Slovenský Týždenník, december 1949 (IV/49-52)

1949-12-04 / No. 49

č ö Sa deje vo svete Obrana mieru - najvyšší rudský cieľ politický výbor valného shromaž* deuia Spojených národov v Lake Sue. CSSs rokoval ešte v minulých dňoch o sovietskych návrhoch na odsúdenie príprav k novej vojne, na zákaz ató­movej zbrane a na uzavretie paktu piatich veľmocí k upevneniu mieru. Za tie skoro tri mesiace zasadania valného sliramaždei;:a wstriedalv sa prudké scénv pri riešení najrozmaiii. tejších otázok. rOzp«>rv v názorOch sa priostrovaly j približovaly ale to, akým spôSobOpi bojoval vedúci soviet­skej delCKdc'e minister Andrej Vyšinský a s ním deleuáti ľudo. vodemokratických krajín na éele s és. ministrom Cleme itisopi pre ob­ranu mieru a pre zabezpečenie medzi. náríKlnei spolupráce pri rokovaní o sovietskom návrhu, bolo naozaj dramatické vyvrcholenie terajšieho jesenného zasadania Spojených náro. dov. Minister Vyšinský «dpovedal na prejavy hlavného delcKáta Spojených štátov Austina a britského delegáta Mc Neiia, ktorí sa usiloval, ako to Vyšinský pznačil. „odviesť pozoiiiosť verejnosti od základných problémov, ktorých riešenie ie nutné, pretože bez ich riešenia nemožno odstrániť prob, lém nebezpečenstva novej vojny, kto­rý visí nad svetom“. Odvádzali po. zomosť sveta od základných otázok tým, že nepodloženými výmysi'ami o SSSB a ľudových demokraciách zakrývali svoie plány, smerujúce k novej vojne a proti upevneniu mie­ru. Už druhý rok — tak dôvodil V.y. šinský — trvá v mnohých krujináth, predovšetkým v Spojených štátoch a Veľkej Británii, vojnová propagan­da a za posledný čas sa široko rozvi. nulv prípravy na novú v^.inii. PcHirsí úradnýia'i zpráv, dodnes nik.Vm ne­­poprených, wbudovalv Spojené štáty za vojny 256 základní všetkých roz. merov a tvpoy na pacifickom bojišti a 238 námorných „ leteckých základ­ni v Atlantickom bojišti, t. j. v ccl. ku 484 základní. Odvtedy sa množ­stvo týchto základní ešte zväčšiio. A ďalej: vo Veľkej Británii sú stálo základne pre americké lietajúce „su. peri>evnosti", ktoié mUjú vzhľadom na ich atomovú palebnú silu. kapaci­tu 19.8000 normálnych superpevností. A najnovšie, 4. novembra 1949, brit. ská vláda schválila odoslanie 70 bom­­bardovácích lietadiel B 29 z Amer.ky dp Veľkej Británie, ktorá kladie tak svoj osud do rúk amerických bran, nych síl n stáva sa americkou vojen­skou základňou. „Kto má byť napad. nutý týmito bombardérmi?", pýtal sa Vyšinský. Okrem toho premenujú Američania a Britovia ostroy Cyprus na významnú strategickú základňu, ktorá sa podľa bezpečných zpráv má stať oporným bodom proti vraj so­vietske! exj)anzii. Americké kupčenie, odohrávajúce sa za chrbtom celého, Sveta, dokazuje i to, že americké mi. nisterstvo zahranléip snaží sa získať od španielskeho Franca právo použí­vať niektoré prístavy, rOzšírjť exlstu. júce vojenské letištia, stavať nové letištia a získať k potrebe americ­­k.vch branných síl Baleárskv ostrov. So Španielskom uzavi«li už roku 1947 tajnú dohodu, podľa ktorej Spo. jené štáty dostalv právo postaviť na španielskom území i,** základní. A od Portugalska dcstalv súhlas postavjť 7 základní vo vlastnom Portugalsku a 5 základni v portuaialsk.vch koló­niách. Spojené