Slovenský Týždenník, januar 1949 (IV/1-5)

1949-01-02 / No. 1

r Sfrgfia 2 V PALESTINE V7PLANULY NOVÉ BOTE V luhopalestinskej púSti Negev vypukly po A- týždňovom prfmerf xnova boje, ktoré trvajú otf štvrtka rana. Obrove strany xasadüy pancierové útvary a letectvo O priebehu bojov nie je známe nič bližšieho Tak isto sa nedá posúdit, či ide o boje menších rozmerov alebo o nové vypuk­nutie bojov medzi Židmi a Arabmi Príznačné je. že s^ boje rozvinutý práve v naftovej oblasti Ne­­gevu, hoci sa v poslednom čase mnoho hovorilo o mierových rokovaniach medzi Izraelom a Zajor­­dánskom*f ^ROKOVANIA O RAK-ÚSICU VO FEBRUÄRI PocfFa mienky londýnskych diplomatických kruhov k obnoveniu rokovania o rakúskej mierovej smiuve, dôjde pravdepodobne vo februári 1947 v Londýne. TRI NEMECKÉ TOVÄRNE DO CSR Medzispojenecký reparačný úrad v Bruseli ozná­mil, že z titulu nemeckých reparácií pridelil člen­ským štátom priemyselné zariadenie <8 podnikov z troch okupačných pásem západného Nemecka. Československu pridelili zariadenie troch podnikov, B to: továreň na príbory , Messerfabrik Rheinha­gen" z Remscheidu, továreň na jemnú mechaniku „Johann Schiesser" v Norimberpu a továreň na vý* bgšniny „Dynamit A. G." z Hammu. -I. G. FARBEN ZVYSUTŰ VÝROBU Továrne I. G. Farben v Ludwigshafene vo fran­cúzskom pásme Nemecka rozširujú stav svojich za­mestnancov o 120% oproti r. 1938. Na základe tohto plánu tzv. „Badenské závody na výrobu sódy 3 anilínu" majú zamestnať do konca r. 1951 110.C00 ľirdí. Ako je známe, v továrňach I. G. Farben v Lud­wigshafene nastal tohto roku v lete katastrofálny výbuch, ktorý podľa vyšetrenia spôsobila explózia pohonných láok a traskavých náplni na diafkové ľalce{y typu V-2. HITLER USVEDČUJE 'HALIFAXA Podľa jedného z tajných nacistických dokumen­tov, ktoré nedávno uverejnily, Hitler v roku 1938 tvrdli, že všetko, čo urobil v súvislosti s Raitúskom é Sudetami, stalo sa v súhlase s Halifaxom, vte­dajším britským ministrom zahraničných vecí. BRITSKÉ ZBROJOVKY NA ISLAND Podľa zprav z dobre informovaných kruhov znač­nú časť britského vojnového priemyslu premíeštia na severnú časť ostrova Island. Premíeslenie usku­točnia podľa osobitných plánov, schválených už britskou vládou* Vo vládnych kruhoch severného Islandu badať veľkú nespokojnosť s týmito usne­­seniami, HITLERCÍCI MAJÚ NOVÉ ÚRADY Dopisovateľ varšavského časopisu „Ekspres Wieczorny" oznamuje z Berlína, že bývalý tajomník „ríšskeho ministra pre Cechy a Moravu" K. H­­Frahka, obeseného pred dvoma rokmi v Prahe, dostal miesto okresného komisára v rúrskej paňve a riaditeľ väzenia v Prahe z čias okupácie je teraz riaditeľom väznice v Duisburgu. V NEMECKU PRIPRAVUJÚ „CUDZINECKÚ LÉGIU" Americká vojenská správa v západnom Nemecku zamýšľa organizovať cudzineckú légiu, ktorú majú utvoriť v rámci amerických okupačných vôjsk. Re­grutujú do nej predovšetkým vojakov, slúžiacich už vo vojensko-pofitických formáciách, tak Nemcov ako aj utečencov, ktorí už mali výcvik pod kontro­lou amerických Inštruktorov Do légie zaradia aj menšie nemecké jednotky skladaiúce sa z profe­sionálnych vojakov, ktoré