Slovenský Týždenník, december 1948 (III/49-52)

1948-12-05 / No. 49

Sfrana 2 ■ a a t SlOVENSICt TmSNNliC NA SVETE ŽIJE SKORO DVA MILIARDY ĽUDÍ Fodla rpráv medzin&rodnébo štatistického úradu v Haagu, žije v Áíli 950 miliónov, v Eu­­j'ope 550 miliónov, oboch Amcrikích 230 milió­nov, v Afrike a v Ausirálii 7 miliónov ludi. Bolo by to dovedna miliarda, 8P7 miliónov. Proti tomu b.ŕvalá Spoločnosf národov podlá výpoč­tov a roku 1927 vyrátala, že na zemi šije spolu miliarda 906 miliónov ludí. FRANCÚZI PRIJALI PL4N NA KONTRÓLÜ ‘ PORÚRSKA politickí iKJieorovateUa súdia, že časť francúz­skej vlády, najmä sám Queille m’í-ky prijíma britský plán na rozšírenie medzinárodnej kon­troly Poniria na bel>iieké, východofrancúzske a luxemburské priemyselné oblasti, éím by sa ce­lý západoeurepský priemysel stal závislým od Porúria. Polooficiálny denník Le Monde, ktorý aa posledných H dní prudko útočí na angloame­­rlckú politiku v západnom Nemecku, teraz píše, že záujmy Francúzska musia ustúpif „celej Eu­rópe“, Ameriŕania sa rozhodli zvýšiť výrobu ocele o Jednu tretinu, t, j. na 15 miliónov ton rožné — napriek francúzskym a britským protes­tom. ROZSUDKY SMRTI V MAĎARSKU. V Budapešti odsúdili 5 o«db na smrť a 25 osôb na stratu slobody od 1 mesiaca do 5 rokov. Ob­vinili ich z fašistickej činnosti a antisomiUzmn , pred vojnou, za vojny a po vojne. Medzi odsi'ľ * dencaml ,(e aj skupina, ktorú prichytili pred nc- » dávnom pri páchaní výtržnosti na budapeštian- J skom židovskom cintoríne. Väčšina odsiidcných 3 bola itdrnžená v takzvanej garde otrhancov, J extrémistickej organizácií, ktorá roku 1939 po- % vraždila na československom území mnohých J Slovákov a Cechov. Podlá obžaloby sa obvine. s, ni aorganisovali v Ilegálnej skupine, ktorá chce- < ia ničiť »ovietsfce pamätníky, vraždiť 2ldov a ko- r munittov. • EISEHOWER NEVERÍ VO VO-TNU Populárny vojnový veliteľ generál Eisenhower « ‘K teraz prezident columbijskej univerzity v New J Yorkn, vyhlásil, že v dohfadnej budúcnosti nevy- $ pukne vojhna, už preto, že žiadna z veľkých moc- J ností Ju sámenie nevyprovokuje. i, FRANCÚZSKA VLADA SIAHA PO J ' REPRESÁLIÁCH i Francúzska vláda sa rozhodla zaviesť preň- t následovanie komunistických vodcov štrajkujú- « oioh robotníkov vraj za to, že vyzývali vo,laki» a J polídu, aby cdmictly plniť vládne rozkazy. Po i schôdzke vlády sa siálo národné sUromsždenie. J Xamietlo návrhy komunistov, aby sa ešte tento ) týždeň začala debata o Porúrsku. Pri záverečnom J blasovani o dôvere Vládnej politike bol pomer i hlasov 316 pre a 164 proti. J OSN BEZMOCNÁ PROTi JUHOAFRICKEJ • ÚNII : 1 Valné shromaídanie OSN vyzvalo po tretí j raz Juhoafrickú úniu, aby sa zriekla Juhozápad- a nej Afriky (bývalá nemecká kolónia, ktorú už [ po prvej svetovej vojne dali pod mandiitnii eprá. a vo) a sverila ju do správy OSN. Juhoafrický j delegát Frioh IjOw však opäť vT^hlásU. že vláda túto výzvu odmietne. jeho I í , ATOMOVA HOBŰCKA JEDNÉHO • ANGLIČANA a Gróf Befr«.nd Russell, ktorý sa vo svojej fíl^ a zófii a politike stal na staré kolená ešte väe- J čím reejkc'onáTwn ako bol, nedávno sa pohrozil | Sovietskemu sväi^u opäť atomickou bombou. Na J Konferencii študentov vyhlásil, že jedinou al- \ ternatívou vojny proti SSSR, iprv ako bude mať i afcomlekú bf,'mdu. je ,,ľahnúť si a pozerať sa na | to, ako sa Sovietsky sväz zmocňuje Veľlcej BrU a 115-KOČNÁ panna, } Vo Veľkej Británii umrela najstarSia obíHan- J ka slečna Izabela Shephcrdová vo veku 115 ro- i kov. Slečra Sheríherdová tvrdila, že svoj vysoký { ' PIJANSTVO JE CHOROBA V Los J chorobu I sa • ■ Podľa rozhodnutia xrajvyfšieho súdu Angeles alkoholizmus považujú za ■V prípade 'istého poistenca proti poisťovni ^ Búid jednohlasne dohodol, že notorický alkoholiz- , mus spôsobuje duševné poruchy, je choro'ba, a i poisťovňa je povinná platiť poistencovm liečenie, j ktorv je r” V HŔto.ei nemornici. ■ MANŽEL JU zachránil J Pani Mária Vogelová sa pokúsila v týchto ■ dňoch soskokom s obloka na treťom poschodí ^ spáchať samovraždu. Lenže dopadla priamo na • hlavu Bvojho manžela, ktorý sa prechádzal po | dvore. Pán Vogel utrpel zranenie lebečnej kosti , a pri prevoze do nemocnice zomrel. Jeho man- j íelka le zdravá. ■i RADAR JE PRKKONANf J Po tieto dní oznámili podrobnosti nového • elektronického systému, ktorý predčí radar a, , iné doterajšie spôsoby pristavania naslepo ale- ■ tušený a nečakaný obrat Je teda prirodzene, bo pri veľmi zlom počasí. Nový prostriedok pri- J íp «ítn-óHa v čine zauiíma nred-ovšetikvm Ame­­stávania bude znamenať, že v budúcnosti letecké i spoločnosti nebudú nútené rušiť pravidelné lety j pre zlé počasie alebo hmlu. Cestujúci sa budú , môcť dostať na miesto určenia za takmer vše- • tkýeh okolnosti. Počasie by muselo byť oprav­dű veľmi zlé, aby sa nedalo c novým elektro­nickým záŕiadením pristávať. CUKROVÝ VTTAliilN Nový vitamín, Ktorý veda ešte nepozná, ob­sahuje surový cukor. Dr. Warner a Dr. CarlM- _ nová z biochemického výskumného ústavu ala- • bamskej univerzity prevádzali pokusy so .strop- , tokokovýml baktériami a zistili, že keď sa tieto ■ dostanú do styku s neznámym činiteľom, ktorý J 1e obsiahnutý v surovom cukre, premeni sa na- « škrob, ako je doxtrin, látka to veľkej dôležito- i sti vylučovaná živými bunkami. Rafinovaním cukru sa vraj obsah tohto nového a doteraz ešta neznámelio vitamínu snižuie^ I, I 'O SA PEJE vo svet: Konferencia Spojených národov v Paríži Nadišiel už tretí mesiac valného shromažde­­nia Spojených národov v Paríži. Pracuje sa a rekuje v povýboroch, výboroch i v pláne a je len škoda, že sa rancho času stráca v polcml­­káoh dvoch rôznych .svetov, za.stúpen.ýdi na kon­ferencii. Svet demokracie a pokroku, predsta­­vcvan,ý Sovietskym sväzom a ľudovodomokra­­tidíými štátmi, sa usiluje presadiť zásady spra­­\'odUvosti a humanity, bojuje za myšlienku mieru, ale stále nar-áža na odpor pevne organi­zovanej väčšiny, soaJiUipenej okolo zá,padnýcli mocnotí.i. V minulých dňoch rokovalo sa v poli­tickom v.ýbore o prijímaní nových členov a zno­va sa pri tom ukázalo, že vedúcim ■ činiteľom i v^tejto otázke sú poUticlcé snahy a sympatie väôS.Iny, Išlo o to, aby za nových členov Spo­jených národov bolo prijaté na jednej strane Portugalsko, Tahansko, Fínsko, Zajordánsko a Rakúsko a na druhej Bulharsko, Rumunsko, Madarsko, Albánia a Mongolská ľudová repub­lika. PodmicnJcami prijatia sú tieto zá.aady; štát­ny útvar, ktorý žiada o prijatie, musí byť mie­­rurr,-'lovným štšlom, musí prijať záväzky Char-ty Stpejených národov a musí byť schopný a mať vôľu ich plniť. Pretože podmienky