Slovenský Východ, apríl 1921 (III/75-99)

1921-04-22 / No. 92

r-*\ ř? r* mP m.rožnlh. 1921.tislo 92. L*|“Jf^iľÉÍÍ€ lžoflce. Piatok 22. apríla. SOTWVSWĎ NESTRANNÝ ORGÄN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI ,fl;:^sgsg£aa^ • ii«« i 'i mwni'i mu ibwi mm waiaMMBKS^MNHHBsaRaNNWMNRBL VYCHODÍ RÁNO OKREM PONDELKA , VYDAVATEL- OSLO ZA » WL, REDAKCIA A admocsjrAcia v KOficiACH. JÉN KUDLÁČEK. V BS5DSĹU A 11MAYOK ZA Ý ZA TORDÁSST-BD QLIcCo^O LU. POSCHODOL ZODPOVĚDNÝ REDAKTOR PKXEFLATOK, Mm**>» K4 aoJtaCniaHRl^ Maďarón. Jestli sa zaoberáme dnes týmto „historickým zjavom“ na Slovensku, robíme to jedine preto, že sa v posledných mesiacoch stal veľmi význač­ným činiteľom, ktorý si vynucuje pozornosť všet­kých politických smerov slovenských vo väčšej miere, než sa dosiaľ kedykoľvek robilo. Je síce na pohľad trochu paradoxné, že táto pozornosť je tesno sopätá s martinskou secesiou „národni­­čiarov“ a „roľnikárov“, s ktorými do nedávna žili v spoločnej domácnosti — slovenskej národ­nej a roľníckej strane, ale je to prípad, ako uvidíme, celkom prirodzený. Kdekoľvek inde okrem Slovenska je pojem „madarón“ vždy do istej miery zkreslený. V zemiach českých pova­žovaný je zpravidla za pendant k ponemčenému Čechovi. Nie je to však celkom správny názor, ačkoľvek oba tieto zjavy ďakujú za svojuexisten­­eiu tým istým v podstate snahám obidvoch vládnucich národov v bývalom Rakúsko-Uhorsku maďarizácii a gemamizácii. Bol by správny jedine vtedy, keby ponemčený Čech a maďarón sa tvo­rili {možno tak povedať doslovne) za celkom tých istých pomerov. Toho všek niet. Po prvé nebola germanizácia v zemiach českých nikdy taká tuhá a systematická, ako maďarizácia na Slovensku, a po druhé, bola tu rozdielna úroveň kultúrna, zvlášť predovšetkým rozdielna intenzita národ­ného cítenia. To sú príčiny, pre ktoré oba zmie­nené pojmy nemožno celkom právom srovnávat. Z tých podmienok vysvetlíme si tiež, že slovo „madarón“ má na Slovensku trochu iný zvuk, ako v zemiach českých slovo „ponemčilec“ Úsilovná germanizácia v zemiach českých, za­hájená za doby rakúskeho cisára Jozefa II., koru­novaného nacionalístmi, ktorého ideálom bol štát národne jednotný, akým je na pr. Francúzsko, bola prevádzaná v tejto národnostne pre Čechov najchúlostivejšej dobe síce plánovité a bezohľadne, ale bola riadená v duchu osvietenskom; usilovalo sa súčasne o zvýšenie kultúrnej úrovne ľudu. Racionalismus vychoval už pred dobou jozefínskou kruh buditelov, ktorí kriesili k životu českú reč, vedení čisto vedeckými záujmamy a bez nacionál­neho úmyslu priameho: oživiť češtinu ako reč obcovaciu. (F. M. Pelcl na pr. súdil so všetkou istotou, že za niekoľko sto rokov nezostane nič po Čechoch len mená zemepisné)- Za joze­fínskych čias začalo sa už pracovať s cieľom živo nacionalistickým, mnoho tu prispela na pomoc aj časť českej šľachty „ako urodzený stav“ ukazujúc (snáď mnoho ráz nenazdajky) mešťanom svojim zjavným čestením, (snáď bolo často len atnaíér­­stvom) že netreba sa za češtinu hanbiť. Tým po­silňovalo sa čestvo ostatných vrstiev pri kultúr­nom postupe. — Na Slovensku malý maďarizačné snahy formy barbarské Tam sa úmyselne kul­túrny vývoj najširších vrstiev, nevyhnutulae po­trebný pre národné uvedomenie, udržoval až do konca Magyarországu pod stupňom, pre ne priazni­vým. Ľud zostal väčšinou indifferentnym a pre­búdza sa vlastne k národnej uvedomelosti len teraz na sam°m prahu oslobodenia, keď už u nás činy germanizácie boly len poslednými zúfalými prejavmi umierajúceho. Za týchto pomerov madarón, keby sme na­ozaj chceli