Slovenský Týždenník, jul 1949 (III/27-31)
1949-07-05 / No. 27
V Bratislav stilchalská ul. 24. 5. júla 1949 /' / / X. i.1 TsZDENINIK R. 47, — e. 27, — Za 3 Kčs Založený roku 1903 (X) Zas prichodí nám v cyrilometodejskom sviatku 5, júla vzdať česť slávnym zakladate* lom kresťanstva, písomnej kultúry a literatúry medzi Slovanmi, vierozvestcom slovanského jazyka Cyrilovi a Metodovu Nimi a ich účinkovaním vstupujú Slovania a Slováci prvý raz do dejín svetovej vzdelanosti, ktorá sa tu prejavuje slovanskou, našim národom srozumiteľnou formou, A nielen to. Vtedy zásluhou týchto dvoch solúnskych bratov, poslaných k nám roku 863 na žiadosť nášho veľkomoravského panovníka Rastislava'carihradským cisárom, vstupuje slovanská reč do chrámu a do bthoslužby ako oprávnená a rovnocenná s TŠevládnou vtedy latinčinou, Dialo sa to s výslovným pápežským schválením a udobrením, Lud našich krajín na Slovensku, na Morave a v Čechách dostáva vtedy v IX. storočí slovanský preklad cirkevných textov a učí sa priamo rozumieť, včom nové náboženstvo donášalo napredovanie do celého vtedajšieho života. Takto dostáva sa Slovanstvo do bezprostredných stykov s ostatným kultúrnym svetom. Veď ako bolo dovtedy? I v tom čase probovali naši susedia Nemci šíriť n nás kresťanstvo, ale ked ho rozširovali nesrozumiteľnou nemeckou rečou a keď užívali len latinských textov bohoslužobných, nemali úspech, A keby boli mali proti našej vtedajšej Veľkej Morave dosť moci, boli by našim predkom vnucovali po nemecky svoje kresťanstvo násilne krvou a železom, ako to robili proti nešťastným Polabským Slovanom, ktorých pri tom priebehom času úplne vyhubili Prvé živé semä kresťanstva a slovanskej kultúry zasiali u nás vierozvestcovía Cyril a Metod, a v tom veľkomoravský Rastislav prekrížil všetky nemecké dobyvateľské plány. Lebo Nemcem vtedy i potom bolo šírenie kresťanstva iba zámienkou, ale hlavný cieľ bol pritom podmaniť si a podrobiť si tie kraje a národy, kde kresťanstvo násilím šírili Je známe, že proti Metodovi který bol z Ríma vymenovaný Za biskupa v našej Veľkej Morave, postupovali nemeckí biskupi nepriateľsky, ba že ho zajali trápili a väznili v žalári Nenávideli ho za to, že nemohli oni sami rozširovať si svoje biskupstvá do našich krajov a získavať tam cirkevnú i hmotnú moc, a boli mu nepriateľmi až do jeho smrti roku 885, Žiarlili na tie veľké úspechy, ktoré on a jeho kňazi a učeníci získavali u ľudu slovanským srozumiteľrým jazykom, ob^^alúvali ho v ríme u pápeža falošným tvrdením, že je nepravoverným, ale máme, lebo pravda vždy vyšla najavo, a vládybažné t»1ány nemeckých biskupov vyšly navnivoč. Je zapísané v histórii, že takých úspechov nemeckí viero zvestcovia medzi Slovanmi ne- . mail Keď zakladali v Čechách | prvé biskupstvo, dosadili tam za prvého biskupa nemeckého kňaza Ditmara (Detmara), a pri tej slávnosti ľud mal iba tú účasť, že mnoho a mnehoráz vyspevoval slovo „Krleš, Krleš, Krleš“, čo malo byť grécke „Kirie elejson“ (Kriste smiluj sa). Inšie nevedel Lebo medzi nami a panovačnými Nemcami tak boloj My Slovania slovenskí a českí, keď sme zaujali našu terajšiu vlasť severne od Dunaja, malí sme sa stať susedmi najvzdelanejšieho a najpokročilejšieho vtedajšieho národa, Rímancv. Tí mali v P an ón i i T terajšom zadunajskom území už vtedy výstavné kvitnúce mestá so znamenitými remelami, kúpeľnú, dlažbou, s umením, so znalosťou