formovali v tajnosti a ktoré cvičili býv. nacistickí dôstojníci. MASOVÝ ŠTRAJK V TALIANSKU V Taliansku začalo štrajkovať 1,500 000 št. a ve­rejných zamestnancov Štrajk vyhlásil taliansky Vše­­odborový sväz Gen. tajomník Svfzu dl Vittorio po­vedal: „Sme rozhodnutí boiovať do všetkých dô­­s’edkov De Gasporiho vláda je vládou autokratic­kou a mala by ortstúoiť" Vláda zosilnila vo vše­tkých talianskych mestách policajné oddiely. Egyptský ministerský predseda obefon atentátu Egyptský ministerský predseda Nokraši paša sta> pondelok napo'udnie obetou atentátu- Atentát 'adý študent, príslušník nedávno zaká­­cie „Mohamedánskeho bratstva". poštové mámky stráea.jú platnosť decembra sr-'^'-ajú platnosť ťeto čs. pošto­vé známky: i. moskovské vydanie, 2. londýnrske vydanie, 3. budovateľské úsilie (Dvojročnica), 4, 7 SV Vojtech, 5. Liďce, 6- svetový festival mládeže. T. Q. Masaryk, 10. výročie úmrtia), 8. Štefan Moyzes, 9, 30 výročie októbrovej,revolúcie. 10 XI všesokost-ý c|et 11. 600. výročie Kar'ovej un'ver- í Zity, 12 100, výročie zrušenia poddanstva. 13. 100. I výročie slovenského povstania, 14. 100. výroč e | kromértžifít^ifiQ snemu. Poštové úrady nebudú vy­­mieňaf stranám tieto poštové známky pc skončení Ich p'atnostf lebo verelnosf bola na fúto okolnosť zprávoii v tlač’ už skôr upozornená Bližšie vy­­ívetlenle na všetkých poštových úradoch. SlÓVENSKÝ Tffß'CMNIK Zahraničné udalosti na konci roku Je stará obyčaj podávať na konci roku pre­hľad udaiosii, ktoré sa dosuay za tycn IZ a^-j-cn mesiacov. Bolo ich toho roku mnoho a v nie­ktorých krajinách a časopisoch ich klasifikujú podľa ich významu a následkov, ktoré malý, označujúc ich za udalosti číslo 1., 2., 3 atd Nám uľahčil taký prehľad minister zahranič­ných vecí Dr Vlád, Clerrttntis, ktorý mal v za­hraničnom výbore Národného shromaždenia ob­šírny výklad o smerniciach našej zahraničnej politiky v minulom roku a pipomenul ■ pri tom všetko, čo významného sa stalo v zahraničntj Dolitike vôbec a v súvislosti s našou Republi­­kou zvlášť.. Vyšiel, prirozdene, od februárových udalostí, ktoré hlboko zasiahly aj do ob’'’sti za­­hran’^et nolitiky, nie, pravda, tak, že by boly zmenily tú zahran'ifno-politlckú lín’u, ktorá sa formulovala už v košickom programe ale v tam smiysle. že un ofnily úplné prevádzanie tej­to línie A i pred febri’.6--om všetci zHAro^ňovali, že bez výhrady sú za verné spojenectvo so SSSR a s tým za polit'ku. ktará by raz navždy znemo’fnila opakovanie Mn'rhova Naša vnú­­tam.á reakc'a chcela v*ak za nomod zá-^a'^nvoh imperialistov opustiť túto našu líniu a dnes ešte ústami emigrantských desjperátov otvorene pri­znáva svoju protisocial'stlckú a protisovietsku nenávisť a jej jedinou nádejou je vojna, v kto­rej by proti Československu na.stupovaly vyzbro­jené nemecké regimenty. Všetky tieto plány sa však nateraz definitívne zrútily, hoci ešte na parížskom valnom shro.maždeni Spojených ná­rodov robily sa poku.sy oživiť túto kampaň pro­ti nám. No i tam skomfily s úplným neiTsneohom. Februárové udalosti vyčistUy naopak ovzdu­šie medzi nami a našimi spojencami na čele