Slovenský Týždenník, september 1949 (IV/36-39)
1949-09-04 / No. 36
i « »• LVffLUÍil v Bratislave, Mielialská ul. 24. 4. septembra 1?4? Založený roku 1903 b lízke vyhlady (X) Sú ešte u nás ľudia, čo naoza j veria, že výrobnosť v nasom priemysle sa ešte ani len ne\yrovná tej výrobnosti, aiíá bola pred vojnou, a myslia, že ani v pôdohospodárstve či v živočíšnej či rastlinnej proriukcii nedosiahli sme ani ten stupeň, aký bol do vojny. ľrečo to myslia? Preto, že veľmi mnohí Tiulia často z vlast. nej skúsenosti vedia, že nemôžu si z výrobkov priemyselných i pôdohospodárskych pokúpiť za dostupné ceny to a toľko, koľko by chceli a potrebovali. Majú tí ľudia pravdu? Ano, pravdu majú, ale — ich chyba je v tom, že sa nedíva jú, prečo si nemôžu toľko kúpiť. Keby sa pozornejšie dívali, \ideM by, že teraz po vojne omnoho viacej ľudí nakupuje a chce nakúpiť, ako pred vojnou; vtedy tisíce a desaťtisíce nezamestnaných chudákov nemali veru za čo kupovať — veď ani na ten chlebík a zemiaky nebolo dosť. A z tých, čo zamestnanie mali, premnohí žili v strachu, že prácu stratia a ž,e aj oni upadnú do úplnej biedy. To je jedna vec. A dnihá je tá, žo cez tú dlhú ^•ojnu sa všade domáce iwtreby (textilné a iné) znosily, potrhaly, pomíňaly, a po vojne potrelwval teda každý viacej pokúpiť, vynahradiť, ako v normáhiych (obyčajných) rokoch. A tú tretiu príčinu znáte a známe tiež všetci; pred vojnou ten dedinský človek musel predať každé to vajíčko, ka/xlý kus masla, syra, tvarohu, slaniny, masti, každý kus hydiny a všetkého, len aby ten grajciar pre nutné výdavky sohnal. A teraz? Len si povedzme, o koľko menej týchto a iných požívatín ide do miest, a o koľko viac sa ich síroví doma po dedinách. Co to znamená? Toľko, že životná úroveň sa i po dedinách zlepšila, a že k slušnej výžive národ potrebuje viac ako kedysi. To kažílý pozná z vlastnej skúsenosti, a ak sú dakde výnimky, nuž sú to práve len výnimky. (Iné je, ak niektorý kraj postihla neúroda pre sucho, pre živelné pohromy alebo pre iné zlé okolnosti: i to sú len mimoriadne prípady). Nie je teda výroM:ov a plodín menej, naopak jc ich viac, ale ešte viacej sa ich potrebuje a spotrebuje, ako v minulosť. Že sa viac dorába, to dosvedčuje i táto pravda: Pred vojnou roku 1937 pracovalo na Slovensku v priemysle okrúhle lO.o.OOO ľudí, ale tohto roku podľa stavu 1. júla už \yše 190.009 ľudí. Z tých asi 26.000 ľudí pracuje tu pri strojoch a nástrojoch, ktoré sme po vojne doviezli zo zničených fabrík z Čiech a z Mora\y. Ale štátna správa v tejto päťročnici dá v ďalších nových slovenských fabrikácTi zamestnanie ešte ďalším 90.000 ľuďom, takže počet priemyselných zamestnancov \-zrastie asi na 280.000 ľudí. Predstavme si, koľko tu pribudne na mzdách a platoch, a o koľko áiae výrobkov pre potreby národa bude pribúdať. Kde sa títo noví ľudia vezmú? Iste hlavne z našich dedín, tam, kde skromní ľudia trápia sa pri tých pár jutrách alebo mericiach zeme, ktorá im je na živobytie málo, a potrebujú teda lepší príjem. K^ z nich presťahuje sa do mesta, dá zem do^ árendy alebo postúpi rodine, a ^as poľných pracoATiíkov ubudne, lebo i tí, čo budú z dedín do fabrík chodiť, budú mať hlavnú prácu v mestách. Ci je to zle? Bolo by zle, keby tú roľnícku prácu nepomáhaly nahrádzať výkonné a spoľahlivé stroje a keby vedúci ľudia v pôdohospodárstve už pr\' na to nemysleli. A’eď pravda je