Slovenský Týždenník, oktober 1949 (IV/40-44)
1949-10-02 / No. 40
1. SIoffilGXT nZDEIHK V Bratislave, Michalská ul. 24. Ročník 48. Č. 40. Za 5 Kčs Založený roku 1905 VALNE SHROMAZDENIE SPOJENÝCH NÁRODOV T newyorwkom predmestí Flushing Meadows, vo veľkej hale svetovej výstavy z roku 1937, bolo otvorené 30. septembra Štvrté jesenné rasadniitie valného shromaždenia Spojených néro<lov. .Stalo sa tak vo smysle Charty Spojených národov, rákonníka, podľa ktorého schádzajú sa po druhej svetovej vojne národy celého sveta v druhej polo>dcl septembra, aby prerokovaly najdéleíitejšie medzinárodné otázky a najmä, aby vynaložily všetky sily k mierovému usporiadaniu sveta. Na programe tohoroéného zasadnutia, ktorého sa zúŕastnia zástupcovia 59 Členských štátov, je 73 bo<lov, medzi ktorými je niekoľko dôležitých otázok, týkajťieieli sa udržania svetového mieru a vzájomného porozumenia národov. Práve týchto problémov dotkol sa zaraz po prílete do Ameriky sovietsky zahraničný minister .Andrej Višinský. „Sovietska delegácia” __ tak hovoril __ „prišly na zasadnutie valného shromaždenia s pevným želaním usilovať sa o posilnenie Spojených národov. Delegácia vychodí pritom z presvedčenia, že Spojené národy sú — ako to vyhlásil predseda sovietskej vlády generalissimus Stalin — dôležitým nástrojom k udržaniu mieru a bezpečnosti. Niet pochyby o tom. že valné shromaždenie bude schopné splniť s úspechom dôležité úlohy, ktoré ho očakávajú, s predpokladom, že členské štáty prejavia úprimné želanie k zvájomnej spolupráci a že sa budú spravovať cieľmi a zásadami Spojených národov.” Zasadanie otvoril v mene predsedu minulého za.sadania austrálskeho ministra zahraničia Evatta zástupca Austrálie Norman Makin, ktorý medziiným doznal, že sa v kapitalistických štátoch zjavujú príznaky nestálosti na svetovom pracovnom trhu, čim myslel ra.stúcu nezamestnanosť, a že teda Spojené národy musia hospodárskym problémom venovať zvýšenú pozornosť. Novým predsedom bol americkým hlasovacím strojom , zvolený filipínsky delegát, generál Carlos Romulos, ktorý je známy ako poslušný vykonávateľ želaní Spojených štátov. Delegáti Sovietskeho sväzu. Ukrajinskej SSR. Bieloruskej SSR, Poľska a Ceakosloven.4ta hlasov'ali za vedúceho československej delegácie Dr. Vladimíra Clementisa. — Vo všeobecnej rozprave prehovoril americký minister zahraničia Ache- Bon. Označil Spojené národy za fórum, „na ktorom sa môže medzinárodný verejný záujem plne vyjadriť a uplatniť”, ale zabúdal pritom, že jeho slová celkom kontrastujú so skutočnou politikou Spojených štátov, najmä pokiaľ ide o Atlantický pakt. Zaoberal sa otázkou Grécka, Kórey, Palestíny, talianskych kolónií, Indonézie vo smysle imperialistickom a v rovnakom smysle schvaľoval i postup atómovej komisie, ktorej rokovanie stroskotalo na neústupnosti západných mocnosti vo veci atómovej energie a zákazu atómových zbraní, navrhovanej Sovietskym sväzom. O Atlantickom pakte povedal, že sa utvoril „proti hlbokej neistote vo svete". Odpoveďou na vývody mini.stra Achesona bol výstižný prejav sovietskeho zahraničného ministra Vyšinského. ktorého už pri vystúpení na rečnícku tribúnu doprevádzal potlesk celého valného shromaždenia. Proti Achesonovi vyhlásil o Atlantickom pakte, že nie je srovnateľný s chartou Spojených národov, lebo jeho signátori nie sú v nebezpečenstve ozbrojeného útoku. Pravým účelom paktu je zastrašiť štáty, ktoré sa nechcú podvoliť anglo-americkej nadvláde. Minister Vyšinský poukázal tiež na to. že pakt ochromil hospodástvo západoeuropských štátov, ako sa to javí teraz v devalvácii mien zmarshallizovaných krajín. Pokiaľ ide o činnosť Organizácie Spojených