štáty pripravujú i plán Po zriadenie predsunutých leteckých základni hlboko v srdci arkt'dy, ab.v sa tam mohlv lietadlá za operácii cez Severný nól zásobiť pohonnými látkami. Zahraničný výbor americké, ho senátu «znač 1 ako hiavný cioľ ^ Severoatiant'ckú :o paktu n« udržanie mieru n pokoja. Ale Charta Spoje­ných národov obsahu ie už sama po. dľa tvrdenia amerického delegáta zá­väzok posilnenia mieru, a preto vraj nie je treba uzavierať pakt piatich mocností podľa sovietskeho návrhu. Prečo teda uzavreli Atlantický pakt? Zmieňujú sa o skutočnosti, že Soviet, sky sväz má naklv s vvchodoeurop­­ským; štámi. No tieto pakty sú na. mierené proti možnému nemeckému útoku, ktor.ý zostáva pre nás skutoč­ným nebezpečenstvom a hrozbou ai v budúojiosti. Lebo pernecký miltta. rizmus sn nevykynožil. najmä vďaka politike Spojených štátov » Veľkej Británie v západných pásmach Ne­mecka, ke<ľž» zánadné Nemecko má bvť nredmostím pre mo'‘ný útok ua SOvietskv sväz a ieho priateľov. Keď potom V.yšinskv ukázal rozb«. rom niektorýcti myšlienok marx-7e. n-nizmu, že Sovietsky sväz si želá žiť v mieri »o všeikýTni národmi, uviedol I rozpočty na ozbrojené sily v sovietskom sväze. Spojených štá. t"ch a Veľkej Británii. Vo SSSB robí rozpočet na zbro tenie 1o percent cel­kového rozpočtu. Vo Veľ. Británii je priamy rozpočet na zbrojenie 30 per. cent a v Spojených štátoch 34 pere., o nepriamych výdavkoch, akými sú Atianticlrý pakt. Marshallov plán, ..pomoc" Grécku, Turecku, kuomin­­■ -ni ani nehovoriac. Sovietska za. • o^ čná politika .ie politikou mieru. Ale Sovietsky sväz plnf i svoje spo­jenecké povinnosti, ako to dokáza] vo vojne, keď zíú situáciu spojencov na západnom fronte zachránil rozsiahly, mi operačnými akciami za ťažkých podmienok. Svoj prejav, hlboko sa dotýkajúci nielen najrozličnejšíoi me­dzinárodných ntázOk, ale vyjadrujúci Slovenský týždenník — Ušiak 28. XI. ai veľkú dôveru sovietskeho ľudu v budúcnosť, pretože ieho veľká pri. tomnosť ie utvorená géniom ľudu, zakončil minister Vyšinský n« adre­su ohováračov Sovietskeho sväzu ci. tovaní„, báikv ruskéhn spisovateľa Krylova „Had a klebetník". „Neprá­vom — hovorí sa v bájke — hovoria o čertoch, že nevedia, čo Ie to spra. vodljvosť. Stalo sa raz, že sa had dostal do sPOru S klebetníkom. Strhol sa krik, ktorý z nicfi má prednosť. TSk prišli k beizebubovi. abv rozsú­dil ich spor. Belzebub sa obrátil k ha. dovi a povedal: .. Hocí uznávam tvo­­ie zásluhy, prednosť pô práve patrí jemu. Si zlý, tvoj jazyk ie smrto. nosný, ale vieš ty raniť tak n« diaľ­ku. ako zlý jazyk klebetníkov, need ktorým sa nemožno zachrániť ani za horami, oni za morami? To znamená, že viacei škodí on než ty". Od tých čias sú ohovárači v pekle viac ctení, niež hadi". Hoci po skvelých .vý^vodoch Vyšiň, skéhp i .v nléne Spojených národov hlasovacia mašinéria Západu zamietla návľf! Sovietskeho sväzu. vie celý po­krokový svet. kde Ie pravda a na. ozajstná ochrana mieru. Hlasovacie víťazstvo Západu je veľmi problema­tické. Lebo __ „ko to narlsaj známy americký konzervatívny novinár Wal. ter Lippman — celý svet je dnes presvedčený, že ie to Sovietsky sväz, ktorý chce mier a že je to Amerika, ktorá prijatie akvehkoľvek mierových návrhoy znemožňuje. SITUÄCIA V ZÄPADNOM NÜMECKU 24. novembra uverejnili súčasne v® VV „ li iigi’Oue, Far.