tá, že naše pôdohospotlárstvo bude potrebo\ať vždy menej a menej ľudí i vtedy, keď a iac produktov \ypestuje. Preto teda treba dať ľuďom ešte viac slušného zamestnania v priemysle. A preto si pôdohospodárit\o bude ešte viacej pomáhať strojmi a jednotnými roľníckymi družstvami, aby moh.lo ozaj viac práce vykonať i pri meušo;n počte pracujúcich. Taký je sveta beh, ktorý sa zastaviť nedá, a také sú výhľady do našej najbližšej budúcnosti. Pred toiíto vojnou českomoravský kapitalizmus u nás znemožňoval a hatil zA’äčšovanie slovenskélio priemyslu, aby nemal konkurenciu. Preto za dlb.ý čas od roku 1913 do roku 1937 pribudľo v slovenskom priemysle približne len 10.000 zamestnancov. Ale keď jc zrútený a nemôže slovenský rozvoj hatiť, pribudne za krátkych 8 rokov od r. 1946 do r. 1953 rastúcemu slovenskému priemyslu do roku 1953 spolu asi 175.000 zamestnancov, ktorý nájdu zamestnánie doma v našej krajine, kým inde vo svete hrozí už kríza a nezamestnanosť. Ano, ešte jedno je a bude potrebné: aby sa ntzdy a platy upra\ily talt, aby lepšie zodpovedaly cenám ť ' árov a iných potrieb; alebo .»oci naopak: aby tovary- boly primerane zlacnené tak, že by na nákupy postačily i doterajšie platy. (Poznámka: v Sovietskom sväze od lanska doteraz zariadUi si tento druhý spôsob). To je súrna potreba, ale tá pôjde len postupne, lebo uvážme: na výstavbu a zväčšenie priemyslu i na podporu pôdohospo<lárstva na Slovensku musí štát v päťročnici dať a vynaložiť 96.200 miliónov Kčs. Tie musí v’ziať zo štátnej kasy, a tak teda k väčšej platovej úprave alebo k mimoriadnemu zlacneniu tovarov môže pristupoval len pomaly. Ale i talí ceny na voľnom trhu musia dolu! MIEROVE HNUTIE s rovnakým ráujmom, aký vj'volaly tohoroíné roz ml, sledoval celý svet všesväzov.v sjazd obrancov mie veľmi významnou ŕasfon mierovŕlio hnutia, ktoré sa viac rozrastá na celom svete. Sjazdn sa zúŕastnilo ľj nimi vedci, umelci, robotnici, roľníci, stachanovci, hrdi Stalinovej cen.v, 400 žien a zástuj>covia mládeže. A k drnžily sa deiefifácie nielen z krajín ľadovej demokrael jených štátov, Xemecka a Kakáska, a prirodzene, i zá pomienk.v na Slovenské národné povstanie pred S rokru, ktorý bol v minid.vch dňoch v Moskve. Sjazd je od parížskej a pražskej mierovej konferencie stálo 00 delegátov 3.S národov Sovietskeiio sväzu. IJoli medzi novia Sovietskeho sväzu i socialistickej ]>ráce, laureáti týmto oduševnen.vm obrancom mierovej myšlienky prle, ale 1 z Francúzska, Veľkej Británie, Talianska, Spostupcovia oslobodenej Cíny. Bal to naozaj s.'azd pokrokových ochrincov mieru z celého sveta, sjazd, ktorý bol novým ceimým prínosom pre vec spoločného boja národov za mier. Sovietske národy, as.o to pripomenul predseda prípravného výboru akademik Grekov, prípojily svoj mocný hlas k hlasu všetkých prostých ľudí celého sveta, ktorým je drahá sloboda. >Mohutný sovietsky štát;; — tak hovoril na sjazde spiso-mteľ Nikolaj Tichonov — >je a bude oporou mieru a medzinárodnej bezpečnosti. Sovietski ľudia sú presvedčení a odhodlaní bojovníci za mier. Neprosia o mier, ale za mier boju. ú.