Slovenský Východ, september 1921 (III/199-223)
1921-09-15 / No. 210
itPUBTtSKy UyCHOD iiniiWMMii wmr» ■ >ia«Kg>i»^^,^a«a«BmKgaBBaBaCTri«M«ii^^ <ttaMB»s«üeia<aaba^»twft<iM^MMat9M»iawM^ftMW«gaaaMMaMMBi^iaMB^^ ¥VCHOB! HiÄNO «SKRSM MNDCUUb | CISLO ZA 80 HALIEROV. ""[” V NEDEĽU A VO SVIATOK ZA 1 Kí. REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDÁSSY-HO ÜUCA. OSLO S. 0. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE CISLO 206. ----- TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO 53. Číslo poštovej Bporiteine 400.562. — FREDFLATOE i na mesiac 16 Kč, M itvrf roka 48 Kí, na pol roka 96 Kč, na eelý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč mes. — Do cudzozemska 36 Kč me*. "TTM T “ vydavateľ. "Zodpovedný redaktor" ~~“T" 37 ľ , T T"TM"””" iii» ročník. 1921» číslo 210. jAn hbdlIček. bugo filla. §Cosice»stvrtok 15. septembra. Zvíťazí rozum? Politika, akú prevádzajú inonárodní frakcie československej republiky, je politika negácie. Sú to hlavne Nemci a Maďari,, ktorí chovajú sa proti vláde aj proti celej republike passívne — t. j., nezasahujú aktívnymi spôsobom do politiky nášho štátu. Napriek tomu ale smažia sa využiť každej príležitosti k tomu, aby opozičnou politikou a často aj nepriateľským spôsobom obťažovali situáciu mladého štátu. Je to — jedným slovom označené — ‘politika negácie. A dúfajú, že touto politikou donútia nie len vládu k ústupkom v prospech •svojich požiadávok a na úkor republiky, aile že aj uškodia tým novému štátu. Ale pri tom tak Maďari ako Nemci zapomínají! na to, že československá republika, stávajúc sa na mierové smliuvy, má svoje postavenie v rade slobodných štátov zaistené a že teda táto politika môže len by,f príťažou,' ktorá viacej uškodí jej pôvodcom ako tým, proti ktorým je nameraná. Tejto nesprávnej a bezhlavej politiky všímajú (si aj ríšsko-nemccké časopisy. "V nedávnych dňoch priniesla „Vossische Zeitung“ článok o tejto nesmyselnej politike Nemcov v československej republike, kde píše: „Snáď by sa bolo snadnejšie podarilo týmto {nemeckými) politikom prvých dňoch opojenia mocou a víťazv stvom, aby, využívajúc svojich politických a hospodárskych síl, namáhali sa spoluovládať tento štát, ktorého stali sa občanmi. Tiež českí politikoviia nikdy nezapierali svojich národnostných požiadavok, keď vo Viedni sedeli, vo vláde. Spoluprácou v centrále viacej1 svojmu národu prospeli, ako púhou agitačnou politikou a politikou negácie.“ — To sú slová říšskonemeckého časopisu, ktorý dobre vystihol falošnosť cesty, ktorou politika našich Nemcov ide. To samé platí o Maďaroch. Nie politika negácie prospeje tomu, kto pomocou nej chce získať výhody pre svoj národ; alfe politika pozitívna, kde ide o systematickú spoluprácu v rámci štátu. Nie rozbiť štát. v ktororh žijeme a ktorý nám zaručuje všetky národnostné práva, ale Pracovať na vnútornej konzolidácil, a.' pri tom chrániť práva inonárodnej menšiny. To je politika, ktorá prospeje všetkými občanom republiky, ale hlavne tým, ktorí dnes stavajú sa na stanovisko' záporu proti štátu. Štát žiada spoluprácu všetkých. Keď niekto tejto spolupráci vyhýba alebo priamo útočí na život štátu — musí sa štát proti nemu brániť. Ze sa to stáva na úkor toho, kto proti štátu bojuje', je