Slovenský Východ, máj 1921 (III/100-122)
1921-05-05 / No. 103
WLrožftffc, 1121.Oslo 103- KoScib itvrlok 5. mála. . — —|—fp ;r‘ - n t 11 rawwnrr mimiHUHUHil Miijltfl T®*w té&* w ÍA” ’“*» *•* t-i,wh-.-..i.;iill.«„julilj»í.mii»í^iuiui-.i inninii - . ■ _ rOV/C-ms;^M33a8BgaaagaagBS8ilg«^m3ai^^ wci«®is§ mm ®mm II rtmvAwv n &§m m m mm-, .A ABmsniAaa vf Ä IWÄ, | v Hüiy ä iäiä M 1 a i «ku « WA r 'j. if sfflffOVJCWf REDACTOR || H®Z3EMÚE0Kiywit.*Mafee-I» Kb, wtftatmánjKX, »•w* «gWsei» 4. #84 Tsf«fe® «feataMKfefit 4 Ä II ~ .. ľ _ .. *.. 1 ^ I! ®* «( k*ä ® K, M d» **& mb SL * IV® &s®« * s « Ctóo poaôwajj «pacäaia» 45®Ä£. * s e || HHSMS© l'HUL^u || 4. -Mi ú. ■«», .&» ^»a. ■«. irÜÜl^ $lai9@ie®n. (K storočnému výročiu jeho zomretia], _ Jeden z tých, ktorí riadili osudy sveta, ktorí svojou odvážnou rukou zasiahli do histórie sveta a zanechali pre seba nezapomenutelná a nevyhladí teľuú stopu. Nech jedni ho chvália a vyznačujú za najlepšieho a najgeniálnejšieho muža, alebo druhí ho hania a len špatné skutky mu priznávajú a nenásytným krvižižnivcom ho nazývajú, predsa nemôže mu nikto uprieť úžasnú energiu, odvahu, vojenskú genialitu a štátnickú prezieravosť. Napoleon bol jedným z tých. ktorí sa nedali osudom ovládať j on vládol svojim osudom. A trebárs by aj mnoho na jeho velkosti boly spôsobilý okolnosti a prostredie, nemožno mu uprieť hrdosť a silu, ktorú možno shrnúť do dvoch slov : zlomiť ma môžete, * ale nezohnete. Tato črta jeho charakteru je význačná pre neho a snáď aj preto získal si množstvo nepriateľov. Ale jeho hrdosť musí byť docenená, lebo v prvom rade je to hrdosť a energia, ktoré charakterizujú veľkých mužov a ktoré sú podkladom ich úspechov; ostatné ich činy, či už historického, vojennéžto alebo politického rázu, treba pričítať jestvujúcim okolnostiam. Je nesporné, že keby bol Napoleon žil v inej dobe, nebol by dosiabnul tak veľkej a svetochýrnej popularity, ale tie základné črty jeho povahy iste. Preto je treba v prvom rade týchto si povšimnúť a potom oceňovať jeho historické postavenie, lebo práve z osobných vlastností vyplýva aj všetko ostatné. I nemecký cisár Viléra il. mal podobné túžby ako Napoleon, ale chybovaly mu osobné vlastností: mužnú hrdosť a pevný charakter. Napoleon vedel byť veľkým vo víťazstve, ale vedel byt aj veľkým vo svojom pokorení Vilém vedel byt hlúpo pyšný v dobách, keď víťazstvo klonilo sa na nemeckú stranu, bol ale zbabelý v čase, keď mal práve ukázať svoju osobnú hrdosť a pevný charakter. Francúzsko ešte pred niekoľkými rokmi oslavovalo oficiálne a všeobecne Napoleona Bonaparta ako francúzského národného hrdinu. Celé Francúzsko jásalo vtedy ováciami, noviny boly plné ilustrácií a nebolo vtedy slávnejšieho muža vo francúzskych dejinách, ako Napoleona, Dnes je vo Francúzsku ináč. Verejná mienka francúzska už nie je jednotná v nazerání na Napoleona a jeho práca. Sú teraz vo Francúzsku tí, ktorí sa stavia otvorené proti akýmkoľvek oficiálnym oslavám Napoleona ako francúzskeho národného hrdinu. Tieto hlasy poukazujú na to, že po zkúsenosíiaeh svetovej vojny je treba na Napoleona pozerať ako na bezohľadného dobrodruha, treba geniálneho, ale tvrdého k životom miliónov občanov. A tyto hlasy majú pravdu. Dnešná doba pravda úž pre Napoleonov nie je. Dnešné ľudstvo nedovolilo by, aby jednotlivec kráčal cez miliony mŕtvol a len svoju osobnosť a svoje chúťky staval ako najvyšší cieľ. A v tejto bezohľadnosti, s akou Napoleon vedel obetovať neprehľadné rany svojich vojakov í pre čisto osobné dobrodružstvá a pre nesplniteľný ideál Spojených štátov europských, leží aj