Slovenský Východ, december 1921 (III/276-299)
1921-12-04 / No. 279
■•gTsfe^är ' , .'• \ . ~ " V každej domácnosti nech sa nachádza Erérr/I-foQ FŔvfltíCOVKA EPUNA' Všade Je k dostaniu. Hlavný sklad pre Vých. Slovensko Arnošt Schwarcz a spol. velkoobchodník KOSICE, Šrobárova ulica 18, gel; keď oátom niektorí Krasinovi pomocnici, ■vidiac úspechy sociálnych revolucionárov, priviedli mu londýnskeho zástupcu tš)io politickej skupiny, aby s nim vyjednával o prípadný kompromis bolševik00 so sociálnymi revolucionármi, fcrjasin buchnul zlostne na stôl a povedal; „Nikdy! Toto je vylúčené. Skorej sa dohodnem- s generálnu a monarchistami a nevylučujem takú dohodu. Ale s týmito judmi dohodnúť sa, znamenalo by n&šu smrť.“ ; Riasin hovoril úprimne ... Protivy sa stýkajú. Pokračovanie. Koniec článku Košická technika z 1. str. detne potreboval Na miesto tej školy máme postavit rolnické školy po dedinách. Lesnická vysoká škola v Prahe je zbytočná, tá má byt na Slovensku, poneváč i v rozpočtu Cechy sú preliminované na 5 mil. K. príjmu z lesníctva. Slovensko však má 240 mil. K. v rozpočte. Poukázal ďalej na nedostatky brati sla /• skej univerzity. Profesori nemajúv bytov! Škultéty cestuje do Martina, Česi do Prahy na noci To je ňa úkor zdravého styku profesora so študentstvom! Na nedicinskei fakulte v Bratislave je 80 pro c. žiďspvských poslucháčov 1 To znamená vážne nebezpečenstvo pre slovenský Iud- Žid nikdy nebude podporovat slovenský ľud, jeho kultúru ale nemecLo-maďarskú, ačkoľvek keď sa uchádza o miesto, bije sa v prsia: Ich bin ein Čechoslovák! PosL Pocisk volal v otázke košickej techniky k opatrnosti. Zariadenie techniky, získanie profesorov je fažká vec, ktorú neni možno v krátkej dobe riešiť. Posl. Oříška, napomínal študentov k zachovaniu národného svojrázu. Študent má byt vždycky a všade nositeľom národnej myšlienky. Vvslovil svoju obavu, žeby studentstvo košickej techniky sa odslovenčilo v maďarónskom ovzduší košickej inteligencie. Ďalej prehovoril red. Straka, ktorý rád uznáva že Praha má pre dnešné, v madarskom duchu vychované študentstvo obrovského významu. Je tiež pravda, že otázku košickej techniky neni možno v krátkej dobe riešiť, ale tiež neni slobodno ju nechať úplne padnúť. Žiadal prítomných poslancov, aby pracovali na tom, aby v budúcom rozpočtu už bola vsunutá položka na prípravné práce pre košickú techniku. Košice majú sa stať kultúrnym centrom nielen pre východné Slovensko, ale košické výborné vysoké školy majú sem tiabať tiež i študentov z blízkeho Poľska, Ukrajiny a z Ruska, aby takto staly sa Košice nositeľom slovanskej vzájomnosti. — Poukázal ďalej na smutná situáciu košického .streda* školského Studentstva a 3 potešením vzal na vedomie prejavy slovenských poslancov, ktorí ho uistili, že postarajú sa o štátnu výpomoc pre košický internát — Konečne vyzval pozornosť poslancov na košickú právnickú akadémiu. Právn’cká vzdelanie slovenských úradníkov dosialo uznania i na najvyšších miestach. V tom ohľade rozhodne stojíme nad českou právnickou výchovou. Politická a administratívna obroda Slovenska, súdy, pošta, železnice, mestské a policajné úrady vyžadujú mnoho právnic' y vzdelaných ľudí. Na to nestačia právnické fakulty. Preto primlúva