Slovenský Východ, júl 1921 (III/148-173)
1921-07-22 / No. 165
wsm urcro VYCHODÍ RÁNO OKREM PONDELKA. | «SLO ZA 80 HALIEROV. | V NEDEĽU A VO SVIATOK ZA 1 Kč. ĚBDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDASSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, D. POSCHODIE. ---- TELEFON REDAKCIE CISLO 206. ---- TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 55. ftrio poštovej spořitelně 400.562. — PREDPLATOK: na mesiac 16 Kč, na štvrf roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč mes. — Do cudzozemska 36 Kč mes. ľľ 7 r. Tím ~ VYDAVATEL: ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: —___ . . - , . !!■ ročník. 1921. Číslo 165. ján kudláček. hugo filla. Kosice, piatok 22. jula. Zabráňte zločinnej svojvôli \ Jedným z hlavných činov, ktorými sa československý parlament zapísal dohre io srde československého občianstva bok íákonné ustanovenie, podľa ktorého bola íájomníkom poskytnutá príslušná ochrana proti svojvôli 'nesvedomitých majiteľov domov. Mnohí z týchto1 domácich pánov zabudli, že ľudstvo za svetovej vojny už beztak trpí hroznými: strastmi, a začali využívať pre seba a pre svoje vrecká hospodárskej konjunktúry vo vojne ku tomu, že zdražovali nájomné z bytov a so svojimi bytmi keťasovali Proti tomu bol urobený koniec zákonným ustanovením, ktoré znemožňovalo voľnú dispozíciu s bytmi sio strany majiteľov domov. Toto ustanovenie nedopúšťalo jednak, aby nájomníkovi bola ľubovoľne a bez podstatnej príčiny daná výpoveď, ktorá bola možná len po schválení súdu; na druhej strane bolo podľa tohoto ustanovenia dané do právomoci bytových úradov spočívajúcich v rukách obecných zastupiteľstiev, že mohly dať zrekvirovať byty, o ktorých sa preukázalo, že ich majiteľ domu, alebo doterajší ich nájomník k svojmu bydleniu nepotrebuje. Jedine týmto zákonom! bolo umožnené, že vo veľkých priemyselných strediskách a rovnako i vo veľkých mestách na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi bolo možné ubytovať aspoň čiastočne exponovaných úradníkov, ktorých boku súrne potreba k správnemu a osožnému rozvojlul sporiadaných štátnych pomerov v týchtc krajoch Hoci bytová situácia pomocou .tohoto bytového zákona nebola menovite na Slovensku a v Poidk. Rusi príliš radostná predsa len tento zákon bol nádejou pre všetkých tých, ktorým pripadla úloha byí predbojníkmii republikánského sriadíenia íe tiež oni konečne raz budú môcť dostat sa do príbytkov, zodpovedajúcich ľudskej iôstojnosti. Plrieto nikomu z exponovaných úradníkov na Slovensku a v Podk íusi sa nenazdalo, že by akcia, zahájená f českých krajoch, cieľom zrušenia zákoía o rekvirovanie bytov mohla sa tiež iajako týkať Slovenska a Pod k an. Rusi. Jolo preto veľkým prekvapením pre qescoslovenskú verejnosť na Slovensku a v 3odk. Rusi, že neskoršie uskutočnené zrušenie zákona o rekvirovaní bytov platí od .. júla t. r. nie len pre české krajie, ale i >re Slovensko a Podk. Rus. Tento čin nie ? možno označiť ináč ako bezhlavý a ako ahkomyseľné zanedbávanie povinností, :toré majú dotýčni činitelia tak proti Slorensku áko proti Podkarpatskej Rusi. Následky tohoto činu sa už objavujú \ ajhoršom svetle. Zrušením zákona o rekirovaní bytov nielen že je vzatá expoovaným štátnym úradníkom n;a Slovenku a v Podk. Rusi všetká možnosť, ba i šetká nádej, že budú môcť raz dostať sa o svojimi rodinami pod strechu, ale okrem oho Je týmto bezhlavým opatrením nadiadených úradov otvorená celkom cesta najhoršej svojvôli nepriateľov všetkého eskoslovenského života na Slovensku i Podk. Rusi. Týmto nepriateľom našej ■publiky narástol hrebienok toľko, že zaňdajú už i na to, že bola zrušená dosial n rekvirácia bytov, ale že byty, ktoré odía rekviačného zákona už raz pred júlom t. r. boly zrekvirované, že zrekirovanými zostanú, t. j., že zrušením íkviračňéhô zákona nebolo zrušené záoune ustanovenie o ochrane nájomníkov, a inom mieste dnešného čísla nášho ča>piru uverejňujeme referát1 o neuveriteľnú čine, ktorý sa stal v hlavnom: meste v Maďarské štvanie proti Cechom. [Pôvodná