Slovenský Týždenník, august 1949 (IV/32-35)

1949-08-07 / No. 32

p. r. 37.272 £»iipica Vys­ákoly P 0‘I »0 h­o­s­p . a 1 ^­3 . i­T Í­i­K­O­S­I­c­E a V Bratislave, Michalská ul. 24. 7. augusta 194? Založený roku 1903 IKf TfŽDEIMfK DOBRÝ BOJ SME BOJOVALI (X) Veľká pravda je v tom, čo svojim vojnovým hrdinom a celej verejnosti povedali po voj­ne v Sovietskom sväze; Dott'raz bolo veľkým hrdinskom bojo­vať za vlasť, obetovať sa za ňu a za jej výdobytky 1 slávne ví­ťaziť, áno, ale odteraz bude na j­väčšou zásluhou za tú oslobode­nú vlasť praeovať, v nej budo­vať a priviesť ju k novému, ešte ^äešiemu rozkvetu. A tak i nám všetkým pricho­dí na to myslieť a toho sa držať, že najvzácnejším konaním po vojne je budovať, zveľaďovať, viac a lepšie produkovať — tak a toľko, koľko každý podľa svo­jich schopností vládze, aby sa nám všetkým lepšie žilo. Polož­me si ruku na srdce a spýtajme sa: Ci sú tu okolo nás také prí­znaky a svedectvá, že to už väč­šina národa chápe a koná podľa toho? Nebuďme maloverní! Veď len stačilo a stačí pozorne sledovať priebeh tohoroč­nej žatvy — prvej v päť­ročnici — a všetky tie vzácne prejavy horli^'osti, ochot>’, pra­covnej a strojovej pohotovosti, dobrej včasnej prípra\T a orga­nizácie, že všetci môžme s hr­dosťou a sebaistotou povedať: Ano, národ pochopil a našiel cestu, ktorá nás rýchlo dovedie k dobrobytu a ozaj lepším ča­som. To sme na mnoho rôznych dobrých spôsobov skúsili pri žat\e, tak dobre a rýchlo orga­nizovanej, kde sa národ náležíte preukázal a kde sa ani mestskí ľudia nezahanbili, a — to denne skusujeme i v priemyselnej vý­­rt>be. Zdá sa to byť dakedy až neuveriteľné, ako sa medzi se­bou preteka jú v práci, zručnos­ti, odbornosti a pracovnej rých­losti priemyselné závody a jed­notliví pracovníci v nich, alebo celé skupiny, ako vyzývajú sa na pracovnú súťaž celé mestá a kraje — tu sa dej úveci, ktoré sa ešte len nedávno zdaly byť nemožné a nesplniteľné, tu pa­nuje nový, iný dueh, tu sa život základne mení pred našimi oča­mi. A prečo sa to tak všetko mohlo naozaj premeniť, čo to bolo, čo tak hlboko pohýbalo a hýbe takrečeno celým náro­dom a najlepšími ľuďmi v ňom? Preto je tu len nový dueh, nový spôsob žitia a nový názor na svet, keď celý ten pracujúci ná­rod uveril a 1 verí i vie, že si tú lepšiu budúcnosť sám spraví a pripraví, že si tie podmienky šťastnejšieho života rýchlo a rázne buduje a vybuduje. Už sme tak ďaleko, že sa každý vlastnými očami a vlastnou skú­senosťou môže presvedčiť, ako skutočne napredujeme a ako sa všetko u rás postupne napráva a zveľaďuje od základu. Teraz okrem ľehkovernýeh ľudí, cudzinou hriešne zavádza­ných, už nikto neuverí, že by u nás mohlo horšie byť. alebo že by sa akýmkoľvek spôsobom mohly veci prevrátiť. Ani u nás ani u ľudovodemokratických susedov, ani tam na mocnom vý­chode. Dnes nedá sa tajiť, že sme šťastne prešli tým prielo­movým obdobím, keď nás hati­­ly ťažké následky vojny, trá­penia povojnových nedostatkov a rôzne prekážky v novom bu­dovaní. Šťastne a víťazne pre­konali sme i nástrahy zahranič­ných rozvratníkov, pochopili sme nesmyselnosf ieb zaslepe­ných predstáv — nás presvied­čala a presvedčuje každodenná veená, viditeľná skutočnosť nášho života a ^’ývinu. Západný svet od Ameriky až po Nemecko a Rakúsko trasie sa prvými záchvatmi hospodár­skej krízy, nedostatku, štrajko­­a’ých otrasov, násilností vlád­nych a hnevu ľudu, a — ako u rás? U nás celá pozornosť obra­­cia sa k budovaniu, k zlepšova­teľským plánom, k hojnejšej výrobnosti v priemysle, k sta­rostlivosti o väčšie výnosy pô­dohospodárstva, k ďalšiemu ob­­ľahčovaniu práce strojmi, k upotrelwvaniu nových obja­vov a pokroku v práci i v plá­novaní. Nemýlia