Slovenský Východ, november 1921 (III/251-275)
1921-11-25 / No. 271
SHEWS UKHOD Roč. III. Čís. 27i. V KoSlcIach, v piatok 25. novembra 1921. Za 80 halierov. ANTON STRAKA i Rumunsko - maďarská Únia? (K článku dra. Jásziho ▼ „B. M. U."] Praha. 22. nov. Maďarská vláda po Karlovom puči — 2i úprimne, alebo nie, to uvidíme — zriekla sa Habsburgov. Avšak ani pri detronizácii ne'zriekh* sa štátnej formy monarchizmu. A niektorí maďarskí magnáti [hlavne sadmohradskí grófovia Bethlen a Bánffy] s plnou parou pracujú na |tom. aby rumunský král Ferdinand bol > zvolený maďarským kráľom, a takto vytvorili rumunsko-maďarskú uniu. V maďarskej politike panoval v poslednej dobe dvojitý smer: prevažná väčšina maďarských politikov pracovala na samovražde maďarského národa a výlučne z rytierskosti bola verná Nemcom — až po úplnú katastrofu, druhá menšia čas( však na čele s Károlyim a Jászim iste pred svetovou vojnou zaujala stanovisko, že jedinou spásou pre Maďarsko je spojenie ao Slovanmi, hlavne s Ruskom. Károlyi svojho času i pracoval a exponoval sa pre tento spolok avšak bez výsledku. Á to je pochopiteľné. Tento smer pred vojnou znamenal revolúciu v maďarskej politike. To znamenalo zmenil celú vnú- i tornú politiku Maďarska a hlavne vyvolit i si inú orientáciu k Slovanom, ktorí tvorili polovicu obyvateľstva Maďarska. O tom však Maďari nechceli ani slyšaf. A tak j hlas Károlyiho a Jásziho ostal nepovšim- I nutý, ačkoľvek znamenal jediný možný a : potrebný smer v maďarskej politike: za! Istiť si u svojich slovanských súsedov mier a priateľstvo, Maďarsko stojí zase pred voľbou politickej orientácie. A tu vidíme to samé. I Maďari asi tak kombinujú: Nemci sú poj razení. Dohoda je zaujatá proti nim, a . hľadajú miesto zničenej monarchie a ne- i vernej Itálie nového spojenca. Maďari sú i k tomu tak o samote slabí. A nemecká j politika hľadá styky so Slovanmi Maďari to vidiac — a tiež i z iných dôvodov, šilhajú po Dohode a hlavne koketujú s Italskom a Rumunskom, ktoré štáty tiež sú znateľne zaujaté proti Slo- I vanstvu. Tento mier rumunsko-italskej politiky nedá sa už dlho miernil pováleč- I nou solidaritou vífazných národov a štátov. A Maďari přikulhali k tým štátom, kde vôbec nie sú nevítanými hosfmi. A v tomto hľadaní smerov v maďař, skej politike znovu sa ozval dr. Jászi a v Bécsi Magyar Ujságu vyjadruje svoju mienku s tou samou konkrusiou, ktorá bola jeho politickým vyznaním vždycky. Dr. Jászi píše: Rumunsko-maďarská personálna Únia v očiach maďarských grófov znamená čiastočnú reštauráciu in! ťegrity a získanie vhodnej pozície k príprave revanšovej války proti Československu a Juhoslávii. Rumunsko-maďarská ríša v najkratšej dobe by znamenala trojspolok s Italskom a dosiahla neodvratne protislovanského karakíáru. Maďarsko by sa znovu dostalo do jarma cudzého imperializmu a stalo by sa vojenským skladišfcm rumunsko: italským, event i francúzskym. Nie je možno maf o tom pochybnosti, že rumunsko-madarská únia v najkratšej dobe b y sa dostala do stavu válečnej nálady s Československom a Juhosláviou so štátmi, ktoré i pri svojich chybách znamenajú väčšiu a vyspelejšiu možnost demokratického a kultúrneho vývoja v strednej Europe. Tieto protivy boly by silnejšie po utvorení nového demokratického Ruska, ktoré pritiahne k sebe Československo a Juhosláviu. Proti budúcemu germano-slovenskému sväzu by sa postavila táto rumunsko-maďarsko-italská spoločnost, ač- JkcJvek osud Strednej Európy leží v ru- Búrlivé zasadnutie pruského snemu. Výtržnosti komunistov. Berlín. 