pre ipri­­jal'ie u uvedených štátov boly pomerne rovnaké, staval sa Saviet.sky sväz s ludovodemokratický­­mi átáí-mi za prijatie všetkých uchádzačov, ale­bo v prípade o.oačnom za odmietnutie všetlrých žtado.stí. Ale väčš'lna mala iné stanovisko. Do Spojených národov má byť prijatá len prvá po­lovica štátov, druhá — ľudovodemokratické štá­ty — má byt odmietnutá, Bulharsko, R,m-nunsko a Maďarsko nesplnily vraj podm.ienky miero­­vých smlúv, ktoré podpísaly a podľa ■ ktorých malý odstrániť útlíďi.-a-tyraniu vp, svojich vlá­dach,“ Mongolská ľudová republika má vraj „otvoriť dvere vonkajšiemu svetu, aby bolo mož­né overiť slnitočnosti, smerodatné ipre joj pri­jatie“ a o Albánii sa ani nehovorilo. 'Väčšina chcela sa ipritom opreť o poradnú mienku sied­mich členov Medzinárodného súdneho dvora. O všetkých týchto vec'ach prehovoril vo výbo­re čs. minister zahraničia Dr. VI. Clementis a dokázal, že pri stanovisku väčšiny rozhodovaly čisté politické záujmy „Na tomto valnom ííhro­­maždení — povedal Dr. Clementis — sme už premárnili peJínýeh pár hodín vo chvíľach, )i»<í sme mali príležitosť a možnosť jednomyseľne prijať ďalelíosiahle rozhodnutia o ďóležitýcJr bo­doch programu, o ktorý-ch roku j eme. Keď tomu bude tak aj v tomto prípade, ktorý sa jžrlamo dotýka ďalšieho rozvoja, rozširovania a prehlbo­vania práce Spojených národov, zodpovednosť za túto skutočnosť jasne padá na tých, ktorí pre svoje krátkozraké a sebecJré ciele nechcú zane­chať diskrimináciu (rozl!rov.anic) štátov, od kto­rých nemôžu očakávať, že podľahnú vplyvu väč­šiny“. Vývody Dr, Clementisa a iných ľudovodemo­kratických delegátov zajrôsobíly tak. že bola prijatá rcaolúcia, predložeirá švédskou delegá­ciou, aby v.íetky žiadosti o prijatie do SN boly dané Bezurečnostnej rade k novému preárúma­­niu. Pritom politický c'ýbor odporučil prijatie Trdiansks a Fínska obvyklou svojou väčšinou. V tejto súvtslo.sti rozvinula sa i ofenzíva ame­rického tábora na zrxršcaiie práva „véta“. And ­rej Vysinskij pritom pripomenul, že Spojené štáty si vytvorUy v Spojených národoch nespor­nú väčšinu a preto im na práve véta nezáleží. Naproti tomu je Sovietsky sväz so svojimi spo­jencami v me-nišáne a právo véta je prostried­kom, aby sa uplatnil i bias menáiny. „Véto je jednoTi z prvoradých zásad, baštou a n^väčšou obraaiou menš'my,“ povedal Vyštn-ský, „Sme v menšine. Ani jeden Slov’an nezaujíma 'vodúce rnie.sto v Spojených národoch“. Nové úsilie predsedu Bezpečnostnej rady BramugĽu o ■vyrlošenie berlinskcj otázky nara­­žilo zasa na prekážkp;, patmé z od,povodí veľmo­cí na Braanugliov dotazník o prevedení meno­vej reformy v Berlíne. Sovietsäía odpoveď pre­javuje ochotu dohc.dnúf sa o reforme na pod­klade moskovskej dohody z '30. augusta. Odpo­veď západných mocnoeti, najmä Spojených štá­tov, je viac-menej vyhýbavá. Spojené štáty zíe­­jme vyčkávajú výsledok berlinaikych volieb n* budúcu nedeľu, ktoré môž-u viesť k deíinitívne­­mu txYzdeleniu Berlína, lebo sa uskutočnia iba v zŕipadných ssektoroch mesta. Politický vý'bor jednal ďalej o paJoatinskej <(tázke. 