Slovenský Týždenník, august 1949 (IV/32-35)
1949-08-07 / No. 32
p. r. 37.272 £»iipica Vysákoly P 0‘I »0 hosp . a 1 ^3 . iT ÍiKOSIcE a V Bratislave, Michalská ul. 24. 7. augusta 194? Založený roku 1903 IKf TfŽDEIMfK DOBRÝ BOJ SME BOJOVALI (X) Veľká pravda je v tom, čo svojim vojnovým hrdinom a celej verejnosti povedali po vojne v Sovietskom sväze; Dott'raz bolo veľkým hrdinskom bojovať za vlasť, obetovať sa za ňu a za jej výdobytky 1 slávne víťaziť, áno, ale odteraz bude na jväčšou zásluhou za tú oslobodenú vlasť praeovať, v nej budovať a priviesť ju k novému, ešte ^äešiemu rozkvetu. A tak i nám všetkým prichodí na to myslieť a toho sa držať, že najvzácnejším konaním po vojne je budovať, zveľaďovať, viac a lepšie produkovať — tak a toľko, koľko každý podľa svojich schopností vládze, aby sa nám všetkým lepšie žilo. Položme si ruku na srdce a spýtajme sa: Ci sú tu okolo nás také príznaky a svedectvá, že to už väčšina národa chápe a koná podľa toho? Nebuďme maloverní! Veď len stačilo a stačí pozorne sledovať priebeh tohoročnej žatvy — prvej v päťročnici — a všetky tie vzácne prejavy horli^'osti, ochot>’, pracovnej a strojovej pohotovosti, dobrej včasnej prípra\T a organizácie, že všetci môžme s hrdosťou a sebaistotou povedať: Ano, národ pochopil a našiel cestu, ktorá nás rýchlo dovedie k dobrobytu a ozaj lepším časom. To sme na mnoho rôznych dobrých spôsobov skúsili pri žat\e, tak dobre a rýchlo organizovanej, kde sa národ náležíte preukázal a kde sa ani mestskí ľudia nezahanbili, a — to denne skusujeme i v priemyselnej výrt>be. Zdá sa to byť dakedy až neuveriteľné, ako sa medzi sebou preteka jú v práci, zručnosti, odbornosti a pracovnej rýchlosti priemyselné závody a jednotliví pracovníci v nich, alebo celé skupiny, ako vyzývajú sa na pracovnú súťaž celé mestá a kraje — tu sa dej úveci, ktoré sa ešte len nedávno zdaly byť nemožné a nesplniteľné, tu panuje nový, iný dueh, tu sa život základne mení pred našimi očami. A prečo sa to tak všetko mohlo naozaj premeniť, čo to bolo, čo tak hlboko pohýbalo a hýbe takrečeno celým národom a najlepšími ľuďmi v ňom? Preto je tu len nový dueh, nový spôsob žitia a nový názor na svet, keď celý ten pracujúci národ uveril a 1 verí i vie, že si tú lepšiu budúcnosť sám spraví a pripraví, že si tie podmienky šťastnejšieho života rýchlo a rázne buduje a vybuduje. Už sme tak ďaleko, že sa každý vlastnými očami a vlastnou skúsenosťou môže presvedčiť, ako skutočne napredujeme a ako sa všetko u rás postupne napráva a zveľaďuje od základu. Teraz okrem ľehkovernýeh ľudí, cudzinou hriešne zavádzaných, už nikto neuverí, že by u nás mohlo horšie byť. alebo že by sa akýmkoľvek spôsobom mohly veci prevrátiť. Ani u nás ani u ľudovodemokratických susedov, ani tam na mocnom východe. Dnes nedá sa tajiť, že sme šťastne prešli tým prielomovým obdobím, keď nás hatily ťažké následky vojny, trápenia povojnových nedostatkov a rôzne prekážky v novom budovaní. Šťastne a víťazne prekonali sme i nástrahy zahraničných rozvratníkov, pochopili sme nesmyselnosf ieb zaslepených predstáv — nás presviedčala a presvedčuje každodenná veená, viditeľná skutočnosť nášho života a ^’ývinu. Západný svet od Ameriky až po Nemecko a Rakúsko trasie sa prvými záchvatmi hospodárskej krízy, nedostatku, štrajkoa’ých otrasov, násilností vládnych a hnevu ľudu, a — ako u rás? U nás celá pozornosť obracia sa k budovaniu, k zlepšovateľským plánom, k hojnejšej výrobnosti v priemysle, k starostlivosti o väčšie výnosy pôdohospodárstva, k ďalšiemu obľahčovaniu práce strojmi, k upotrelwvaniu nových objavov a pokroku v práci i v plánovaní. Nemýlia