- Zástupca robotníkov Nikciaj Rossovskij obrátil sa menom sovietskej roľotníckej t>iedy k robotníkom všetkých krajín a výzvou, aby upevňovali j-ednotu v boji o mier. Nás — tak hovoril — neza.strašia pokusy amerických reakčných politikov rozpútať novú vojnu. Ukázali sme silu sovietskej krajiny a hrdinstvo ich národov u Moskvy a u Stalingradu, v Berlíne a v Mandžusku. Nervy máme silné a vieme sa ubrániť. — Zo zástupcov cudzích delegácií prehovoril známy dekan canterbursky Johnson, ktorý zdôraznil solidaritu všetkých čestných Britov so sovietskym ľudom v boji za mier. >V srdciach anglickej robotníckej triedy je hlboko zapísané jedno magické slovo — Stalingrad«, povedal Johnson, a vyjadril svoju vieru, že britský ľud by nikdy nebojoval proti Sovietskemu sväzu. Českos’ovenská delegátka poslankyňa Anežka Hodinová-Spurná zdôraznila, že všetci premýšľajúci ľudia ľudovodemokratického Československa. ktorí na svojom vlastnom osude zakúsili otroctvo faši .tiekej okupácie, si prajú, aby bol mier natrvalo zachovaný. Terajšie československé heslo: Buduj vlasť a posilníš mier, plní uvedomele všetok československý ľud. Tak a podobne niesly sa prejavy zástupcov všctkýi-.i národov v duchu základnej myši enky moskovského s jazdu: obrana nueru a boj proti podpaľačom novej vojny. Na ceste na moskovský sjazd zastavil sa v Prahe generálny tcijomrilr stáleho výboru svetového kongre.sa bojovníkov za mier v Paríži, francúzsky spisovateľ Jean Lafitte spoločne s ďalšími dvoma bojovníkmi za mier, poslancom G. d’Arbussierom, ktorý bol pred časom i na piažskej íasti svetového mierového kongresu a pokrokovým francúzskjmi umelcom, maliarom A. Fourgeronom, ktorý v Moskve zastupoval národný výbor obrancov mieru Francúzska. V Prahe informovali novinárov o stálom vzraste svetového mierového hnutia a o rozličných akciách, ktoré sa v prospech m erqvej myšlienky pripravujú v jednotlivých štátoch a krajinách. Doteraz je v spojení s ústredným výborom v Paiíži vcelku 36 národných výborov obráncov mieru a okrem toho ústredný výbor jc v stálom styku s národnými pokrokovými or.ganizáciami. Udržuje tak pravidelný styk so 72 kraj nami na celom svete. Od parížskeho zasadania boly úspešne zor.ganizované národné sjazdy obrancov mieru v Kanade, Veľkej Británii, západnom Nemecku. v Maďarsku, Kube a T?' šušku. Boj vedie sa pod rozličnými for Ročník 48. Č. 56. Za 3 KČ! mami, ako to okolnosti vyžadujú. V západnej Europe je to boj širokých ľudových vrstiev proti Atlanúckému paktu, inde sa organizujú celonárodné petície s podpismi miliónov prívržencov, ako napr. v Taliansku, V ľudových demokraciách a v SSSR môže sa hnutie rozvíjať sloaodne a tu má tiež najviac prívržencov. Pokiaľ ide o budúci program, tu okrem terajšieho sjazdu v Moskve 3ude významný 1 mierový týždeň v Československu v posledných dňoch septembra. Od 5. septembra bude kontinentálny kongres v Mexiku za účasti 1500 delegátov. Po celý sep:©mber bude tr\’ať mierová kampaň vo východnej zóne Nemecka. I škandinávske štáty, najmä Švédsko a 'íórsko, zorganizujú mierové týždne. Podobné akcie pripravujú sa pre najíližšiu dobu v Holandsku, Belgicku, Fínsku, Austrálii a Anglicku. Všetky I tieto podujatia vyvrcholia Medziná’ rodným dňom boja za mier, ktorý je stanovený na 2. októbra, V najbližších dňoch vydá ústredný výbor mierov-ý ohlas k ľuďom celého sveta, aby deň 2. októbra vyznel vo veľký svetový plebiscit za mier. Všetky pokrokové vrstvy najrôznejších národov, najmä tiež ženy a mládež, sú zárukou toho, že sa vytvorí v svetovom mierovom hnutí nová etapa, potrebná najmä preto, že pri rozmachu mierového hnutia nezaháľajú ani vojnové sily. Je teda nutné, aby národy a pracujúci ľud celého sveta si uvedomil svoju silu a poznal svoje možnosti, ako vojne zabrániť. 