preň nájsť anaíogon v zemiach českých, môže byť srovnávaný najskôr s odrodilým Čechom z konca 18. a počiatku 19, stoletia. Ako vtedj „honorácia" a inteligencia hanbila sa za reč „pospolitého ľudu", neznajúc kultúru predbelo­­horskú, tak asi robí sa dnes ešte s mnohými prí­slušníkmi mestskej honorácie a dosť veľkou čiast­kou inteligencie slovenského pôvodu, ktorá dosial sa neprebrala zo zajatia „jedinej,, kultúry ma­ďarskej na tejto panenskej pôde- Ä ked si človek spomenie na zprávy o prostých Slovákoch, ne­znajúcich jediného slova po maďarsky, okrem naučený na rýchlo pozdrav, ktorým vítajú sčíta­ného komisára, prihlasujúc sa za Maďarov, jí asi jasné, aký široký je sám pojem .madarón* a koľko asi inteligentov len z neuvedomelost lpi dosiaľ na svojom pochybnom maďarstve. Za ta­kých pomerov nie je ovšem madarón predmetom takého odio národného ako odrodilý Čech vo vlasti a nebolo by koniec koncov také do kraj­nosti konzekventné odium ani spravodlivé. Slo­vensko nemalo nikdy príležitosť a času, aby sa také odium mohlo všeobecne a tak silne vyvinú! ani ovšem madaróni samí príležitosť a času, aby mohli náležíte „skúmať svedomie“. Možno pove­­dat bez rozpakov, že mnoho maďarónov — hoci fanatických je nimi dosiaľ len z toho dôvodu- Presvedčili sa, že ich stanovisko je klamné. Ma­­darčía a koria sa „našej“ maďarskej kultúre so ctižiadosťou; v podstate veľmi naivní, ako něm­čilo a korilo sa „našej“ nemeckej kultúre mnoho Čechov kedysi dosť až do nedávna. Počas takého stavu jedine mohlo sa zrodiť aj heslo, s ktorým začala mattínská národná stra­na ešte pred oficiálnym vystúpením: assirailovať maďarónov prijímaním ich do sväzku národnej a roľníckej strany (red. Michal v „Slovenské Politike" a neskoršie v „Národných Novinách" Bolo by to síce riešenie veľmi ideálne, taký „ge­nerálny pardon“, ale pri tom dľa všetkého sa zabudlo na hlavný moment, že madarónovi im­ponuje maďarská kultúra, že je výtvorom snáh, ktoré agitovaly istú kultúru, sústavne a mnoho rokov a že madaróni sú slepí a hluchí ako to­­kajúci hlucháň. Až si uvedomia inteligentní ma­daróni ešte inú kultúru, než ten svoj fantom, potom, ale jedine potom otvoria oči. Len za ni­mi môžu potom ísť neuvedomelí madaróni z vr­stiev ľudových, súcposlušní nápodobovaciehopudu. Tú druhú kultúru treba im dnes stavať systema­ticky pred oči, kdežto generálny pardon mohol by byť dnes omylom ešte väčším, ako to mada­­rónske „madarstvo“. 21. apríla 1921 P. Porady slovenských politikov. Bratislava, 21. Dnes pokračovalo sa v po­radách poslancov, senátorov a županov. Strana národná a roľnícka, čs. soc. dem., čs. socialistická a slovenská národaá podaly o prevedení zákona o župnom sriadení jednotnú resolúciu. O úprave ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska porada nejednala. Predseda pozemkového úradu dr, Holúbek referoval o pozemkovej reforme a jednotlivé stra­ny podaly rezolúcie, v ktorých sa zdôrazňuje potreba vybudovania ešte dvoch nových obvod­ných úradovieň vedľa už nastávajúcich trenčian­­sko-teplíckých a potreba sriadenia úvěrného ústavu hypotečného a komunálneho. Porada sa usniesla hned zakročiť ohľadom potrebného definizovania úradnictva všetkých oborov štátnej správy. Na upravenie poradou prijatých usnesení zvolená bola komisia, do ktorej boli stranami delegovaní dr. Srobár a dr. Hodža ako riadni, dr. Medvecký a inž. Botto ako ná­hradní členovia za stranu národnú a roľnícku; dr. Dérer a Pocisk ako riadni dr. Markovič a Kolek ako náhradní členovia za stranu čs. soc. demokratickú; dr. Gažik a dr. Juriga ako