Slovenský Východ, jún 1921 (III/123-147)
1921-06-25 / No. 144
2. strana. __________________________________SLOVENSKÝ VÝCHOD._____________________________________25. júna 1921. oboch štátov. A podobne to pôjde v prípadoch iných. Keď som tak onehdy po večeri rozvíjal svoje theorie o zdokonalení medzinárodných stykov vôbec a diplomatických zvláště použitím žien v službách vyslaneckých počúval jeden pán s úsmevom trochu skeptickým a hovoril: „Na jednu veľmi dôležitú vec zapomínáte, milý pane. Viete snáď, že diplomati musia často o rozličných veciach zachovat najhlbšie tajomstvo. A viete, že žena skôr zomre, než by zachovalo mlčanlivosť a tajomstvo ?“ Dôvod tento je pádnsr, ale mňa neporazil. To všetko viem a práve preto som rozhodne pre pribranie žien do služieb diplomatických. Nežijeme v demokratickom čase ? Nie sme pre odstránenie tajnej di plomacie ? Nemáme asi 36 politických strán a ich výkonných výborov, sborov dôverníkov atď, ktoré majú o všetkom byť informované a ktoré majú pred každou závažnou akciou byť vzaté do úvahy? Načo máme dve snemovne ? Máme zahraničného ministra. Zahraničné noviny o ňom píšu, že je výborným štátnikom a diplomatom. A minister uzavrel smluvu a spolok s Juhosláviou, s Rumunskom, utvoril Malú dohodu, každú chvíľu ide do Londýna a do Paríža a nikomu napred nič nepovie. Ako by to bolo bývalo krásne, keby pán minister Beneš napred si bol dal schváliť vyjednávanie o utvorení Malej dohody. Obe snemovne boly by mohly debatovať o veci aspoň tri mesiace, nemeckí poslanci boli by našli príležitosť k rozmláteniu pultov a lavíc v snemovni, páni poslanci a senátori boli by mohli na seba revať, nadávať si, nafackovať si, čo by sa bolo priživilo komisii, ktoré by boly išly študovať „pomery“ na miesto samé. A o to všetky sme mužskou diplomatickou uzavrenosťou prišli. Preto som rozhodne pre prijímanie žien do služieb diplomatických. Až tam budú ženy, prestane tajná diplomácia a začne nová éra, lepšia, na ktorú tak dlho túžobne čakáme. Nk. Politický prehľad. Trpké zkušenosti gr. Telekiho v Paríži Temer pred samým ratifikovaním, trianonského mieru francúzskym parlamentom odišiel na „informačnú“ cestu do Francúzska Teleki, býv. zahraničný minister maďarský. — Tunajšie maďarské časopisy mnoho očakávaly od Telekiho návajúc, že má veľmi „dôležitú“ poznamemissiu. Nedávno sa vrátil nazpät a ako „Kassai Naplo“ píše — nasledovne sa zmienil o jeho zkúsenostiach. Hovoril s mnohými ľudmi vo Francúzsku v prospech Maďarska ale súhrn jeho zkušenosti je ten, že Maďarom len jeden národ môže pomôct: — maďarský. Francúzom je maďarská otázka [záujem] bagateľom. Pred nimi sú v prvom rade spojenecké štáty veľké, malé, potom neutrálne a len za tými nasledujú nepriateľské, teda i Maďarsko. Najzaujímavejšie je ako sa vyslovil 74 hlasoch, ktoré — ako je známo odznely proti trianonskému mieru a niektorí Maďarom priateľský hlas videli v nich. Tých sedemdesiat štyri hlasov hovorí Teleki — neznamená to, že toľkí považovali nespravodlivým trianonský mier. Bol medzi nimi i taký hlas, ktorému mierová smluva nebola dosť ostrá. Mnohi zase len zo zásady hlasovali proti nej. Čo sa týka článku senátora De Monzica, písaného v záujme Maďarov je to vraj potešiteľné, ale čo z neho keď jeho pôvodca je vo Francúzsku politický „enfant terribe“. Veľmi zazlieval Teleki drobné politické, osobné spory a nečistotu peštiansku, ktorá veľmi zlý dojem urobí na cudzinca v Pešti. Hovoril konečne i s Briandom, ktorý sa sympatický vyslovil o aktuálnych otázkach, ale hlavná jeho snaha je: konservovať terajší stav mieru a nedopustiť ho — porušiť. Oravský c Vyšetrovanie udalosti v Mukačeve. ÍOd nášho zvláštneho zpravodajem Mukačevo, 24. VI. V stredu prišla sem od civilnej správy z Užhorodu zvláštna komisia s policajným prefektom Huberom na čele, ktorá vyšetrovala utorkové búrlivé udalosti. Výsledok vyšetrovania nie je známy, zdá sa však, že časť viny na smutnom zakončení manifestácie majú i tunajšie politické úrady, ktoré neurobily bezpečnostných opatrení, ktorými žiadnych