sa vážni a zodpovední ľudia., keď hovoria, že tento rok 194í) bol rok prielomovT, rok obratu, ktorý nás vv’tiahne z tých minulých ťažkostí: tak a v tom smere, ako sa to v päťročnici dobre, ba až znamenite začalo. Preto príde náprava v zásobovaní, preto z'epší sa dodávanie priemyselných článkov, textilu a všetkých životných potrieb — natoľko, nakoľko to usilovné a horlivé ruky našieh pracovníkov či v priemysle či v hospodárstve stačily zlepšiť a ozaj i zlepšily. A o tom lepšom, šľachetnejšom povedomí spolupatričnosti medzi praeujúcimi ľuďmi, o tej dobrej ochote vzájomne si pomáhať a tešiť sa i zo spoločného zdaru a prospechu — i o tom bude vždy hlasneišia reč; lebo na šťastie to už všade badať a priateľská spolupráca medzi ľuďmi — to je heslo a skúsenosť našej doby, a to sa i uvádza do nášho života. Sú ešte takí, čo neveria volaniu a skúsenostiam tohto nového času? Máme ešte medzi sebou ľudí plných nedôvery, zloby i nená\isti, čo nevedia alebo nechcú sa vpraviť do nových pomerov? Oj, mnoho je ešte takých, čo alebo nevládzu vidieť, ako svet beží, alebo takých, čo to — nechcú vedieť. Tým, čo nechcú vedieť, tým niet pomoci; i tak je medzi nimi množst\’o takých, čo iinidy Republike nezabudnú, že prestali byť pánmi a držiteľmi verejnej moci a vplyvu, a spojili by sa hoc i s diablom, len aby sa im tá bývalá moc zno\ni dostala do rúk. S tými .je amen, tí 1 tak postupne v>miznú. A tí druhí, čo blúdia z nevedomosti? Tí, čo nemajú ni jakú príčinu k nedôvere a predsa bočia a šomrú, lebo majú nesprávne a falošné predstavy o tom. ako sa veci vyvinú jú a kam to cieli? Ne.jednému z nich chýba iba nríležitosť, aby sa sám presvedčil, že sa mýlil a mýli, a — iný zas podlieha vpl>"Avi rozvratníkov, ktorým z neznalosti dôveruje a dáva sa klamať a nebadá pravý stav vecí. Ale — tí nebudú môcť b^ď dlho klamaní, lebo tera jšie skúsenosti nášho života postupne presvedčia každého, že veru dobrý pracovný boj bojujeme a že ideme dobrou cestou k dobrému cieľu. Hospodárska situácia ■ obraz svetových pomerov Štatistické údaje o hospodárskom živote v jednotlivých Štátoch a sveto^'ých končinách sú najlepším ukazovateľom celého života. Nedá sa v nich dobre utajiť pravda, pretože tu hovoria čísla svojím suchým slovom. Akýmsi kontrolným úradom svetového hospodárstva je sekretariát Spojených národov, ktorý vydáva zprávy 0 svetovej hospodárskej situácii. Vydal ich i toho roku a niekoľko zaujimavejšich podrobností z nich uvádzame. Ukazujú ja.sne zostrenie hospodár.skí j krízy v kapita istickom svete celého Západu a naopak svedčia o mohutnom rozmachu priem.yshi 1 poľnohospodárstva v Sovietskom sväze a v krajinách východnej Eiiropy vôbec. Ako vyzerajú na príklad Spojené štáty? Koniec roku 1948 a začiatok roku 1949 znamenaly pokles výroby i vývozu. Priemyselná výrob.a klesla v Spojených štátoch v porovnaní s najväčšou výrobou v povojnových rokoch v období od marca do júna t. r. o 10 percent a produkcia ocele dokonca o 24 percent. Vývoz klesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 18 percent. Tento pokles mal prirodzene za následok stúpnutie nezamestnanosti. Roku 1948 zvýšil sa počet nezamestnaných v porovnaní s rokom 1947 o 1,700.000 ľudi. A podľa posledných úradných zpráv tento počet ešte oveľa vzrástol. I^ebo neprejde takmer deň. v ktorom by zprávy zo Spojených štátov, z Veľkej Británie Francúzska. Talian.ska nehlásily zatváranie tovární, snižovanie výrobu', a s tým spojené prepúšťanie robotníkov a sníženie spotreby článkov bežnej dennej potreby. Rovnako tak v pôdohospodárstve dochádza v Amerike k sústavvenému snižovaniu osevných plôch. k poklesu výkupných cien a pôdohospodárske produkty sa ničia, len aby sa zastavil stály vzrast nadvýroby. Pretd právom hovorí zpráva sekretariátu Spojených národov, že ho.spodárska situácia v západných oblastiach Európy je v znamení poklesu výroby a zamestnanosti. Počet nezamestnaných v západnej Europe zvýšil sa za posledný rok na dvojnásobok predch.