'V rozprave preiiovoril č®, delegát Dr. ■Vladimír Houdek, ktorý zdôraznil, že terajšia eituáoia v Palestíne bola zavinená najmä ob­štrukciou Velkej Británie proti plánu rozdele­nia krajiny a nepevným stanoviskom Sp>oje­­ných štátov v Beítpe&nostnej rade. Keď má byť v Palestíne vytvorená atmosféra pre trvalé mie­rové usiporiadanle, musí byť odstránený aký­koľvek cudzí vplyv. čs. delegácia stavia sa pre­to za sovietsku rezolúciu, ktorá žiada okamžité odvolanie všetkých cudzích vôjsk x üaemia Pa­lestíny. V hospodár.sikom výbore SN bola prijatá dô­ležitá rezolúcia proti plytvaniu potravinami v niektorých štátoch. Poukazuje sa v nej na l>od\ýžiivu, ktorou trpí množistvo ľudí na ce­lom svete a členské štáty sa vyzývajú, aby mobily ppaitrenia proti -plytvaniu potravinami, aby zvyšovaly pôddhospodáraku výrobu pre vlastnú potrebu 1 vývoz a aby bojovaly proti nespravodlivým zisiltoim medriobchodu a špeku­lantov. Revolúcia, kto,reij časť vypracovala 1 čs. delegácia bude prodtožená na sohválenile valné­mu shromaiždeniu. Pretože jednottivé výbory majú vj^baviť celú .svoju agendu do 8. decembra, predpokladá eta, že valné ahrcmaždenie Spojených národov bu­de 15. decembrom ukončené alebo odročené. Anghcký kráľ Juraj vážne ochoreL FRANCÚZSKO Po ôsmich týždňoch bol štrajk baníkov vo Fi'ancĽiz.?,líu skončený. Podľa rezolúcie Odboro­vého «väzu francúz.šlíych baníkov boli vyzvaní baníci, ktorí ešte stévkovall (asi 100.000), aby v pondelok 29. novembra nastúpili do práce, V rezolúcii sa zdôrazňuje, že boj nebol márny. Dosiahlo sa zvýšenia banickydr penzií a rôz­nych osobitných príplatkov. Odborový sväz kťjnSí étra,jk, preto, aby zabránil ďalším obe­tiam proti brutálnemu postupu vlády, ktorá do­konca odmietla vydať štrajkujúcim potravinové mi. vek dosiahla prelo, že niltdy nič nemala 3 muž- ■ takže v ich rodinách sa začal prejavovať hlad a bieda. V celom Francúzsku je rozhorčenie a rozčaro­vanie proti anglo-americkému rozhodnutiu, aby pon'irrky priemysel vrátil sa do nemeckých rúk. Francúzska vláda podala síce pod tlakom verej­nej mienky ostrú nótu v Londýne a Washingto­né, ale podj-obila sa, keď zahraničný minister Spojených štátov Manshall oznámil, že anglo­­americká politika sa v tejto veci nezmení. Na­­opalc plán bol ešte doplnený rozšírením medzr Hlavnou zahraničniou otázkou, o ktorú sa za­ujíma teraz celý svet, sú udalosti ktoré sa odo­hrávajú v Číne. Veď ide po stálych porážkach Čankajšokových vôjsk a pri nezadržiteľnom po­stupe čínskyčh demokratických armád smerom na juh o mežnosf, že by sa demokratickým ar­mádam podarilo ob'iadiť celú Cínu. Tým by ipravda naistal v celkovom svetovom vývine ne­že siituácia v Číne zaujíma predovšetkým Ame­riku a že porady, ktoré mal zahraničný minis­ter Spojených š*ótov Marsha’1 s Trumanom vo Wachingto.no. týkaly prezidentom sa práve te,ito vHci. Výsledok porady nie je ešte známy, ale mnávy dobré iniotmovaných kruhov hlá­sia, že sa s.merické letecké a motorizo'vané jed­notky, ktoré za vojny óperOvaly v čipe, pripra­vujú na prípadný zásah dô bojorv na čihskom fronte. Situácia vládnych čim^oh vpjsfc j« naozaj veľmi povážlivá, lebo demckratŕeltým jednot­kám sa už podarilo preraziť hlavné obranné lí­nie, ktoré mály chrániť Nanking a Šanghal. Po­dľa zpráv agentúry Nová Čína kontroľujú čínske demokratické jednotky z 21.000 km. železnič­ných tratí v celej Číne už IR.OOÚ km, teda 70% a* ľifdovodemokratická armáda má už nie iba kvalitatítmu prevahu sn'ojím elánom, ale 1 po­­če’nú