národov, vidí minister Vyšinský ako hlavnú príčinu neuspokojivého stavu v dôležitých orgánoch Spojených národov, najmä v Bezpečnostnej rade, v komisii pre atomové zbrane, hospodárskej a sociálnej rade, angloamerickú politiku. Náprava je možná. ak budú všetky štáty rešpektovať chartu Spojených národov a ak nebudú robiť úzku skupinovú politiku. Poukázal na obrovské výdavky západných štátov na zbrojenie, ktoré dosahujú až 12-násobku predvojnových výdavkov a naopak, na mierové prejavy generali.ssima Stalina, ktoré sú v úplnom protiklade proti vojnovej propagande v západných krajinách. V závere svojho prejavu predniesol tri body mierového návrhu: 1. aby všetky členské štáty Spojených národov odsúdily vojnové prípravy niektorých krajín, najmä Spojených štátov a Veľkej Británie, 2. aby uznaly za neprístupné ďalšie prieťahy s dohodou o bezpodmienečnom zákaze atómových zbraní a zbrani hromadného ničenia, a 3. aby žiadaly od 5 veľmocí (Sovietskeho sväzu, Spojených štátov, Francúzska, Veľkej Británie a Cíny) uzavretie paktu na posilnenie mieru. Prejav ministra Vyšinského je dotersLZ vyvrcholením rokovania v Spojných národoch, pretože nim prehovorila vôľa všetkých pokrokových ľudí na celom svete, a to práve vo chvíli, keď predstavitelia Ameriky, Británie a Kanady vyhlásili svojim národom, že atomová bomba prestala byť tajomstvom Spojených štátov. Západné Nemecko — hniezdo revízión! zrnu Kancelár západonemeckého štátu Konrád Adenauer sostavil už novú vládu a predstavil ju 20. septembra bonnskému parlamentu. V novej Adenauerovej vláde je zastúpených 9 členov Kresťansko-demokratickej únie, traja členovia Slobodne-demokratickej strany a dvaja tzv. Nemeckej strany. Adenauer predniesol potom programovú reč, ktorá bola neslýchanou nacistickou provokáciou a otvoreným vyhlásením nemeckej revizionistickej myšlienky. Otvorene zamietol menom svojej vlády, v ktorej je i tzv. ministerstvo pre utečencov na čele s poľským vysídlencom, bývalým nacistickým funkcionárom Dr. Lukaschekom, uznať poľskú hranicu na Odre a Nise a protestoval ^ proti odsunu Nemcov z Československa a Poľska. Pritom poslanci pravice kričali: ..Chceme nazad sudetské Nemecko!” Žiadal ďalej skončenie denacifikácie, ktorá vraj napáchala veľa škôd, pretože rozdelila Nemecko na dve triedy ľudí, politicky spoľahlivých a nespoľahlivých. Žiadal i revíziu rozsudkov nad vojnovými zločincami, pričom novší nemeckí nacionalisti vereji^e obviňovali výkrikmi veľmoci z vojnových zločinov a žiadali nad nimi súd! Adenauer sľúbil odškodnenie a penzie bývalým členom hitlerovej brannej moci a svoj prejav skončil Spojeným štátom, výrazom vďačnosti lebo vraj nikdy v dejinách nepomohol víťaz porazenému tak rýchle sa vzchopiť, ako Amerika pomohla Nemecku. Tomu Nemecku nacistov a monopolistov, ktoré dva razy uvrhlo svet do krvavej vojny! Za príkladom Adenauerovým išli aj iní poslanci západonemeckého parlamentu. Cechy a Moravu označili za nemecké obla.sti, ktorých vraj sa Nemci zriecť nemôžu. Bavorská strana žiadala privtelenie Rakúska k Nemecku a na Balkáne chcela by obnoviť „nemecký poriadok”. Táto revizionistická propaganda išla tak ďaleko, že poslanci reakčného bavorského sdruženia pre hospodársku obnovu navrhli, aby deň uzavretia postupimskej dohody medzi 4 veľmocami bol v západnom Nemecku vyhlásený za deň národného smútku. Tieto naozaj orgie veľkonemeckého nacionalizmu odsúdili preto v snemovni vodca západonemeckých komunistov Max Reimann a podpredseda KS západného Nemecka Walter Fisch, ktorý označil revizionistické prejavy ako výstrel na poplach proti národom, ktoré zažily hitlerovskú okupáciu za vojny. Veď „ľudia v Poľsku a