písma a kníh; na vidieku vedeli dobre obrábať zem a pestovať všetky plodiny, mali peňažné hcspodársvto a živé styky 1 celým pokrokovým južným obyvateľstvom. To isté bolo na juh od Dunaja v terajšom Rakúsku. Pri Dimaji boly mestá Carnuntum, Vindobona, Aquincum a iné t rl^idkym vojskom. ktoré sa zaoberalo f remeslami a bránilo svoje kraje proti germánskym násilníckym národom. Tak to bolo pred našim príchodom do terajšej vlasti. Ale kým sme došU, Germáni rôznych kmeňov prelomili rímsky „li{Pokračovanie na í. »träne.J i \ íl K slovanským slávnostiam na Devíne Po parížskej konferencii Rady ministrov Práve štyri týždne trvala v Paríži konferencia Rady zahraničných ministrov Od prvej schôdzky 23 mája až do ostatnej 20. jima ozývaly sa po celom Bvete skoro každý deň poznámkové prejavy, či ako sa v diplomácil hovorí, komentár« najrôznejlich pozorovat«roY situácie a takmer všetky tieto hla.sy vyznievaly pochybovačné a pesimi.stlcky. Pri medziná. rodnom napätí, ktoré bolo medzi Západom a Východom, zdala sa dohoda skoro nemožnou. Uplynul mesiac a celý svet sa presvedčil, že dohoda Je nielen možná, ale že sa i uskutočnila. Nie, pravda, v plnom rozsahu otázok, ktoré sa na konferencii riešily, lebo program konferencie bol vefmi široký a súbor sporných bodov bol tak vefký, že nebolo možné čakať dohodu a smier so dňa na deň. Ale 1 to, o čom sa v Paríži dohodli, oprávňuje svet k určitému optimizmu. Podarilo sa ú.spešne preklenúť prestávku v diplomatickom rokovaní, ktorá trvala takmer dva roky a sľub v komuniké, vydanom po rokovaní, predpokladá ďalšie rokovanie o najzávažnejšej otázke, ktorá nebola vyriešená, otázka Nemecka, a to pravdepodobne už na Jeseň. Aké sú teda výsledky konferencie Rady ministrov ? Predovšetkým Je to otázka mierovej smluvy s Rakúskom. Zahraniční ministri sa dohodli o hlavných zásadách tejto .smluvy, ktorú v podrobnostiach '^opInia zástupcovia ministrov tak. aby dosiahli dohodu o všetkých návrhoch smluvy do 1. septembra 1949. Keď bude tento časový termín dodržaný, možno očakávať podpísanie mierovej smluvy s Rakúskom niekedy na Jeseň. Do 6 mesiacov po podpísaní smluvy by okupačné armády opustily krajinu. Jadro dohody je, pravda, v tom, že hranice Rakúska ostanú také, aké boly 1. Januára 1938. Pretože na území Raiiúska sú slovanské menšiny, stanoví smluva, že Rakúsko zaručuje ochranu menšinových práv slovinskej a chorvátskej národnosti. Reperácie sa od Rakúska žiadať nebudú, ale Juhoslávia bude mať právo vziať, udržať alebo likvidovať rakúsky ma^ Jetok na Juhoslovanskom území Sovietsky sväs dostane od Rakúska 150 miliónov dolárov, ktorá suma sa vyplatí počas 6 rokov. Sovietskemu sväzu pripadne i majetok dunajskej paroplavebnej spoločnosti a naftové zdroje. Je celkom prirodzené, že táto dohoda ministrov vyvolala v Rakúsku radostný ohlas. Rakúsky minister zahraničných vecí Dr. Karol Gruber označil tieto výsledky dohody za maximum toho, čo Rakúsko mohlo očakávať. Vyslovil nádej v poetujmé zlepšovanie spolupráce medzi SovietskjTO sväzom a západnými mocnosťami a zdôraznil okolnosť, že na Raki'isko nežiadajú reparácie a že po zaplatení 150 miliónov dolárov Sovietskemu sväzu Rakúsko získa opäť viac ako 300 závodov, spravovaných doteraz sovietskými úradmi. Pokiaľ Ide o menšiny korutanských Slov ncov a Chorvátov v Burgäilande, vyhlásil Dr. Gruber, že tieto menšiny dostanú síce Jazykové a