prevahu.. CankaJ'ek požiadal americkú ylMu o novú pôžičku yo výišike jodiied miliardy národnej kontroly nielen na Porúrskxx ale i na belgické, východofrancúzske a priemyselné oblasti. Vládne kruhy luxemburské francúzske vysvetľujú teraz svoj ústup tým, že záujmy Francúzska muáa ustúpiť záujmom „celej Eu­rópy“. — Ja príznačné, že 1 v kruhoch brit­ských konzervatívoov sa prejavujú obavy z toh­to ricÁeaia. Tak bý-valý an^idký minister Duff Cooper, ktorý roku 1938 vystúpil z Chamberlai­­novej vlády na znamenie protestu proti Mni­­cliovu, varuje a upozorňuje, že sa Nemecko eš­te raz pokúsi ovládnuť Európu. Bozihodnutie, aby sa Nemcom vrátSlo rozhodovanie v Porúri, je mu nepochopiteľné a „sotva uveriteľné, keby to žiaľbohu nebolo pra\ýla". Moskovsitá Pravda vystihla situáciu najlepšie. Píše takto: „Americ­kí kolonizátori sa zariaďujú v Porúrsku na dlhý čas. Rokuje sa ui o tom, že americkí veritelia prevezmú účasttoy mnohých porúrfikych podni­kov. VSetlío je predohrou k tomu, aby sa zo zá­padného Nemecka urobila angto-amenkká osa­da.“ doierov. Ale, alco zdôrazňuje brltsk.ý generál Martin, doláre samy už nepomôžu. Časikajŕ.ek by podľa noho mohol dospieť k vifaastvu xtí iba pomocou amerioký^ch veliteľov a vojenských štábov, ktoré by kontrolovaly operácie ako aj rozdelenie vojnového materiálu." O týchto ve­ciach uvažuje však i Ústredný výbog- komunis­tickej strany v Číne a vo vydanom hovorí, že by čínrka KS považovala komuniké otvorený zásah Spojených štátov do vnútorných záleži­tostí Činy vo foírme vojenskej intervencie za neoriatcl’pký čln voči čínskemu ľudu a bola by nútená vyvodiť z takéhoto postupu patričné konzekvencie! Čína KOMBAJN NA Inžinier Kuzmlč, iprávc* traktorovej •polcô­­nostl, sostrojil agregát na rneefeantoké kladenie tehál, ktorý pomenoval »Kombajn*. Je to kovová veža, vysoká 20 metrov, ktorá sa pohybuje po­zdĺž múra rýchlosťou 2 m za minútu a ktorá všetky pomocné práce ako podávanie tehál, sta.­­vňbných hmôt a náčinia zvláštnymi výťahmi a podávačmi. Použitie kombajnov podstatne uľahči a urýchli stavebné práce. Výkon kombajnu je 10 až 15 tisíc tehál za 8 hodín. Agregát môže nahradiť prácu 10 murárov, uvoľni 2Ô—30 po­mocných robotnlltov odstráni potrebu lešenia a dä možnosť klásť tehly v každom pocasi. decembra 1948 TÝŽDŇA Som prcÄíV’edčený, že slovenský pracujúci ľud, ktorý čestne splnil svoje úlohy v dvojroc­­nici, nesklame ani v plnení päťročného plánu, čo ďalej upevní bratskú jednotu všetkého ľudu našej repuíjliky. Prezident Klement Gottwald. Nebojovali sme a nepri-nášali celé desaťročia obete preto, aby to, čo .sme vybojCvali. nechali sme si teraz vlastnou nečinnosťou a nedbalos­­tou zašpiniť. Predseda vlády Ant. Zápotocký. * Ja neváham so všetkým vcdomím^povedaf, že slovcnsicý robotník zvlášť pri zvyšovaní pro­duktívnej práce nebude za čeaäcým robotolkom zaostávať, bude s ním držať krolt. ba bude ho v iimohom predliáňať. Robí to už teraz. Predseda vlády Ant. Zájpotocký. Spojené Štáty a iné Stóty, ktoré sa stavajú proti prijatiu ľudovodemoliratiokých republiic do Sixijených národov, majú azda ipráivo ctovať najavo, a to aj hlasovaním, svoj nesúhlas s vnútorným režimom týchto štátov. V tom prí­pade by to však malý otvorene •vysloviť a ne­malý by sa schovávať za právnickými formul­kami, ktoré