Československu” — tak hovoril Fisch, — „keď počujú slová o nemeckých „kultúrnych vymoženostiach” v rokoch 1939—1945 si spomenú na Lodž, O.sviečim, Varšavu a v Československu na Lidice.” Správne píše jeden švédsky časopis o týchto prejavoch nemeckých nacionalistov, že vyplývajú z mentality, ktorej chýba smysel pre základné pojmy demokracie. — A to všetko deje sa pod ochranou amerických imperialistov! Ako proti tomu súdia o otázke nemeckých vysidlencov vo východnej zóne Nemecka, toho dôkazom je prejav predsedu nemeckej komisie Heinricha Raua, ktorý mal na tlačovej konferencii. „Najväčšia časť vysidlencov” — tak hovoril Rau — ,,našla dnes už novú existenciu, a preto tiež nepomýšľajú na návrat do svojich bývalých krajin. Iba malá ča«ť vysidlencov podľsLhla ešte ilúzii a západnej propagande.” Rau uviedol ďalej, že vo východnom pásme našlo 1 a pol milióna vysidlencov zamestnanie v továrňach, úradoch a obchodoch, 200.000 v slobodných povolaniach a 90.000 sa stalo roľníkmi. To predstavuje spolu s rodinami prevažnú väčšinu vysidlencov v sovietskom okupačnom pásme. Je to dôsledok mierovej politiky Sovietskeho sväzu. dna 22. septembra sišlo sa v Pekingu číske ľudové politické poradné shromaždenie, na ktorom oficiálne vyhlásili utvorenie ústrednej Cinskej ľudovej republiky a jej vlády. Zahajovacl prejav mal predseda komunistickej strany Cíny Mao-Ce-Tung. Uriedol, že zasadnutie politického poradného shromaždenia je shromaždenim veľkej jednoty ľudii v celej krajine. K utvoreniu Čínskej ľudovej republiky došlo po viac ako 20-ročnom boji čínskeho ľudu proti zahraničným imperialistom a ich domácim pomocníkom. Bol tak položený základný kameň pre šťastnejšiu budúcnosť čiskeho ľudu po boku ostatných slobodných demokratických národov sveta, národov Sovietskeho sväzu a ľudových demokracií. Nový štát stoji pred veľkou hospodárskou budovateľskou úlohou, ale veľkosť počtu obyvateľstva a obrov.ská rozloha národného územia — 476 miliónov obyvateľov na území 9.597.000 km^ — je pre tieto úlohy zvlášť výhodná. So vzmáhajúcou sa úrovňou hospodárskou, pôjde spoločne i vzrast kultúrny. „Svet uvidí” — tak povedal Mao- Ce-Tung — „teraz Číňanov, ako národ kultúrne vysoko vyspelý”. A dodal: „Náš národ sa od dnešného dňa zaraďuje do veľkej rodiny národov celého sveta, ktoré milujú slobodu a mier”. Do predsedníctva čínskeho ľudového shromaždenia bol zvolený sám Mao-Ce-Tung a iné popredné osobnosti politického života na území slobodnej Cíny. — K vyhláseniu Čínskej ľudovej republiky, ktorá znamená medzník nielen pre dejiny Cíny. ale i pre vývin v celom svete, poslal Ústredný výbor KS Československa pozdrav, v ktorom sa vyslovuje prianie rýchleho zakončenia národno-oslobodeneckej vojny a mnohých úspechov v budovaní demokratickej Činy. ^íofe prasiatka čo počnem, ak mi odkope, môj brai'ček, žitie, pýcha! Môj celý.svet. ja nemám viac, len toto jedno dýcha! M v strážili sme pri chlieve, jn so psom v noci, zticha. My čuli sme len tudopád, jak hučí, dudnie, vzdychá! Ropucha kuňká z bahna k nám a sova huči na kulicha — A Uška s kopca výskala ,,, Strach, mrchu, až v bok pichá. Už hrieždil deň a minul sen i kohút kikiríka — T á Uška tam — sa vtrela k nám ... Ach, svinka! moja pýcha! R. D. 2. októbra 1949 Chlieb a peniaze Poučenie zo zápasu libry s doláiwn (x) Temer odrazu prišly tie dve významné zpráťy’: prvá, že Ang;licko muselo pokorne snížiC cenu svo jich peňazí o celých 30 percent v pomere k americkému doláru, a druhá, že u nás v Ceskoslovensku bude chlieb s múkou a s ostatnými ml.Miskými výrobkami úplne voFný, bez lístkov v akomkoFvek množstve. Niekto by na toto azda povedal: No to je ľahká vec, uvoF- niC