2e naozaj vojnové sily nezaháľajú, ulkázaly posledné udalosti, týkajúce sa Atlantického paktu. Európskej únie, cesty náčelníkov amerických vojenských štábov do západnej Európy a iných skutočnosti. Teraz oznamujú zprávy, že pri jesenných manévroch americkej a britskej okupačnej armády v západnom Nemecku vystúpia vo väčšom počte aj nemecké vojenské oddiely. Nemeckí vojaci mali k tomu prípravu v osobitných výcvikových táboroch, kde sa oboznámili s novými americkými zbraňami a ich užívaním. Nebudú teda tvoriť iba pomocné jednotky a pracovné formác'e, ako bolo pôvodne určené, ale budú jednotkami riadneho vojska i u motorových zbrani. Iná upráva hovorí, že pri nedávnej návšteve amerického ministra obrany Johnsona u kanadskej vlády dohodli sa o tom, aby atomové bomby, vyrobené v Spojených štátoch, .sa uskladnily v Kanade na miesi ach .stratég ' y dôležitých. Okrem toho ...3Í jú v šx j’i'ých štátoch i o uskladnení bômb v Británii a americká vláda kladie vraj pre ten prípad Anglicku veľké zabezpečovacie podmienky. Mali teda francúzski pokrokoví informátori pravdu, že varovali. Sily mieru sú, pravda, tak mocné, že všetky prípravy rušiteľov mieru ukážu sa ako bezúčelné a bezúčinné. Prípravy k západonemeckej vláde Vo voľbách 14. augrusta dosiahla strana americky naladenej Kresťansko-demokratickej únie najväčší počet mandátov a stala sa tak najsilnejšou stranou západonemeckou.' Únia mala už niekoľko porád o tom, akým spôsobom vytvoriť v západnom. Nemecku vládu. Dnes možno celkom určite povedať,' že síce nová vláda Sväzovej republiky Nemecka bude koaličná, ale bude utvorená bez účasti sociálnych demokratov, druhej najsilnejšej strany. Vládnu koalíciu utvoria z kresťansko-demokratickej únie, ktorá má 139 mandátov, zo strany liberálnej (52 mandátov) a z Nemeckej strany (17 mandátov). Koalícia bude teda mať dovedna 208 mandátov, čo je pri celkovom počte 404 mandátov dostatočná väčšma. Podľa návrhu konferencie predsedov vlád II. západonemeckých štátov má mať nová západonemecká spolková vláda kancelárstvo a 8 mmisterstiev (ministerstvo vnútra, financií, pravosúdia, hospodárstva, práce, výživy a pôdohospodárstva, dopravy a pôšt). Pre zahraničné záležitosti neutvoria v smysle anglo-amerického okupačného štatútu osobitné ministerstvo, ale iba tzv. zahranično-politicky úrad, ktorý bude podriadený priamo kancelárovi. Prvým kancelárom nového štátneho útvaru bude 73-ročný predseda Kresťansko-demokrat ckej únie Konrád Adenauer, hlavný mešťanosta Kolína nad Rýnom. Nazývajú ho >démonickým starcom« p.re jeho tvrdohlavosť a pre spôsob, akým sa vedel zachytiť na význauiných miestach vo všetkých troch štátnych obdobiach za jeho živéta (cisárske obdobie, weimarská epocha a konečne vláda nacizmu). Adenauer má, pravda, v svojej strane opozíciu, ktorá by si želala širšiu koalíciu so sociálnymi demokratmi, ale hlavn.ý sociálno-demokratický predstaviteľ Schumacher má po prehraných voľbách dosť roboty s udržaním jednoty strany a bude mu milšie opozičné postavenie, ktoré mu dovolí oojovať za sociálne požiadavky jeho .strany. Bude teda nová vláda celkom v amerických »vodách«, pravicová a konzervatívna. Formálne rokovania o sostave západonemeckej vlády (Pokračovanie na 3. strane.) Krásu» plody jesene, hrozno.