Slovenský Týždenník, maj 1949 (IV/18-22)
1949-05-01 / No. 18
Strana 2 Budujeme jednotné rolhicke družstvá M- fAlTAN poiia;tfm Jadnottiých romtcltyeh druttttay la pomáha( rofnfkom Yveľacfovať pAdohotpMArtku výfobi* ptnif päťroíný plán v pAdolv»tpodárstvs a poyobíť na Xvýáanie «ociá'naj a kultŕrnel úrovne dediny. CiniÝosŕ jftdnotného roTnKkaho družstva bude spoCIvW; 1, v podporovaní a roivljanl mechanizácie poľnohcspodárskej výroby. Základom mechanzačnej činnosti jednotfivých roľníckych družstiev budú doterajšie strojové družstvá, ktoré sa v členia do Jednotných roľníckych družstiev. So štálnym| strojovými stanicami bude môcť jednotné družstvo uzavrieť smiuvu o vykonaní orby, osevu a žatvy, prípadne iných prác. pokiaľ by vlastné stroje nestačily včas a dôkladne vykonať tieto práce. Ďalej budú mat na starosti organizovanie susedskej pomoci. Jednotné roľnícke družstvo vypracuje plán strojových prác a rozvrh osevných plôch v obcí tak. aby v'astné stroje alebo stroje štálnej strojovej stanica mohly byť účelná a hospodárne využité. Jednotné roľatcke družstvo bude taktiež môcť podľa sceľovstleho zákona vykonávať komasádu. najmä ta;n, kde sa komasáciou vytvoria podmienky pre leplle usporiadan'e pozemkovej držby, pripne íam. kde mali a strední roľníci by chceií jedokonaíif lyoiu výrobu spoločným obrábaním 5^dy. Roľníel v jodnolnom roľníckom družstve (Mtdú môtt sledovať výtnem mechanizácie, najmä ako pouSIvapiá strojov zvyšuje výnosy a ako ^ôrobi na žvýšenie flvočllnel výroby tým, že stroj, im nehradí Čest ťažnýCH zvierat kone ■ voly, nj|.-viiBsto ktotých môžu chovát kravy. . X Činnou jednotnáho roľníckeho družstva bude j sa m6c{ rozšír y t na rôrne opatrenia na zvyše- . nie úrodnosti pozemkov eko |e zriaďovanie ryb- ! nikov, spoločné zariadenia meťoračné e závlahové, j vysádzanie vetrolamov a pustých plôch I S. Jednotné roľnícke družstvo bude vyvíjať starostlivosť o zveľadenie živočíšnej výroby a to tyni, že sa bude starať o dobrý chov plemontiikov a priprdne organ'zbvat umelé osemeňoverde zvlerM. Ďalej bude sa môcť starat o úpravu lúk a pasitn- ‘ jipv a plánovité rozširovať plochy poľných krmovín 1 iĎálei bude môcť úč;nno zabraňovať chorobám a nákazám domácich zvierat, najmä moru Ošípaných a hydiny, orgagan zovsnou starostlivosťou o hyg'eim-ktijšie ustajnenia dobytka, ošípaných B hydiny. Môže zrieďovať družstevné farmy hydiny, družstevlé ftfitnlky, Bupé výkrmňa ošípaných a družstevné de môcť vyvíjať starostlivosť najmä o 'opSf spôsob krmcnlp zvierat. Bude sa môcť starcť o sberne mlieka, masia a vajec a vybudovať kohtroiu tĽ aort; mliek s, OiganízovEnlm s-'l šnietvo bude môcť pôsobiť na zvýšenie chovu o. Iec, Jeho č nnosť Sa môže rozšíriť , na starosti vosy o drobnochov nsjinä včelárstvo, k á! kárstvo alď. 4 Jednotné/ roľnícke družstvo bude sa starať o zveľadenie rastlinnej výroby, najmä postupným zavádzaním jednotnáho otevného plánu, starostlivosťou o dobré obtobaite pôdy o správne hnojenie, o správnu opateru živočíšnych hnojív, o .správne, prevedenie erby,. zvlášť jcs'rmej pedmietký a h'í>9ké] orby. itarost lyost o to, aby sa v'obci eoužívalo kvalitné etívo, vyčistené a dotre