ži a v Bonne obsah dohadv vys-kých k-mlsárOy západ­ných vei mOcí so zápauonemeck.vm k-ueelárom Adenauerom. V rámci dohodv podpisal Adenauer v mene svojej sepaiáuiej zápodonemeckej vlá. dv norúrskv štatút západných veľ­mocí, ktorým sa Porúrsko vydáva z~i aauičiiému vciKOkapáälu. Zápud. né mccnOsti sľúbily mu za to niekoľ­ko výzaamn.Ých ústupKov. Bude to účasť západného Nemecka v medzi, nárudu.ych organizáciách, číciistvo v medzaiárodi: . kontrolnej komisii pre Porúrsko, „oiiova konzulárnych a obchodných zastúpení v krajipácii, kde to vraj bude výhodné, zastavenie demontáže osi 20 veľkých podnikov, medzi ktorými sú továrn« ne synte­tický benzin, oceliarne a chemické tjvä ne koncernu L G. Farben. Zá. padné Nemecko bude smieť stavať veľké transoceánske lode, ceik^m proti zneniu no-^tup-mskej dohod.y. Sú teda dané všetky podmienky k tomu, abv Sa západné Nemecko postupne remilitai izoval'J. Však kancelár Ade­nauer ponúkol už západným mocno. stiam .5 žoldiiiersKVtii nemccKých di­vízií, ki'oré, piavda, budú iba začiat. kam vytvorenia samosiatnej zájiado­­nemeckej armad.y. S týmto plánom súhlasí aj náčehiík amerického geiie. ráJieho š-ábu BramCy. který vyináSil, že vytvorenie západonemeckej armá­­(i.y ie „z vo.jeiiSkého hľadiska ž-adú. ce". A:e patom ie ceikom zb.vvoény jeden z bodov dohody, že totiž západ­né Nemecko má sledovať zásadv „hu. manizmu a siiášanlivosä" a vylúčiť všetky sklony k autoritárstvu. — Adenauer® v plán uznať nauvládn zá­padných mocností nad porúrskou oce. ľou a uhiim, vzbudil konečne svedo­mie západonemeckej sociáiuo.demo­­kratickej strany. Xá nodala tot.ž spo­ločne so straiKju komunistickou v bonnskom Dariamtiit© protest, v ktorom ie Adenauer obvineuý. že postupoval pri dohade ilegálne, lebo si nevyžiadal Svoleni© parlamentu, prezidenta n vlády. Pre kritiku tohto postupu vylúčili predsedu sociáiuo. demukratickei sírany So-.umachera z pariamenlu n« 20 schôdzok, zatjaľ čo socialistickí poslanci opustili Ue­­mOaštraíívue zasadaciu sieň. — Uka, žuje sa, že praviíu mal podpredseda vlády Nemeckej demokratickej re­­publikv Walter Ulbricht, .keď v mi. nulých dňoch upozOjňoval. že demo­kratické sbv západného Nemecka musia ďalei bojovať proti vojnovým štváčom a že cesta k hosp.dárskej výstavbe Nemecko nevedie cez New York, ale cCz Berlín, hlavné mesto Nemeckej demokratickej rcpublikv. a za podpory a pOmOcl Sovietskeho sväzu. Vo Francúzsku domáhajú sn pracú, júci zlepšenia biednych životných podmienok a žiadajú predovšetkým mesačný nríspevek 3000 frankov. Preto zorganizovali 25. .lovembra ge­­neráln.v štrajk, ktor.ý ochromil celý 2 SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK — CISLO 49 Geniálny reformátor prírody >Clove7c môSe a musí vytvoriť nové druhy rastlín lepšie ako pri­­rodax, bolo životným heslom a s my sloní veľkolepej práce geniál­neho ruského bádateľa I. V. Mi­­čurina, v diele ktorého pokračuje skvelé výskumníctvo í>oi ietskeho sväxu. »Nečakajme na priazeň a milosť prírody; našou úlohou je vytvoriť ešte niečo lepšie, ako sa­ma priroda<j povedal si t sa svojej 60-roč. bádateľskej čimuisti objavil viac ako 300 kvalitných druhov jabĺčok, hrušiek, malín, sliviek, brusnic a iných plodín. Vypesto­val nové druhy hroznového vina a nebolo odboru, do ktorého by nezasiahol svojou tvorivou silou, ktorou rozmnožoval a zlepšoval plodnosť prírody. Narodil sa 27. októbra 1855 a pre »neuctu k riaa.teiovi.