Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)
1921-04-22 / No. 92
r-*\ ř? r* mP m.rožnlh. 1921.tislo 92. L*|“Jf^iľÉÍÍ€ lžoflce. Piatok 22. apríla. SOTWVSWĎ NESTRANNÝ ORGÄN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI ,fl;:^sgsg£aa^ • ii«« i 'i mwni'i mu ibwi mm waiaMMBKS^MNHHBsaRaNNWMNRBL VYCHODÍ RÁNO OKREM PONDELKA , VYDAVATEL- OSLO ZA » WL, REDAKCIA A admocsjrAcia v KOficiACH. JÉN KUDLÁČEK. V BS5DSĹU A 11MAYOK ZA Ý ZA TORDÁSST-BD QLIcCo^O LU. POSCHODOL ZODPOVĚDNÝ REDAKTOR PKXEFLATOK, Mm**>» K4 aoJtaCniaHRl^ Maďarón. Jestli sa zaoberáme dnes týmto „historickým zjavom“ na Slovensku, robíme to jedine preto, že sa v posledných mesiacoch stal veľmi význačným činiteľom, ktorý si vynucuje pozornosť všetkých politických smerov slovenských vo väčšej miere, než sa dosiaľ kedykoľvek robilo. Je síce na pohľad trochu paradoxné, že táto pozornosť je tesno sopätá s martinskou secesiou „národničiarov“ a „roľnikárov“, s ktorými do nedávna žili v spoločnej domácnosti — slovenskej národnej a roľníckej strane, ale je to prípad, ako uvidíme, celkom prirodzený. Kdekoľvek inde okrem Slovenska je pojem „madarón“ vždy do istej miery zkreslený. V zemiach českých považovaný je zpravidla za pendant k ponemčenému Čechovi. Nie je to však celkom správny názor, ačkoľvek oba tieto zjavy ďakujú za svojuexisteneiu tým istým v podstate snahám obidvoch vládnucich národov v bývalom Rakúsko-Uhorsku maďarizácii a gemamizácii. Bol by správny jedine vtedy, keby ponemčený Čech a maďarón sa tvorili {možno tak povedať doslovne) za celkom tých istých pomerov. Toho všek niet. Po prvé nebola germanizácia v zemiach českých nikdy taká tuhá a systematická, ako maďarizácia na Slovensku, a po druhé, bola tu rozdielna úroveň kultúrna, zvlášť predovšetkým rozdielna intenzita národného cítenia. To sú príčiny, pre ktoré oba zmienené pojmy nemožno celkom právom srovnávat. Z tých podmienok vysvetlíme si tiež, že slovo „madarón“ má na Slovensku trochu iný zvuk, ako v zemiach českých slovo „ponemčilec“ Úsilovná germanizácia v zemiach českých, zahájená za doby rakúskeho cisára Jozefa II., korunovaného nacionalístmi, ktorého ideálom bol štát národne jednotný, akým je na pr. Francúzsko, bola prevádzaná v tejto národnostne pre Čechov najchúlostivejšej dobe síce plánovité a bezohľadne, ale bola riadená v duchu osvietenskom; usilovalo sa súčasne o zvýšenie kultúrnej úrovne ľudu. Racionalismus vychoval už pred dobou jozefínskou kruh buditelov, ktorí kriesili k životu českú reč, vedení čisto vedeckými záujmamy a bez nacionálneho úmyslu priameho: oživiť češtinu ako reč obcovaciu. (F. M. Pelcl na pr. súdil so všetkou istotou, že za niekoľko sto rokov nezostane nič po Čechoch len mená zemepisné)- Za jozefínskych čias začalo sa už pracovať s cieľom živo nacionalistickým, mnoho tu prispela na pomoc aj časť českej šľachty „ako urodzený stav“ ukazujúc (snáď mnoho ráz nenazdajky) mešťanom svojim zjavným čestením, (snáď bolo často len atnaíérstvom) že netreba sa za češtinu hanbiť. Tým posilňovalo sa čestvo ostatných vrstiev pri kultúrnom postupe. — Na Slovensku malý maďarizačné snahy formy barbarské Tam sa úmyselne kultúrny vývoj najširších vrstiev, nevyhnutulae potrebný pre národné uvedomenie, udržoval až do konca Magyarországu pod stupňom, pre ne priaznivým. Ľud zostal väčšinou indifferentnym a prebúdza sa vlastne k národnej uvedomelosti len teraz na sam°m prahu oslobodenia, keď už u nás činy germanizácie boly len poslednými zúfalými prejavmi umierajúceho. Za týchto pomerov madarón, keby