morén®? Ďalej bude môci Ôrgánizovať hromadný ijój prop škodcom a burine Bude môcť vyvíjať sísroillivosť o správnejšie ošetrovanie lúk a spiávnajšiene sušenia sena a P°d. Jednotná roľnícke dHižfitvá prevezmú čistiace Stan ce pre osivo, ktoré doteraz spravovaiy obce alebo JSSR. 5. Starosthvost jednotných roľníckych družstiev bude sa môct rozvljaf j v smere zveľaďovania lesnej výroby predovšotkým vysádzaním pu.tých plôch, organiizovaním odvozu dreva a sberu lesných plodih, 6, Jednotné roľnícke družstvo bude vyvíjať starostlivosť o elektrifikáciu obce, o zriadenie vodovodov, 7 Veľké možnosti čakajú na jednotné roľnícke družstvo na poli starosUlvOsU o uľančenie práce roľníckej ženy, a ío zvlášť pcmocou organizovania družstevných práčovni a zriaďovaním detských útulkov, 8. Jednotné roľnícke družstvo bude môcť uzavrieť smiuvy s dedinskými remeteln.kmii, kováčmi, kolármi a pod. o vykonávaní remeselných prác pre členov jednotného roľníckeho družstva, 9. Jednotné roľnícke družstvo bude vyvíjať kultúrnu činnosť, a to budovaním ku túrnych klomov, organ'iovanim kultúrnych a divade'ných krúžkov, bude obstarávať zar adenia k premietaniu filmov, starať sa o vybudovanie miestneho rozhlasu a pod. Bude sa taktiež m^ct starať o odborné škoiénie a prednášky v obci. o podporovanie pokusníctva a výskumníctva v obci. 10, Konečne jednotné roľnícke družstvo bude Org 7n zátorom plánovania výroby j dodávok. Jednotné roľnícke d/užstva bude môcť s jeditot, v,n»( roľníkmi uiavierat smiuvy o výrobe a dodávke, bude sa starat o zabezpečenie predpokladov na spínanie plánu, najmä obstarávanie osív, sadív, hnojív, moriacich prostr Vdkov, krmív a pod. Prostredníctvom svojich orgánov bude môcť jednotné ro. iľ-'rs družstvo prevádzať kontrolu, ako tenktory roľník plní Svoje výrobné i dodávkové povinnosti,. Toto sú hlavné úseky, ne ktorých bude môcť jednotné roľnícke družstvo vyvíjať tú člnnosi, ktorú č eriovia budú považovať za účelnú a potrebnú. Rczitoddova.iie c činnosti bude v rukách samotných roľníkov V týchto dňoch začíname zakladať Jednotné -eľnlcke družstvá v tých obciach, v ktorých máme strojové, pripadne Ine družstvá, vyvíjajúce činnosť, ktorá podľa zákona patri jednotnému roľníckemu d.utstvu Sú to najmä obce, v ktorých sú založené hydinárske družstvá, družstevná výkrmňa ošípaných a ood Podľa zákona S'ovenskej národnej rady na jednotné roľnícke družstvá prejdú urbárske a komeosoäorátne pasienky Aj v týc' ťo obciach treba hneď začať tvoriť jednotné roľnícke družstvá Pr zakladaní jednotného roľníckeho družstva treba dbať na tieto smernice; Pred založením Jednoi.iéno roľníckeho družstva maju byť roľníci dôkladne oboznámení s významom jednotnycn loľnickych družstiev. Majú byt najmä podrobne vyložené stanový a zdôraznené zásada dobrovaľnost. Do lednotneno roľníckeho družstva malú byt pd at! všetci roľníci, ktorí sa dobrovoľne prihléiía bez ohľadu na ooiiticku prUlušnosi aebo národnosť Už of' založení jeoiiotného «oľnickeho družstva ma byt uiasnena činnest družsWa t»k, aby po založení nenastala prestavba. Nejde nám o papierové družstvá, potrebujeme družstvá živé. družstvá v činnosti. SLOVENSKY TÝŽDENNÍK SA DEJE VO SVF.