<i. no vy­­iiičui z gymnázia, ťracovál na že­leznici a až od r. ISSú monoL sa na malom kusku pol a venovať svOjCj práci, jeho dielo zosmiešňo­vali a vy Hlasovali za ríinanie. Až za sovieiskeho režimu dostuio sa mu pinéno a slávneho uznania, áenin i Stalin boli jeho voinymi oodivovateľmi a Mičurin s nad­šením postavil sa do služieb vý­stavby novej vlasti. 'Vyznamena­li ho Leninovým radom, stal sa čestným členom Akademie vied a čestným doktorom biOlogie a uctili ho dokcmca i titulom »čest­ný robotník vedyr.. Aj rada za­hraničných inštitúcii poctami oce­nila si jeho veľké dielo. Mesto Kozlov, kde začal pracoval’, pre­menovali na Mičurmsk a je unes strediskom ovocinárstva svetové­ho významu a povesti. I. V. Mičurin umrel 9. júna 1935 a zanechal po celej krajine tisícky nadšených pokračovate­ľov svojho geniálneho a príklad­ného diela. Kniha o správnej výžive v nakladateľstve Tatran vyšla v druiicm vydaní kniha riaaiteľa Bt. ústvu pre Výživu ľudu a dietetiku z)ľ. anai.fciia fatcanökéno „L»iétne stia. vovan.e". Autor v osmiCli hiuvnýuh oddieicch na zákli-de vlastných skú. senoati a opierajúc sa o pokusné prá­ce, vykonané v St. ústave pre výz­vu ľudu a d.etetiku, hovexi o výžive ľudazéito organizmu, o rozličných druhoch potravín, o vplyve púpiavy a kuchynkké apraýovan.a na poživa­­tmy, o üiétnych predpisoch pri jed. nouivých clvcrc'bácn, o v>kimnej ak'ave pri chudosti Ďalej pise o or­gan zovaní diétneho suavovania a 0 s.'ožení kalorickej hodnote najciôle. žitejšicii potravín. Na konci kndiy uvedené sú piíklady jedálnych líst­kov, predpisy na prípravu jedál ako 1 llteidtúra, pojednávajúca o výžive a dietetike. Kn.ha ozdobená je v.ace. rýnii cbiazovými prílohami, zobrazu­júcimi jednotlivé potraviny a ich úpravu. Kn ha podrebne informu je či. tateľa o význame jedia pre ľuc4Ské telo, o správn.m jeho použ.vaní a d tom. ako ga vyhneme chorobám a rozličným t’ažk.sLiam, keď ea správ­ne stravujeme. Je to dôležité meno. vite v dnešných časoch, keď požaau­­jeme o<i ľudského tela väčšiu výkon. n;sť a práceschoprosť. A potom sta­ré príslovie hovorí- v zdravom tele zdravý duch. Ne dôležité otázky správneho stravovania odpovedá xiám kniha MUDr. Im. Sečanského radom prílkadov a poučení Vyšla vo vkus. nej úprave v nakladateľstve Tatran. Ckr) život a bol súčasne vláde varovný-m znamením. Po väčšine b®l štrajk úplný. Novín v nevyšl.v, zastavená bo. 1« skoro všade doprava železničná, autobusová 1 letecká. Fungovalo iba zásobovanie plynom, elektrickým nrú­­dom, vodou a chlebom. IBolo to sjed. notenie všetkého francúzske'io robot­níctva bez rozdielu príslušnosti k nie. ktorej odborovej organizácii, aké Francúzsko ■ nezažilo od reku 1936. — V Bakúsku vyhlásili 21. novembra devalváciu rakúskeho šilingu pOdľa rozkazu vládv Spojených štátov. Na­miesto doterajších lO šUlngOv za 1 dolár bu( J nový výmenný kurz 14.40 šilingov zo 1 