so Sovietskym sväzom. Našg jednota s nimi sa opiera o hlboké korene úplnej totožnosti zá­ujmov a v našich medzištátnych vzťahoch pri­stúpili sme k vyšším formám spolupráce, ktorá pri úplnom rešpektovaní štátnej suverenity a záujmov jednotlivých štátov umožňuje nebý­valé širokú a hlbokú spoluprácu vo všetkých oblasiach. Dr. dementis ukázal potom na nie­ktoré konkrétne prípady spolupráce medzi SSSR a ČSR a vyzdvihol najmä výslediky zá­jazdu vládnej delegácie na čele s predsedom vlády Ant. Zápotockým do SSSR. Kým sa na Západe mocnosti pod rúškom technickej po­­•mooi'zmocňujú surovíňô^čh a,VýroÍ>íiýčh zdxo­­jóv -niektórý.ch štátov,’ Je' pomoc’ŠŠŠR našej ŕepubliké ■'nezištnou poäporou. 'K^ , Spojené štáty znemožňujú nám svojou diskriminačnou politikou dodanie investičných statkov, hod už dávno zaplatených, Sovietsky sväz nám poskyt­ne úver v zlate a valutách. Hovoriac o rokovaniach, súvisiacich a medzi­národnou situáciou, zdôraznil Dr. dementis, že svojim víťazstvom nad fašizmom zaistil Soviet­sky sväz aj našu bezpečnosť a my zo všetkých síl snažíme sa napomáhať veľkému dielu a po­slaniu Sovietskeho sväzu pri zachovaní a upev­není svetového mieru. Opri'mné bratské vzťahy máme i k susednému Poľsku. Dosiahly intenzi. ty a šírky ako nikdy predtýrn v dejinách. Rov­nako rozšírili sme v tomto roku sieť našich spojeneckých smlúv s ľudovou republikou bul­harskou a rumunskou, a to i na pole hospo­dárske a kultúrne. Všetky tieto smluvy majú ráz čisto obranný proti nebezpečenstvu, ktoré ohrozálo už niekoľko ráz v histórii slobodu i exi­stenciu našich národov. Vďaka politickému vý­vinu v Maďarsku vytvorila sa 1 tam možnosť likvidovať sporné otázky z minulosti. Dnes ne­­stoji už nič v ceste k tomu, aby sa prikročilo čo najskôr k upraveniu nielen dobrých stykov hospodár'^kvch, ale i politických a kultúrnych. Po zmienke o otázke režimu na Dunaji a o dunajskej konfe-enei í po zdôraznení nášho postoja v otázke Nemecka, ktorý bol jasne vy­­iadrený na varšavskej kn-nferencíí. zhodnot’l Dr. dementis paríž^^ke valné shroma^denie Spoje­ných národov Poukázal na to, že 1 v Paríži stály proti sebe dva svety a dva základné po­stoje voči zásadám Charty Spojených národov. V Paríži zána^inA mocnosti siedovaly od začiat­ku deľ postaviť Sov'etskv sväz do svetla ru­­šú^eTa svetového mieru a svalíf naň vinu za všetkv situáde, vytvorené neústupdvou politi­kou Zánadu To sa však nepodarilo, lebo i medzí delegátmi tzv. väč^mv priia’i mnohi prejavy členov sov’e^-rkpi ,ďe]egáde a delegácii ľudovÝch demok-nrif ako wtadn^nie svoibo vlastného ná­zoru. Nedostatky H néi'v’pechy SnojenÝch náro­dov nepovedú nás však k negatívnemu stano­visku voči ich zásadám, ale naopak, k snahe pre­sadzovať tieto zásady. V závere svojho prejavu povedal rvr demen­tis: „Po sa^etovej votne boly pre zahraničnú po­litiku československú vytvorené nové a pred­tým nemvsijfeTné podmťe-nkv t-čm že sa náš moienec. Kovietskv «n^äz. s+al našim susedom a še rn'esto neurateľského Poľska a M-ďarska susedíme dnes. a to na novom a dlhom úseku brafifp. s nriatefsirám t5cTt.kom a že sa aj z Ma­ďarska