¥Íľ^)ŕ%' MIER-TÚŽBA VŠETKÉHO ĽUDSTVA Ešte n'kdv v dejinách ľud.stva neipraiavila sa túžba po mieri takým manifestačným spôsobom ako práve v týchto naáich časoch a dňoch. To var; preto,, že ani Jedno storočie pred natnj né prinieslo toľko vojen, revolúcií, rozbro.jov a zmätku a že nikdy ľudstvo, ani v najhorších časoch, nebolo svedkom toľkých bolestí, ktoré zaslahly jednotlivcov 1 celé národy. A práve preto, že znova sa ukazujú ťažké mraky novej vojny, ktorá by bola azda ešte strainelšia ako druhá svetová, spojili sa všetci ľudia dobrej vôle k jednomyseľnému volaniu: Chceme konečne pokojne žiť. chceme preto mier! Vedci, spisová-, telia, umelci, organizácie žien z celého sveta, mládež, robotnici, proste zástupcovia pracujúcich ľudí vSetkých národov vo v.šetkvch svetadieloch spojili sa n amlerovom kongrese v Paríži y jednotu myslí a sŕdc, aby osvedčili — ako krásne povedal v Paríži moskovský metrcpoiita Nikol a j —, že človek má byť človeku bratom a nie vlkom. Nepomohol odpor imperialistov, nezabránil veľkoleposti manifestácií ani odoipretie víz mnohým delegátom franeťtzskou vládou, dobrá myšlienka si našla náhradné cestv k svojmu prejavu. Medzinárodný prípravný výbor pre svetový mierový kongres v Paríži poslal totiž československému prípravnému výboru pre kongres návrh, abv sa us.noriadala druhá časť svetového kongresu v Prahe, na ktorei by sa žúča.stinlli ti, delegáti, ktorým francúzska vláda znemožnila príchod do Paríža. Cs. výbor prijal túto myšlleku, uskutočnil ju a tak svetový kongres pre mier sa rozšíril na dve rovnako cenné a významné složky jednotnej manifestácie, na parížsku a praž.°kú, ktoré obidve sú nedeľ.teľnooi súčasťou obrovského hnutia, konaného pod heslom: „Obrana mieru — dielo všetkých národov sveta", V Paríži Sa siílo na kongrese okolo 1800 delegátov Zo 69 krajín celého sveta, v Prahe bolo pri otvorení kon.gresu 252 dele.gátov. zastupujúcich 14 krajín. Parížsky sjazd otvoril jeden z najvýznamnejších súčasných francúzskych učencov, laureát Nobelovej ceny Frederic Jolliot Curie, ktorý inedzi!n.ým povedal; „Náš . boj za mier nesmie byť paslvn,ym pacifizmom. Bude me pokračovať smj všetkými, ktorí sú ochotní za mier bojovať. Vstupu,jeme do tohto boja txresvedčení o víťazstve.“ Nie je nám možno uviesť > všetky slávne mená mužov 1 žien, , ktorí prišli do Paríža alebo do Prahy a ktorí tam dali svedectvo o svojej viere, že mier bude vybojovaný a zachránený, Ale boly tam prednesené tak Itrásne myšlienky, že ich stručný obsah ukáže, na akej vý.ške sa parížsky i pražský kon.gres pohyboval. Tak soviet.sky delegát v Paríži spi.‘. 3vaeľ Alexander Fadejev povedal: „Vojna nie je síce ešte pred našim prahom, ale stáva sa vážnym nebezpečenstvom pre zajtrajšok, lebo y mnohých krajinách záioadnej Europý a Amer'ky ZBčaly proti vôli ľudu preteky v zbrojený.. ‘ Pozdvihneme svoje hlasy proti vojnovým štváčom, proti rozsievačom národnostnej a._ rasovej nenávisti. Obrana mieru je'vecou vŠctŕých .ná-'. rodov sveta." — Moskov.rký metronolíta N'.kolaj: ■Puský národ nechce vf jnu, pretože poznal- jej^ hrôzy... Avšak stüpen-i mocem'kel poľ.tlk.y pripravujú ľudstvu nové r 'vircnía. Mnohí