Slovenský Východ, január 1922 (IV/4-25)

1922-01-14 / No. 11

Roi. IV. Čis. II. I y KoSiclach. v sobotu 14. januára 1982. "| Za 80 halierov. Boj o cesta k mieru. Košice. 14. januára, Dojem, ktorý vyvolala na cannesskej konferenc i demisia francúzskeho minister­­piedsedu. bol trapný. V parížskom natla­­meňte postavila sa pravica oproti Brian­­dovi, ktorý vyšiel z republikánsko socia­listickej skupiny a francúzsky minister­­predseda stiahol z to o konzekvencie. Fr ncúzsky šovinistický nacionalizmus, ktorý schvaľoval Briandovu politiku na londýnskej a washingtonskej konferencii, lebo dosiahla úspechov pre francúzske veci, postavil sa rozhodne proti Briandovi. ekonáhle začal robif fakticky po itiku mie ru a učinil k vôli shode so spojencami formálne ústupky. O čo vlastne išlo? Išlo o pokoj, o mier a le šiu budúcnosf vykr­vácanej Earopy. Preto spojenci na konfe­rencii v Cannes vy n esli revolúciu, ku kto­rej oripojil sa i francúz. ministerpredseda Briand, aby bola svolaná hospodárska konferencia, na ktorej by sa zúčastnily i Nemecko a Rusko. Briand nemohol rezo­lúciu odmietnu? akonáale sa ostatní spo­jenci vyslovili za ňu. A Bri nd učinil dobre, že neostal stranou. Len že francúz­sky šovinizmus nechce pochopiť skutočný stav europských vecí, nechce pochopiť, že Europa potreb 'ie predovšetkým mieru e hospoda-skej kuzolidácie, a že je radné a účelné zapFhauť všetky š'ály a národy v Europe do velkého diela výstavby ho­spodársky zruinovanej a zbiedačenej Európy Hospodárska kríza Európy má dve zá kladné príčiny, k oré sú tesno spiate Jedna príčina: vypadnutie Ruska z europ­­-'-'‘ho života. S Riskom ic te Anglicko svoj so jífcjia 1 feranta. Ď~:*há jju ztrati a Europa am ^ naiväčáieiio koiižumei % LiU prič ňa: úpadok au nei sily s ropy. Vypadnutie Ruska z europ-nc. hospodárskeho života znamená ohromu, úpadok výroby a slabá kúpna sila stred nej Európy zase snlženie spotreby. Samo sebou sa rozumie, ak chceme mať riadny hospodársky život v Euro-e. mu­síme sa poradiť i s tými štátmi, ktoré sú pravda porazené, aie predsa patria do organického celku európskej hospodár­skej štruktúry. Bez tohoto neni možné predstaviť si úpravu europských hospo dárskych vecí. A francúzsky minister­predseda správne chápal situáciu, ked sa rozhodnul za rezolúciu, ktorá dovoľuje orí stup k poradám Nemecku i Ruska, Poli­tika Lloyd Georgea, ktorí cieľavedome odstraňuje všetky prekážky soskupuiúce sa pred europský problém, sleduje ten­denciu úplného sanovania a obnovenia europského hospodárskeho života. Lloyd George vie dobre, že akonáble všetky štáty počítajúc i Nemecko sa budú môcť zaujímať s ruskými vecmi a dohodnú sa o určúých zárukách, ktoré budú žiadať od boiševikov, sovietska vláda nebude sa môcť Jabko vyhnúť týmto záväzkom. A europský hospodársky sjazd poskytne konečne príležitosť — prvú od Brestu Litovského — k formulovaniu a ochrane národných záujmov Ruska pred svetom Nemecko a o tatné štáty s rednej Eu­­pooy s Ruskom sú tie štátv, ktoré faosoo­­dársky naiíepšie zauiímaiú Anglicko. Fran­cúzska politika, ktorá svojimi proti»-e vo lúč­nymi intrikami úplne osihotiia Rusko a S prehnanými požiadavky pohnula javinu perneckej priemyslovej konkurencie, s obi­dvoma týmito vvsledky poškodila naivia­cej Anglicko. Budovu konsolidácie europ­­saého pospodarskebo života držaly tri hlavné piliere: Angúcko. Nemecko a Rus­ko, Ku týmto trom hlavným pilierom sa bnpojil štvrtý : v Malej Dohode soskupená jtredná Europa. Zo št-roch hlavných pi- Serov dva sa srútily vo svetovej vojne Angucko následkom reparačných chýr foio vystavené citeľným pohromám t stredná Europa sa ešte ani nezo ta vitaj Predohra demisie Brianda. Búrlivá schôdzka francúzskej snemovne. V poslaneckej snemovni po prívete predsedu mal sa slova min. predseda Briand. Vyhlásil, že