dolár. Ide teda o snfže. nie kúpnej ceny šilingu o 44 percent. CO SA DEJE DOMA I Na povereníctve Informácii bola * dvojdňová poradn osvetových a ľudových pracovníkov. Zúčastnilo sa na nej vyše 250 delegátov z celého Slovenska. N« tejt© porade vyiiraco­­vali plán na rOk 1950, podľa ktorélio budú prebiehať osvetové práce v mes. tách a na dedmách na celom Sloven­sku. Okrem povvereníka Dr. pavlíka a Novomeskóho zavítaj na noradu i povereníjf poľnohospodárstva Hr. Falťan. ktorý Po zásadnom prejave povereníka informácií prehovoril 0 priebehu akcie: „Osvetou k blaho, bytu roťnilta", a odovzdal najlepším pracovníkom peňažné odmeny a okres­ným osvetovým radám zvukové pre. mietacie aparáty a knižné dary. Vo svojom oreiave zdôraznil, že zvyšo­vanie výroby a výrobnOstl nráce v pô. d'hospodárstve úzko súvisí ai s kul­túrnou prácou na našich dedinácli. Vyslovil vďaku všetkým, čo sa na nej zúčastnili a želanie, aby v tomto úsilí pokračovali a’ nOďaiej. y Vláda na svojom poslednom za. " sauiiuti sciivama okrem iucao 1 nreulohu zÚKOna o rodjinom p.áve. Osíicva tohto zaKüna stanoví občian. sicu formu sebása ako poviiuiu. Od účinnsti tohto zákona manželstvo môže Sn uzavrieť lea pred štátnym ľuUuvýia oršiájiOm. Vzninne prejavom súhtasnej vme s>ii.bwic.v pred ÄiNV, pľveten.vm viesť mati-Jiu. Bade sa uzaviera,; verejne a slávnostným spô. Sobom. Sobásinv ®bradv nábožoitoke Sa môžu v.vit®nať až l)o uzavretí manžCiotva, Bo maiižolstva, budú môcť vstúpiť iba paioletí. Formálny, spojené s uzavretím manžeiStva, sa značne zjediioclušia. Snúnenci bunú mať za povmnosľ preuiožiť ioa výpi­sy z mati-iky a iné potrebné d®kiády a urobiť vvtiláiM>u.e o tom, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by vyiueo. valv uzavretie maužeistva. To známe, ná, že oapadnú tzv. ohiášKy. Fraktic. kým vyjadrením rovnosti muža a že­ny je, že snúbenci budú mať pri uza. vreti mauželstvA možnosť ponechať si svoje priezvisko. Súčasne však mu­sia vyhlásiť, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom deti t®hto manžel­stva. Mužovi sa priznáva iediiusttan­­ne vedúca úloiia. ktorou sa vyznačo­vala dotei-ajšia zákonná úprava. Bal­­š®u dôležitou zmenou je ustanovenie o rozvode, ktoré predovšetkv m od­straňuje rozdiel medzi rozv ou®m a roziukou. Bozvod bude mať tie isté právuo následky ako doterajšia roz­­luka. No ako iedlný dôvod rozvodu sa uznávn iba hlboký a trva.ý rozvrat, ktorého následkom je, že manželstvo nemôže plniť svoi účel. Na nový zá­klad stavia Sa aj pomer osvojenia. Medzi osvojiteľom a osvojencom vzn,kne pomer, akv ’e medzi rod.čmi a deťmi. Osvojencom však môže sa stať len osoba neplnoletá, liaišia osnova, ktorú vláda schvál„a, usku­točňuje dočasnú úpravu v niekíor>ch občianukvch veciach. Táto osnova Stanovi Vfcír pln-ietostl na 18. rek a zavádza t.ež doležíte zmeny v odoo­­re dedičského práva rodičov a detí. Konečne v.