stal lenriafeleri'é štát Nikdy viac ne. mA^eme bvľ inolovanf ale môžeme sa spoTah­­núť na podpora náiSho veľkého spojeaust, s« Sovietsky sväz, ktorý i v orgánoch, kde my nie sme zastúpení, brám i naše. záujmy." Koniec roku neprinie.ol, pravda, vo svete to, po čom všetc: túžime a čo si želáme, pokoj a mier. Na Ďalekom východe bola ľudská dôstoj­nosť a právo žiť po svojom naru .ená imperializ­mom, idúcim teraz z holandskej .strsiny. Azda to, že zkorumpovaná, zanedbaná a Cankajšekom vykorisťovaná Čína postupne padá pod tlakom spravodlivého boja ľudovej čínskej armády a že sa začínajú i tam šíriť správne myšlienky nového pokrokového a demokratického sveta, podnietilo všetko to, čo sa teraz deje i napriek rozhodnuiiam Bezpečnostnej rady v Indonézii. Indonézia, súhrn to ostrovov, z ktorých najväč­ším je Java so svojimi 70 miliónmy obyvate­ľov, patrila pred druhou svetovou vOjnou k ho­landskej koloniálnej nši. Vo vojne obsadilo In­donéziu roku 1942 Japonsko a keď roku 1945 Japonsko kap.tulovalo, vyhlásili nácionalisti na Jave samostatnú republiku. Až po vyhlásení samostatnosti prlšly ta singlické, americké a ne­skoršie i holandské vojská pod zám'enkou do­zoru nad japonskými zajatcami Tak začaly bo­je medzi Holandskom a Indonéziou, ktoré na popud Sovietskeho sväzu v Bezpečnostnej rade skončily rozhodnutím, že Indonézia stane sa sa­mostatnou republikou a členom Organizácie Spojených národov, ale súčasne vstúpi do ho­landského spoločenstva národov, vybudovaného podľa vzoru britského mocenského spoločenstva. Táto dohoda platila však pre Holandsko len do­vtedy, pokiaľ nemali dostatočnú brannú moc Keď svoje vojenské sily zväčšili, porušili doho. du a začaU znova vojnové operácie.’O veci jed­nala znova Bezpečnostná rada a výsledkom bo­lo, že na americkej vojnovej lodi RenvUle bola v januári tohto roku podpísaná nová dohoda, už pravda odpovedajúca imperialistickým zá­ujmom. Samostatné územie Indonézskej ' repu­bliky bolo znateľne zmenšené, samostaaiosť ob­medzená, a na území, okupovanom Holanďanmi, boly zriadené bábkové vlády. Proti tejto ren. vilskej dohode ozvaly sa nespokojné hlasy In­donézanov, ale- americkí sprostredkovatelia vy­naložili všetko úsilie na to, aby Indonézanov rozdvojili. To sa im aj podeirilo, keď získali pre seba pravicové skupiny, zástupcov buržoázie a šľachty. Ale „odmenou“ domorodej za tieto americké služby boly rôzne dôležité hospodár­ske a priemyselné koncesie Vláda amerického doláru mala sl podrobiť 1 tieto oblasti. Holand­sko nieslo túto akciu Ameriky ťažko, ale čo mô­že slabši proti silnejšiemu? Ale vyriešili situá­ciu čisto hitlerovským spôsobom. Pod zmien­kou boja proti komunizmu a odvolávajúc sa na to, že Indonézania porušili vraj renvill.skú do­hodu a že vraj musia urobiť poriadok, začaly nové vojnové akcie. Republikánske hlavné mes­to Džogdzakarta bolo obsadené parašutistami, prezident republiky, členovia vlády a hlavný veliteľ armády boh zatknutí a dokonca i členo­via sprostredkovacej komisie Spojených náro­dov boli internovaní A aby sa vyhnuli už vo­pred nemilým pre nich rozhodnutiam Bezpeč­nostnej