24. XI Pruský snem zasedal od včerajšieho poludnia do dnešného rána. Komunisti rušili jednanie pískaním, krikom, dlhými rečmi a hádzaním smrdatých pum. Komunisti obstavali debatu o novom jednacom poriadku. Odpor komunistov trval 12 hodín. Bol namerený menovite proti paragrafu 59. nového jednacieho poriadku, ktorý jedná o vylúčení poslanca, keby rušil sněmovně jednanie, a ktorým paragrafom by boli postihnutí hlavne komunisti. Napriek odporu komunistov došlo k hlasovaniu podľa mien o paragrafe 59., ktorý bol prijatý. Za hlasovania komunisti pískali a hučali bez prestania. Potom prejavil komunista Katz pochybnost o platnosti tohoto hlasovania, preto lebo niektorí poslanci jeho strany odovzdali niekoľko hlasov. Predseda Leinert na to oznámil, že komunistický poslanec Manžel odovzdal jedenásf hlasov a poslanec Wolfsteinova 7 hlasov, ktoré ale neboly počítané. Hlasovanie vyhlasuje sa teda za platné. Počas hlasovania podali komunisti návrh, aby bolo dovolené fajčit, preto lebo predsa v každej inej krčme sa fajčí. Návrh bol zamietnutý. Ale predsa si niekoľko komunistický poslancov medzi nimi i ženy zápalili cigarety. Vyzvaniu predsedu, aby prestali fajčiť, nevyhoveli. Nový jednací poriadok má podľa § u 94. nadobudnúf platnosti 21. decembra. Aj tento paragraf bol prijatý hlasovaním podľa mien a na to bol prijatý celý jednací poriadok za veľkej vravy komunistov. Celkom sa hlasovalo dľa mien 64 ráz. Potom bolo ustálené po dlhšej búrlivej formálnej debate, aby budúca schôdzka bola 24. t. m. odpoludnia. Schôdzka bola skončená o pol 6 hod. ráno Z Národného shromaždenia. Slovenské veci na programe. — Nemci proti Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Praha, 24. XI Predseda Tomášek zahájil 98. schôdzku o 13 hod. 20 min. Snemovňa začína podrobný rozhovor o štvrtej skupine štátneho rozpočtu. Posl Zemí nová [čs. soc.) zaoberá sa otázkou vyživovacou a bytovou. Jej strana sa vynasnaží, aby vláda pôsobila na banky, cukrovary, veľké továrne, e donútila ich staviť. Predĺženie zákona o ochrane nájomnikov je nevyhnutnosťou Ďalej žiada rozpustenie poľnohospodárskych rád a navrhuje, aby miesto nich boly dočasne dosadené správne komisie na základe výsledkov posledných volieb, Žiada vysvetlenie, prečo pozemkový úrad hneď po Karlovom puči nezbabal statky monarchistických magnátov na Slovensku a prečo i v zemiach českých nesiahol na veľkostatky. Rečníčka vyhlasuje, že jej strana rozhodne odmieta, aby naša republika vyptácala na vydržovanie Karlovej rodiny nejaké peniaze, i v tom pr páde, keby si toho Dohoda priala. Posl Medinger [nercec] hovorí proti tomu, aby Slovensko a Podk. Rus dostávaly rozličné výhody v rozpočte, zvláště čo sa týka investície. Posl. Oktavec [čs. soc. dem.J vytýka zlé'hospodárenie v slovenských lesoch, ktoré následkom starých smlúv s Maďarskom sa staly korisťou súkromných kapitalistov. Konštatuje s vďakou, že vláda prikročí ku zrušeniu týchto smlúv, ale malo sa tak stať už dávno. Konečne žiada, aby v Banskej Štiavnici bola sriadená vysoká škola lesnícka a banícka. Posl. Prokupek [nár. repl] upozorňuje. že čo najskoršie budeme museť zahájiť konkurenčný zápas s cudzinou, čo bude vyžadovať zlepšenie výroby. K tomu je treba prípravy školskej a vybudovania organizácií, ktoré by nahradily doterajšiu nedostatočnú podnikavosť jednotlivcov. Poľský sněmový program. Varšava, 24. XI Min. predseda Ponikowski požiadal sněmového maršala, aby pred novými voľbami do snemu, ktoré budú v marci r. 1922, boly prejednané ešte tieto zákony: 1. Zákon o volebnom poriadku do snemovne a senátu. 2. Zákon o národnej dani [dávka z majetku]. 3. Úprava štátneho bilančného hospodárstva. 4. Zákon o dani z válečných ziskov, 5. Daň vyrovnávacia. 6. Novelizácia zákona o výnimočnom $tave. 7. Zákon o potieraní protištátneho spiknutía. 8. Zákon o osobných legitimáciách. 9. Zákon o priemyselných daniach. 10. Zákon o zmocnení ministra financií ku zvýšeniu daní priamych. 11. Zákon o zlepšení mestských financií. Dodatočne sa oznamuje: Na včerajšej schôdzke snemovne bol v prvom čítaní kách budúceho demokratického, spolku germánskych a slovanských národov. Preto i Maďari i Rumuni spáchali by osudnú chybu, kedby zapredali svoje práva v tom novom demokratickom štátnom soskupení. Rumunsko-maďsrský spolok by konečne znamenal koreň novej, a krvavejšej svetovej války, ačkoľvek ani Rumunsko, ani Maďarsko nie je prinútené na osudný boj proti Nemecku a Slovanstva. Tak píše dr. Jászi, ktorý jasne videl a vybavený zákon o potieraní komunistických agitácií. Zákon bol odovzdaný snemovej komisii. Zahájenie nem.