Slovenský Týždenník, november 1949 (IV/45-48)

1949-11-06 / No. 45

Ročník 48. 0, 45. Za 3 Kčs. Založený roku 1903 VYKONAt NAÍAS HLBOKÚ ORBU Od riadneho obrobenia pôdy je závislá budúca úroda — Vážne úlohy rolníkov roľníkom okrem všeobecných úloh ešte aj to, že svo- J. plýva z jeho postavenia alebo funkcie. Podta zákona č. 55/1947 n pomoci roľníkom v záuj­me zabezpečenia výživy národa, musi sa všetka poľ­nohospodárska pôda cbrobif podlá výrobného plánu. Päťročný výrobný plán v pôdohosipodárslve ukladá |l ju výrobu musia stále stupňovať a dosiahnuť v čase päťročnice zvýšenia hektárových výnosov. O to sa mu­sia starať okrem roľníka aj všeioi verejní č n.telia, ktorým túto povinnosť ukladá zákon alebo, ktorá vy­ Na zvýšenie hektárových výnosov naidô.ežítej.lou prácou na poli .ie orba pod jariny, tzv. hlboká orba. Hlboká orba je základ budúcej úro" dy, preto, ak chceme, ab.v v budú­com roku bola lepšia úroda ako v tomto roku a aby každý pracujúci človek aj v budúcom roku mal do­statok voľného chleba a múky; a to isteže chceme — musíme sa posta­rať všetci, aby v tom'-o roku, respek­tive ešte do konca tohoto roku vše­tka pôda pod jariny bola zoraná. O výhodách hlbokej orby a jej na­liehavej potrebe sa naši roľníci mali možnosť už presvedčiť. Ürady im da­­ly potrebné ponaučenia a podľa zís­kaných skúsenosti boly im nápomoc­né rozličnými užitočnými opatrenia­mi. Strojové stanice napr. vykonaly akviráciu na strojové vykonanie te.i­­to orby priamo v obciach, pri kto­rej príležitosti poukázaly roľníkom na výhody hlbokej orby, orby vôbec a výhody traktorovej orby, ktorá je lacnejšia ako orba záprahom. No vše­tko toto je málo, lebo do 21. októ­bra t. r. nevykonala sa hlboká orba ešte na ploche 471.967 ha. Ked odpočítame z tejto plochy od­hadnutú plochu okrúhle 100.000 ha. na ktorej pre veľmi svahovitý terén orba na jeseň sa nemôže konať, lebo je nebezpečenstvo, že ornicu zimné dážde opiavia do potokov a riek. ostáva ešte vykonať hlbokú orbu na ploche 371.967 ba. I ked počítame s tým, že po skončení sberu okopa­nín a osevu ozimín bude viac voľ­ného času na prevedenie hlbokej or­by. obávame sa, že nie iba pre ne* dostatok času hlboká orba sa nevy­koná na celej ploche, ale viac pre nedosta^k pochopenia a uvedomenia roľníkov. Dôkazom toho môžu b.vt dotera.išie výsledky z jednotlivých krajov a okresov, ktoré sú priamo odstrašujúce. Z toho preto treba vy­vodzovať dôsledky a brať na zodpo­vednosť tých. ktorí na nespjienie vý­robného nlánu sú zodpovední. Nie je Jedno vykonať orbu pod jariny na jeseň, alebo na jar. Minulý rok osta­lo nám nezaorané ešte 300.000 ha pôdy. Pre krátky vhodný čas na or­bu na Jar je to zbytočné veľké za­ťaženie živých i motorických ťaž­ných síl. Okrem toho, počítajúc v obilí, sme stratili na nižše.i úrode pri jarnej orbe asi na 9.000 vagó­nov ohM'a Nechceme teda. aby aJ v roku budúcom o toľko tisíc vagó* nov obilia vypestovali menej. Tento bosnoitírsky i politický dosah mu­sia poehonif preidovšetkým naši zod* povednf činitelia v obciach a (dire­soch a nekompromisne stáť na tom. aby roľníci už teraz prevádzali b.bokú orbu. Treba k tomu pribrať všetky záprahy a traktory v obci a okrese, treba použiť v najväčšej miere ustanoveného zákona č. .53/1947 o susedskej výpomoci, treba