rady, ktoré skutočne vplyvom Ameriky potom nasledovaly,, vyhlá.slli, že ide o čisto vnútropolitickú otázku a že Bezpečnostná rada nie Je v tejto veci kompetentná. Ide teda v pod­state nielen o oslobodenecké hnuťle stomilióno. vého národa v Indonézii, ale súčasne 1 o vzá­jomný konkurenčný boj dvoch imper.aľ.stických smerov, holandského a amerického. Obrovské bohatstvo surovín, najmä nafty, gumy a chinínu v Indonézii platí viac ako všetky mravné záko­ny. Ale kolesá nového hnutia nedajú sa už za­staviť ničím ani v Ázii. Padá Čankajžm.ij padnú závory slobody i v Indonézii. Lebo národy celé­ho sveta dochádzajú k uvedomeniu a jedinou túžbou ich je vymaniť sa z otroctva a dosia­hnuť národnej slobody. Tým hlasom končí sa 1 starý rok, tak búrlivý 8 nepokojný A tento odVaz a toto posolstvo slobody prenáša sa 1 do Nového roktz. Neoficiálna schôdzka troch štátnikov. Americký minister zahraničných vecí Marshall (stojí prvý" z.ľava) Dama v bielej blúzke je jeho manželka a ďalej anglický ministei-ský predseda Attlee a minister zahraničných veci Bevin 2. Januára 1949. C?j) %, TÝŽDŇA Keď hodnotíme minulý rok v oresvedčený. že s ním môžeme byť celku, kojnl Bol to rok ťažkých zánacov s nepŕazňá prírody, so sabotážou kontrarevolučných žívlJ vo vláde i mimo vládv, s úkladmi m:d7ináiv| ne1 kapitalistickej reakcie, s dôsledkami vojr vého rozvratu i s detskými chorobami n''\ rudO"VodemOikra1’ckej vvstavbv Z'^'nasy vybojované víťazne Bol za’^tený a uoovneií^ nielen d»rPO'kratickv režim, ale bola otvorenú i cesta k budovaniai socializmu. — Predseda vlády Ant. Zápotocký. Za na1dô'’ež’tejšiu úlohu roku 1949 povai^irer dokončiť rozostavené úlohy dvojroCnioe a spil niť základné o"cra'ií\ne p''óny. ktoré sú orej pokladom priomy.selného rozvoja v päťročnif — Minister techniky Dr. Eh. Šlechta, • Diplomatickí podvadznohovia strojili, strd a budú strojiť úklady proti medzinárodnéil dorozumeniu a dobrým vzťahom medzi národr^ Nie jedna kor.fe’-encia sa skončí ešte bezuopd ne tak, ako sa nie jedna skončda bezvýsledrJI doteraz. Budú sa spô.aebovaf ťažkosti ho^snodárJ .ske i politické nám áj n''.šim priateľom, ako saj zámerne spô.arbjvaly aj do dnešného dňa. PriJ všetkých týchto 7ne''o.koiuM'"cVh a znerv-ázňujú-i eich ž’av-ch však-v tejto chvíli s uspokoton'm" možno ustáliť, že nevyvrcholia v skaze tretej, svetovej vojny. — Povereník Laco Novomeský.i Prejav nevraživého pomeru vysokých dr-, kevných hodnostárov voči nášmu ľudovémifí J štátu je celý rad. .. Pôv"dcovia takýchto činov ťažko, sa prehrešujú na svojich veriacich, sťa-J žujú a podrývajú tiež nestavenie cirkví a ško- ' dia i .aamotnej wci náboženstva. Takíto duchov­ní hodno,stári odcudzujú sa nielen svojmu cíT| kevnému poslaniu, ale aij ľudu — i veriacemu — a dostávajú sa- na nebe-nečné cesty politic-^ kých dobr^družst ev. Na nich akoby bol _šiH biblický c’tát: ..Beda tomu, z koho pohoršení^ txKľhádza." — Náš režim je za náboženskú slc bodu. Ale mindszentyovčinu, politické zneuži^ vanie cirkevných funkcií a miest, poľ.tické zne uživ,-’nie náboženstva , k protištátnej čiimostil trpieť nemoižnoL — Štefan Baštovanský. Naša kultúra musí stále pirlzeraf na domáce potreby a problému, na našu konkrétnu sku­­. točnosf, -ak má nlnif svoje nošlanie v národe. No musí zároveň udržovať kontakt so svetovým kultúrnym prúdením, musí mať otvorené okna do naozaj svetového kulťirneho diania, ak ne­má zakrpatieť. — Univ. prof. Dr. Igor Hrušov-" aký.