Slovenský Týždenník, jun 1949 (IV/24-26)
1949-06-12 / No. 24
37.272 ;d. is UCü. vyü . inS.vnzip. ^0 SIcEV Bratislave, Michalská ul. 24. 12. júna 1949 Založený roku 1905 NA POVZBUDENIE A NA VÝSTRAHU Prvá je dobrá práca a výrobnosť '(X) Budú niektorí Fiidia sklamaní a zarazení, to je pravda, ale pri tom veľmi mnohí iní budú sa tešiť a budú uspokojení nad tým, čo sa z priebehu nedávneho pražského sjazdu dozvedeli od vedúcich ľudí komunistickej strany. Takí dejatelia, ako je p/ezident Gottwald, predseda vlády Zápotocký, a hlavne generálny tajomník strany Slánský a iní výslovne a jasne vyhlásili a vysvetlili, že všade vo všetkej práci a činnosti záleží a musí každému záležať na tom, aby sa pri výrobe a výstavbe svorne a spoločne zúčastňovali všetci pracujúci obyvatelia zo všetkých politických strán, pravda, s tou podmienkou, že dobre chcú, že sú štátu verní a že chcú spolupracovať na príprave lepšej budúcnosti pre všetkých. Pri výstavbe a zariaďovaní lepších pomerov potrebujeme dorobiť viac priemyselných výrobkov, aby ich bolo dosť i na I*otrebný vý"voz i i)re našu domácu potrebu a spotrebu, chceme dopestovať i viac potravín a požívatín rastlinných i živočíšnych, pravdaže; a to sa dá dosiahnuť len napomáhaním lepšej práce, lepšej výrobnosti niekoľkorakým spôsobom: i dodaním výkonnejších strojov, zmechanizovaním ťažkej práce v pôdohospodárstve, získaním a dodaním ušľachtilého osiva, dobrého hnojiva, lepších sort domácich zvierat, hydiny, lepších sort ovocia a podobne, a tým, že sa ľudia budú vzájomne pri výrobnosti napomáhať, ale že ich pri tej spoločnej práci bude štát dobre a svedomité podporovať. Ale skúsenosti nás učia, že k dobrej práci nepostačuje len tá alebo oná politická legitimácia, ale i súcosť, spoľahlivosť, pracovitosť a snaha dobre i svedomité konať. A tu práve generálny tajomník Rudolf Slánský dôrazne upozornil, že tieto vlastnosti a táto snaha popri vernosti republike je najhlavnejšia, a preto nikto statočný a pracovitý nemá byť zo spoločnej činnosti vylučovaný pre politiku a pre politické stranníctvo. Dobrá práca, ktorú republika od obyvateľov potrebuje, nerobí sa poliatickými legitimáciami, ale súcimi pracovitými rukami a prípadne skúsenou školenou hlavou. A toto je poučenie, ktoré si berie a má brat z pražského sjazdu každý človek, čo nášmu národu a štátu dobre chce, a ktorý rád napomáha urýchlený postup k lepším pomerom. Z toho sjazdu dobre ^*yrozumel každý nepredpojatý a nezavádzaný človek i to, že socializmus u nás nechce nijaké vyvlastňovanie pracujúcich roľníkov na dedinách, ani nijaké nanútené dedinské družstvá, ale len to, aby pomocou nových strojov a družstiev pomáhal pracujúcim roľníkom v tom, čo sa dá spojenými silami lepšie, s menšou námahou a lacnejšie robiť a vykonať, a t" tanr, kde si to dedinčania budú želať. Naše pomery nie sú sovietske, naše potreby sú slovenské a české, a tie* si my budeme riešiť a vybavovať podľa našich domácich okolnosti a požiadaviek. Preto vedúci ľudia komunistickej strany považovali za potrebné napomenúť a poučiľ nerozmyslených alebo nedobre rozumejúcich ľudí vo vlastnej strane, že nemajú právo konať a zriaďovať verejné a sdružovacie záležitosti podľa vlastnej prenáhlenej hlavy a osobného vymudrovania, ale tak, ako to potreby naše vyžadujú a ako to strana rozvážne radí. A tak a podobne má to b>ď i pri spolupráci v mestách, a generálny tajomník výslovne upo-, zorňuje, že politika komunistov