z nich sa menujú kresťanmi, ale loh činy sú prejavmi zloby B d'i’bla. Agresívna vo.;n-a nemôže bvf nikdy kresťanským skutkom“. ■— Československý mini.stor zdravotníctvo J. Plojhar: „Je prirudzeným poslaním všetkých kresťanských cirkvi nielén myšlienku mieru hlásať, ale. a to .1e hlavné, za mier zo všetkých síl pracovať Slová sv. Jána ..M'lujete sa vospolok" nie sú len heslom všetkých veriacich kresťanov, ale aj heslom ďalších miliónov ľudí na svete. Vyhlasulem. že my, kňazi, vyšli z pracujúceho ľudu miest a vidieka tento ľud nikdy nezradíme a stýmto ľuďom budeme bojovať za veľké ideály kresťanstva a socializmu“. — Minister Dr. Neuman: „Z lásky k tým, ktorí majú prísť po nás, pre svätú lásku ku všetkým deťom sveta a ich matkám, v mene všetkých bojovníkov za slobodu a politických väzňov fašizmu a nacionaľzmu, voláme ku všetkým, ktorí sa chystajú vohnaf ľudstvo do nového svetového vojnového konfliktu: Zadržte, nechcite katastrofu, akú nepoznajú dejiny, nechcite hatiť prirodzený vývo.i, ktorý smeruje na odstráinenie vykorisťovania človeka „človekom a k jeho všestrannému oslobdoeniu.“ — Poslanec francúzskej Afriky ďArbasier; „Koloniálny Systém je neodvratiteľne odsúdený k zániku, lebo je nemravný tým, že' znamená nadvládu jedného národa nad druhým. Ľud Afriky a Azte túžobne volá po mieri a slobode." Také a im podobné reči odznely v Paríži. A v Prahe rovnako tak. Tak čínsky spisovateľ Kuo-mo-zo: „My Číňania sa bijeme s imiperiali,stickou agresiou už sto rokov ... Mv Číňania vojnu nemilujeme. Naáe národné heslo znie: mier je cenný. Ale chceme ľudový a demokratický m er a nie mier falošný. Nadišiel čas. aby sme posilnili svoju vzájomnú solidaritu a uvedomili si svoje sily. Keď sa opovážia útočníci predsa vojnu rozpútať, ľudové sily celého sveta ich porazia, povalia celý kapltallsticko-imperialisticky systém a konečne oslobodia celé ľudstvo a vydobyjú trvalý mier“, — Gabriel ďArbasier. generálny tajomník demokratického hnutia V Afrike; „Ľud celého sveta si v týchto dňoch uvedomuje svoju silu Ja patrím ku koloniálnemu národu, ktorý je už dávno utlačovaný a na ktorom sa pásu stále nové a nové krivdy ... V Afrike rovnako ako na celom svete spojujú sa teraz ľudia v aktívnej práci pre mier a nič ich nezastaví v ich pochode za mlerorň . Boli ■sme dlho udržovaní v nevedomosti, ale veľký boj hrdinského čín.skeho ľudu nás učí pracovať pre osiebodenie , Dnes pozdravuleme ich boj, ako zajtra pozdravíme oslobodenie Ako to povedal vodca čínskeho ľudu Mao-Tse-Tuni Slnko svieti na celú zem a slnko sa st^o majetkom všetkého ľudu na celom svete" — Československý minister Dr Zdenék Nejedlý; „Mier je hodnotou nás všetkých Jediná záruka mieru je v ľude. , Mierový front dnes už nüs nerozdelí... Sme optimisti, lebo vieme, že sily mierú |í.bhlPQV»ké- .;predovšet.kým?Aííjrzi«lí3!í:. Front mieru nepozná branie národov ani rás. A4e ošté Tfäčšla Je .mravná sila mi^vého táboru.“: i- ■ ---'ď Týmito myšlienkami vyznieval aúzvučne parížsky i pražský mierový kongres v úplnej jednote presvedčenia, že mier je najväčším požehnaním ľudstva. A s mierom sa dostaví i to. o čom rozvažoval náš najväčší básnik Hviezdoslav, keď naipísal: Sloboda všetkým sveta národom. OSLOBODZOVACIE BOJE V CINE Práve pri mierovom rokovaní prišla do Prahy 23, apríla zpráva, že i.