zpráva „Slovenského Východu“.] Užhorod, 20. VII. Česká verejnosť v Užhorode prežíva práve chvíle veľkého vzrušenia nad provokáciou, ktorej sa včera dopustilo niekoľko Maďarov proti českému národu a pri ktorej ľahko mohlo dôjsť ku krvepreliatiu. Príčinu k tomu zavdala táto událost: majiteľ domu vo Váralja ulici č. 32. dostavil sa vo včerajších odpoludňajších hodinách k svojmu podnájomníkovi p. ing. Z. a vyhlásil mu, že byt jeho súrne potrebuje, že mu preto dáva z bytu okamžitú výpoveď a aby sa preto okamžite vysťahoval. Ing. Z. sa proti takému spôsobu výpovedi samozrejme ohradil a odpovedal kategoricky, že sa nebude do tej doby sťahovať, dokiaľ si nenajde iný byt a dokiaľ súd, resp. bytový úrad o jeho výpovedi nerozhodne. Tu majiteľ začal za pomoci náhle sa objavyvších a zjednaných chlapov v byte inžiniera puste riadiť, nábytok prevracať, knihy a rôzne veci rozhadzovať, na čo celý majetok inžinierov dal na ulicu vyhádzať. Napadnutý ing. Ž. prihliadal chvílu vo veľkom rozrušeniu tomuto banditstvu, skoro sa však vzpamätal a opustil byt, spiechal na policajný kapitanát, aby žiadal o ochranu. K veľkému jeho zdeše níbola mu ale akákoľvek policajná pomoc a ochrana odopren á. To bolo ale už viacej, ako ľudské nervy vedia sniesť. Na zamietavú odpoveď policajného úradníka vyhlásil ing. Z. že ozbrojí niekoľko svojich ľudí a že sam s revolverom v ruke bude sa b r á n iť p r o t i zb e s i 1 o s t i Maďarov. Na to najviacej rozčúlený odišiel. Keď sa vrátil domov, našiel všade obrovskú spústu. Jeho nábytok, šatstvo a iné veci váľaly sa na ulici v prachu, všetko rozbité, zaprášené a všelijak poškodené a okolo domu nakupilo sa niekoľko desiatok divákov, väčšinou Maďarov, javiacich zo sporu hlasitú radosť. Uprostried nich stál rozozlený majiteľ a štval najsurevejším spôsobom proti českému úradníctvu, nazývajúc ho pakážou, zlodejmi, ktorí prišli do Podkarpatskej Rusi krasť atď. Medzi tým shromažďovalo sa u ing. Z. niekoľko Čechov, ktorí, počujúc tieto urážky a inzultácie, hotovili sa ztrestat na mieste uražačov, ked v najkritickejšom okamihu objavila sa polícia, ktorá zaviedla poriadok. Vec, ktorá bude mat súdnu dohru, je prvým následkom zmeny, ktorá bola spôsobená zrušením bytových komisii a je nepochybné, že dalšie budú následovat. Je na našich úradoch, aby sa postaraly v čas o zamedzenie takýchto scén. Jazyková otázka v Podkarpat. Rusi. [Pôvodná zpráva „Slovenského Východu“.] Užhorod, 21. júla. Nesvedomitou žurnalistikou rozvírená bola opäť agitácia o otázke učebného jazyka v Podkarpatskej Rusi. Otázka je však dnes už pre ten čas zákonite rozriešená Generálnym štatútom pre Podkarpatskú Rus, dla ktorého miestny jazyk rusinský má byt učebným jazykom všetkých škôl. Poneváč je potreba písať a vydávať učebnice, čo sa všeobecne uznáva, je treba stanoviť gramatiku a pravopis miestného jazyka rusinského. V doterajšej literatúre Podk. Rusov možno rozoznávať tri smery charakterizované menom Sabov, Vološin, Čopej. Poneváč ani smer Sabova, ani Vološinov nebol doporučený najlepšími našimi filológmi, vziatý za základ národný jazyk Čopejov a prispôsobený bol dnešným vedeckým filologickým faktom. To je výsledok gramatickej ankety z 15. júna 1921, ktorá nebola anketou politickou, ale čisto odbornou. Domáce zvesti. Nový župan župy Užhorodskej. Užhorod, 21. VIL Včera dopoludnia bol dr. Zseltvay uvedený ministerským radcom dr. Hajkom do úradu župana župy užhorodskej; dnes bude dosadená na svoje miesto novo vymenovaná správna komisia mesta Užhorodu K stávke bankových úradníkov, Praha, 21. VII, Stávkujúci prokuristi nemeckých bánk sa ponúkli, že budú prostředkovat medzi bankami a bankovým úradníctvom. Pri tom však zdôrazňujú svoju solidaritu s úradníkmi. Bude zvolený trojčlenný vý bor, ktorý povede jednanie medzi stávkajúcim úradníctvom a medzi riaditeľstvami bánk Prezident Masaryk v Ríme. Praha, 21. VIL Z kancelárie prezidenta republiky sa oznamuje: Pan prezident prezrel si v týchto dňoch obe vyslanectva v Ríme, a pobyl tam delšiu dobu. Bol