temná stránka jeho osobností. Bol bezohľadný voči každému, ktorý postavil sa proti nemu, bol bezohľadný voči svojim vojakom a demagogický v daných okamihoch. Nešetril životy. Vojsko bolo mu materiálom, ktorý slúžil jedine a výhradne jemu a v najtragickejšom okamihu vedel aj svoje vojsko opustiť. Bola to len doba, ktorá dala mu potrebné prostredie a bola to hříčka dejinného vývoja, ktorá pozdvihla jednoduchého poručíka delostreleckého až k cisárovi. Len vtedy mohla taká osobnosť mať v ruke osud celej Európy. Kto v pozdějších dobách ho napodobňoval, ztroskotal. A predsa slovanské národy v býv. Rakúsku majú pamiatku na tohoto cisára; lebo jeho ideálom bolo, rozbiť Rakúsko a osamostatniť slovanské národy. Pravda toto dielo Napoleon nedokonal. K tomu bolo treba iných síl a pevného rozhodnutia, historickej minulosti ľudu československého a juhoslovanského. Košice, 4, mája 1921. Hornacký, Poľské powsfafti® ¥ Hornom Sliezsku. Piebíscitný komisár zbavený úradu, Varšava, 4. Radio. Piebíscitný komisár Korfanty bol pre prekročenie svojej plnej moci zbavený vládou úradu, Proklamácia dohodovej komisie. Opolí, 4. Dohodová komísň vydala toto vyhlásenie: Istými živlami poľského obyvateľstva v Sliezsku boly spáchané násilnosti. Poriadok v niektorých okresoch plebiscitného kraju boí veľmi ohrozený. Dohodová komisia je pevne rozhodnutá zaistí! v najkratšej lehote obnovenie poriadku a vyhlásiť stav obležema. Dohodová kotaisia nezľakne sa žiadnych prostriedkov, aby zaistila úctu zákonom, Vzbura v Hornom Sliezske, Opolí, 4. mája. Podľa zpráv došlých v noci je stav poľského povstania tento: S výnimkou niekoľko väčších miest, sú toiner ' Set k y obc<: ústredného revíru a južného revíru v rukách oztrojených poľských povstalcov Tiež v kraji lubjinčinskom, veľkostrelickom a tarnovickom jt väčšina obcí v rukách poľských. V niektorých krajoch je železničná doprava prerušená a tiež v krajoch, v ktorých dosiaľ stav obloženia nebol vyhlásený je situáeu* veľmi vážna Pa.ionpov, akc i časí mesta Zahme su v poľských rokách Mesta Kolu Š, Bytom a Tarno'rics sú v moci povstalcov. Nemecké obyvateľstvo je fozčuľme, poneva? su obavy, že pravidelné poľské vojsko vtrhne dŕ Horného Sliezska. Do Katovíc a Bytomi priši c včera mnoho uprchli kov z okolných baní. Povstalci sú väčšinou mladí ľudia, ktorí sú ozbrojení zbraňami všetkého druhu. Manliest vzbúrencov Varšava, 4. mája. Poľský piebíscitný komisái Rorfanty, ktorý bol zbavený svojho iíradu, postavil sa v čelo povstaleckého hnutia a menoval Dolivu vojenským vodcom povstalcov. Obecenstvo vyzýva k udrženiu pokoja a poriadku a stanoví prísne tresty na lúpeže, vraždy, prznenie a krádeže. Rozsudky smrti nepotrebujú potvrdenia Veliteľ povstalcov Doliva vyhlasuje v svojom pivom dennom rozkaze, že výsledok plebiscitu nie je svetom uznaný a že teda poľské práva musia byť zaistené zbraňami. Vyzýva, aby všetky tajné nemecké vojenské organizácie boly s bezohľadnou prísnosťou odzbrojené Nemecká kapitulácia pred Dohodou ? Koľko má Nemecko zaplatiť, Londýn, 4. Najvyššia rada došla po 5 hodínnej schôdzi k úplnej dohode vo zprávě, ktorá bude poslaná do Nemecka, Nemecko musí odpovede! do 12. t. m, Nemecko bude museí zaplatiť 100 millionov libier šterlingov ročite a okrem toho 25 pere. na svoj vývoz, Platebně ultimátum Nemecku Londýn, 4. Radio. Najvyššia rada dohodia sa o obsahu ultimatívneho sd í lenia Nemecku, Protokol o dohode bude dnes sostavený a odovzdaný najneskoršie dňa 6. t. m. a Nemecku bude odpovedať najneskoršie do 12. t. m- Obsah «delenia je tento: Nemecko bude platiť ročne 