nevie, či je povinno­sťou zástupcu francúzskeho štátu, aby bol teraz inde. {Odpor na ľavici). Potom pripomína vyhlásenie, ktoré dal v odpo­veď na dotaz poši. Klotza. Vraví ďalej, že vláda nestavia parlament pred hotovú u­­dálosf, ale podáva parlamentu zprávy o poradách, čo dosiaľ robila máloktorí vláda- V Cannes sa pre'ednáva vážny problém reparačný a otázka obnovenia Európy — veľmi mnoho sa hovrí o miere, a’e ie treba maf odvahu urobiť skutky, ktorých je treba, aby mier bol uskutoč­nený- Jestli však sa tieto skutky nestanú bude ľud ešte veľmi dlho čakať na mier. Konferencia janovská bude rýdzo ho­rárska a národy, ktoré sa jej zúčast­nia budú museí prevziať určité záruky. roč je stále prerušovaná. wzvva BrVnd SV0,fHl ? ,sne­movne. aby>e4lÜOP't *? mieste, jestliže Fho r 5 pre ’ ■ iú výkrikami Francúzsko v rV.. 3, komisii nemá väčšinu a je i>. '-e O-v tórium pre Nemecko bude schválené. (Sú­hlas na najkrajnejšej íavici, ale časté pre­­tušovarie rečí, výkriky a hluk na pravi­ci). Svclenie k odkladu platcn’a pre Ne­mecko je teda isté a francúzska vláda sa zaoberala hájením záujmov svojho štátu- Jesthže bude zmenený platébný plán, bu­de Francúzsko žiadať záruky a dozor, aby Nemecko dodržalo podmienky. Poneváč však pravica Brianda neustá­le prudko prerušuje, skladá min. predseda svoje listiny do tašky a chce oPustjf tríhúnu Je však zadržaný slovami predsedu sne­movne a za hlučného súhlasu troch štvrtín poslancov vystupuje Briand opät na reč­nícku tribúnu s ktorej už sostúpil- Briand pripomína, že jeho predchodco­via netušili pok'es marky a zdôrazňuje, osoh, aký pre oba štáty má dohoda Ang­licka a Francúzska. Rozhorčene protestu­je proti vybehaným zprávám, podľa kto­rých Anglicko robí uzavretie smluvy zá­vislým na podmienkach, ktoré sú pre Francúzsko neprijateľné, poneváč sú nedô­stojné- Briand s pohnutím vzpomíná spo-Lloyd George správne pochopil situáciu, ktorá v tom kulminuje, že srútenú hospo­dársku budovu Európy len vtedy možno znovu úspešne vystaviť, ak sa súčastnia budovania všetky národy Európy a ked sa vybudujú všetky štyri piliere silné, na ktorých sa dá vystavit nový hospodársky život. Toto pocho i i Briand, i on sledo­val tento istý c eľ. ale pravica parížskeho parlamentu nepraje si mieru, a chce silou­lupráce armády francúzskej a britskej, francúzskeho a britského loďstva a cení vyšoko anglický sľub. že Anglicko sa po­staví do bok Francúzska so všetkými po­zemnými a námornými silami, keď budú hranice francúzske ohrožené- Ktorýsi poslanec prerušil tu min. pred­sedu výkrikom, že Anglicko nemá armá­dy. Za tento výkrik bol predsedom veľmi °nergický volaný k poriadku. Briand vyhlásil, že podobný výkrik v snemovne, ktorá bola zvo’ená hneď po vojne, je nedôstojný. Ďalej vyhlásil, že r' oá práva vrátiť sa na svoje miesto, keď není bezpečný pred ranou dýkou-Nemôže hovoriť, že mám súrnu morálnu oporu- {Pohnutie na všetkých miestach.) Cítil som, že nepožívam celkovej dôvery. (Protesty v strede a na ľavici.) Ale i tak považujem rozpravy so spojencami za osožné- Chcel som hovoriť, že by som nikdy nezanedbal záujmov Francúzska a chcel som sa postaviť proti všetkému, čo bolo už hovorené. Teraz môže nasledovať iný-Briand sostúpil s rečníckej tribúny s posunkom malomyslnosti. Tri štvrtiny prítomných poslancov mu tlieskalo. Min. predseda zasadol na svoje kreslo. Mnoho poslancov mu preiavuie súhtos, ale k všeobecnému údivu Briand chvtil tašku na spisv a odišiel zo zasedacej siene, súc nasledovaný všetkými nrn’strami. Poslan­ci ľavice a stredu tlieskajú. Schôdza bola potom odložená-Briand odohral sa hneď do Flysejského paláca, abv oh ásil demisiu kabinetu. Dojem zprávy o Briandove! demišií v Cannes. Cannes, 12- I­So strany nemeckej sa oficiálne ozna­­muie: V dnešnej odpoludnej schôdzi Naj­vyššej dv skončil ríšsky minister mimo íi< dr. R a t h e n, a u vývody, v ktorých w’ožil opatrenia, cJ ^tané ríšskou vládou c:eľom odstránenia firtaiýčn.