chlieb a múku, keď t. r. bola dobrá úroda a je teda pšenice a raži u nás dosť. Ale to by bol veľký omyl. Aby mohol by€ daktorý tovar voľný, za normálnu cenu, na to nepostačí len to, aby ho bolo dosť, ale musí ho b.vf n a v y š e, musí byť p r eb y t o k, ktorý by okamžite nahradil akúkoľvek nepravideľnosť v zásobovaní, keby sa dakde ukázala. Napríklad: mohlo by sa stať, že by sa do budúceho roku ukazovala u nás úroda slabšia, horšia, a že by teda tu i tam začalo sa šuškať, že budúceho roku nebude dosť chlebov'ín a múky. Co by to malo za následok? To, že by si špekulujúci a majetní ľudia začali skupúvať múku „do zásoby“, z^‘ali by si ju súkromne hromaím' a tak ju oilberať z riadneho pravidelného predaja, A — tak by múka naozaj z trhu mizla, pravidelné zásobovanie by sa porušilo a nastal by v ňom zmätok i pri tom stave, že by múky v skutočnosti bolo dosť pre všetkých. Preto i terajšia dobrá úroda k uvoľneniu múky a chleba nepostačila. Bolo najprv potrebné opatriť a zal)ezpečiť ešte mimoriadne zásoby obilia pre každý prípad, a tie zásoby za. dovážili sme si i tohto roku zo Sovietskeho sväzu. Úradné zásobovacie orgány rátajú na tento cieľ vyše 30.(K(0 vagónov' obilia zo Sovietskeho sväzu a z (uastky i od ľudovodemokratických našich susedov. Toto nie jp nijaká pôžička, nijaké zadíženie sa, pravdaže nie, lebo náš zahraničný obchod dodal a doílá do týchto krajín na zámenu taký tovar a potreby, aké by sme do iných krajín predať nevládali a nemohli, a preto naše vzájomné obchodovanie je reálne, bezpečné a výhodné pre obidve stránky. Tá bezjíečnosC je aj v tom, že Sovietsky sväz v pestovaní obilia tak mocne pokročil, že .je to ozajstná „obilná veľmoc“, od ktorej budú žiadať obilie aj západoeuropské krajiny. Preto teda i naše uvoľnenie chleba, múky a ostatných mlýTisk.vch výrobkov zostane i pre budúcnosť bezpečné a trvácne, a preto špekulovanie s obilím a múkou a nejaký čierny obchod s ňou nebude nikdy možný. Na tomto zlepšení zásobovania má teda zásluhu i pôdohospodárstvo so svojím pokrokom v rastlinnej výrobe, i priemyselné robotníctvo svojtm zvýšenou prácou, súťažením a zlepšenou výTObnosťou. Tí prví napomohli väčšiu úrodu, tí druhí pripravili viac tovaru, aby sme mali za čo dovážať zahraničné obilie na utvorenie osobitných zá.sob pre každú prípadnosť. Ministerský predseda Zápotocký minulý týždeň vj'hlásil, že odborové hnutie robotnícke pred vojnou malo tú hlavnú úlohu, aby vymáhalo proti kapitalistom nápravu a zlepšenie robotníckej pláce a mzdy; teraz má hlavnú úlohu celkom inú: zväčšiť a zlepšovať výrobu tovarov, aby' si tým mohla lepšie mzdy a platy' získať a zaslúžiť. A v tom je najväčší rozdiel medzi našou výrobou a v'yrobou západoeuropských štátov. Najlepšie to vidíme teraz na osude Anglicka a na zrútení ceny anglick.ých peňazí. Veď je to pre Anglicko strašné: ešte pred dvoma týždňami mala anglická libra šterlingov cenu asi 4 dolále, a teraz nestojí už ani 3 doláre (už len 2 doláre 80 centov), a tak to Angličania museli na americký rozkaz úradne zariadiť! A nielen to: Podľa anglického príkladu musia sa držať aj druhé štáty-, ktoré sú u Američanov zadlžené: Írsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Taliansko, Portugalsko, Egy-pt, Izrael, Pakistan, India, Nový Žéland, Juhoafrická línia, a prídu ešte ďalšie. Niektoré snížujú cenu svojich peňazí o 30*/«, niektoré o 20%, iné o inú sumu, ale poslušné sú všetk.y, lebo sa boja, že by ináč od Ameriky už dolárové pôžič- Obce Mestisko, okres Svidník, zaviedla jednotný osevný plán. GeneráXnjt tajomník JSSR Simon Zbirka v živom rozhovore s presvedčuje o výhode lepšieho hospodárenia.roľníkmi, ktorých,