100 miliónov anglických liber a okrem toho bude vyberaná 20-proceuí. dávka z nemeckého vývozu. Nemecko okamžite vydá reparačnej komisii pokladničné poukázky za 600 miliónov libier a v novembri za ďalších 1900 miliónov, tedy tohotc roku 2500 miliónov. Okrem toho vydá poukázky na ďalších 4250 miliónov, ktoré budú emitované podľa pfatebných schopností Nemecka. Bony budú zúročiteľné 5 proc. a okrem toho bude utvorený umorovací food 1-proc., čo spolu dá 1500 miliónov lib, potrebných na zúrokovanie a umorovanie zmienených 2500 miliónov. Nemecko kapituluje? Londýn, 4. mája. »Times» tvrdí, že z Bertku bola telegraficky nemeckému velvyslancovi v Pa ríži oznámená nové nemecká nabiedka. Obsaí novej nabiedky nie je presne známy. Obsat však, Že znamená v podstate prijatie usnesenia ktoré spojenci učinili na parížskej konferencii 29 januára Nové snemovni voľby v Taliansku. Volby pútajú pozornosť zvláště ministerského predsedu Gíoiittího, ktorý chce nielen aby vybudovaný boí pevný blok protisocialisticky, ale aby zabezpečená bola slobodná voľba všetkým. Vydal preto vhodné rozkazy provinciálnym prefektom, aby dbali všeobecného poriadku. Noviny oznamujú, že z toho všetkého, čo Giolitti vykonal, možno pozorovať a súdiť, že priebeh volieb bude pokojný, že «stúpil osobný boj — volebnému boju celých strán. — Dobrý známy priateľ Gíoiittiho vyslovil sa, že ministerský predseda zaujatý je menovite zato, aby do novej snemovne dostali sa vhodní kandidáti, schopní rozhodovať o tak ťažkých úkoloch, ktoré snemovňa bude musieť riešiť. Okrem toho hľadí Giolitti, aby vybudovaný bol pevný sněmový šík, ktorý by hájil práva a spravedlivosti proti útokem podvratných živlov. Giolitti usiluje sa o zmenšenie štátneho dlhu, aby sa vydanie čím naj viacej priblížilo k normálnym pomerom a nemusely sa zvláštně bremená uvaľovať na poptatnícívo. Tento svoj úkol hľadí vyplniť dvoma cestami í. Radikálnym zrušením všetkých úradov, vzniklých počas vojny štátom vydržovaných s celým, rozvetveným úradníckym aparátom a kontrolnými úradmi, ktorých služba teraz je často zbytočná. 2, Ustavným opatrením, ktorému by sa dovoľovalo bdie! nad hospodárskym životom štátu. Táto ústavná právomoc bude právoplatne rozhodovať v otázkach sporu medzi kapitálom a prácou a bude musieť dbať na vývoj pomerov zz vojny i po nej. Program Golittího, dal by sa s hrnúť do tejt e formulky: „udržať poriadok za každú cenu, lebe z neho plynie pokoj štátu, avšak pritom nesmi? sa nikdy zapomenúť, že hospodárske blaho štáb je prvou podmienkou poriadku a všetkého zdarného vývoja.“ Sociálny sněmovny program Giolíttího budí vtelený do niekoľkých zákonov, o ktorých nové snemovňa bude hlasovať hned po- zahájeni Zákony tieto budú jednať o robotníckej kontrole \ priemyselných závodoch, o reformách v oborí súdnictva a správe konzumných družstiev, reforme pracovných stniúv, o snížení úradaíckehc aparátu a byrokratického systému atď. To sú asi hlavné línie, ktoré bude sledoval Giolitti a usilovať sa, aby jeho program zdarné bol riešený novou snemovňou. Tým cieľom, podotýka „Argo“ rozdeľuje prácu medzi kompetentných mímstrov, aby návrhy boly čím najpodrobnejšie vypracované a síce prv než sa side snemovňa, aby mohlo sa o nich jednať hneď. Zvláštnu zprávu prináša „Sécolo“ z hodnoverného prameňa, že ministerský predseda Giolitti vzdá sa vlády až budú voľby skončené. Podotýka, že za svojho nástupcu hodlá vymenovať Salandra, poneváč tento predstavuje polibku1 ro .hladného i prczeravébo muža, a ktorý by mohol vládnu! v snemovni, ktorá bude složená z toľkých rôznorodých prvkov.