robné sily I o vlastný ľud a nemusieť závisieť na ialo&nej medzinárodne] hospodárskej ko­­ristnickej hre. So sntrteľnou vážnosťou dôrazne povedal zosnulý prezident E. Beneš, že nejde o to, aké postavenie zaujať medzi západom a vý­chodom, ale že nám prichodí rozhodovať sa medzi Sovietskym zväzom a medzi — Ne­meckom, lebo to Je náš najdôležitejší západ­ný sused. A v tom veru sme všetci rýchlo a úplne rozhodnutí bez ohľadu na to, ako v Iných veciach zmýšľa a cftl. Od toho dôa, len čo Amerika prlirútlla aj Francúzsko pristať na to, že Nemecko (zá­padné) bude napomáhané americkým kapitá­lom natoľko, aby ako obnovená mocnosť ohrožovalo zas svojich susedov, vidí každý, že Je iba jediná mocnosť na svete, ktorá nás vie ochrániť od skazy, a podľa toho rozhod­nutý bol náš politický a národný osud. Ak akákoľvek cudzia alebo vnútorná pre­­pagar^de v tejto veci Iné šemotf a Ináč mud­ruje. nezálež! jej na našom ľudskom, šiifnom a národrtom osude, a Jej úmysly a deUs tú Nie nato ale cudzla>. iVá.5 roľník nikdy neodkladal svoje pracovité ruky ani od najťažšej roboty, ked išlo o levšie vyťaženie plodov ženie. Kedysi s .plnou .vervou klčoval .lesy, ahy.ruzSiril svoje role a dnes zasa s takou istou chuťou zakladá ryžové polia-, aby -úžitok roľníckej práce bol čo najus-pokojujú-­­cejší. K a obrázku vidíme roľníkovu prácu nd ryžových -polutch na južnom Sovensku, kde práve tento t-ýideň začína žatva. Malí a strední roľníci na prvé miesto z prejavu predsedu KSS Viliama Širokého na zasadnut í ŰVKSS v pondelok 27. a v utorok 28. septembra mal v Bräiisiôve svoje zasaonuJe Ústredný výbor Ko­munistickej strany Slovenska. Ma tomto zasadnutí za účasti všetkých poslancov NS, SNR a oblastných tajomnUov Strany v pivy daň odznel významný referát predsedu KSS Víilama širokého. Podpred­seda vlády Vkĺam S.roký v tomto prejave jionšt»­­taviírf, že náš vývin po februárových u.Cdiesiiach vstupuje do novej etapy a ebarakterizuje ho jed­nak úspešná napredovanie k socializmu' m jednak zosilňujúci sa odpor všetkých socialijumí nepria­teľských síl. Bilancujúc výsledky po februári pred­seda .Strany V. široký povedal, že v priemyseinej výrobe I v obchode sa podstatne zúžila báza súkromno kapitalistického podnikania, ba v niekto­rých sektoroch sa úplne zlikvidovala. V poľno­hospodárskom. odvetví sa v podstate dokončila pozemková reforma a sjednolilo sa družstevné hnutie. Tento vývin označil predseda vlády V. Sl­­roaý za súčasť veľkého svetového zápasu medzí táborom imperializmu a protimperiallstickými sila­mi . na čelo so Sovietskym sväzom. — No ani historický februárový nástup robotníckej triedy ne­­likvidoval u nás úplne kapitalistický sektor v ines­­täch a tobôž r»a dedinách, pokračoval predseda KSS V. široký. Sila reakcie prejavuje sa u nás ešte aj dnes a prejavuje sa irajmä v sile medzinárod­ného kapitálu, v doteraz nelikvidovaných pozíciách buržoázie a, ako hovor! Lenin, v sile zvyku, v sile malovýroby, lebo malovýroba, najmä na dedine denne rodí kapitalistov. Z toho vyplýva, ža naše orgány štátnej a ľudovej správy musia Jednoznač­ne podporovať maSých a stredných roľníkov a dbať na to, aby všetky plánované u uskutočňované opatrenia na zvýšenie pôdohospodárskej výroby slúžily predovšetkým drobnému rofníckemu ľudu, nech už de o dodávky strojov, službu strojových staníc alebo o dodávky umelého hnojiva, osiva, plemermého dobytka, o akékoľvek opatrenia na zveľadenie pôdohospodárskej výroby. Predfebru­­árovú subvenčnú cenovú intervečnú politiku, pri­deľovanie strojov a traktorov musíme nahradiť zá­­merttou mechanizáciou a elektrifikáciou, budovaním traktorových a stro'ových staníc v prospech ma­lých a stredných roľníkov. A napokon musíme zlo­miť sabotáž statkárov a bohatých sedliakov uva­lením národnej správy na Ich majetky, odovzdá­vaním zanedbaných hospodárstev do núteného nájmu, alebo odovzdávaním ich dobytka dé správy statočným roľníkom, ktorí svoje povinnosti tak na poli výroby ako aj pr| zabezpečovaní výživy oby­vateľstva čestne