sa vážni a zodpoved­ní ľudia., keď hovoria, že ten­to rok 194í) bol rok prielomovT, rok obratu, ktorý nás vv’tiahne z tých minulých ťažkostí: tak a v tom smere, ako sa to v päť­ročnici dobre, ba až znamenite začalo. Preto príde náprava v zásobovaní, preto z'epší sa do­dávanie priemyselných článkov, textilu a všetkých životných po­trieb — natoľko, nakoľko to usilovné a horlivé ruky našieh pracovníkov či v priemysle či v hospodárstve stačily zlepšiť a ozaj i zlepšily. A o tom lepšom, šľachetnej­šom povedomí spolupatričnosti medzi praeujúcimi ľuďmi, o tej dobrej ochote vzájomne si po­máhať a tešiť sa i zo spoločného zdaru a prospechu — i o tom bude vždy hlasneišia reč; lebo na šťastie to už všade badať a priateľská spolupráca medzi ľuďmi — to je heslo a skúse­nosť našej doby, a to sa i uvá­dza do nášho života. Sú ešte takí, čo neveria vola­niu a skúsenostiam tohto nové­ho času? Máme ešte medzi se­bou ľudí plných nedôvery, zlo­by i nená\isti, čo nevedia alebo nechcú sa vpraviť do nových pomerov? Oj, mnoho je ešte ta­kých, čo alebo nevládzu vidieť, ako svet beží, alebo takých, čo to — nechcú vedieť. Tým, čo nechcú vedieť, tým niet pomoci; i tak je medzi nimi množst\’o takých, čo iinidy Republike ne­zabudnú, že prestali byť pánmi a držiteľmi verejnej moci a vplyvu, a spojili by sa hoc i s diablom, len aby sa im tá bý­valá moc zno\ni dostala do rúk. S tými .je amen, tí 1 tak po­stupne v>miznú. A tí druhí, čo blúdia z nevedomosti? Tí, čo ne­majú ni jakú príčinu k nedôve­re a predsa bočia a šomrú, lebo majú nesprávne a falošné pred­stavy o tom. ako sa veci vyvi­nú jú a kam to cieli? Ne.jednému z nich chýba iba nríležitosť, aby sa sám presvedčil, že sa mýlil a mýli, a — iný zas podlieha vpl>"Avi rozvratníkov, ktorým z neznalosti dôveruje a dáva sa klamať a nebadá pravý stav ve­cí. Ale — tí nebudú môcť b^ď dlho klamaní, lebo tera jšie skú­senosti nášho života postupne presvedčia každého, že veru dobrý pracovný boj bojujeme a že ideme dobrou cestou k dobré­mu cieľu. Hospodárska situácia ■ obraz svetových pomerov Štatistické údaje o hospodárskom živote v jednotlivých Štátoch a sve­­to^'ých končinách sú najlepším uka­zovateľom celého života. Nedá sa v nich dobre utajiť pravda, pretože tu hovoria čísla svojím suchým slovom. Akýmsi kontrolným úradom svetové­ho hospodárstva je sekretariát Spo­jených národov, ktorý vydáva zprávy 0 svetovej hospodárskej situácii. Vy­dal ich i toho roku a niekoľko za­­ujimavejšich podrobností z nich uvá­dzame. Ukazujú ja.sne zostrenie hos­­podár.skí j krízy v kapita istickom svete celého Západu a naopak sved­čia o mohutnom rozmachu priem.yshi 1 poľnohospodárstva v Sovietskom sväze a v krajinách východnej Eii­­ropy vôbec. Ako vyzerajú na prí­klad Spojené štáty? Koniec roku 1948 a začiatok roku 1949 znamena­­ly pokles výroby i vývozu. Priemy­selná výrob.a klesla v Spojených štá­toch v porovnaní s najväčšou výro­bou v povojnových rokoch v období od marca do júna t. r. o 10 percent a produkcia ocele dokonca o 24 per­cent. Vývoz klesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 18 percent. Tento pokles mal prirodzene za ná­sledok stúpnutie nezamestnanosti. Roku 1948 zvýšil sa počet nezamest­naných v porovnaní s rokom 1947 o 1,700.000 ľudi. A podľa posledných úradných zpráv tento počet ešte ove­ľa vzrástol. I^ebo neprejde takmer deň. v ktorom by zprávy zo Spoje­ných štátov, z Veľkej Británie Francúzska. Talian.ska nehlásily za­tváranie tovární, snižovanie výrobu', a s tým spojené prepúšťanie robot­níkov a sníženie spotreby článkov bežnej dennej potreby. Rovnako tak v pôdohospodárstve dochádza v Ame­rike k sústavvenému snižovaniu osev­­ných plôch. k poklesu výkupných cien a pôdohospodárske produkty sa ničia, len aby sa zastavil stály vzrast nadvýroby. Pretd právom hovorí zpráva sekretariátu Spojených ná­rodov, že ho.spodárska situácia v zá­padných oblastiach Európy je v zna­mení poklesu výroby a zamestnanos­ti. Počet nezamestnaných v západnej Europe zvýšil sa za posledný rok na dvojnásobok predch.