s.edo­­vať, aby všetky traktory JUD a stro­jových staníc boly plne zapojené do tejto orby a dopravu tovarov pre­­vádzaly iba v najnevyhnutne.lšíuh prí­padoch. Nech MNV za pomoci KSC. JSSR a ľudového agronóma určujú ako osobitnú úlohu hlbokú orbu jed­­notlivý-m roľníkom a splnenie da­nej úlohy uložia kontrolovať členom týchto organizácií. Treba roľníkom pri každej príležitosti vysvetľovať, že h.boká orba je dobrá a potrebná pod každú jarnú plodinu, teda aJ pod zemiaky a kukuricu, pod ktoré plodiny re.ľn''ci obyča.fne necháva-iú orbu až na jar. Mnohí roľníci, ako sme spomenuli, už všetky výhody hlbokej orby na jeseň veľmi dobre poznajú, napriek tomu zo sotrvačnos­­ti alebo aj pohodlnosti, poňechávajú role pod jarii.y a hlavne pod oko­paniny na orbu na jar. Tito si musia uvedomiť, že sa nesmie takto ľubo­voľne narábať s pôdou, nedovolí to ani zákon, am záujem všetkých pracujúcich, ktorí každý na svojom mieste musi sa snažiť preukázať v päťročnom pláne čo najviacej práce a čo najkvalitnejšej práte a preto aj roľník musi sa snažiť držať krok so všetkými ostatnými pracujúcimi, ked chce byť ctený a vážený ako rovno, cenný člen pracujúcej spoločnosti. Aj h.boká orba je úlohou päťročnice, ktorá sa musí splniť. Splnenie tejto úlohy sa Ijude kontrolovať. Päťroč­ný pián Je jediný celoštátny, nedeli­teľný a preto za jeho prevedenie zodpovední sme všetci. Náš rspný kamíiain svetovým vynálezom Vyrábame nové, zdokonalené stroje na pomoc pôdohospodárstvu (—) Naše továrne na hospodárske stroje pracujú usilovne na niektorých typoch strojov, ktoré majú eSte viac puľahčiť prácu v pôdohospodárstve a vykonať ju I s menším počtom pra­covných síl. Doteraz najoželiavejšou otázkou bolo .vyorávanie repy. A ani všetky poku/y s cudzími strojárni tu neviedl.v k podstatnému úspechu. Te­raz však sa pracuje na repnom kom­bajne domácej výroby, ktorý zrezáva hornú časť repy s lístím, repu vy­zdvihne, otriasaním očisti a složí na zem, alebo na voz. Toto sa dosiaľ nepodarilo ani cudzím továrňam, ktoré podobné stroje vj-rábaly s urči­tými už skúsenosťami. V budúcom roku budú tieto naše nové t.vpy rep­ného kombajnu vyskúšané a ihneď sa prikročí k hromadnej výrobe. Od­borníci tvrdia, že vynález tohto no­vého repného kombajnu je takým zázrakom, ako bolo vyrobenie prvé­ho obilného samoviazača v roku 1903. Ale aj samoviazače potrebujú urči­té zlepšenie a zmenu, lebo doteraz boly stavané príliš vysoké, takže pri shadzovaní snopov vznikala značná strata na obilí. Nový obilný samn­­viazač, ktorý už vyskúšali, je o 300 kg ľahší, t. j. o celú tretinu menej, ako doterajšie samoviazače. Pritom jeho konštrukcia je dosť jednoduchá a hlavne odpadá tu hlavná reťaz, ktorá veľmi prekážala, často spadala a aj sa trha'a. V'iazanie bolo zlepšené a stroj sa rýchlejšie pohybuje, t. j. až 8 km za hodinu, kdežto pretltým to bolo Iba 5 km. Toto zrýchlenie je veľmi dôležité, lebo ďalej aj zrých­ľuje a uľahčuje prácu. Stroj je oveľa nižší, takže straty na zrne sú až o Yi menšie. Kombajn je široký 2.13 m a v roku 1950 týchto pirých dva­dsať strojov pri žatve náležíte vy­skúšajú, prípadne podľa výsledku týchto skúšok tieto samoviazače ešte zlepšia. Je to po 40 rokoch prvé väč­šie zlepšenie našich obilných samo­­viazačov. Okrem toho sa pracuje na