plnia. — V ďalšom dotkol sa predseda KSS malomeštiackeho nacicnailzmu, kto­rému Sa neubránily ani vedúce orgány Sírany. Táto snaha vyvíjajúca úsilie udržiavať nátod v na­­cipnáínej oliraničenosti uplatňovala sa predovše­tkým v pomere k českému národu. Konumistíeká strana optela sa preto o to, aby toto nacionálne deiftko v rámci, jednej triedy prestalo a tým, aby boja úloha robotníckej triedy ešte viac zvýrazne­ná. Predseda KSS V. Široký odporúča, aby Ústred­ný výbor strany jednomyseľne a manifestačná schválil vytvorenie jednotnej celoštátnej Komunis­tickej strany so všetkými konkrétnymi závermi, vy­plývajúcimi z marx-lendského učenia e Strane, t. J., že strana a tým a] robotnícka trieda bude mať len Jedno politické vedenie a to Ústredný výbor KSČ, že siovenská organizácia KSC bude sa riadiť tak politickými, taktickými a organizačnými smernicami ÚVKSC, že Komunistická strana Sloven­ska a jej ústredný výbor bude svoju politiku vy­konávať v rámci usncsenl sjazdu Ústredného výbo­ru a predsedníctva Ústredného výboru KSC a siazdu KSS. Siovenská organizácia KSČ na území svojho politického, organizačného účinkovania bude usku­točňovať politiku KSČ a bude zodpovedná za po­litická vedenie slovenského Národného frontu, celonárodných slovenských organizácií, bude ďalej viesť a riešiť činnosť komunistov v Shore pove­reníkov, v Slovenskej národnej rade. V tomto splymití prvou významnou celoštátnou organizač­nou kampaňou Je preverovan’e členov Strany, ktoré prebieha od 1. októbra a bude trvať do konca t. r. Napokon predseda KSS Viliam Široký dotkol Sa otázky maďarskej menšiny na Slovensku a po­vedal, že pohnútkou nášho postoja a našej poHtiky voči občartom maďarskej národnosti nebol nacio­nalizmus, ale snaha raz navždy eliminovať tiv. menšinovú otázku, ktorá môže byť príčinou me­dzištátneho nedorozumenia Keď ale medzi časom sa úplne zmenlly podmienky, za ktorých sa pre­sadzovala a uskutočňovala výmena a odsun maďar­ského obyvateľstva a to tým, že dnešné ľudovo­demokratické Maďarsko patri do táboru demokra­cie. mieru a socia'izmu, niet prekážok, aby irhe odstráni) dlskrlm'nárlu osôb maďarskej národnosti z dôvodov nac’onáinel orlstušnosti a poskytli iiň občianska a politické práva. Okresní hygienici na miesta okresných lekárov Povereníctvo zdravotníctva -pripravuj« novú organizáciu zdravotnej služby, podTa Ictoirej má *a zlepšiť a zvýšiť výkon naš'eh lekárov pride­lením pomocného ipersonálu. Nový návrh pred­pokladá zdravotné pratoovnlce; ktoré budú mať na starosti poradenskú činnosť. Zdraivotná ipra­­ccnmica nebxide lelr,áirovi-pomá'b.ať len v poradni, ale bude navštevovať rpdinzrfrh príslušníkov, cborých, poúičať ich o prenášaní nákazlivých chorôb. Zdravotná pe-acovnica má biď najužším pojítkom medzi lekárom a i'iptavom národného zdra^ria a. cb'i’vateľítvom, ftalšimi dôležitými či­­n’tefmi podľa návťbú n-a zleršétr'e zdi^avotinei služby na vidieku .b>'dú ošetrovaterkv, ktoré budú mať na sta-roséf dolicčen'e chorých, pre­pustených z nemocníc. Predpokladá sa. že ne­mocnice budú liečiť len akrútne stavy chorôb, r-a^kže nemocný burfe doliečený doma. lebo v ne­­mocn’cí.ach bude nedostatok po^eM. pól“*'tá v’oha má príuadnúť aj zMíbn-hn pomocníkom — budeme môcť v dohladinom čase počítať s ich spoluprácou v ústavoch národného zdravia. Ná­vrh preto žiada, aby sjubní odborníci uvažovali o pomocnom zubnom personale, ktorý by bol oprávnený vykonať menšie zubné práce. Kan­celársky pomocník vykonával by u Obvodnýtál ústavov národného zdravia všetky administra­tívne práce, aby pomocný zdra^mtný personál mohol sa venovať rrýlučne len odbornej zdravot­níckej činnosti Ptj Okresných úe-ťavoch národ­ného zdravia predpokladá sa nový návrh okres­ného, hyg'lenika, klorý' po absolvovaní, .školy ve­­re.jného zdravotníctva bude riadltelorn Okresné­ho ústavu národného zdravia. Okresný hygienik má byť na miesto o.kresných lekárov a bude du­šou celého zdravotníctva v okrese, preto nebude vykonávať súkromnolekársku prax. Zdravotný technik má byť poradcom okresnéív» hygiep'ka. so .'rtránky zdravotne-technicre'*, kto-ý P mať za úhshu kontroľovať vodovody, sim.