* Nikto dnea nežije pre - seba. V socialistickej ..spolpčjiost;. ra.usí každý žiť ,svojou .prácou pre ■ ih.ý;^, aby z eínpoštl, inyph jpŕii.íipaC vše­tko, 5o PO'trebúije .pre svoj živert, '— Noyé^Slova Teraz nám nastáva veľký boj. -Môžeme za­staviť vojnovú horúčku, toto storočie americké­ho bláznovstva. Môžeme ho nahradiť mocným mierovým úsilím a myšlienkou obyčajného člo­veka. — Henry Wallace. Sto štátnych maloobchodov na Slovensku v najkratšom čase vybudujú na Slovensku 100 vzorných, štátnych maloobchodov v odbore ko o­­niálnom. Ako základ pre túto novú organizáciu vzorného štátneho ma'oobchodu budú predáme a f’liá'ky bývalých firiem. Kulik, Meinl, Lampiota a Ander, ku ktorým pripoja aj vhooné konfiškáty. Už v Jannári lepšie pivo Oproti predvojnovým rokom spotreba piva v CSR veľmi podstatne vzrásťa. V priebehu rokoch 1921 — 1938 rtaivyššia spotreba piva na osobu ročne do­siahla 21-3 litra R. .1946 stúpa na osobu ročne 32 3 litra a lanského roku na 39 litrov Vzrastajúcu spotrebu piva berle do úvahy päťročný p'án kecf stanovuje zvýš'ť výrobnú kapacitu o 800 000 hl. tak­­- že koncom päťročnice vyrobia slovenské pivovary 2.1 mil- hl, pričom na úplné krytie konzumu bude­me ešte značné množstvá p va dovážať; Pretože tohto roku sa nám urodilo viac lačmeňa I chme u­­to umožni'o, že na podklade nedávneho rozhod­nutia vlády začíname variť 7-stupňové pivo. Pivo­vary dostaly už o tom úpravu. Jcdnorázová podpory matkám Jednorázové. podpory matkám z Fondu rodinných prídavkov v sume 1000 Kčs poskytujú podľa prls'uš­­ných smerníc iba na detí, ktoré sa narodlv v lub'- ■, lejnom roku 1948. Žiadosti o podpory v lýci-tr pri- S pádoch priilmaiú a| roku 1949, No treba ich podať do 8. týždňa od pôrodu. Na deť narodené roku 1949, tieto podpory už nebudú poskytovať. Ústredná Národná polsfoviSa prevezme veremé lekárne 1. januára prevezme Ústredná národná poisťovňa do vlastníctva 285 konfiškovaných verejr’ých 'e­­kárnf Súčasne sveria 17 verejných lekární do ná­rodnej správy- — Všetky tjefo lekárne budú vydá­vať Hekv. l'ečlvá a pomocné prostrtodky nie en poistencom národného poistenia a tch ’■odirmým príslušníkom ale I ostatným verejným 'nštltúciám s súkromníkom. UŽ 10 štátov na .famý PW Na 49. jarný pražský veľtrh prih ásiio už päť cu­dzích š'átov svoje oficiálne expozície’ Poľske lu­­hoslávia Macfarsko. SVajč arsko a Ta; ansko So­vietsky sväz, ktorý sa zúčastňuje na veľtrhoch ako mnohé iné štáty, len raz ročne, budú opäť vystavo­vať rra jesennom PVV. Okrem uvedených piatich štátov, reprezentovaných oficiánym exprz'riami, bude cfa'ších päť štátov, zastúpených iednrtľvVmI firm.ami: Belgicko, Dánske, Francúzsko Rnxúskc a Švédsko. Celkom |e teda už dnes zabezpečená účasť vystavovateľov z 10 š’átov. í

Next