sa o to. abv košická akademta bola úplne poslovenčená a prevzatá i pre,budúcnosť. Na takéto akademie máme súrnu potrebu, je treba, aby podmienečne prijatí úradníci na mieste mohli vedľa avojeho zamestnania študovať právo á složiť potrebnú štátnu zkúšku. — Predseda Ústredného Sväzu študentského žiadal ešte poslancov, aby pri týchto prácach boly do úvahy vzaté i myšlienky a návrhy študentov, a žiadal dalej, aby poslanci a žurnalisti sa viac zaoberali so študentským stavom a navštevovali jeho schôdzky a porady. Zahraničné zvesti. Stávka bude zahájená v pondelok! Mor. Ostrava, 3. XII, Dnes bola v Mor. Ostrave konferencia členov závodných rád, Ostravák o- karvinského revíru za značnej události. Na konferencii bolo rokovas é o priebehu vyjednávania so zamestnávateľmi v Prahe za súčinnosti ministra verejných prác Tučného. Potom b ia prijatá rezolúcia, v ktorej vyhlasujú: Pretože rokovanié o smiernom vyriešenie platových sporov neviedlo k dohode, a poneváč podnikatelia trvajú na snížení plotov a na tom. že scmluva z novembra 1920 ztratila platnost 2. novembra t. r., a že teda nie sú na podmienky tejto smluvy viazaní, baníci sa rozhodli od pondelka 5. decembra t. r. zahájit stávku. K tejto zprávě sa dozvedáme z príslušného miesta: Ministerstvo verejných prác vyslalo do Ostravy ministerského radcu Kríčku, aby pripravil pôdu k ďalšiemu rokovaniu na podklade kompromis ného návrhu ministerstva verejných prác Možno dúfať, že sa podarí v poslednej chvíli predsa len odvrátit stávku zdánlivé neodvratnú. Viedeftskf komunisti. Viedeň. 3. XII. Priebehom včerajšieho dňa prevedené boly v sekretariáte komunistickej mládeže potom v komunistickej z.iráyodajskej kancelárii Rosta domové prehliadky, pri ktorých niekoľko osôb bold zatknuté. Tiež v bytoch redaktorov časopisu „Rute Fahne* Frey ho a Rotha, boly prevedené domovně prehliadky. Posledné zvesti. Stavka typografov ja skončená. Bratislava, 3. XII Úradne sa oznamuje: Vyjedná vanie medzi "typografmi o majiteľmi tlačiarni bolo po celodennorp jednáni skončené tým, že sa obe strený dohodly. Práca v tlačiarňach na Slovensku bude znovu zahájená v, pondelok 5. t. m. Jeduotli é sporné body, ktoré boly dnes urovnané, budú podrobne stylizované zajtra říové ministerstvo v Maďarsku. Pešf, 3. XII. Ministerprezid -nt gróf Beti lén sostavil dnes .svoje nové ministerstvo lak: min. predseda g r. Betbléo, zahraničné min. Báníte vojenstvo Alex. fäieíicska, financie Ti- , , _ /SLOVENSKY "VÝČHÔPi ... ^ , Vzbúra proti boľševikom v Ukrajine. Lvovský „Roďnij Kraj“ oznamuje, že pri obsadení Žmerinky povstalci rozbili 23. sovietsku divíziu; väčšina rudých vojakov sa pripojila k povstalcom. • A tlačová, kancelária „Russpress“ oznamuje z Lvova, že povstalecké hnutie vzrastá i v južných veľkoruských guberniách, priliehajúcich k Ukrajine. O príčinách tejto vzbury na U- krajina píše „Varšavský Derjník“ „Za svobodu“, že povstanie bolo vyvolané komunistickým režimom, ktorý odsudzuje ukrajinských roľníkov-k po zaplatení a odvedení potravinovej dane k — smrti hladom, Roľnfetw* bolo pobavené pred dve možnosti: buď sa*rt hladom, a'ebo nový pokus • shod o* i e vlády násilníkov. Potravinová daň stanovená príliš .vysoko a jej nazaylataaie nasia so