kultúrne práva, nie však územnú alebo kultúrnu autonómiu. Dohoda o Nemecku, hlavnej to otázke na konferencit neskončila sa v takej miere, ako by bolo žiadúce. Návrh ministra Vyšinského o návrate k jedinej politike, ktorá Je v Nemecku možná, aby viedla k denacifikácii a k demilitarizácii Nemecka a k uzavretiu mierovej smluvy, ktorá by Nemecko pretvorila na naozaj demokratický a mierumilovný štát, nebol Západom prijatý. Odmietnuté tak boly zásady, stanovené mocnosťami dohodami v Jalte a Postupime. Americké návrhy na sjednotenie Ne mecka na základe bonnskej »ústavy 8. májac a na zavedenie väčšinového hlasovania v spojeneckých kontrolných orgánoch, boly prlrodezne pr* Sovietsky sväz neprijateľné, pretože boly proti nemu namierené nepriateľsky. Prijatie ich by podporovalo akriasenie nemeckého imperializmu a novú katajstrofu ľudstva. Za týchto okolnosU bola potom možná Iba dohoda o tzy. módu rirendl. I to J« však významným prínosom pre medzinárodné dorozumenie, najmä pokiaľ ide o usnesenle, ž« ostáva v pla tnosti tzv. Newyorská dohoda, podľa ktorej boly zrušené všetky dopravné obmedzenia medzi východným a západným pásmom Nemecka, rovnako tak, ako medzi Berlínom a západnými pásmamt Okrem toho majú hospodárske orgány oboch pásem sa pričiniť o nadviazanie užších hospodárskych stykov medzi pásmami a o pôsobivejšie uzavretí« obchodných ■ iných hospodárskych dohôd. A čo Je najdôležitejšie pri tejto dohode: počas 4. zasadania valného shromaždenia Organizácie spojených národov, ktoré bude v septembri, vymenia si vlády štyroch mocností. Sovietskeho sväzu. Spojených štátov. Veľkej Británie a Francúzska, prostredníctvom svojich zástupcov názory o čase a iných podmienkach ■volania najbližšieho zasadnutia Rady zahraničných vecí • nemeckej otázke. Tak mala parížske konferencia, najmä zásluhou Sovietskeho sväzu a znamenitých vývodov ministra Vyšinského, predsa len značný úspech Predovšetkým obnovila sa tam Rada zahraničných ministrov, teleso, už vlastne rozbité politikou západných mocností a predsa Jedine schopné upevniť mierové súžitie štátov. Ďalej: dospelo sa k pevnejším výsledkom v otázke Rakúska i čiastočne Nemecka a konečne pretrhla voj■nové štvanie a prispela'sa ku zmier / Detí zo Sdsy (okres Zvolen) v malebnom kroji tvojho kraja. neniu lunelo udržovaného medzinárodného napätia. V tomto amysle prijíma dohodu 1 sovietska tlač. Tak píše moskovská Pravda: »Výsledok konferencie bez ohľadu na to, že ministri sa nedohodli na základných otázkach Nemecka, znamená úspech, lebo predstavuje pokrok na ceste k utuženiu medžďnárodnej spoluprác«. Rada ministrov na tomto zasadnutí po prvý raz od zasadnutia v novembri 1946 vyniesla rad usnesenl. Ministri dosiahli predovšetkým dohodu v dôležitých bodoch neshôd medzi veľmodamt Veľkým pozitívom Je aj skutočnosť, že ministri sa zaviazali pokračovať vo svojich úsiliách o utvorenie hospodárskej a politickej Jednoty Nemecka. »S malým oduševnením prijímajú však výsledky konferencie vládnúce kruhy na Západe, najmä v Spojených štátoch. Po svojom návrate z Paríža do Ameriky povedal vraj minister Acheson prezidentovi Spojených štátov Trumanovi, keď mu tento blahoželal Cbia stojí pred posledným obdobím sv’ojich oslobodzovacích bojov. Ľudové armády, podporované úspešne partizánskymi Jednotkami, končia prípravu na poslednú ranu vlád« Kuomlntanu a zaujaly útočné postavenie na fronte, dlhom 