ádzajúceho roku. A zpráva hovorí ďalej: Výnimku, pokiaľ ide o celú Európu, tvorí Sovietsky sväz a krajiny ľudovej demokracie. Výroba Sovietského sväzu prekročila úroveň, predpokladanú päťročným plánom. Okrem toho bol SSSR krajinou, ktorá po vojne snlžila ceny výrobkov. Ruka v ruke so zlepšením hospodárskej a finančnej situácie postupuje 1 zvýšenie sovietskeho vývozu do cudziny, naproti tomu zahraničný ohehod zápaďoeuropských krajín napríklad so Spojenými štátmi je pasívny. Roku 1948 činil celkový deficit týchto západoeurop.ských štátov 3247 miliónov dolárov. Preto už od roku 1948 je zjavná tendencia rozšíriť obchod medzi západoeuropskými štátmi na jednej strane a Sovietskym sväzom a krajinami východnej Európy na strane druhej. —. S týmito zprávami sekretariátu Spojených národov celkom súhlasia údaje Ústredného štatistického úradu SSSR, ktorý uverejnil teraz zprávu o plnení ho.spodár.skcho plánu na rok 1949, a to v druhom štvrťroku. Podľa tejto zprávy všetky odvetvia priemyslu 1 pôdohospodárstva vysoko prekročily plán. Číslice v zpráve ukazujú vrast spotreby. Ročník 47 — Č. 52. — Za 5 Kčs Márna sláva! Vývoj sa nedá zastavit. bežných článkov, dennej potreby, potravín, textílii, rádioprijímačov a pod. a sú svedectvom neustáleho vzrastu životnej úrovne sovietskeho ľudu, rovnako tak, ako sú názorným obra zom o pracovnej morálke sovietskeho ľudu. A proti tomu hlásia sa na Západe stále len pracovné štrajky a neshody, predchodcovia ťažkej hospodárskej krízy. Trumanov nový zbrojný program Hneď po ratifikácii Atlantického paktu americkým kongresom predložil prezident Truman na spoločnom zasadnutí oboch snemovní návrh na vyzbrojenie jednotlivých členských štátov paktu. Truman žiadal uvoľniť na tento účel 14,50 miliónov dolárov. Predmetom návrhu sú tieto body: Spojené štáty zvýšia dolárový úver prl.slušným štátom, aby mohly rýchlejšie zbrojiť, dodajú im niektoré dôležitejšie druhy vojnového materiálu a poskytnú im znaleckú pomoc pri výrobe a užívaní vojnového materiálu a pri výcviku jednotiek, takto vyzbrojených. Truman vyhlásil pritom, že táto pomoc bude slúžiť predovšetkým na potieranie vnútorného odboja a potom na vyzbrojenie europských štátov pre prvý nápor v prípade vojny. Táto >pomoc« má byť poskytnutá okrem známych europských členov paktu i Grécku, Turecku, Iránu, Filipínam, južnej Kórei a do istej miery aj Kanade a niektorým juhoamerickým štátom. Potieranie vnútorného odboja neznamená nič inšie ako potieranie pokrokových síl otrasené pozície a snahu zachrániť imperialistických vlád v západnej Eui*ope. A celý plán znamená, že západoeuropské štáty budú nútené zvyšovať svoje rozpočty na zbrojenie a vydať svoje. 1 tak stiesnené doláre, na nákup amerických zbrani. >Znalecká pomoc« Spojených štátov ukazuje sa už v tom, že náčelnici štábov všetkých torch složie amerických branných síl, pozemných vôjsk, námorníctva i letectva, odleteli na desťdennú Informačnú cestu do Európy. Navštívia vraj najmä Frankfurt, Londýn, Paríž a Viedeň. Aký je cieľ ich cesty a aký je účel Trumanovho plánu, to naznačili svojimi výrokmi dvaja vedúci generáli západných mocnosti, maršal Montgomery, ktorý má svoj štáb vo francúz.skom Fontenebleau, a náčelník generálneho štábu pozemných vôjsk Spojených štátov