sebou nielén konfiškáciu všeíkaj úrady, a!e konfiškáciu pôdy , Svobada“ uvaraiňuja ako’dôkaz surového jednania s roľníctvom vyhlášku zásobovacieho revolučného súdu v Korostení, v ktorej sa nariaďuje všetkým orgánom komisariátu zásobovania čím najprísnejšie dbať na to, aby potravinová daň všade rýchle a v úplnom množstve bola odovzdaná. Protidaňová agitácia agentov Petljura a Savinkova v pohraničnom úzerrtí prinútila revolučný tribunal k sriadeniu kočovných revolučných súdov, kto rým sa nariaďuje vyšetriť všade osobne vinu dlžníka a v prípade presvedčenia z viny tohoto okamžite potrestať. Tresty sú nesleduiúcc: 1. uväznemie, 2. vimiíot musia zap’atiť ■daň v množstve dvojnásobnom, 3. konfiškácia celej úrody a 4. konfiškácia pozemkov. Revolučné súdy zahájily svoju činnosť 12. októbra t. r. Nemci musia platiť. -á fa zpráv anglických časopisov, žiadal Rfithenau v Londýne pre Nemecko päťročné moratorium pre platenie f válečnej náhrady, kdežto Anglická vláda vraj chcela povoliť len 3 ročné moratorium. Rozhodnutia vraj naholo ešte vyslovené, a!e — dľa j»*vesti z Londýna — vyjde Anglicko Nemecku v ústrety. 2e v tejto záležitosti jedná sa Jen o plang povesti, dokazuje táta árešná zpráva, dľa ktrrej Anglicko vyhlási'*, že Nefteako platiť musí: Paríž, 3. XII. kamislta poslala nemeckej viŕáe tat» sdele*ie: Reparačná komisia »r i r® »»í im aémock*j vlád# svoje ústne vyhlásamf». kt*ré ríšokamu kancelárovi za svijW harlíaskék* * aby tu učinila. Keparačná k**i»la vyzýva naliehavé nemecká vlád*«, abv *«s uhlového o dosiahnutie potrsbnélt* ý*".<®rtťa «udrch devíz tým, že by ich si®?.: trite hoď u štátnych príslušníkov, liter? xeajt sr**i»tek v cudzine, alebo u zahraničných požičiavateľov, bar GUll«y, vnútra gróf Klebesberg, obchod Hegye ibalmi, kultu* Jozef Vass, polnohospodárstvo Ján Mayer, spravodlivosť Tooacsáayi, soc. pečlivost F. Bernciák, výzva Teiffy. aby mohla zabezpečiť splátky 15. januára a 15. februára 1922. RepamČná komisia nadobudla presvedčenia. že nesnádze, s ktorými nemecká vláda sa stretia, sú úzko spojené s terajším poklesom ■ kurzovej hodnoty marky, a že ich p- aha je skôr finančná než hospodárska. Tieto nesnádze spočívajú veľkou mierou v tom, že nemecká vláda nechopila sa potrebných prostriedkov u ríšskej banky, aby rozpočet bel uvedený do rovnováhy. takže by nebolo treba hradiť verejné vydama stále väčšou a väčšou mierou na úver Ríšskej" banky, stálym rozmnožovaním obeživa, ktoré je následkom týchto úverov vláde »osky to vsíných. Reparační komisia vyzýva nemeckú v’ádu čfm najdôraznejšie. aby porobila hneď všetky opatrenia, ktorých je treba k uzdraveniu finaň£rieJ situácie. — Podpísaní Dubois .a r':...'"'bury. • Porady baníkov o stávke. Mor. Ostrava, 3. Xil. Dies ráno o 9 bod bola zahájená konferencia, závodných rád. OsJtravsko-karvinského kamenouhoľnébo revíru. Na konferencii bude podľa všetkého odiilasovaná stávka baníkov. Na pondelok svo láva sociálno demokratický robotnícky výbor pre hospodárske otázky plenárniu schôdzku závodných, dielenských, a odborových dôverníkov, funkcionárov všet kých odborov a dôverníkov miestnych politických organizácií Veľkej Ostravy schôdzku, na ktorai. búda. iednaná _ o.ho-. ________4- decembra 1921, .Národný