údiely čínskej, demokratickej armády v.^'úpdl do hlavného mesta kuomintanskej Cíny NanU agu. Zpráva vyvolala veľké oduševnenie prítomných delegátov, ktorí pripravili čínskym zástupci.-m velkié ovácie. Podrobnosti o obsadení Nank'ngu hovoria, že jednotky kuomintanskej armády u.4úp;ly ešte v noci na 23. apríla na juh, keď vojaci vyrabovali obchody, byty l sklady v meste. Predstavitelia kuomintanskej vlády 1 s úradujúcim prezidentom Lit-Sung-Jenom a ministerským .predsedom Ho-Jtng-C!nom opustili na lietadlách V.et svoje bývalé hlavné mesto. Je známo, že došlo k rokovaniu o mieri medzi ľudovou Čínou a Kuomlntangom, v Pekingu a zdálo sa. že nastane smier. keďže podľa zpráv bola nankíngská Vláda ochotná prisbíipiť na všetky pn-dm’enky, ktoré boly v ôsmich bodoch Mso-Tse-Tungových, Znamenalo to prirodzene, že víťaznej ľudovej armáde je -"tvorená cesta do južnej Cíny bez akýchkolh' ' boiov. Ale tu sa uká:?alo. že Kuo-, mintangu o to, aby si udržal vládu na juhu Číny i ďalej a po poradách a Čnnkai šekom odmietla nankíngská vláda požiadavku, aby demokratlokoj vláde boly otvorené tri prechody cez rieku Jagtae. Čankajšek, ktorý sa tak znova objavil na scéne. pravdo»>-'dobne sa opiera-o americkú pomoc. Lebo tak hovorí zpráva zo Spojených štátov, že niekoľko senátorov podalo návrh, aby bola nangingskef vláde povolená nová pôžička a aby bola ďo člny poslaná americká vojenská misia, ktorá by reorganizovala kuomlntanakú armádu i hospodárska misia, aby sa starala o hospodárske veci, Keď teda mierové rokovania atroskotaly, vydali preseda revolučného vojenského výboru Mao-Tse-Tung a hlavný veliteľ demokratickej armády Cu-Teh 22. apríla armádny rozkaz všetkým demokratickým jednotkám aby pokračovalv v útoku proti kuom'ntanskym vojskám. „Dajte sa hrdinský na pochod, -zničte lituomintanské reakčné sily. ktoré sa vám postavia na odpor. Dajte sa hrdinský na pochod a uväznite všetkých vojnových zloč-incov. odovzdajte ich súdu a f)o práve Ich t>otrestajte. Oboznámte miestne kuomitanské vlády a miestne vojenské bloky so znením mierovej dohody, S tými. ktorí by boli ochotní zastaviť boj a riešiť vSetkv problémy mierovým rokovaním, môžete uzavrieť oblastné dohody", tak znel armádny rozkaz. A čínske demokratické armády prekročily rieku Jangse, rozvrátlly kuomlntanfkú obrannú líniu, budovanú niekoľko me.siacpv, a rozsiahlym kliešťovým oohybom zmocnily sa Nankingu. Teraz sú i všetky prístavy na Jangse v moci demokratickei armády, ktorej sila sa odhaduje na 3 milióny vojakov, z ktorých jeden a pol mil. už rieku prekročilo. Nastáva nezadržiteľný postup na Sanghaj. Je to doteraz najväčšie víťazstvo demokratickej armády, pretože znamená blížiace sa oslobodenie celej Činy a nastávajúci kr- .'.„s--.