even- tuelne mohlo byť tomu najhoršiemu zabránené. Je však isté, že hlavný podiel na vyvolanie búrky mali tunajší maďarskí komunisti vedení známym Petouševičom, kterí neštítili sa tých najhorších prostriedkov a ktorí za niekoľko sklenic pálenky sohnali najhoršife živly k „manifestáciám" proti Cechom a republike. Co dosiaľ bolo zistené bol pri utorkových udalostiach zranený jeden četník, ktorý dostal strelnú ranu do nohy a jeden gazda, ktorý bol tiež ľahko poranený. Ľahko ranených skalami, obuškami a pažbami bolo pravda ako medzi políciou a četníctvom tak i manifestantmi väčší počet. F oz >r ... a I ž ď o, ta ät „ rjj tého štátneho zamestnanca. „Robotnícke Noviny" prinášajú vo svojom 137. čísle zaujímavý článok, pod názvom: „Opatrnosti niet na zbyt". Z článku toho je zrejmé, ako pracujú nazpät prijatí štátni zamestnanci na koš.-bohumínskej dráhe a ako ťažká je za týchto okolností, práca slovenských a českých úradníkov. Prinášame tento článok, Iste že nemôže „R. N.“ byť vytknutý šovinizmus a preto tento hlas je tým vážnejší: Zmienený článok zní: „Myslime na nazpätprijatie železničných a iných zamestnancov do štátnej služby. Kresťanskí socialisti a ľudáci, kričiaci po autonomii Slovenska, kladú dosť velikú váhu na ustanovovanie a vymenovanie úradníkov a reklamujú pri ministrovi plnomocníkovi aspoň vymenovanie vrátných atď. Vec na okamih smiešna, predsa ale nie bezzávažná. V úradníkoch bývalého režimu, či už v notároch, slúžňovcoch, železničiaroch, poštároch alebo sudcoch, vidia ľudáci a kresťanskí socialisti svojich pusipajtášov, svojich prívržencov a nôhsledov horthyovskému režimu, prípadne Magyarországu. Vidíme to zrejme na košicko-bohumínskej železnici. Toto je tepna Východoslovenská, politická a strategická složka Československej republiky. Je v štátnej správe, čo ale na vonkajšku správy nepoznáte. So slovenským zamestnanectvom zachádza sa tak, ako v dobe starého režimu, je odstrkované, kdežto niektorí z nazpätprijatých zamestnancov sú favorizovaní majú všade prednosť a na zamestnancov-Slovákov, ktorí boli prijatí po prevrate, alebo boli sem exponovaní, hľadí sa krivým okom. Štátna reč sa neuznáva, lebo prednosta v Rajeckých Tepliciach maďarčí práve tak ako mnohí zamestnanci v Žiline, na Vrútkach, Novej Vsi, Prešove, alebo Lipianoch. Nemôžu sa vžiť do nových pomerov. Ba veci idú ešte ďalej. Zamestnanci železníc nielen, že shovárajú sa medzi sebou len maďarsky, ale treba ešte pozorovať i to, o čom sa shovárajú. Kiš-asoňka - pokladníčka cestuje s pánom „forgalmi fönök“-om a shovárajú sa o návrate Habsburgovcov do Maďárie. Slečna neúfa si žiadnej pomoci od Karola, kdežto úradník s určitosťou tvrdí, že Karol postará sa o oslobodenie Slovenska a dopomôže Maďarom, vlastne Maďarónom k bývalému právu a vyženie neznabožských Čechov. Ľudom takéhoto kalibru sverená je železnica a pošta, slúžnovské a notárske úrady, súdobníctvo a financie, správa veľkostatkov a štátnych hôr Nechceme byť neprajnými, chceme dopriať chleba každému. Prijímacie komisie železničiarov a poštárov malý by sa ale lepšie chopiť práce. Bez ich vedomia nesmel by byť nazpäť prijatý ani jeden muž. Každého treba dobre obzrieť Neistých treba dať na Moravu alebo do Čiech, nenechávajte ich na Slovensku, kde sú nespokojní a kde s maďarónskym živlom sa stýkajú a spoločne s džentríkmi proti republike štvú. Odlúčení od štvavých vodcov ľudovej a kresťansko-sociálnej strany, nebudú mat toľko duševných otravných pôžitkov a prispôsobia sa republikánskemu a československému duchu. Slovensko si takýmito ľudmi otravovať nenecháme. Nové Zámky, Bratislava, Žilina, Vrútky, Zvolen, Spišká Nová Ves, Košice a celá Podkarpatská Rus bola by otravovaná nôhsledmi starého režimu a monarchizmu. Tomuto musí sa zabrániť. Doprajme chlieb každému, ale za čestný chlieb chceme mať čestnú a úprimnú službu, ktorú nemôžeme očakávať od monarchistických Horthyovcov a chránencov ľudákov a kresťanských socialistov. Toto bol by začiatok monarchizmu a rozpadnutia sa československej vzájomnosti a nášho