generál Omar Brad ley. »Po svojom vymenovaní vrchným veliteľom branných síl západnej únie vystupuje maršal Montgomery veľmi bojovne«, tak píše ruské Novoje Vremja. »Jeho vojnový pokrik má slúžiť iba na vyvolanie vojnovej hystérie. Preto mohol pri svojom nedávnom vystúpení v Holandsku povedať v jednej zo svojich rečí, že ho nezaujíma mier, ale vojna«. A generál Bradley išiel ešte ďalej. Vysvetlil totiž zahraničnému výboru americkej snemovne reprezentantov, ako si predstavuje spoluprácu Spojených štátov s europskými krajinami v prípade vojny. Americké letectvo by totiž prevádzalo strategické nálety pričom určitá úloha by bola pridelená i Británia a Francúzsko, americké loďstvo by spolupracovalo s loďstvom západnej únie, (Veľká Británia, Francúzsko, atď.), zatiaľ čo jadro pozemných armád by dodala Europa. Ostatným štátom budú pridelené úlohy podľa ich vzdialenosti od možného bojišťa. — Atlantický pakt ratifikovaly už všetky štáty, ktoré malý byť jeho členmi. Pakt schválila i druhá francúzska komora 2921 hlasmi proti 21, hoci francúzsky ľud, mládež, ženy, rozličné sväzy a sdruženia majú k paktu záporné stanovisko, vyjadrené napríklad pri tohoročnej slávnosti 14. júla heslom: »Nedáme životy a krv svo jich synov pre noVú vojnu amerických miliardárov«. Po búrlivej rozprave ratifikoval pakt 1 taliansky senát 175 hlasmi proti 81. I vo Veľkej Británii stavia sa skupina nezávislých socialistov proti paktu a vojnovej propagande vôbec. V návrhu, ktorý podali parlamentu, sa hovorí, že krízu, ktorá postihla západnú Európu, je možné riešiť jedine obnovením vzájomnej dôvery štyroch veľmoci. To povedie k rozšíreniu obchodných stykov a k odstráneniu nesmyslných nákladov na zbrojenie. Tak znamená Trumanov nový zbrojný program len nové ohroženie vý podnet k ešte mocnejšiemu mierovému hnutiu na celom svete. Národy a ľud v nich si neprajú vojnu a čo je vôľa ľudu, o tom sa už podpalači vojny presvedčili. »Pokiaľ ľudia chcú pokrok« — tak napísal jeden americký pozorovateľ pomerov, — »nie je treba zúfať. A vo Spojených štátoch sú ľudia, ktorí pokrok chcú. Budú ešte boje, ale pokrok nakoniec zvíťaz!«. Štát Izrael Dnes už je celkom Jasné, že vláda Izraela zmenila skoro bezprostredne po skončení vojnových operácii svoj politický kurz smerom doprava a že podlieha stále viac vplyvom Spojených štátov. Vláda Ben Guriona odstránila z vládnej koalície ľavicovú stranu »Mapam« a chce riešiť i svoje hospodárske otázky metódami kapitalistických štátov Západu. Dostala sa preto do hospodársskej krízy, ktorá si vynútila prevádzanie tzv. »úsporného plánu«. Hlavnou príčinou krízy sú príliš malé štátne príjmy, ďalej schodok obchodnej bilancie, keďže dovoz prevyšuje vývoz až o 600—700 percent. Z tých 210.000 prisťahovalcov, ktorí prišli do Izraela od vytvorenia židovského štátu, je 50.000 bez zamestnania, čo s rodinami znamená, že je tam dnes 150.000 ľudí bez životných prostriedkov. »Úsporný plán« chcel by urobiť nápravu, ale doterajšie jeho prevádzanie prináša iba obohacovanie buržoázie, ktorá je tiež hlavnou oporou čierneho trhu. Proti prílišným ziskom kapitalistov postavila sa i strana vládnej .sociálnej demokratickej .strany »Mapaj«,. ktorá na svojom nedávnom sjazde riešila obťažnú hospodársku situáciu Izraela, najmä tiež pokiaľ ide o otázku robotníckych platov. Odporúčali, aby robotnícke mzdy boly pevne stanovené, hovorilo sa, aj o akordnom systéme, Äle pravá príčina krízy, totiž obrovské zisky židovských kapitalistov a stále nižšia úroveň pracujúcich vrstiev, vyriešená nebola. Tak dostáva sa Izrael pod vládou Ben Guriona na cestu kapitalistickej anarchie.