je a chce b^ď opretá o obrodený Národný front, ktorý H nás na Slovensku sdružuje všetkv tri strany, a v Čechách tiež všetky tri sírany, a tá spolupráca je i doteraz dobrá Keď táto spolupráca i doteraz bola cenná a potrebná, nikto nemá právo ju hatiť alebo jej prekážať, ba naopak, zasluhuje ona podporu od každého, kto to s našou hospodárskom a štátnou lepšou budúcnosťou dobre myslí. Veď hľa, koľko cudzích nepriateľov na ňu zazerá, a iste. aj domáci ich pomáhači chceli by ju kaziť, a ak sa to nedá, teda ju aspoň oklebetiť a budiť k nej nedôveru. Ale proti tomu .je jeden dobrý a účinlivý prostriedok: preukázať, že spojenými silami dobre chceme a dosiahneme zdravých výsledkov. SLOVENSKO NA CESTE SPRIEMYSELŇOVANIA z PREJAVU PODPREDSEDU VLA DY VILIAMA ŠIROKÉHO NA IX. SJAZDE KSC V PRAHE L., . Podstata národnostne.1 otázky v Ruske.1 socialisticke.1 federatívnej sovietskej republike záleží v tom, že sa má odstrániť (hospodárska, politická a kultúrna) zaostalosť národov, ktorú sme zdedili z minulosti, že sa má umožniť zaostalým národom, aby dohonily centrálne Rusko aj v ohľade štátnom, aj v ohľade kultúrnom a hospodárskom.“ — Domniev am sa, že v tomto a jedine v tomto smysle možno ešte hovoriť o slovenskej otázke i v našej republike. Týmto teda slovenská otázka v CSK je problémom industrializácie a ďalšieho rozvoja výrobn.ých síl v hospodárskom živote. prob*émom zvýšenia výrobnosti jjofnohospodárstva a výstavby škôl všetkého druhu a všetkých stupňov. Na dnešnom území Slovenska bolo v roku 1913, teda tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny, na 92.000 ipriem.yselných zamestnancov a príslušníkov priemyslu a výrobných živností bolo celkom 17% obyvateľstva. V ten istý čas. v roku 1910 v če.ských krajinách prislúchalo do priemyslu a výrobných živností už 40.7% obyvatelstva. Bolo teda Slovensko oproti českým krajinám v priemyselnom rozvoji pozadu najmenej o pol storočia. V Československej republike politika politických strán neposilnila jednotu a súďružnosť štátu, ale naopak ju oslabila. Český finančný kapitál prevádzal svoju politiku bez ohľadu na záujmy slovenského pracujúceho ľudu a česká finančná oligarchia na čele so Žívnobankou sa uviedla na Slovensku tým-, že zastavila celý rad podnikov, že <.dbúrali značhú časť beztak slabého priemyslu. K značnému odbúraniu došlo najmä v hutníctve a kovopriemysle. O hospodárskom vývine na Slovensku za prvej Československej republiky svedčí skutočnosť, že počet osôb zamestnaných v priemysle činil v roku 1926, teda v čase prechodnej štabilizácie kapitalizmu. 80.000. a v roku 1937. teda v čase zvýšeného ohrozenia Republiky Nemeckom. 104.915, teda len o 10 000 osôb viac, než v roku 1913. Slovensko ostalo teda krajinou bez moderného oriem.yslu, e prevahou zaostalej poľnohospodárskej výroby. Pre vlastnú útechu sa hlásalo, že Slovensko je poľnohospodárskym doplnkom spriemyselnených českých krajín a ľud „riešil svoje sociálne problémy vysťahovalectvom, Od konca minulého storočia do prvej svetovej vojny vysťahovalo sa zo Slovenska pol milióna ľudí a za 20 rokov predmníchovskej Republiky, pri veľmi zhoršených podmienkach vysťahovania. 