-r-.» rnľieka y Kčs 3.— Prezident republiky sa vrátil zo bSSR Prezident Republiky Klement ťlottwald a .je­ho íhaiiícjka sa vrátili v utorok 28. seplemhrs popoludní z krátkeho pobytu na Kryme do Pra­hy. Na leti”ti v Ruzyni privítal prezidenta a je­ho manželku prédseda NS Dr. John, predseda vlády A. Zá-potocký a mnohí vedúci činitelia ve­rejného a politického' života. Svoj krátky pobyt na Kryme využil prezident Republiky k niekoT- kýpa , priatcrským rozhovorom s vediicimi čiiii­­tcTmi Sif SR. Výsledkom týchto rozhovorov bcia dohoda, podľa kíprcj SSSR nám doáá v r. 19'i9 mimo iného 25.0 0 ton mäsa. 25.000 ton ž. i'oéiš­­nych tukov, 3ÔO.OOO ton pšenice a 10.000 ton bar vlny ako nadkontingent pre rok 1948. Arcibiskup Beran vylúčený zo SBS Predsedníctvo Sväzu bojovníkov za slobodu iSa usnieslo vylúčiť arcibiikupa Dr. Berana z ra­dov svojho členstva Arcibiókup Dr. J Beran vo svojom, liste, zaslanom SES tvrdil, že mih síor Pľojhar bol suspendovaný, pretože odoprel po­­slušnpsf cirkevnej ■ vrchnosti.. Na , druhej sírane nechal vyvesiť- yej^ejný list na dveral v.šetkých rím.-^kat. kostolov, v ktorom arcibiskup Dr Be­ran tvrdí, že Plojhar bol. príslušníkom nemeckej národnosti. ’ Sväz bojovníkov za slobodu na základe vyše­trovania zistil, že minister Plojhar nikdy nemec­kej národnosti nebol, naopak, vždy sa choval ako dobrý vlastenec. Sám arcibiskup Beran pri vyšetrovaní priznal, že sa.iba domnieva, že P. Plojhar bol Nemec, avšak nijaký dôkaz a mate­riál o tom nemá. Predsedníctvo SBS pokladá takýto po.stup arcibiskupa. Berana za neodôv.od­­neny- rca.kcny -útok, jednak na členov usi-redneho výboru SBS a jednak proti nášmu rudovodíc mokraticKéimu režimu^ Predsedníctvo SBS sa preto usnieslo v\’lúčit zo svojich radov arcibis­kupa Dr. J. Berana. Medzinárodný družstevný sjazd v Prahe Minulého týždňa v pondelok otvorili v Prahe 17. sjazd medzinárodného družstevného hnutia. Na medzinárodnom. družstevnom sjazde sišli sa delegáti 14. štátov, aby rokovali o spoločných otázkach svetovej dŕúžstévnéj tlače. Význam ro­kovania o ťejtó otázke možno posúdiť podľa to­ho, ak uvážime, že družstevné hnutie všetkých štátov má asi sto miliónov členov. V utorok po­kračovalo zasadnutie družstevného sjazdu roz­pravou ó družstevnej výchove. Na sjazde bolo vyhlásené, že výchova družstevného hnutia mu.sí smerovať- k tomú; aby takmer stomiliónová ar­máda družstevníkov bola nedeliteľnou suéasto* froiitu, pokroku a mieru. V päfŕočnici nové podniky na S'ovensku Prvý deň svojej úradnej cesty minister prie* myšiu A. Kliment, ktorý zavítal na Slovensko y stredu 22. septembra, venoval návšteve mes­ta Žiliny. Po privítaní odobral sa minister prie­myslu do národ, podniku Slovena. Po prehliad­ke továrne prehovoril minister priemyslu k shromaždenému osadenstvu žilinského závo­du Slovena. Minister Kliment poukázal na úlohy dvojročného budovatefského plánu, medzi ktoré patri aj industrlaUzácja Slovenska. S uznaním sa vyslovil o pracovnej moritke slovenského Todn. Záverom vyblásil: „V päťročnici vyrastú na Slovensku nové strojárenské, kovorobné, textilné, chemické a iné závody. Je však treba nekompromisne bojovať proti fluktuácii, absen­cii a iným nedostatkom.“ Sudcovská nezávislosf zaručená Na inľorrúačnej schôdzke a novinármi mini­ster spravodlivosti Dr. Alexej čepička vyhlásil, že princíp sudcovskej nezávislosti budeme nie­len zachovávať, ale aj rozširovať. Povedal však/ že sudcovskou nezávislosťou nesmie byt zakr.i’­­vaná úkladná protištátna činnosť a tiež nesmi* sa stať, aby sudca v Tudovodemokratickom re* žime pod pláštikom ..nezávishist“ vytváral zášti­tu reakčných síl v Republike. V závere sa Dr< čepička zmienil o začati školenia sudcov a ve­rejných žalobcov z radov laikov — pracu.iüc'ch Tudovvch VTst.ier. Ľž počas roku vj'.iť'ú pr-.p ab­solventi te.ito školy, aby sa stali kádr jri Tudo­­vuAauMkruÚckého aAdaietva»

Next