viacej ako samozrejmé a prirodzené. Zdá sa, že táto politika rozumu začína nabývat svoje miesto' i medzi Maďarmi. Snáď aj oni poznávajú, že zbytočným je ich romantizmus, tiahnuci ich srdce k Budapešti a že pomýšľajú na to, aby pozitívne dali sa do spolupráce s republikou. Aspoň proklamácia nqvej, práve sa zakladajúcej občanskej strany maďarskej na Slovensku pôsobí takým dojmom. Píravda, nevidiac akým spôsobom sa táto nová strana vytvorí, nemôžeme dnes povedať, konečne úsudku o nej. Vieme toľko, že jíe to strana meštianska. Ci skutočne v ďalšom svojom živote postaví sa na stanovisko aktívnej politiky pre republiku — je ešte otázkou, ale toľko môžeme povedať, že i tu, nech už ďalšie pomery sa vytvárať budú spôsobom akýmkoľvek #predsa preráža vedomie , spolupráce všetkých národnosti za jedným cieľom celistvosť republiky,a jej prospech.. K tomu cieľu musí smerovať ..pplitika každiej sírany .a tiež politika každej .národ- • noisti, ktorá dnes spolu s československýTM .'elementom vytvára našu republiku. Horn a c k ý. K príchodu prezidenta do Košíc. U príležitosti návštevy pána prezidenta republiky 21. t. m. v Košiciach vydal župan mesta Košíc túto vyhlášku: Dňa 21-ho septembra b. r.- zavíta do nášho mesta po prvý raz milovaný pán prezident republiky T. G. Masaryk. Som presvedčený, že ako po celom Slovensku, tak i v našom meste zpráva táto dotkne sa radostne všetkých občanov, bez rozdielu národnosti, náboženstva, triedy alebo politickej príslušnosti. Ved prichádza k nám hlava štátu a muž, ktorý oslobodil svoj národ a ktorý, čo veľký učenec a humanista, uznaný celým kultúrnym svetom pracoval a pracuje vždy za blaho celého človečenstva. Len seba uctí každý, kto sa ku tomuto Velikášovi umu a srdca cestou úcty a lásky pozdvihnúť snaží. Pevne verím, že obecenstvo mesta Košíc deň tento povznesie na úprimný a veľký sviatok a že svoju úctu a lásku k hlave štátu dôstojne a okázale prejaví i zovňajšou formou menovite četnou účasfou na privítaní a ozdobením domov a bytov krajinskými zástavami a iným vhodným spôsobom. Ked tedy celé obecenstvo mesta Košíc pozývam týmto k úprimnému a srdečnému privítaniu nášho milého prezidenta republiky prosím, aby všetky školy a ústavy, spolky, korporácie do fľ. t. m. přihlásily svoju účast na špalíre v präzídiume policajného riaditeľstva, kde pov vzájomnej dohode s nimi bude im vyznačené miesto. V Košiciach, dňa 14. septembra 1921 D r. Ruman, župan. Povedzme si pravdu! {Ostatná kapitola k diskuzii cr založení spolku profesorov Slovákov.) Pred časom' uverejnili sme v „Sloven skont Východe“ pod nadpisom „Povedzme si pravdu“ článok riaditeľa 'dievčenského gýmnázia v Košiciach V. Přerovského', v ktoromi sa neodporúčalo založenie osobitného i Spolku1 slovenských profesorov, keďže už jestvuje tiež na Slovensku Spolok československých profesorov. Na článok V. Přerovského odpovedali slovenskí professori prejavom, ktorom odmietajú, že by. boli sieparáťist- v mi,' pretože chcú podľa jednomyseľného odhlasovania so svojim „Spolkom professorov Slovákov“ postupovať pospolu ako organizovaný celok íso spolkom professorov československých. Prejav slovenských! profesisotnov vyhlasuje ďalej, ; žei príčinou založenia Spolku professoroM Slovákov Je zvláštne