ých 'nžkosti- V dobe schôdze prišla z Parí^,znráva c odstúpení Brianda, načo francúzskýx zá­stupca Loucheur opustil Najvyššiu ra* du. Keď dr- Rathenau skončil svv. vývody, vyhlásil predseda L1 oy d Geor­ge. že ie pochybné, či Najvyššia rada ie schopná 'sa usnášať bez účasti jednej zo spoieneckých vlád. O teito otázke musí rozhodnúť najprv interná porada a preto, schôdza bola odročená. Demisia Briandova je definitívna. ** Paríž, 12. januára Zástupcom tlače potvrdil Briand. že je­ho demisia je definitívna, peneváč má dôjem, že sa neteší dosť účinnej podpo­re. Briand vyslovil poľutovanie, že vý­sledky konferencie v Cannes nie sú dla zásluhy oceňovpné. V príčine reparácii odhodlali sa spojenci k úsudkom bez to­ho, že by práva Francúzska boly tým dotknuté. Briand znovu dal výraz nádeji, že jeho nástupcovi podarí sa dokončil úkol. ktorý on započal. Briand Paríž, 12. I. mocou zastaviť výzvu. Clemenceau, ktorý si v minulom roku založil nový denník, okolo ktorého sa soskupily všetky fran­cúzske reakcionárske kruhy, zase hýbe kulisňatri, a jeho priateľ Pnincareé sa orať objavuje na obzore. Však raz len musf prijsf k porozumeniu medzi národa­­mi, lebo to vyžaduje záujem Európy, ale vyžaduje to i záujem francúzsky, Co je s Javorinou? (Pôvodná zpráva „Slov- Východu).“ Praha. 13. L Posl, dr. Lukavský predniesol vo vý* konaom výbore koalovaných strán dotaz ua ministerského predsedu dra. Beneša, co je pravdy na zprávách o Javorine poneváč klub poslancov strany r ár. de­mokratickej je proti všetkvm takým zme­nám hraníc. Min. predseda odvolal sa na svoje vyhlásenie v teito veci, ako i na arei a v prezidenta republiky a vyhlásil, že tu žiadne záväzky neiestvuiú, a že ide o schválenie smluvy, tak ako bola ujedna­ná, — „Národní Listv“ sa dozvedajú, že otázka Javoriny agitáciou v Poľsku stala sa otázkou prestíže Poľska. Je pravdepo­dobné, že minister Skirmunt pre túto agi­táciu padne a že aj smluva Českosloven­sko poľská je vážne ohrožená. Domáce zvesti. Nansen Benešovi. Praha, 13. januára. Cestovateľ Nansen zaslal ministerskému predsedovi dru Benešovi tento prejav: „Blahoprajem srdečne za skvelú pomoc ooskytnutú ruským hladujúcim. Som zvláště šťastný, ked počúvam, že dr. G:rsa bude vás zastupovať v Moskve pri akciách v rámci našej generálnej shody. Som istý. že jeho zkušenosti a vzájomná kooperá­cia s našou exekutívou bude mať najväč­šiu cenu pre budúcnosť celej pomocnej akcie. Prosím, aby ste tlmočili pánu pre­zidentovi výraz mojej hlbokej úcty a prajem si, aby táto pomoc slovanskej sesterskej národnosti vhodne urýchlila všeobecnú európsku akciu pre ekono­mickú rekonštrukciu Ruska, Dúfam, že budem mat česť uvid;eť dr. Masarykovu zastupovať Československo v Ženeve 15. januára. Nové stanovy Čs. A. F, (Pôvodná zpráva ..Slov- Východu)-“ Praha. 13. ianuá Ministerstvo vnútra schválilo s Československej asociácie foottJÍ Československého sväzu ľieto slanovy vstupujú okafoo nostf Já Maďarské divadli [Plôvodná zpráv, Deputácia mads ku na čele s riaqH vila vládne krulS tom, jaké stanoviska skei divadelnej sezfl kruhy proti tomu t riadite! Farago teda nie sozóny. Mad* rské by zahájené v máji v Referáty pre PodkaN v každom minist (Pôvodná zpráva „Slov- Vý Praha, 13. Na základe usnesenia ministerskej” má byt Dri každom ministerstve sriadl v najbližšom čase zvláštny referát pr| záležitosti Podk. Rusi. Cs. koruna na dánskom trhu. (Pôvodná zpráva Slov- Východu-) Praha, 13. januára Dánsky kráľ podpísal dekrét, ktorým si uvádza záznam československej korunj na burze kodanskej. Pov uskutočnení zá známu našej koruny v S'okholme a Krí stianii prichádza teraz i Kodaň-

Next