180 tisíc ľudí. Okrem toho bolv desaťtisíce. ktoré ročne odchádzalv na sezónne práce do cudziny. Slovensko dodávalo lacné pracovné sily do severoamerických, francúzskych a belgických baní, na poľnohospodárske práce a pod. A z tých. čo ostali doma, asi 300 tisíc ľudí živorilo na pôde vo výmere do 2 ha. z celkového počtu námezdné pracujúcich bolo na 140.000 poľnohospodárskych robotníkov najbiednejšie platených, desaťtisíce nezamestnaných a desaťtisíce nádenníkov, ktorí mali len malú časť roku' prácu. Najmenej % obyvateľsetva na Slovensku žila pod virovňou, ktorú i buržoázny štát pokladal za existenčné minimumu. Za hospodárskej krizy bol tento počet oveľa väčší. — Iba ľudovodemokratický režirti uskutočňuje hosptodárske, sociálne a kultúrne povznesenie Slovenska. Industrializácia Slovenska tvorí takto hlavný obsah politiky našej strany a je nerozlučnou súčasťou hospodárskeho rozvoja celej Republiky, ktorá má v tomto smere odlišné postavenie, lebo zatiaľ, čo jej východná časť — Slovensko, bola priemyselne zaostalá, západná časť — české krajiny, patria k najpriemyselnejším krajinám Európy. Vďaka tejto skutočnosti, prebieha industrializácia Slovenska v priazniv’ých podmienkach — pri súčasnom zvx'šovani životnej úrovne. Priemyselná a hospodárska vy.spelosť západnej časti štátu dala však podnet, že u niektorých hospodárskych pracovníkov vznikla nesprávna a pomýlená predstava, že industrializácia Slovenska je síce potrebná, ale iba z dôvodov politických, že inak predstavuje „obeť“, ktorú prináša hospodárstvo v záujme jednoty štátu a pod. Nie je ťažké vidieť, že títo hospodárski pracovníci nepochopili, že industrializácia Slovenska je nielen slovenským záujmom a slovenskou vecou, ale súčasťou, a to veľmi dôležitou súčasťou všeobecného hospodárskeho rozvoja našej republiky. — Vzájomný pomer priemyselnej a pôdohospodárskej výroby na Slovensku a tým aj plánovitá výstavba priemyslu, musí vychádzať v ipodslate z týchto postulátov: a) Pomer priemyselnej a pôdohospodárskej výroby musi zaručiť maximálny rozvoj výrobných síl tak priemyselnej ako i poľnohospodárskej výrobe, b) Industrializácia musí upevniť jednotu československého hospodárstva a musi sa, ted^ budovať s hľadiska potrieb a proporcií československého hospodárstva. Úspešné splnenie úloh päťročného plánu na Slovensku závisí od troch hlavných činiteľov-' 1. Je to na prvom mieste naše stavebníctvo, na ktoré čakajú veľké stavebné investície, najmä na poji nových priemyselných stavieb, ktoré úlohy môže vyriešiť len tak, že od doterajších remeselníckych foriem prejde k formám priemyslovým. 2. Je to otázka našej energetiky, v oblasti ktorej musia bvť oveľa rýchlejšie plnené nestavebné investície, ab.y výrobou elektrického prúdu nrwhly b.yf odstránené nežiadúce výkyvy v dôsledku nedostatku elektrického prúdu pre priemyselné podniky. 3. Je to otázka železničnej dopravy na Slovensku, na ktorú rozširovanie a prehlbovanie našich obchodných a hospodárskych stykov kladie nebývalé požiadavky.. Javí sa totiž potreba: časové termíny päťročného plánu pre výstavbu Košicko-bohumínskej železnice skrátiť a tak predísť možn.ým poruchovým zjavom, ktoré by vplývaly na celé naše hospodárstvo. Ďalšou závažnou otázkou ie otázka tempa indu.strializácie O veľkom lozvoji výrobných síl svedčí, že kým za kapitalistických výrobných pomerov v období 37 rokov, od roku 1900 do roku 1937, ročný priemerný prírastok v priemysle činných osôb bol 1.180, za päťročného plánu čini tento prírastok 18.000. čiže priemyselný rozvoj v ľudovej demokracii je 15 ráz vyšší. O tempe industrializácie a rozvoja (Pokračovanie na strane,, R. 47. — e. 24, — ZA 5 KČS Naša hlavná úloha na dedine Z prejavu ministra Ďuriša na IX. sjazde Chcem v niekoľkých bodoch uviesť, aké opatrenia robíme a na ktoré úlohy sa sústreJuleme v pôdohospodárstve. Výrobn.