zachádzanie úradov so Slovákmi a z toho vyplývajúce záfeim'!. Ďalší osobitný , prejav proíessora na čs. štát. vyš. reálke v Košiciach Jána B :e m i a č a odmieta domnienku, Ze by azda boly do radov slovenských profesšorov prijímaní národne nespoľahliví ľudia a konštatuje, že slovenskí professori už mnohých odmrštili, v ktorých nevideli záruku roduvernosti. Ku prejavu Spolku Professorov Slovákov poslal našej redakcii riaditeľ V Přerovský toto vysvetlenie : „Môj ■ článok, pred niekoľkými týždňami po,d titulom „Povedzme si ■ pravdu!“ v „Slovenskom Východe“ uverejnený, zapríčinil mraoho' zlej krvi. Z toho všetkého, čo som akio odpoveď na svoje slová počul a čítal, poznal som, že idle tu o nedorozumenie, Jízapríčinené nesprávnym1' výkladom mojich slov. Preto, píšem toto vysvetlenie ku svojmu článku a tým so svojej strany celú vec zaklučujem. Mojim slovám nebolo dobre porozumené. Kto zpomedzi Slovákov pozná mňa a moje účinkovanie, ten veru nemôže povedať. že by som sa bol niekedy preukázal byt nepriateľom1 Slovákov, ale musí potvrdiť, že pravda je pravý opak toho, V svojom článku chcel som len odradiť kolegov Slovákov od založenia novej organizácie, chrániť starú a veľkú organizáciu professorskú, lebo som sa nazdával, že by bolo možné, (aby professori Slováci obhájili si svoje záujmy v tejto a že by sa tu mohla po prípade sriadiit tým cieľom osobitná sekcia. Keď som varoval pred ľuďmi nespoľahlivými, chcel som tým chrániť dobré {meno tých, ktorých poznám ako mužov statočných a národne povedomých; práve tak, keď som ďalej sa postavil v svojom článku na obranu čistej spisovnej slovenčiny v slovenskej škole, neisto mi o nič iné, iba o tú vec. ktorá musí byt najvyšším záujmom1 každého školského pracovníka a celého slovenského národa. Napádať slovenský národný cit a slovenské národné povedomie O'brážať, to mi nikdy ani na um neprišlo, lebo práve za jeho ‘povznesieme, vždy a všade pracujem' a budem pracovať. Kto dačo také v mojom článku našiel, ten veru zle čítal a nerozumel. Čo vari v mojich slovách videlo sa byť najhorším', bolo to, že som! Czambelovu Rukoväť pomenoval azjatiskbiu. 'Upozorňujem, že som; týmto)' slovom! neoznačil nič iné, iba túto knihu. Ale aj - v tom ohľade mám spokojné svedomie. Je predsa známa vec, že Czambel oduševneným priateľom' slovenského národa nebo 1. stál v slúžbe maďarskej, že jeho mluvnica v oddelení o slovesách a v skladbe nepridržiava sa mluvnice s 1 a v i ia n s k e j (nehovorím tú len o mluvnici českej, ale vôbec o silavianskej), ale je založená na podklade mluvnice maďarskej, teda mluvnice narodia, ktorý je p ô v o d u aziatského — a o d t i a ľ pochodí meno, ktoré som: jej dal. Že nebolo lepšej mluvnice, z toho nevyplýva, že Slováci musia sa uspokojit s Czambelom. ale práve preto treba sa pousilovať, aby sme čím skôr mali dôkladnú1 slovenskú mluvničtí vedeckú, ktorá by zodpovedala požiadavkám slavianskei j jazykovedy. Práce je mnoho a preto som si: žiadal svornú prácu, všetkých ľudí dobrej vôle a sústredenie tejto práce v Slovenskej Matici. Toto na vysvetlenie. Komu to nestačí, nech pozoruje moje účinkovanie, aby poznal, aký som. Viktor Přerovský. Zápisník. Život na Košických uliciach. Napísal: Jaroslav Lisensky, Toho, kto