900 km a tiahnúcom sa od stredného toku rieky Jangce až k morskému pobrežiu T strednej častí provlnci« Puklen, A súčasne a vojenskými prípravami začaly už vážne porady o budúcom usporiadaní novej ľudovodemokratickej Činy. Na zasadnutí prípravného výboru pre tzv. Politické poradné shromaždenle prehovoril o tejto otázke sám Mao T.se Tung, politický predstaviteľ a .siičasne i básnik novej Cíny. Politické poradné shromaždeni« utvorí podľa neho demokratickú koaličnú vládu a vynasnaží sa očistiť celú Cínu od zvyškov kuomintanských reakcionárov. V celom štátnom rozsahu nastane obnova politického, hospodárskeho, sociálneho l kultúrneho života. Tak pôjd« Člna z polokolonlálneho a polofeudálneho otroctva k nezávislosti, slobode, Jednotne, mohutnosti r, rozkvetu. Nová Čína chce nadviazať diplomatické styky s každou cudzou vládou, pravda, na základe rovnosti, \T;áJomných výhod rešpektovania územnej a vzájomného celistvostí. »Teraz« — tak povedal Mao Tse Tung —«, keď osud Cíny Je v rukách ľudu, uvidí čínsky ľud, ako Člna zmohutnie a povznesie sa k výšinám ako since vychádzajúce na východe«. Politické poradné shromaždenle buku skončeniu konferencie: »Nemyslím, že sme v Paríži dokázali mnoho«. A na tlačovej konferencii prejavil potom prezident Truman svoje »sklármánie« nad výsledkami konferenci« na tajnej schôdzke a potom požiadal kongres, aby vraj podporoval »V danej situáicll cenný pokrerfe« p«^ rižskeho zasadnutia, a to ratifikáciou Atlantického paktu a schválením vyzbrojovacleho programu západoeuropských štátov! Naproti tomu vydala Národná rada americko-sovletskeho priateľstva vyhlásenie, y ktorom poukazuje na to, že výsledky parížskej konferencie znamenajú víťazstvo mierumilovných národov celého sveta a dávajú nádej na všeobecnú. dohodu v budúcností, »Mierumilovné národy celého sveta« __tak sa číta vo vyhlásení — »zvíťazily v Paríži. Americký ľud musí zdvojnásobiť svoje úsilie, aby sa naša terajšia politika studenej vojny zmenila na skutočnú mierumilovnú po^ litiku«. de maf T celku 810 poslaaeov, kto’ri budú zastupovať 45 organizácií strán, sdruženi a rozličných skupín. Štrnásť demokratických strán bude mať 142 delegátov, a to po 16 delegátoch komunistická strana Číny, revolučný výbor Kuomintangu a čínska demokratická liga. Ostatné politické •trany a sukpiny — Je 1ch 11 •— budú mať 94 poslancov. Ostatní delegáti do celkového' počtu 510 budú zastupovať rozličné sdruženia, medzi nimi i federáciu žien, mládeže, sdruženie literárnych luneleckých pracovníkov i vedcov, národnostné menšiny 1 demokratických Číňanov v cudzine. 'Vypracovali aj plán pre priemyselnú výstavbu Cíny, pričom bolo zdôraznené, že bez silné vyvinutého ťažkého priemyslu ,1« výstaif^ ba silnej a prosperujúcej Cíny nemôž, ná I Ako úboho 'vyznle'va pritom správa, že čínsky vef-vyslanec vo Was■hingtone ponúkol menom kuomintanskej vlády Spojeným štátom ostrov Formózu ako trvalú vojenskú základňu. Za to majú Spojené štáty poskytnúť čínskym nacionalistom ďalšiu pomoc vo výške 1500 miliónov dolárov. A Iná zpráva hovorí, ž« osobný zástupca prezidenta kuomlntanskej Cíny predložil prezidentovi Trumanovi »tajný plán« na zastavenie postupu ľudových armád. Tak rôzne bojujú dva svety, svet imperialistov, a tábor pokroku a mieru. A ľudová Čína vedie nielen svoj oslobodzovací boj, ale razí aj ostatným ujarmeným národom Ázie cestu k slobode. ČÍNA