ádzajúceho ro­ku. A zpráva hovorí ďalej: Výnim­ku, pokiaľ ide o celú Európu, tvorí Sovietsky sväz a krajiny ľudovej de­mokracie. Výroba Sovietského sväzu prekročila úroveň, predpokladanú päťročným plánom. Okrem toho bol SSSR krajinou, ktorá po vojne snl­­žila ceny výrobkov. Ruka v ruke so zlepšením hospodárskej a finančnej situácie postupuje 1 zvýšenie soviet­skeho vývozu do cudziny, naproti to­mu zahraničný ohehod zápaďoeurop­­ských krajín napríklad so Spojenými štátmi je pasívny. Roku 1948 činil celkový deficit týchto západoeurop­­.ských štátov 3247 miliónov dolárov. Preto už od roku 1948 je zjavná ten­dencia rozšíriť obchod medzi zápa­­doeuropskými štátmi na jednej stra­ne a Sovietskym sväzom a krajina­mi východnej Európy na strane dru­hej. —. S týmito zprávami sekreta­riátu Spojených národov celkom sú­hlasia údaje Ústredného štatistické­ho úradu SSSR, ktorý uverejnil te­raz zprávu o plnení ho.spodár.skcho plánu na rok 1949, a to v druhom štvrťroku. Podľa tejto zprávy vše­tky odvetvia priemyslu 1 pôdohospo­dárstva vysoko prekročily plán. Čís­lice v zpráve ukazujú vrast spotreby.­ Ročník 47 — Č. 52. — Za 5 Kčs Márna sláva! Vývoj sa nedá zastavit. bežných článkov, dennej potreby, po­travín, textílii, rádioprijímačov a pod. a sú svedectvom neustáleho vzrastu životnej úrovne sovietskeho ľudu, rovnako tak, ako sú názorným obra zom o pracovnej morálke sovietske­ho ľudu. A proti tomu hlásia sa na Západe stále len pracovné štrajky a neshody, predchodcovia ťažkej hos­podárskej krízy. Trumanov nový zbrojný program Hneď po ratifikácii Atlantického paktu americkým kongresom predlo­žil prezident Truman na spoločnom zasadnutí oboch snemovní návrh na vyzbrojenie jednotlivých členských štátov paktu. Truman žiadal uvoľniť na tento účel 14,50 miliónov dolá­rov. Predmetom návrhu sú tieto bo­dy: Spojené štáty zvýšia dolárový úver prl.slušným štátom, aby mohly rýchlejšie zbrojiť, dodajú im niektoré dôležitejšie druhy vojnového mate­riálu a poskytnú im znaleckú pomoc pri výrobe a užívaní vojnového ma­teriálu a pri výcviku jednotiek, tak­to vyzbrojených. Truman vyhlásil pritom, že táto pomoc bude slúžiť predovšetkým na potieranie vnútor­ného odboja a potom na vyzbroje­nie europských štátov pre prvý ná­por v prípade vojny. Táto >pomoc« má byť poskytnutá okrem známych europských členov paktu i Grécku, Turecku, Iránu, Filipínam, južnej Kórei a do istej miery aj Kanade a niektorým juhoamerickým štátom. Potieranie vnútorného odboja nezna­mená nič inšie ako potieranie po­krokových síl otrasené pozície a snahu zachrániť imperialistických vlád v západnej Eui*ope. A celý plán znamená, že západoeuropské štáty budú nútené zvyšovať svoje rozpoč­ty na zbrojenie a vydať svoje. 1 tak stiesnené doláre, na nákup americ­kých zbrani. >Znalecká pomoc« Spojených štá­tov ukazuje sa už v tom, že náčelni­­ci štábov všetkých torch složie ame­rických branných síl, pozemných vôjsk, námorníctva i letectva, odle­teli na desťdennú Informačnú cestu do Európy. Navštívia vraj najmä Frankfurt, Londýn, Paríž a Viedeň. Aký je cieľ ich cesty a aký je účel Trumanovho plánu, to naznačili svo­jimi výrokmi dvaja vedúci generáli západných mocnosti, maršal Montgo­mery, ktorý má svoj štáb vo fran­­cúz.skom Fontenebleau, a náčelník generálneho štábu pozemných vôjsk Spojených štátov generál Omar Brad