prešiel slovenské mestá, zvláště východné a južné, j- prekvapí skoro vždy jedno a to isté sostavenie a soskupenie ulíc a námestí dľa maďarského vkusu a rázu, rozpozná hned, kde je život najčulejší a najvýznamnejší. I mesto Košice je postavené dľa takého plánu. Hlavná ulica, obydlená výhradne bohatými rodinami a inteligenciou, je široká, dlhá a malebná, vyzdobená výkladnými skriňami najvýznamnejších obchodov, závodov a bánk, tiahnuca sa skoro po celej dĺžke mesta, v ktorej reprezentuje sa život všetkých vrstiev obyvateľstva; k nej na konci druží sa námestie veľkých rozmerov, obyčajne podoby nepravidelného trojuholníka, na kt^-om odbyvajú sa trby. Toto je základ mesta. Sem sbiehaju sa z oboch stran uličky úzke, menej výzdobné, ktoré spojujú opät iné, paralelne tiahnuce sa ulice s ulicou hlavnou. Pripadá to tak, akoby tieto chudučké uličky hladaly ochrany u svojej reprezentantky, ulice hlavnej. Už z toho vidíme veľký rozdiel medzi mestami západnými, kde pri výzdobe mesta berie sa zreteľ na celok, aby každá štvrf poskytovala niečo, čo oku lahodí. Preto teda i život pohybuje sa najviac len v uliciach hlavných a na tržišti, má zaiste tiež svoje charakteristické zvláštnosti, rozmanitosti a pôvaby, ktoré svojou zaujímavosťou nútia priamo v k pozorovaniu. Už ráno, ked samé mesto dosiaľ spí, s prvými zábleskami svitania, ha skôr prichodia a schádzajú sa ľudia ešte celého okolia, všetkých vrstiev väčšinou z vlakom a ponáhľajú na nádražie, ktoré od mesta je rozdelené veľkým parkom krásne upraveným, v ktorom obzvláště na jar býva mnoho ľudí, čakajúcich na odchod vlakov, starých, hľadajúcich občerstvenie pod mohutnými velikánmi, študentov učiacich sa, čo všetko tvorí krásnu smes farieb, aby čim možné najrýchlejšie došli na svoje miesta na tržisku, lebo tam, kde sa kto rozloží so svojim tovarom^ predáva. Tento tichý prúd ’preruší náhle a silné vyvolávanie predávačov novín, malých to dosiaľ škole neodrastlých detí i starších, ponúkajú noviny raňajšími vlakmi došlé, z ktorých veľká väčšina je maďarská. Na konci sadu rozchádzajú sa potom po celom meste, tak že v krátkom čase počuť už zo všetkých strán blízkych ulíc prenikavé volanie malých týchto predavačov novín. ■ 'v Deň a teda aj nový život začína sa skutočným ruchom, ktorý sa javí najvýznačnejšie v Mlynskej ulice, pojítku nádražia s Hlavnou ulicou a stredom mesta, kde prepletajú sa dva smery, z ktorých jeden tiahne sa k nádražiu, druhý k Hlavnej ulici, kde sa opät rozbieha na dve strany. Je samozrejmé, že život tu je najčilejši. Plné chodinky ľudí smiešajú sa v jeden hustý dav, pomaly alebo rýchle idúci za svojim zamestnaním, medzi ktorými preplietajú sa celé húfy detí a študentov, v malých i veľkých hlúčkoch smerujúcich k svojim školám, ktoré sú umiestené väčšinou po postranných uličkách. Človek by sa domnieval, že úderom zvonca na počiatku vyučovania, alebo ústredných hodín naraz umľkne tak živá predtým ulica. Je to však len nepatrná zmena, v celku zostáva ruch neustále rovnako živý, zvláště tam, kde* dedinčianky, stojace okolo chodníkov so svojim tovarom rozloženým v košíkoch a na plachte tvoria takto špalier, medzi ktorým prechádzajú ženy, gazdinky, kupujúce svoje potreby. Pestrost dedinského kroja slovenského a