-poľskej konferencie. Ženeva, 21. XI. Dnes dopoludnia bola zahájená nem.poľská konferencia pozdravným prívetom generálneho tajomníka Sväzu národov Drummonda a dlhšou zahajovacou rečou prez. Calondera. na ktorú odpovedal nemecký delegát Schiffer a poľskí delegát Olszowski. Odpoludnia bola druhá schôdzka. na ktorej bolo jednané o pracovnom pláne a bolo usnesené, že látka bude rozdelená medzí 11—12 výborov, ktoré asi budú zasedať v Gdansku. Tretia porada, a ako sa zdá posledná porada v Ženeve, bude zajtra odpoludnia. vidí. že osud Maďarska je spojený s osudom Slovanstva. Maďarov je málo k tomu, aby mohli sprevádzať vlastnú politiku hlavne však takú, ktorá je namerená proti Slovanom. Môžu sa zapredať' do cudzej služby [francúzskej alebo italskej], ktorá event, má tiež protislovanské zámery, že jako spoľahlivý je však taký cudzí spolok — keď pri tom Maďari sú obklopení nepriateľmi ? nedôverujúcimi susedmi — to im snáď iasne ukázala svetová válka, Zápisník Karol Habsburg v HertenŠteine. Napísal Fr. Procházka. (Pokračovanie.) Karol vychádzal z Hertenšteinu zriedka, zpravidla potajomky. Verejne tohoto roku na Božieho Tela bol na procesí vo Weggis a šiel s celou rodinou okázale za baldachýnom. Okrem toho bol s družinou niekoľkoráz v Curychu, raz tiež usporiadali výlet na hrad Habsburg. V poslednom čase boly niekoľkoráz porady okrem Hertenštein, ked boly obavy, aby osoby, Karla navštevujúce, neboly videné ludmi Hortyho. českými, juhoslovanskými alebo inými, ktorých sa Karol veľmi bál. Čas bol rozdelený pravidelne podľa] dvorských predpisov. Audiencia, porady, hostiny, prijímanie rozličných návštiev. Z rodiny dochádzali do Hertenšteinu rozličné testinie, tetky tetičky, bratranci, sestřenice, dolej veľmi mnohí agenti zo všetkých koncov bývalej monarchie. V prázdnych chvíľach lovil Karol ryby v Lucemskom jazere. U dvornej tabule platilo za vyznamenanie, keď niekto dostal rybu, vlastnoiučne ulovenú „Jeho Veličenstvom“. Takú rybu, dostal aj v auguste Dvorcsák za to, že sa mu zvlášť dařily podniky na Slovensku a že mal vôbec najlepšie úspechy zo všetkých agentov Habsburgových. Na „cisárskom dvore“ žilo vyše 100 osôb, väčšinou služobnictva, chov, panských, podriadeného úradnictva. Vlastný „Hofstat“ bol obmedzený. Prislúchali do neho. Gróf Ledochowski, poľský šľachtic, ktorý zostal verný ako pes svojmu bývalému pánovi a robí mu „Obersthof meist era“. — Korvetný kapitán vow Schonta, kuchmister a hospodársky, ria-j diteľ. Mal na starosti správu dvora, ob-< starával náiom Hertenšteinu, Pranginsu atd. — Biskup dr. Seidl, biskup z Planej pri Tachove, človek, o ktorom v HertenŠteine hodorili, že je „katolisch verbohrt' idiotisch veranlagt“. Bol dvorným páterom a viedol výchovu deti. — C. a k. hejtman Werckmann, nedávno i Karolom povýšený na baróna, hlavný politický radca a tlačový šéf dvora. Werckmann vyberal z nemeckých, Čes-kých. maďarských atd. novín všetky zprávy, Karolovi lichotiace a viedol politickú akciu, pokiaľ mu dovoľovali maďarskí magnáti a princ Sixtus. Veľkú radosť mal z pravidelných zásielok tlačív Vrťátkových, ktoré mu i opatro-\ vali- priatelia z našej republiky. Na Vrťátkove slátaniny, na zásielky špinavej,, klepárskej tlače z Prahy čakalo sadychtivé a všetky kaviarenské klepy pražské sa v HertenŠteine pretrasaly ako vážne politické zprávy. Ďalej bola na dvore dvorná dáma grófka Karsenbroek, ktorá prišla za grófku Pálffy, ktorá z Hertenšteinu utiekla, vyzradila tajnosti Prónayovi, do ktorého bola zamilovaná a za ktorého sa vydala. Vec bola pre Karola mrzutá; mali totiž dvornú dámu na to, aby s Prônayom udržovala styky a donášala zprávy o ňom Karolovi; ale ona robila pravý opak. — Z rodiny žila na HertenŠteine jedna z mnohých sestár Zitty a matka Mária Jozefa. — Zástupcom maďarskej vlády na dvoie —\ oficiálne — bol tajomník ministerstvá zahraničných veci, von Borovicsényi; bývalý osobný sekretár Gratzov, ktorý sa nedávno oženil s dcérou českoslo-1 venského veľkostatkára, známeho grófa