zdoko­nalení kosačiek a mláťačiek, kde sme doteraz používali strojov cudzej vý­roby, ktoré však tiež úplne ne\yho­­vujú. T’ž v budúcom roku naše to­várne na hospodárske stroje začnú l>racovať na zvláštnom type kosačk.v a mláťačky, ktor.v má byť hotový v roku 1951. Technickí odbornfol sble­­rajú už v pôdohospodárstve príslušné poznatky o práci týchto strojov, a to priamo na poli a aj od tých, ktorí s týmito strojmi pracovali. Aj toto bude nový československý kombajn. Za úpravu pasienkov a lúk Odmeny za nadpriemerné zlepšenie Bez paaisnkov a to lepších ako do- správy JRD, ktoré doteraz neprevza- akcie „Týždňa úpravy pasienkov a teraž, nezveľadí sa živočíšna výroba ly spomenuté maietky, aby sa ešte lúk", ale i trvalé do budovania nášho a nesplní sa jej zvýšenie, ako to pred- pred začatím akcie Týždňa úprav pa- nového pasienkárstva. pokladá pôdohospodárska päťročnica, sienkov a lúk obrátily na - kresný Lesný porast na pasenku zmenšuje Je samozrejmé, že úplné neúrodné národný výbor, aby ich uviedeá do silu vetra, chráni pied vysychaním plochy pasienkov, na ktorých sa nedá užívania týchto majetkov, aby sa tak* i upevňuje pôdu na svahoch. Udržuje uskutočniť nijaká úprava, alebo to ich JRD zapojilo do tejto akcie pôdnu vlahu a je tiež ochrancom trvalé zlepšenie, treba vrátiť tam, kde na novoprevzatých pasienkrch. užitočného vtáctva a prístreším do­patria, t j. lesnému katastru. Ostat- Pr\’ým krokom ma zlepšenie po- bytka v zlom počasí. Na celom Si ­né pasienky musíme zveľadiť a zvý- merov v slovenskom pasienkárstve vensku sú pasienkové plochy, ktoré šiť ich úrodnosť. Chceme mať každo- bolo vydanie zákona SNR, kťrý pa- sa musia vysadiť stromami. Nejde tu ročne cez celý pasienkový čas dosta- siemky bývalých urbámikov, kempo- ^ zalesňovanie, ale iba o zúrodňova­­točné množstvo čerstvej a výži\Tiej sesorátov a pod. právnych útvarov „ie pas’enku a jeho jsrhranu. Pasie­­paSe a chceme mať na pasienku vy- bolo prevedené do vlastníctva JRD a j,ok ostane pasienkom a jednotné soké a trvalé úr-dv. K trmu je po- to dňom, ktorým omi vzniknú. Týmto družstvá a iné spolumaiiteľ­trpVin* na nasienku ai lesný porast. spôsobom bula otvorená v nas m núť Pri tejt' prilež tofiti treba vyzdvih- pasienkárstve vhodná nnižná organi- stvá musia Sa postarať o to, aby sa že mnohé novovznikajúce JRD zácia, ktorá môže dokázať ďaleko- lesný porast na pasienku neničil, nepreberajú spoločné pasienky býv. lepšie zveľadenie pasienkov a zvýše­­urbámlkov a pod. útvarov, hoci dfi"m nie ich produktivity, ako doterajšie ^ Pasiemkoví inštrukt''iri pri okres­­národných výroboch dodali vzniku družstva už zo zákona pre- strnuté urbáreke »reranizácie Je však zveľaďovacie* chädza naň vlastníctva týchto pasién- bezpodmienečne potrebné, abv sa čie- vsetKym obciam nav.n zveiaao c kov. PPPR upozorňuje preto všetky novia JRD činne zapojili nielen do ho plánu {—) Ako r minulých rokoch, tak »1 *éÍto jesene »rganlzuje powreníctvn pódv-.ospadárstva za spolupôso­benia kra'ských národných výborov na celom Slovensku '| akciu „Týždeň úpravy pasienkov a lúk", spojenú s udeľovaním odmien za nadpriemerné výkony a porozumenie členoy jednotných roťníclo’ch družstiev a spolumajiteľov bývalých urbárov a podobných spolo­čenstiev. Táto akc’a neprebieha všade