nemienia rošpe’Klovaf. Zkrátka: ne­možno sedieť na dvoch stoličkách. Minister zahraničia Dr. Vlado Clementis, Všetky národy s\teta sú unavené vojnou a že­lajú si mier: Ako ľudia dobrej vôle sa vyna­­snažujú, aby sa soKnámili jeden s druhým a aby chápali jeden druhého tak, aby mechi nimi ne­došlo ku kanflľiítom. To želanie mieru a vzá­jomného porozumenia žije dnes v srdciiach mi­liónov ľvidt Z rezolúcie Medzinárodnej organizácie novinárov. „Už sa pomaly tak vidi, že krava dáva menej mlieka ako koza,“ povedá robotníčka a vysvet­ľuje, že by najmä pracujúci v gumáren^ýcii fabri.kách, ktorí celý deň hlcú pracii a výpary rozličných chemikálii, potrebovaly denne liter mlieka, nedostávajú ho však, lebo sa neplnia dodjávicy. Nové alovo. « Préboha, dajte národu a ľudu vdiio piť, lebo Od tuhýcli „InftpBOv čoskoro zahynú. Neviem, kde majú naišd lekári oči, že nevidia, čo sa robí, V krčmách a v kaviarňach objednávajú si ľudia malý pohár piva a k tomu za chvíľku sá ,Áuch­­né" 6—8 Stamperlíkov tuhej borovlČiky alebo sdlvoriumu.. Naša zem dá nám víno dostatočne a nedajbože, človek nevidí ani kvapky. Čo je to? Kde sne? Kto to vypije? Zo zvesti v Pravde. Ceny, mzdy, platy, víroba — a to naše živobytie... IDokončcnie s 1. strany) a zanedbávali svoj'u prácu, kým st^tice a milióny iných pracu.jú svedomité, a — mali by robiť aj za tých pár tisíc dare­bákovi To nesmie bytí Videli sme, že vo vzornom TÝŽDNI PRÁCE zriadenom na počesť 52. narodenín prezi­denta Guttwalda, pracovali všade náležíte v^tci — prečo teda by to nemalo byť aj inokedy, vždy? Preto sa musí do výroby zaviesť poriadok. Poriadok musia zaviesť robotníci i zodpovední pr.acovníci sami. Poriadok musí byt cieloiu a dielom našej jednotnej odborovej organizácie. Nebojo­vali sme a neprinášali sme celé desaťročia obete preto, aby sme to, čo sme vybojo­vali, si teraz nechali vlastnou nedbalosťou zašpiniť a nakoniec rozvrátiť. Nie, tisíc ráz niel Na poctivej práci miliónov sa nebude priživovať niekoľko desiatok tisíc daromnikov, ktorí ešte nechápu svoje po­vinnosti, Dávame každému právo na prá­cu a existenciu. Z toho však vyplýva prá­vo donútiť každého, aby pracoval. Donú­­nútif ho, aby pracoval tam, kde jeho prá­cu v záujme celku potrebujeme, kde ou má možnosti i schopnosti pracovať. My chceme odmeňovať dobrú prácu, dobrú výkonnosť, lebo to je cesta napred, k le|išiemu životu všetkých a každého. A to je aj spravodlivé. (Žatým prehovoril predseda vlády Zápotocký ešte o mzdo­vých fondoch v závodoch a ô úlobovej [akordnej] práci, o ktorej píšeme osobitne.) To všetko znamená, že celé ďaľšje bu­dovanie i teraz i v päťročnici bude sa opierať o spravodlivý základ, a že sku­točne idú sa r.ad-rado'm uvádzať do života tu i v iných odboroch veľké, základné pre­meny, aby sme mohli čím prv prekonať všetky tie ťažkosti, ktorými nás vojnové a povojnové pomery tlačily a tlačia. Z-ROČNÉ DIEŤA HOVORÍ TROM á REČAMI Amélia Margiareta Svldgorolová. "'l-mesačná dcérka manželov Svidgorodovýeh w^načuje ES už V Útlom veku značným nad’n' -a cudzie reči. Plavovlasé dievčatko hovorí už angľcky, Španielsky a slovensky. Španielsky s ''ou roz­práva matka, rodom Špintelka a cíice dteťa na­učiť reči svojich predltov, ang’ďcky o'.ec. a slo­­venaky babička, ktorá pochádza zo Slovenska.

Next