sme naozaj chceli preň nájsť anaíogon v zemiach českých, môže byť srovnávaný najskôr s odrodilým Čechom z konca 18. a počiatku 19, stoletia. Ako vtedj „honorácia" a inteligencia hanbila sa za reč „pospolitého ľudu", neznajúc kultúru predbelohorskú, tak asi robí sa dnes ešte s mnohými príslušníkmi mestskej honorácie a dosť veľkou čiastkou inteligencie slovenského pôvodu, ktorá dosial sa neprebrala zo zajatia „jedinej,, kultúry maďarskej na tejto panenskej pôde- Ä ked si človek spomenie na zprávy o prostých Slovákoch, neznajúcich jediného slova po maďarsky, okrem naučený na rýchlo pozdrav, ktorým vítajú sčítaného komisára, prihlasujúc sa za Maďarov, jí asi jasné, aký široký je sám pojem .madarón* a koľko asi inteligentov len z neuvedomelost lpi dosiaľ na svojom pochybnom maďarstve. Za takých pomerov nie je ovšem madarón predmetom takého odio národného ako odrodilý Čech vo vlasti a nebolo by koniec koncov také do krajnosti konzekventné odium ani spravodlivé. Slovensko nemalo nikdy príležitosť a času, aby sa také odium mohlo všeobecne a tak silne vyvinú! ani ovšem madaróni samí príležitosť a času, aby mohli náležíte „skúmať svedomie“. Možno povedat bez rozpakov, že mnoho maďarónov — hoci fanatických je nimi dosiaľ len z toho dôvodu- Presvedčili sa, že ich stanovisko je klamné. Madarčía a koria sa „našej“ maďarskej kultúre so ctižiadosťou; v podstate veľmi naivní, ako němčilo a korilo sa „našej“ nemeckej kultúre mnoho Čechov kedysi dosť až do nedávna. Počas takého stavu jedine mohlo sa zrodiť aj heslo, s ktorým začala mattínská národná strana ešte pred oficiálnym vystúpením: assirailovať maďarónov prijímaním ich do sväzku národnej a roľníckej strany (red. Michal v „Slovenské Politike" a neskoršie v „Národných Novinách" Bolo by to síce riešenie veľmi ideálne, taký „generálny pardon“, ale pri tom dľa všetkého sa zabudlo na hlavný moment, že madarónovi imponuje maďarská kultúra, že je výtvorom snáh, ktoré agitovaly istú kultúru, sústavne a mnoho rokov a že madaróni sú slepí a hluchí ako tokajúci hlucháň. Až si uvedomia inteligentní madaróni ešte inú kultúru, než ten svoj fantom, potom, ale jedine potom otvoria oči. Len za nimi môžu potom ísť neuvedomelí madaróni z vrstiev ľudových, súcposlušní nápodobovaciehopudu. Tú druhú kultúru treba im dnes stavať systematicky pred oči, kdežto generálny pardon mohol by byť dnes omylom ešte väčším, ako to madarónske „madarstvo“. 21. apríla 1921 P. Porady slovenských politikov. Bratislava, 21. Dnes pokračovalo sa v poradách poslancov, senátorov a županov. Strana národná a roľnícka, čs. soc. dem., čs. socialistická a slovenská národaá podaly o prevedení zákona o župnom sriadení jednotnú resolúciu. O úprave ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska porada nejednala. Predseda pozemkového úradu dr, Holúbek referoval o pozemkovej reforme a jednotlivé strany podaly rezolúcie, v ktorých sa zdôrazňuje potreba vybudovania ešte dvoch nových obvodných úradovieň vedľa už nastávajúcich trenčiansko-teplíckých a potreba sriadenia úvěrného ústavu hypotečného a komunálneho. Porada sa usniesla hned zakročiť ohľadom potrebného definizovania úradnictva všetkých oborov štátnej správy. Na upravenie poradou prijatých usnesení zvolená bola komisia, do ktorej boli stranami delegovaní dr. Srobár a dr. Hodža ako riadni, dr. Medvecký a inž. Botto ako náhradní členovia za stranu národnú a roľnícku; dr. Dérer a Pocisk ako riadni dr. Markovič a Kolek ako náhradní členovia za stranu čs. soc. demokratickú; dr. Gažik a dr. Juriga