na Slovensku súčasne, ale podľa vykonaných prác a času rozlične v jednotlivých okre.soch a oboiach. I TOV. V Bratislave, Michalská ul. 24. — 6. novembra 1949 7. november 1917 ( x ) Ruská víťazná októbro­vá (podľa nášho západného ka­lendára novembrová) revolúcia pred 32 rokmi v SSSR — to je it pravde a doslova už i podstat­ný kus našich najnovších slo­venských a českých dejín. Bez nej nebolo by chýrnej útočnej sily sovietskych vôjsk, a bez nej nebolo by sa uskutočnilo mo­hutné zosilnenie a zpriemysel­­nenie SSSR, a bez takého zosil­nenia nebol by nikto v Europe odolal hitlerovskému konečné­mu víťazstvu nad nami všetký­mi. Porážka Hitlerovho fašizmu (nacizmu) bola možná len tak, že slávne sovietske armády roz­­bily a rozdrvily nemeckú zbroj­nú moc pri Stalingrade a v rade ďalších mohutných bitiek až po víťazstvo nad Nemcami v Berlí­ne. To sú pravdy a skúsenosti, ktoré už ani na západe znalci druhej svetovej vojny nezakrv­­vajú, lebo sa zakryť ani od­­škriepiť nedajú. To sú priame dôsledky druhej svetovej vojny a sovietskej hlavnej zásluhy v nej. Veď len tak mohlo byť oslobodené Poľ­sko, naše Československo, Ma­ďarsko, Albánsko, Rumunsko, Mongolsko a horná Kórea. A teraz víťazný Maotsetung sám dosvedčuje, že oslobodenie naj­väčšieho národa sveta v Cíne holo len tak možné, že čínsky ľud konal, organizoval sa a bo­joval nodľa sovietskeho vzoru a príkladu, a že preto po víťaz­stve uplatní svoje oslobodené sily na našom mierovom fronte. Ale nám v našej republike za­­mčilv a získal v sovietske ar­mády nielen slobodu, ale i mož­nosť a záruku leušieho života, i K’m. že v rade veľmocí v'Tuohlv 'mlné vysťahovanie 3 miliónov Nemcov z našci renubliky. z, čes­kých zemí i zo Slovenska, takže i z tej príčiny sa nám bude lepšie žiť, keď sa všetky pohro­my a zanedbania vojny celkom odstránia. A tú istú zásluhu má víťazný SSSR o Pbľsko, ktoré posunulo svoje štátne hranice až na Odru a na Nisu, a tiež bolo pozbavené všetkých Nem­cov, a má svojský jednotný a prekvitajúci štát. Vyše tisíc rokov, už od čias prvého nemeckého imperialistu Karja Veľkého boly sme my všetky stredoeuropské a výcho­­doeuropské národy temer ne­pretržite ohrožované nemecký­mi a inými nepriateľskými vý­bojmi v svojej slobode, ba pria­mo v svojej jednoduchej ľud­skej existencii. Celá politická história naša je takrečeno len a len kronikou našich zápasov o jestvovanie, a našich oslobodzo­vacích pokusov o to, aby náš ľud mohol asnoň slobodnejšie dýchať a mal prístup asnoň k najskromnejším prameňom vzdelania. A tu, s tohto svetodejinného hľadiska možno len od reku 1945 no pravde povedať, že od­vtedy prvý raz v histórii pozba­vení sme nebeznečenstva. že by nás starý nepriateľ mohol zno­va ujarmiť a slobodv pozbaviť. A tú istotu i bezpečnosť dáva nám sovietska sila a ľudovode­mokratické enoienectvá. A ďalej ešte: národy naše no­­dl’a veľkého príkladu oslobodily sa aj vnútorne a no vonkajšom zabezpečení dalv sa, na úspešnú cestu socializmu. Nič na tom ne­­mohlv zmeniť západné hnevy, bojkoty a nepriateľstvá, a nič ani domáce pokusv o rozvrat alebo asPoň o budenie a udržia­vanie neistoty. Naonak: práve západniarske kapitalistické spô­soby výroby a sjoôsoby medziná­(Pokračovanie na 3. strsine.)] Naše cukrovary začaly tohoročnú kepipaň.

Next