uvítaný oboma vyslancami Kroftom a Kybalom a všetkým personálom. Pán prezident vzpomenul pri tom, že Rím bol prvou stanicou, kde začal svoju oficielnú prácu a naviazanie stykov s priateľskou cudzinou. So zvláštnou vďakou vzal na vedomie projekt pomníku pre popravených legionárov. Potom navštívil veleebrám Sv. Petra a za sprievodu talianských odborníkov prezrel sbierky, ktoré ukazujú výsledok prác nových archeologických výzkumov. O D Prvý medzinárodný^ študentský kongres bol zahájený vo Švajčiarsku v meste Freiburgu a potrvá 3 dni. 24 národností je zastúpených 52 delegátmi Podkarpatskej Rusi, v Užhorode, kde zpupný Maďar dal štátného' úradníka z rekvirovaného bytu Jednoducho svoimi pacholkami vyhádzať na ulicu a čo: najhoršieho: našiel sa ktosi na policajnom kapitanát'e v Užhorode, ktorý odoprel .tomuto štátnemu úradníkovi proti zločinnej svojvôli maďarského domáceho1 pána akúkoľvek pomoc. Prípad) kričí1 po najprísnej-šom potrestaní vinníkov, ale vedľa toho. nech je tiež hlasom, ktorý by zabúril do svedomia tých činiteľov, ktorí k bezhlavému zrušeniu jednej' časti bytového zákona diali svoj súhlas. Nehrajte s ohňom, aby nebotoi pozde! Košice, 21. túla 1921. Ivan Garai. Zápisník. Zo zápisnika legionárovho. JAR. BOUČEK: Naše látkové divadlo! Opravdu nerozlučiteľným šťastím osudu podelení boli bratia Kopcckí: Jožka, Jindra a Matej. Spoliu prišli k jednomu pluku už v Rakúsku, spolu prišli i do zajatia a spolu vstupovali v rady zahraničného vojska. Už v Čs. D. S. v Padule poznal ich niekto. Mnohí znajú už ich mená z dôb histórie prebudenia, z dôb Jungmanna, Kolára, keď ich praded Matej Kopecký jazdil po našej vlasti s látkovým divadlom a prebúdízal český národ. Lútkäremie je v ich krvi vrodené a umenie prenáša sa s otca na syna, na vnuka atd. Bratia Kopecký boli ale opravdu vo svojom umení majstri. V zajatí, dokiaľ nemali látky, hrali bez nich, so zhasnutým svetlom a verte, že svojimi vlasteneckými hrami, akoc Lešetínsky kovár. Jan Zižka z Trocnova, Pražania atď. rozdýmali niejedniemu v srdci iskru lásky k svojmu národu. A keď konečne sami si lútky vypracovali, brat poručík Zajer majstrovsky im ich vymaloval, krajčír ušil pre nich vhodr né rúcho — boto prvé predstavenie za frontom u Aldssima. Za púhych 5 ctm. bolo dovolenoi byť divákom prvého látkového divadla. Stráň posiata bola alpinskými klobúkmi a prišiel podívať s;a aj náš dedček Graziani. Opravdu — divy prevádzal Matej Kopecký so svojimi drevenými panák,ami a Kašpárek — pravý vzor excísara Vilhelma rozosmial i Talianov a náš dedček s provoláním „bravo“ neprestával. Je po divadle — a lútky kladú sa do kufrov. Kľudíne rozchádzajú sa hoši ku svojim odpočinkom, kd:e sa dlho: hovorí o dojmoch divadielka. 1 ak, ako nerozluční boli bratia Kopeckí, tak nerozlučné boly ich lútky. Všade, kam sme cestovali, jezdilo celé divadielko! a prišlo s nami i do našej matičky Prahy. Až milý čitateľ poide do Prahy, nech nezabudne si toto prehliadnuť v Representačnom doimie. Najde tam i bratov Kopeckých. Zahraničná zvesti. Talianske úsudky o návšteve prez Masaryka. Rím, 21. VII. Návšteva prez. Masaryka a jeho rozhovor s kráľom sú priaznivé komentované diplomatickými kruhami, kde sa poznamenáva, že po Benešovej nášteve, po obchodnej smluve a pražských oslavách italsko-československých vzťahy vstúpily do obdobia skutočnej spolupráce. „Tempo“ píše, že návšteva znamená, že medzi Talianskom a zdatným národom čsl. zmizlo mnoho z tých mrakov, ktoré po prímerí zatemňovaly vzájomné vzťahy po onom bratstve duší a zbraní, ktorého nikto z tých. ktorí sa zúčastnili vojny, nemôže zabudnúť. Časopisy prinášajú podrobnosti o návšteve prez. Masaryka v Ríme. Po obede, ktorý dával kráľ na počest prez. Masaryka odobral sa kráľ, aby odplatil návštevu do paláca čsl. vyslanectva. Odtiaľ v doprovode vyslanca dra Kybala navštívil prez. Masaryk „Penzión“, kde položil venec na hroby italských panovníkov. Potom položil na náhrobok sochy Ríma na oltár vlasti kyticu sviežich ruží s nápisom „Hrdinom za slobodu národa