ako riadni, Tománek a dr. Kovali k ako náhradní členovia za slovenskú stranu ľudovú, Hrušovský za čs. stranu socialistickú a Matúš Dula za slovenskú stranu národnú. Porady zakončil predseda inž. Botto, konštatovaním, že 4 slovenské strany vyníesly o župnom sriadení jednotnú rezolúciu a piata strana (ľudová) ačkoľvek má stanovisko v otázke teritoriálneho rozdelenia žúp odchylne, v rezolúcii zdôraznila, že stojí na ústavnom základe v otázke pozemkovej reformy; vo všeobecnosti bolo stanovisko všetkých strán jednaké, Z porád bol zaslaný pozdravný telegram prezidentovi republiky a tým boly porady o 9. hod. večer skončené. Kapitulácia Nemecka. Berlín, 21. (Pôv.) Nemecká vláda, ako sa úradne oznamuje, zaslala americkému prezidentovi Hardingovi žiadosť, aby určil výšku vojennej pokuty, ktorú má Nemecko zaplatiť dohodovým štátom- Nemecko vyhlasuje v tejto svojej žiadostí, že sa bezpodmienečne podrobí rozhodnutiu prez. Hardinga a čiastku, k torú on ustanoví, celkom určite zaplatí. Pred novými voľbami v Taliansku. Talianska vláda rozpustila v nedávnych dňoch poslaneckú snemovňu a vypísala nové voľby na deň 15. mája. Tieto voľby budú prevedené ešte podľa starého volebného poriadku a na základe starých volebných soznatnov. Voľby budú v 40 volebných okresoch a bude sa volit 535 poslancov. Strana socialistická ide do volieb s programom nesmieritelnosti. Kandidátmi nemôžu byl tí, ktorí nie sú zapísaní päť rokov v strane a vylúčení sú tí, ktorí vykonávali nedbale poslanecké povinností a ktorí porušili strannícku disciplínu. Počíta sa, že strana miesto 140 poslancov bude mať len 60. Komunisti dľa Ordíne Nuovo — zúčastnia sa rolle, aby mohli sabotoval parlament, orgán meštiakov Ĺuďáci sú s týmto programom: strana bude intenzívne pracovať na tom, aby snemovňa prevádzala hospodárske reformy, zvláště agrárnu reformu, ktorá musí byt už raz prevedená bez demagogie, ale aj bez váhania. Ide tiež o reformu školy, o verejnú morálku. Strana ľudová ako strana menšinová nemôže prevziať všetkú zodpovednosť za politiku zeme, ale chce donútiť protirevolučné sily k rýchlemu uskutočneniu spravodlivých a potrebných reforiem. Extrémisti, ktorí vystúpili zo strany ľudovej a z talianskej konferencie robotníkov, nevrátia sa zpät do strany, ale ustavili sa na kongressse v Palestine ako „kresťanská strana práce“ ; sú to zvláště zástupci organizácie v Ríme, Sicílií, Toskánsku, Dgursku, Bergamasku, Kremonsku a Verensku. Založia aj svoju organizáciu odborovú: Odborovú konfederáciu práce (Confederazíone sindacaledel lavoro), ktorá bude vydávať týždenník „La conquista síndacale“. Strana ide do volieb samostatne, Strana obnovy — ako vyhlásil poslanec Gasporetto — sa buď nerozhodla, alebo pravdepodobne pojde do volieb samotne, inde sa spoji s príbuznými stranami- Okrem tejto strany kombatentov, povstala ešte nová organizácia kombatenťov liberálnych. Strana chce odvážné reformy sociálne, triedny boj, chce nahradiť spoluprácu strán, starať sa o oprávnené požiadavky kombatentov. Samostatne budú bojovať aj fascist! (nacionalisti). Ich voJca, Benito Mussolini, vyhlasuje v „Popolo d, Italia“, že strana nechce pri voľbách násilia a provokácie ; avšak fascismus verný svojej taktike, bude protiútočiť, jestli bude napadnutý. Vo svojej rečí v Bologni vyhlásil Mussolini, že kormidlo štátu nesmie sa už dostať do rúk mužov starého Talianska, ani Salandrovi ani Sonninovi, ani uplakanému Orlandovi, ani tomu prasaťu (porcino) Nittimu. Boj o mandáty bude — ako je zrejmé Taliansku tentoraz veľmi zlý.