Klub v Košiciach usporiada dnes nedeľu 4. dec. 192i 11. hod. predpol. v Národnom d:vpi Hviezdoslavovu tryznu spodárskej situácii a odborovom boji robotníctva. V celom revíre je pokoj. Dnes sa pracuje všade normálne, Na-’-acuje- sa len na niekoľkých šachtách, ku. už pred tým sobotňajšie a pondelkové práce boly zastavené pre zlý odbyt. Pašie podal dennom. Belehrad, 3. XIL Ministerprezident Pašič podal demisiu celého juhoslavianského ministerstva pre roztržku radikálov s demokratmi. Burza. Curych, 3. XII. Berlín 2‘40, Viedeň 015. Praha 570. Holandsko 186 75. Nový York 5 23. Londýn 2118, Paríž. 37 85. Milán 2215, Brusel 36 60, Kodaň 99 30. Štokho;ra 124'25. Na oltral dir. Obrana mravnosti v Berlíne. Minulé dni bolo v Berlíne súdne pojednávanie obžah by proti hercom a herečkám zúčastneným na predstavení známeho divadelného kusu „Kolo" | Reigen] od nemeckého spisovateľa Schnitzjera. V podstate obžaloby jednalo sa o obvinenie z prečinu proti verejnej mravnosti, lebo tento divadelný ku? zaoberá sa riešením problému pohlavnej lásky. Aby ruoMo byť zistené, č! obvineme roá svoje dôvody, bolo usporiadané zvláštne predstavenie tohoto k su pred súdnym senátom a na zc ate toho boli všetci obžalovaní oslobodení. V odôvodneniu o:.i bodzovecmho rozsudku sa vrství, že podstatou dotyčného kusu je mravnostná tendencia a preto závisí to len od poď nrí, ked tento kus nemá robiť pohoršenie, lebo spisovateľ chce poukázať iba na to, ako ne:h tne sa odohráva radostný život a nechce budiť smyseľnosf a tým m cnej pohoršenie. Toto presvedčení nadobúdoi súd na základe videného predstavenia, pri ktorom i tie detaily, ktoré by mohly vyzn ef dráždivé, boly tak upravené, že nie je dôvodov k k obvineniu. Tento proces proti „Kolu“ nie je však ojedinelým z toho druhu procesov, lebo berlínske štátne zastupiteľstvo podalo viac podobných žaiôb. pri ktorých sa v podstate jedná o ochranu mram st. Tak na príklad jednelo sa o žalobu proti iď-mu románu, ktorý poiednáva o znovuzrod, ní a či vykúoení radosti I v tomto prípade bol obžalovaný soisova'.eľ a nakladateľ románu oslobodený, hoci s upozornením, že niektoré časti románu sú n dané .nemravne. ale bez zlého úmysl«. .Okrem toho je ešte niekoľko žalôb toho druhu, ktoré budú teprv pojednávané. V ceľku je toto „hnutie“ na obranu mravnosti pozoruhodným dokladom súčasných pomerov v Berlíne b Neitieeku 1 obec a možno súdif, že je to tiež svojho druhu reakcia, ktorá vyplynula zo samozrejmých príčin, vzniklých nie len v dobe po voine. ale viac ako ovocie - upjatej a falošnej morálky nemeckého „Herrenbolku“, ktorý vždy pred svetom výnasal svolu mravnú vyspelosť. A m»s ie sa -abádať, že tí istí Nemci, ktorí sa toUo rozčuluiú nad „nemravn-cťou” v t;uicach. sú tej mienkv, že nezachovávať snuu y medzi jednotlivými štátmi nie fi :V xv nosf. ,. , Z toho vidno zas len pravdivosť porekadla, že nie je všetko zi t uu, c. ligoce. A toto by si mali uvedomiť i „naši Maďari, ktorí vybudovali svoju kultura u politiku dľa nemeckého \zoru. ..... ^ -AUitr vftZ.'.1-'ri". a železný nábytok vrtké po’tele od ISO detské voskle od 395- iimvvadlá asi Kí 3d- wsi®Objednaný navonok «ybavuiú sa obratSm nošty. .Kotešovoc ^pol, KObiCE, Poštová ul« č. Ttilpinn ť* Rl.fi6,