áda scIiváHla o-'onovu záko­na o matrikácii, ktorej vedúcim mo­­men-om je potrebnosť jednutného sy­stému štátnych matrík oko predpo­kladu pre zavedenie novinného občian­skeho s-báša a súčasne zjednodušenie doterajšej roztrieštenosti matričnj tú SpredpiSov. Povcrenictvo zdravotníctva ohod­­not.lo minulý týždeň na malej slávnosti v I. oblastnej nemccnlci v Brati-vlave obetavú 25-iočnú prácu 1Ô8 zaslúžilých čatiteľov v zdravotnej službe. Na túto slávnosť zavítal i po­vereník Polák, ktorý odovzdal vyzna­­menan.a. Medzi vyznamenanými sú 11 lekári, ost-tní sa osvedčili v admi­nistratívnej a ošetrovateľskej č.nno­­sti. Pri tejto piiležitosti nepríjemne prekvapil úp’ný nezáujem profesor­ského sboru Lekárskej fakulty a le­kárskeho a asistentského štábu ne­4mocnice. Ako každoročne 1 toho roku Po­vereníctvo práce a sociálnej sta­rostlivosti uSpOrlada akdu nOsíavenia vianočných stromov a vianočnej ná­dielky. Tieto vianočné slávnosti otvo­ria toho roku v nedeľu 4. decembra s bohatý-m kultúrnym programom, ktorý prednesú školské deti. Vianoč­né nádielky pre deti budú no školách. Pri tejio príležitosti Povereníctvo práce otvorí rozsiahlu dlhedobú akciu starostlivosti o opustené deti — siro­ty. polosiroty a nemanželské deti. UlohOu akcie je. zabezpečiť útulný domev a správnu výchovu ure všetky opustené deti. ^ Oslavy narodenín J. V. Stalina ** budú prebiehať vo všetkých slož­­kách Národného frontu. Všetky pnli. tické strany, CSM, Rada žien, Sf kol, organizácie družstevaiíkov. rozličné celoštátne organizácie I armáda, SNB a školy všetkých stupňov usporiadajú slávnostné schôdzky nre svojich čle­nov. Jednotné sväzy rcľnlkry uspo. riadajú v obciach schôdzky, na kto­rých preh':^vOria roľníci, ktorí sa zú. častn’li na zájazde do SSSB. Odbrčky» SP SSSB usporiadajú 12. decembra k 6. výročiu uzavret'a čs.-sovietskej spojeneckei dohodv slávnostné schôdz, ky. ROH pripravuje v závodoch a úrad'c/i socialistické dohodv, záväz­­kv a údernícke smen.y, ktoré budú prebiehať ako staiinské smený v T.ýž, dni pred narodeninami generaiissima J. V. Stai.na. Uskrednou akciou bude položenie základného kameňa zo vše­tkých krajov Republiky na Stahnov pomník v Prahe. — Prezident Be, pubUkv K. Gottwald prijal minulý týždeň predstaviteľov vládnej JcOmisie pre koordináciu osláv 70. narodenín gonerahss:mn Sial-na. Minister infor­mácii a osvety podaj pánu prezídcn. toví zurávu o prípravách, ktoré viád­­na komisia už vykonala, abv oslavy 70. narodenín nášho najlepšieho pria. teľa B. učiteľa b-.'ly skutočne dôstojne. Spomenul, že general-ssanovi J. V. Síalmoví pošlú zdravicu, ktorú pod­písalo doteraz 8.859.125 občanov. Pre. zideut Republiky s úprimnou rado­sťou nrijai zpráťu. že na 9 mil. obča. nov a občaiiiek našej repubnkv p-u­­písoio zdi-avicu. ktorú ľud z ceskeslo, venska pošle svojmu uujiepšieiuu priaveťOvi, vodcovi sovietskych náio­­dov a pracu.júcelio ľudu ceieho s.eía, gcneraiissimovi Staunoví k jeho 70. narodeninám. xž K vyhláške o voľnom predaji ® ošípan.ých a d°mácich zaKúk-čkácn vvdaio Ministerstvo výživv smernice, puUť’a ktorých treba každú domácu ,zaká-ačKu hlásiť MNV, Až ja> jej scliválení m>^žno zabíjať, a to v S.diiovej ieiiOte. x-okiaľ iue o v>-ľné zakálačky, nepovolia icli za nijakých okoinosti tým rcľaikoni. ktorí ne­­spaiiá svoje dodávkové povinnosti, na kvoré sa zaviazali. a Po v.ý--tiive sovietskej itnihy, kto. • rú ntvoriii minulého týžuúa v BO- me kultúry Pravdy na MoiotovovcJ Ulici v Bratislave, otvorili v sobotu ďaisí v.vznamiiý stánok, stálú v.ysta. vu sovietskej tiače, ktorá ie v re­­piezeatačnej miestnosti dournuiu, no. Vinárskych a vydavateťsk.