štátneho celku. Preto pozor na každého zpätprijatého štátneho zamestnanca, ktorý sa republike v jej počiatkoch a v jej ťažkých dobách zpreneveril! robotníckej Olympiády. Angl. deputáciu vedie Hindman. Prišla s ním jeho žena a 4 členovia deputácie. Fínska deputácia číta 34 členov. Zlatý poklad Spojenýcli Štátov. Nauen, 24. VI, Celá zásoba zlata v Spojených Štátoch, ktorá je tam v majetku súkromom a verejnom, činí podľa vyhlásenia štátneho úradu pokladu asi 3 a štvrť milliardy dollarov. Táto zásoba zlata tvorí dve tretiny veškerej zásoby zlata na svete. K smutným udalostiam v Ardenove. Košice, 24. VI Prezídium civilnej správy Podkarp. Rusi oznamuje : Obyvateľstvo osady Arde nova začalo za vedenia svojho starostu zaberať pastviny ležiace poblíž osady. Štátny lesník Knos bol obyvateľstvom napadnutý a ťažko ranený sekerou. Četnictvo zo Záluži, ktoré sa dostavilo, aby uspokojilo obyvateľstvo, bolo napadnuté a muselo utiecť. Včera přišly do Ardenova četnícke posily, zatkly pôvodcov vzbúry, celkom 19 osôb, medzi nimi i starostu, a obsadily obecný dom. Noc z 21. na 22. minula kľudne. Ráno 22. chcelo obyvateľstvo zatknutých oslobodiť a podniklo útok na obecný dom. Oddiel četnictva ocitnul sa v situácii tak kritickej, že bol nútený použiť zbrane. Obyvateľstvo sa rozprchlo. Po ďalšej dobe sa však vrátilo a okolo 8. hod. dopoludnia podniklo nový útok. Hliadka četníkov, ktorá obecný dom chrá nila, bola nútená použiť strelných zbraní. Prvá salva bola vypálená do vzduchu na postrach, nemala však účinku. Četnictvo vystrelilo po druhý raz do ľudu. Po salve boli štyria ranení, z ktorých jeden zomrel ešte dopoludnia. Po udalosti sa obyvateľstvo rozprchlo do okolných dedín. Posledné zvesti. Zo snemovni Praha 24. IV Po dlhšej prestávke sišla sa dnes opäť poslanecká sňemovna k 69. schôdzi, ktorú zahájil predseda Tomášek o 14. h: 15 min. Poslanci legionári složili za potlesku sněmovny slub do rúk předsedy. Potom bola schválená v druhom čítaniu obchodná a colná úmluva s kráľovstvom SHS. z 9. septembra 1919 a úmluva o prozätímnej úprave obchodných stykov s týmto štátom. Poslanec Matoušek [nár. dem.) referoval o návrhu na zmenu obchodného zákona. Potom schválený bol návrh na zmenu v zákone o kolkoch a k®lkovných poplatkoch pre Slovensko a Podk. Rus, dľa ktorej zmeny nabudne zákon platnosti 30 dňa po vyhlásení. Vladný návrh o ochrane deti v cudzej pečlivosti, ak bol schváleny poslaneckou snemovňou, bol senátom zmenený a vrátený snemovne poslaneckej. Po zprávě poslanca Kubíčka (republ.) apo debate setrvala sněmovna všetkými 179 hlasmi prítomných poslancov na svojom pôvodnom usnesení, ktoré sa tedy stane zákonom, ako návrh bude prezidentom podpísaný Robotnícka Olympiáda v Prahe Praha, 24.JVI. Včera prišli do Prahy zástupci angl. a finských soc. demokratov k návšteve Predpoveď počasia. Praha, 24. VI Na 25. t. m. ubývajúca oblačnosť, na východe dosial k srážkám náchylné, pribývajúca teplota, severozápadné vetry. Na 26. t. m. pekné počasie. Savon Barbe Jaim SlBBS fRENEZ GARDE ----- Exlgox I« GIBBS Authontlquo Všade k dosianiu Kultúrny obzor. Atmindsenova expedícia. Stotrtíngu došiel telegram Roalda Amundsena m 17. t. m. datovaný v Nome, ktorým žiada Storting o povolenie čiastky 300 tisíc kor. pre expedíciu, Profesor Nansen vyhlásil že Amundsen patrné zase v ľade zamrznul, což znamená opäť ztratený rok. Storting dali už v minulej sessi vládle k dispozícii čiastku 500 tisíc korún na podporu Amundsenovy expedície. „Schichtové prassle“. Sporif mydlo Je mrhaf peniaze. Kto sporí mydlo, ničí si prádlo. — Kto si ničí prádlo, mrhá peniaze. —fŠetrite« svoje prádlo tým, že ho často vyperiete dobrým mydlom. Dobré mydlo nekazí ^prádlo, ktoré je dnes vzácny majetok a nesmie sa príliš drhnúť kefou, aby neutrpelo. Užívajte takých pracích prostriedkov, ktoré len špinu rozpustia. Prostriedok na pranie „Chvála gazdiray“ a „Schichtové mydlo81 sú tieto prostriedky na pranie. 3480 láveštie „Schichtového verejného súbehu o ceny“ 2. náveštie ?„Schichtového verejného súbehu o ceny“