*„Tic}íej vlády. Z OSTATNÝCH UDALOSTI Je treba zdôrazniť priateľskú a spojeneckú smiuvu, uzavretú medzi Maďarskom a naišou republikou. Smluva je „medzníkom, ktorý označuje začiatok novej kapitoly života" oboch štá' tov a ako to naznačil minister zahraničia Dr. Clementia. je formálnym a slávnostným výrazom nového historického obdobia našich národov a definitívneho likvidovania nedorozumení v našej dávnej 1 nedávnej minulosti. Predseda Sboru povereníkov Dr, Gejza Husák vidí správne príčinu zmenenej situácie v tom. že v oboch štátoch boly odstránené kapitalistické a feudálne elementy a že rozhodujúcim činiteľom je pracujúci ľud Tvm sa stráca nacionálna néshášanlivosf. pohŕdanie a utlačovanie národa národom, lebo národy CeskORloven.ska a Maďarska Idú dnes za spoločným cieľom, za socialistickým u.sDoriadaním svojich štátov. Na valnwn shromaždení Spojehých národov v Lake Success bo! činný vlastne iba politický výbor, v ktorom pokračovala rorprava q osude bývalých talianských kolónií. Je významné, že sovietsky návrh, aby kolónie sa odovzdaly do poručenstva Spojených národov, našiel obl^ u zástupcov arab-ských a iných ázijských krajín Tento ohlas ie len potvrdením toho, čo povedal sovietsky delegát Gromyko, že totiž situácia v týchto kolóniách sa pod správou Britov zhoršila. O osude kolónii budiú v Spojených národoch ešte ďalšie rozhovory — O procesoch s kardlnálom Mindszentym a 15 bulharskými pastormi sa rokovalo ďalej v pomocnom politickom výbore a výsledkom bola Iba „hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv“ Doéla 1 odmietavá odpoveď Maďarska a Bulharska, ktoré malý „vyslať na rokovanie o týchto prípadoch svojich zástucôv Odpoveď zdôrazňuje, že celá vec 1e vnútornou záležitosťou oboch štátov. Celá otázka bude ešte predložená valnému shromažd^lu. Z celej rozpravy vyplynulo to, ž- obvinenie ľudovodemokratických štátov, má b-yt vlastne iba prekážkou k ich pripusteniu do Organizácie Spojenýdi národov. 1. mája 1949 f ^ «efr TYZDNA Siu'.uüti s ľ.ii ,aiä„oi/t zabezpeCwje fiaše hranice na miestach, kde v minulosti broSilo vidy nebezpečenstvo pre náš štát so strany maďarskej buržoázie. Môžeme srOvnávat, ako za Mníchova maďarská horthyovská buržoázia zákerne nám vpadla do chrbta v hodine najväčšieho nebezpečenstva pre Republiku, kým dnes i v tejto časti sú naše hranice zabezpečené spojeneckou smluvou o priateľstve a vzájomnej pomoci. — Predsedh vlády Ant, Zápotocký. Mier je našou najvrelejšou túžbou a veríme, že zvíťazí. Túto vieru nám predovšetkým dáva vedomie, že najmohutnejšou silou mieru je sila veľkého Sovietskeho sväzu, ktorého vedúci génius generalissimus Stalin sa nám rovnako ako všetkým mierumilovným národom a celému ľud- I stvu javí ako génius mieru. — Minister informácií Václav Kopeký. Ľud všetkých krajín si uvedomuje, že vo víťazstve mieru je zamedzenie všetkého útlaku, poroby a bezprávia. Ľud všetkých krajín poznáva, že vo víťazstve mieru je rozkvet krajín, šťastný život deti, nádejná budúcnosť ľudského pokolenia. — Z vyhlásenia mierového sjazdu v iprahe. Pravda sa šíri bez víza a bude sa šíriť po Celom svete. Začali sme bo^ za mier .s ísuotou, it z neho vyjdeme víťazne, lebo k tomu máme silu. Sme tu, aby sme podnecovateľom novej vojny vnútili mier,.. Nátš boj za mier nesmie byt však pasívnym pacifizmom. — Laureát Nobelovej ceny Frederic Jolliot Curie. Na novú vojnu odpovieme povstaním ľudu. Parížsky kongres dáva ľudu voľbu