ley. »Po svojom vymenovaní vrch­ným veliteľom branných síl západ­nej únie vystupuje maršal Montgo­mery veľmi bojovne«, tak píše ruské Novoje Vremja. »Jeho vojnový po­krik má slúžiť iba na vyvolanie voj­novej hystérie. Preto mohol pri svo­jom nedávnom vystúpení v Holand­sku povedať v jednej zo svojich re­čí, že ho nezaujíma mier, ale vojna«. A generál Bradley išiel ešte ďalej. Vysvetlil totiž zahraničnému výboru americkej snemovne reprezentantov, ako si predstavuje spoluprácu Spo­jených štátov s europskými krajina­mi v prípade vojny. Americké le­tectvo by totiž prevádzalo strategic­ké nálety pričom určitá úloha by bo­la pridelená i Británia a Francúz­sko, americké loďstvo by spolupra­covalo s loďstvom západnej únie, (Veľká Británia, Francúzsko, atď.), zatiaľ čo jadro pozemných armád by dodala Europa. Ostatným štátom budú pridelené úlohy podľa ich vzdia­lenosti od možného bojišťa. — At­lantický pakt ratifikovaly už všetky štáty, ktoré malý byť jeho členmi. Pakt schválila i druhá francúzska komora 2921 hlasmi proti 21, hoci francúzsky ľud, mládež, ženy, rozlič­né sväzy a sdruženia majú k paktu záporné stanovisko, vyjadrené naprí­klad pri tohoročnej slávnosti 14. jú­la heslom: »Nedáme životy a krv svo jich synov pre noVú vojnu americ­kých miliardárov«. Po búrlivej roz­prave ratifikoval pakt 1 taliansky se­nát 175 hlasmi proti 81. I vo Veľ­kej Británii stavia sa skupina nezá­vislých socialistov proti paktu a voj­novej propagande vôbec. V návrhu, ktorý podali parlamentu, sa hovorí, že krízu, ktorá postihla západnú Eu­rópu, je možné riešiť jedine obnove­ním vzájomnej dôvery štyroch veľ­moci. To povedie k rozšíreniu ob­chodných stykov a k odstráneniu ne­­smyslných nákladov na zbrojenie. Tak znamená Trumanov nový zbrojný program len nové ohroženie vý podnet k ešte mocnejšiemu mie­rovému hnutiu na celom svete. Ná­rody a ľud v nich si neprajú vojnu a čo je vôľa ľudu, o tom sa už pod­­palači vojny presvedčili. »Pokiaľ ľu­dia chcú pokrok« — tak napísal je­den americký pozorovateľ pomerov, — »nie je treba zúfať. A vo Spoje­ných štátoch sú ľudia, ktorí pokrok chcú. Budú ešte boje, ale pokrok na­koniec zvíťaz!«. Štát Izrael Dnes už je celkom Jasné, že vlá­da Izraela zmenila skoro bezprostred­ne po skončení vojnových operácii svoj politický kurz smerom dopra­va a že podlieha stále viac vplyvom Spojených štátov. Vláda Ben Gurio­­na odstránila z vládnej koalície ľa­vicovú stranu »Mapam« a chce rie­šiť i svoje hospodárske otázky me­tódami kapitalistických štátov Zápa­du. Dostala sa preto do hospodárs­­skej krízy, ktorá si vynútila pre­vádzanie tzv. »úsporného plánu«. Hlavnou príčinou krízy sú príliš ma­lé štátne príjmy, ďalej schodok ob­chodnej bilancie, keďže dovoz pre­vyšuje vývoz až o 600—700 percent. Z tých 210.000 prisťahovalcov, kto­rí prišli do Izraela od vytvorenia ži­dovského štátu, je 50.000 bez zamest­nania, čo s rodinami znamená, že je tam dnes 150.000 ľudí bez životných prostriedkov. »Úsporný plán« chcel by urobiť nápravu, ale doterajšie je­ho prevádzanie prináša iba obohaco­vanie buržoázie, ktorá je tiež hlav­nou oporou čierneho trhu. Proti prí­lišným ziskom kapitalistov postavila sa i strana vládnej .sociálnej demo­kratickej .strany »Mapaj«,. ktorá na svojom nedávnom sjazde riešila ob­ťažnú hospodársku situáciu Izraela, najmä tiež pokiaľ ide o otázku robot­níckych platov. Odporúčali, aby ro­botnícke mzdy boly pevne stanove­né, hovorilo sa, aj o akordnom sys­téme, Äle pravá príčina krízy, to­tiž obrovské zisky židovských kapi­talistov a stále nižšia úroveň pracu­júcich vrstiev, vyriešená nebola. Tak dostáva sa Izrael pod vládou Ben Guriona na cestu kapitalistickej anarchie.

Next