ými smluvami zavádzame začiatky plánovanej výroby do 1,400.000 pôdohospodárskych malovýrobných podnikov približne na 7 a pol milióna hektároch pôdohospodárskej pôdy. Pre 600.000 ha štátnych majetkov máme zvlášt. ny operatívny plán s vyššími yýrobnými číslami. Celkom malo byť uzavretých 1,120.000 výrobných smlúv. Podpísaných bolo 97%. Len 28.000 smlúv, to znamená 2,5% smlúv predjpísaly úradne okresné národné výbory, Smluvne nebolo podchytených 70.000 ha, to znamená 2% osevu. Smluvne nebolo podchytených 70.00 ha, to znamená 2% osevu. Pokiaľ ide o celkový kontrahovaný vynes, tento je o 1.7% nižší ako plánované množstvo V živočíšnej výrobe výrobný plán, pokiaľ ide o početný stav dobytka, bol smluvne" zaručený nad 100%. Vo výrobe mlieka však len na 94% «u vajec len na 92*'í. Veľký význam kontraktácii je však práve v tom, že môžeme presne sledovať plnenie výrobného a výkupného plánu. Bude teraz úlohou strany, našich ministerstiev a národných výborov, aby plnenie smlúv bolo mesačne kontrolované a ich uzavieranie bolo zlepšené. A teraz, aké sú naše skúsenosti 8 budovaním družstevníctva v pôdohospodárstve? Doteraz bolv utvorené prípravné výbory jednotných roľníckych družstiev v 2.370 obciach z 10.000 obcí v celej Republike, avšak konkrétnu družstevnú činnosť začalo doteraz len 208 družstiev. A toto začatie činnosti jednotných roľníckych družstiev je centrálnym problémom úspešného budovania družstevníctva. Preto bude teraz našou úlohou v každwn jednotnom roľníckom družstve zabezpečiť úspešnú činnosť družstva v tom odbore, ktorý v obci najviac potrebujú a žiadajú. ■y tomto smysle dávame ku každému jednotnému roľníckemu družstvu skúseného inštruktóna, ktorý od prvého dňa bade pomáhať budovať toto družstvo. To. pravda, ďalej vyžaduje poskytnúť týmto družstvám urýchlene všetku potrebnú pomoc v stavebnom materiáli, aby mohly budovať a presvedčily sa o výhodách družstevných výkrmni, teľatnikov, hydinárskych fariem, prádelni atď. Jednotné roľnícke družstvá sú vecou predovšetkým samotných roľníkov a bez ich súhlasu, účasti a dôvery nie je možná nijaká družstevná činnosť. A teraz sa pozrime ako plníme úlohu na štátnych majetkoch? V rastlinnej výrobe majú dosiahnuť štátne majetky pre rok 1950 v hektárovom výnose vyšší výnos približne o 27% ako v sektore malovýroby. 17 živočíšnej výrobe naor. dojivosť na štátnych majetkoch pre rok 1950 má byť vyššia o 52% ako v individuálnom sektore. To znamená na štátnych majetkoch 2.372 litrov oproti 1.557 litrom v individuálnom sektore na jednu kravu ročne. Hlávná úloha však, je zvýšiť prodtiktivitu práce na štátnych majetkoch a tak ako na štátnych majetkoch, a v štátnych strojových staniciach pristupujeme teraz k najťažšiemu problému, k zvýšeniu produktivity práce, k sníženiu nákladov, k zlepšeniu kvality práce a k prevedeniu prác v dohodnutom termíne. V našej pôdohospodárskej výrobe musíme však urobiť ešte ďalšie opatrenia, potrebné pre urýchlené zvýšenie produktivity práce v celom pôdohospodárstve. základné pôdohospodárske Sú to dva zákony: 1. Zákon o zdokonalení rastlinnej výroby a 2. zákon o zdokonalení živočíšnej výroby. Všetkv tieto opatrenia opierajú sa o zásady Mičurinovho a Lysenkovho učenia, o veľké úspechy sovietskeho pôdohospodárstva, ktoré nám budú bezpečným yodidloaii na ceste k socializouk