medzi mierom a vojhou, medzi kolektívnou bezpečnosťou a falošnou bezpečnosťou zbrojenia, ktorú zastávajú vlády Atlantického paktu. — Predseda talianskej socialistickej strany Pietro Nenni. Parížsky mierový sjazd ukázal, akú silu predstavujú intelektuáli, keď sa spoja s miliónmi pracujúceho ľudu. Nech si podnecovatelUi novej vojny dajú dobrý pozOr! Národy ich môžu kruto potrestať. ■— Ruský spisotrofef Alexander Fadejev. Dobyli sme celkom nevídaného víťazstva. A víta-zstvo čínskeho ľudu má svetový význam, pretože sme neoslobodili iba seba, ale prelomili sme tiež východný front amerických útočných imperialistických síl a zasadili tak smrteľnú ranu celému americkému plánu na útočnú vojnu, — Čínsky spisovateľ Kuo-nvo-zo. 1ôv^Nťí5í1.''rw6| uctéilié prdce r-ir; íC ž;? upévŕieníe mieru (Dokončenie s I. strany) vlnnosCou dnes |e celou silou a ví'Sňou aktívne bo.jovaC za pokoj sveta. Tu nestačí pasivita ani tieutralita, ale treba rozvinúť aktívny otvorený a činný boj. Znie to paradoxne: „boj za pokoT“. ale a?-' dakedy bolo vyslovené slovo „cirkev bojujúca“, tak bojovnosť a boj je i na.i1e’ sie svedčia dnes práve v tomto boji — v bo., ji za mier. Potom pozslravll rečník parížslty kongres a všetk.ých .jeho účastníkov, najmä svojich kolegov duchovných a vyzval ich, aby sa spoločne obrátili na predstavených všetkých cirkví sveta a náboženských spoločností, abv do boja za mier zapojili vSetkých svojich duchovných. Z pražskej časti sjazdu, kde prehovoril aj zástupca Ľudovej Cíny, a kde zúčastn«li sa aj zástupcovia Ľudovej republiky Kórea, odoslali protestný list francúzskej vláde, a v cele.) našej republike v obciach, mestách i jednotlivých podnikoch preb’elialy počas zasadania sjazdu pre mier ma. nifestočné sehôtlzkv a sbrompžde”ia. na ktorých sa jednotne vyslovovali za mier. Amerika •— zásobovala —- čínsky protivnícky front... Na pražskom mierovom gjazde prehovoril v mene 43 spoludelegátov čínsky spisovateľ Kuomožo znamenitú reč, a v nej uviedol i toto: „My Číňania bojujeme proti útočníkom už dlhé roky a teraz rad-radom víťazíme. Po 8 rokoch tuhých bojov čínsky ľud porazil japonských imperialistov, a hneď žatým biil sme sa proti Cánkajáekovým zpiatočnikom, podporovaným Amerikou. Bili sme sa víťazne: zlikvidovali sme za tri roky vyše 4 milióny ozbrojených nepriateľov, oslobodili sme viac ako 200 miliónov čínskeho ľudu, ktorý teraz mohutne podporuje náš boj, v ktorom je komunizmus tou najmocnejšou silou. Za posledné tri roky tuhých bojov dobyli sm? 3 zabrali sme nepriateľom (pred teraj.ším nástupom): 3.013 tankov, 12.026 vojenských nákladných aut. 216.778 guľometov, 37.246 diel všetkých veľkostí, ďalej ohromné množstvo nábojov, pu.štek a nespočetné masy iného cenného materiálu. Takto temer celá americká výzbroj padla do naš-,rh víťazných rťtítl Takto Spojené štáty severoamerické stály sa našou najväčšou zbrojnicou najväčším dodávateľom zbrani a potrieb pre naše víťazné komunistické armády. A tak teda rýchle približuje sa ten deň, keď biide oslobodená celá, naša čínska vlasť, a keď najväčší národ sveta so 475 miliónmi obyvateľov bude navždy oslobodený. A bude najvernejším ochrancom mieru!" 1