ých pouni­­koy na Len„igradske.i ulici v Bratí, slave. Na otvorení výstavy sa zúčast­nili v.ýziiačni hostia na čele s geu. konzulom SSSB Notikovcm, vicek®n. zulum Visotinom, gen. tajmnikóm ÔKSS Bašťovansk.ým, a i. Sbor povereníkov n„ svojom po­slednom zasaanuií udeiii milusť ďalším lOž osobám, odsúdeným aumi. nistraiívn.vmi trestami v súvislosti s cirkevnými udaiOsťami. SF ďalej v.vpočul zprávu povereníka. Takáča o stave strojárenská.io priemyslu na Slovensku a zprávu povereníka škol­stva. vied a umení „ školení defekt, nej mládeže. (u Pre všetk.ých výrobcOy salôniek ® vianočných kolekcii nn Slovensku určujú sa tieto najvyššie predajné ceny: salónkv v staniole baiené v ška­­tuJiach pre maloobchod o váhe ‘/j kg Kčs 89.30, pre konzumenta Kčs 50—. Za 1 škatuľu netto 1 kg pre malo. obchod od Kčs 73.50, pre k®nzumenia 95 Kčs. Vianočné kolekcie, balené v škatuliach o Váhe ‘/s kg pre malo­­cbcliod od Kčs 48.—. pre konzumen. ta Kčs 60.—. Škatuľa „ váhe 1 kg pre maloobchod Kčs 90.—. pre kon­zumenta 115 Kčs. Ceny pre malo®b. ciiod sa rozume jú bez všeobecnej da­ne, franko obchodná mlestacsť malo. obchodu. V konzumentskei cene je 1všeobecná daň zarátaná. 1i V oondelok 28. novembra otvorili ” v aule Slovenskej univerzity Bratislave v.ýstavu darov J. V. Stali­v novi. V.ýstav’a potivá do 3. decembra t. r. V radé umelcckv ziJOtovených darOv veľkú pozornosť budí impo. zantný príspevoji Živeny. Sväzu slo­­ven.sk.vcli žien vvšivanv záves, zheto. vený ako vzor ľudového umenia. Zá­ves n rozlohe 102 m2, váh© 150 kg v.vhotovilo 832 oflboček Živer.y.Svä­­zu slovensk.ých žien. Truhlu n® usklad­nenie a tyč na zave'-čn e tohto závesu vyhotovilo ústredie ľudovej výroby v Uherskom Hradišti. in Minulý týždeň ukončili prvý tur. Si nus právnickej školy pracujúcich pri Ministerstve spravodlivosti v Pra­he. Viac ako 70 absolventov tejto šk®. íg vyškoLli po jednoročnej učebnej priprav© na prokurátorov č®, súdov. Frekventanti po svofom wradení 8 veľkou radosťou uvítali medzi sebou ministra spravodlivcsti Dr. A. Cc­­pičku, ktorý vytýčil úlohy badúckľi prokurátorov a zhodnotil výsledky celoroCnéhn kolégia. povereník výživv Dr. Jozef Sol. ■^tész v úvodníku, ktorý napisal do nedeľňajšieho čísla Pravd.v, zhodn '­­euie výsledky výkupu obil a a zemia. kov do prvej polovice novembra t. r. Toto zhodnotenie uvádza preto, aby sem v prípade zaznamenania nedc. statkov moh'i ich dr konca t. r. est.-­­napraviť. Okrem ľiélio povedal: Na prvOm mieste li-eba zaznamenať, ž" s výsedkami výlnjon cbilia a zen'! I n. kov z úrody 1949 nemôžem© by' spokojní. Uvoľnenie ch'eba. oh"ry<’ výrobkov a zem ekov vychádza' z predpokladu, že sa plán vvkír prine.imenei splní, p’ípaŕlne prckrOčI Tento predpoklad boí reálny a sprá - nv, lebo úroda bola ďr^brá, nrecljiiM nep-ekroč.Ova’v možnosti roľník'v, ba podľa zistení v celoslovenskom m“, radle sú tu aj prebytky railsmluvr', pozrime sa, v a’-om stav© sa r“ chádza výkup obilia ŕbez knknric' do 14. novembra t. r Bratislava v’ kúoi'a Spolu flb'lia 103.25% Nit' 93 82%, Košice 74.63%. ’ Pt“. ■ 72.31%, B. Bystrica 60.26% a Ži'i'S 54.45%.

Next