riadni, Tománek a dr. Kovali k ako náhradní členovia za slovenskú stranu ľudovú, Hrušovský za čs. stranu socialistickú a Matúš Dula za slovenskú stranu národnú. Porady zakončil predseda inž. Botto, konšta­tovaním, že 4 slovenské strany vyníesly o žup­nom sriadení jednotnú rezolúciu a piata strana (ľudová) ačkoľvek má stanovisko v otázke terito­riálneho rozdelenia žúp odchylne, v rezolúcii zdô­raznila, že stojí na ústavnom základe v otázke pozemkovej reformy; vo všeobecnosti bolo stano­visko všetkých strán jednaké, Z porád bol za­slaný pozdravný telegram prezidentovi republiky a tým boly porady o 9. hod. večer skončené. Kapitulácia Nemecka. Berlín, 21. (Pôv.) Nemecká vláda, ako sa úradne oznamuje, zaslala americkému preziden­tovi Hardingovi žiadosť, aby určil výšku vojen­­nej pokuty, ktorú má Nemecko zaplatiť dohodo­vým štátom- Nemecko vyhlasuje v tejto svojej žiadostí, že sa bezpodmienečne podrobí rozhod­nutiu prez. Hardinga a čiastku, k torú on ustanoví, celkom určite zaplatí. Pred novými voľbami v Taliansku. Talianska vláda rozpustila v nedávnych dňoch poslaneckú snemovňu a vypísala nové voľby na deň 15. mája. Tieto voľby budú pre­vedené ešte podľa starého volebného poriadku a na základe starých volebných soznatnov. Voľby budú v 40 volebných okresoch a bude sa volit 535 poslancov. Strana socialistická ide do volieb s pro­gramom nesmieritelnosti. Kandidátmi nemôžu byl tí, ktorí nie sú zapísaní päť rokov v strane a vylúčení sú tí, ktorí vykonávali nedbale posla­necké povinností a ktorí porušili strannícku disciplínu. Počíta sa, že strana miesto 140 poslan­cov bude mať len 60. Komunisti dľa Ordíne Nuovo — zúčastnia sa rolle, aby mohli sabotoval parlament, orgán meštiakov Ĺuďáci sú s týmto programom: strana bude intenzívne pracovať na tom, aby snemovňa pre­vádzala hospodárske reformy, zvláště agrárnu reformu, ktorá musí byt už raz prevedená bez demagogie, ale aj bez váhania. Ide tiež o reformu školy, o verejnú morálku. Strana ľudová ako strana menšinová nemôže prevziať všetkú zod­povednosť za politiku zeme, ale chce donútiť protirevolučné sily k rýchlemu uskutočneniu spravodlivých a potrebných reforiem. Extrémisti, ktorí vystúpili zo strany ľudo­vej a z talianskej konferencie robotníkov, ne­vrátia sa zpät do strany, ale ustavili sa na kon­gressse v Palestine ako „kresťanská strana práce“ ; sú to zvláště zástupci organizácie v Ríme, Sicílií, Toskánsku, Dgursku, Bergamasku, Kremonsku a Verensku. Založia aj svoju organizáciu odborovú: Odborovú konfederáciu práce (Confederazíone sindacaledel lavoro), ktorá bude vydávať týž­denník „La conquista síndacale“. Strana ide do volieb samostatne, Strana obnovy — ako vyhlásil poslanec Gasporetto — sa buď nerozhodla, alebo pravde­podobne pojde do volieb samotne, inde sa spoji s príbuznými stranami- Okrem tejto strany kom­­batentov, povstala ešte nová organizácia kom­­batenťov liberálnych. Strana chce odvážné re­formy sociálne, triedny boj, chce nahradiť spolu­prácu strán, starať sa o oprávnené požiadavky kombatentov. Samostatne budú bojovať aj fascist! (nacio­nalisti). Ich voJca, Benito Mussolini, vyhlasuje v „Popolo d, Italia“, že strana nechce pri voľbách násilia a provokácie ; avšak fascismus verný svo­jej taktike, bude protiútočiť, jestli bude napad­nutý. Vo svojej rečí v Bologni vyhlásil Mussolini, že kormidlo štátu nesmie sa už dostať do rúk mužov starého Talianska, ani Salandrovi ani Sonninovi, ani uplakanému Orlandovi, ani tomu prasaťu (porcino) Nittimu. Boj o mandáty bude — ako je zrejmé Taliansku tentoraz veľmi zlý.

Next