Slovenský Východ, máj 1922 (IV/100-123)
1922-05-14 / No. 110
Ročník SV, Cis. 110. V Košiciach, v nedeľu 14. mája 1922. Pôžička 30 miliónov Kč pre Košice. Jednanie s anglickým koncernom. (Od zvlášt. zpravodajcu „SI. Východu“). Košice. 13. mája. Mesto Košice počas vojny, keď malo veľké výdavky a nepatrné príjmy, sa zadižilo. Vojna sa síce skončila, ale dthy zostaly, ktoré musí mesto čím najskôr zaplatit. Poneváč ale peňazí tu niet, musí mesto pomýšľať na väčšiu pôžička. V záležitosti tejto pôžičky odcestuje mešťanosta dr. Mutňanský zajtra do Bratislavy. Prahy a Plzne. Pred nedávnom totiž započalo sa v Plzni vyjednávanie s istým anglickým finančným konzorciom cieľom pôžičky pre mesto Košice vo výške 30 miliónov Kč. Mestská rada zaoberala sa touto záležitosťou a poverila mešťanostu, aby dalej v tejto veci v mene mesta jednal. Mešťanosta odíde najprv k ministerstvu do Bratislavy a keď toto pôžičku schváli, odíde do Plzne, kde členovia tohoto konzorcia sa zdržujú. Mešťanosta dr. Mutňanský bude tam asi týždeň. Anton Straka: ,, V jednote sila. Praha, v máji 1922. Náš politický život stoji dnes v plnom ínamení nesvornosti, zvady a disharmonie. Namiesto jednotnej práce na poli hospodárskom, kultúrnom a politlcKom vidíme šírenie sa zúrivej nenávisti. Z toho ovšem len naši nepriatelia majú radosť. Bohužiaľ mnohým vodcom davu vstúpila do hlavy pochvala maďarských novín a politikov. Je isté, že žiaden rafinovaný budapeštiansky íredenta by nebol vstave s takou fanatickou nenávisťou pracovať proti základu štátu: svornosti, jako to robí, maďarským agentom Tukom štvaný Hlinka, Juriga a spol. Dobre Tudovci robia opozíciu. To by sa dalo omluvit, konečne zdravá opozícia je potrebnou časťou politického života. Každý štát, každá vláda má svoje chyby a vady, ktoré sa majú opravovať, to však, čo sa u nás na Slovensku začína robiť, Je už nie opozícia, to je viac: vnútorný rozvrat. Je to opozícia proti Jednote, proti svornosti je to zločin, ktorý ničí a žerie vnútorné sily slovanských štátov. Z toho len Maďari majú obrovskú radosť a síce tak u nás, jako v Maďarsku. Čítajte tie referáty, tie pochvaly a chválospevy na predákov rozvratných snáh, čítajte tie kombinácie, tie osmeľujúce, štvacle články, ktoré sa denne objavujú v maďarských novinách, a uvidíte jasno tú neprajnú situáciu,ydo ktorej sa dostáva náš verejný život Okolo nás sa všetko organlsuje v jednotný front proti nám na zásade hesla: v jednote šila! Komunisti všetkých národností sú jednotnom tábore. Maďari majú svoj pov litický sväz, v ktorom sú tri maďarské politické strany: kresť. soc., agrárna a strana práva. Nie sú členmi sväzu soc. demokrati a komunisti. To je pravda len formálny rozdiel, poneváč v skutočnosti pracujú za jednotným národným a protištátnym cieľom. Ani soc. demokrati ani komunisti sa nestavajú proti sväzu a jeho ustanoveniam. Dr. Korláth v Podkarpatskej Rusi má takej autority, že jediným slovom zakríkne časopisy, keď sa začnú vadiť, a nikto sa neodváži protirečiť. Oni vedia, že v jednote je sila. Vie to dobre i Hlinka. Veď len nedávno tak pekne radil Nemcom v „Morgenzeitungu“, aby sa nehašterili, ale aby vytvorili „na ochranu svojich práv“ jednotný silný front proti Čechom. Nemcom to vie radiť Hlinka, u nás na Slovensku však práve on je to, ktorý — nie práve dľa vzoru Kristovho — pracuje horečne na tom, aby meno „Čech“ tu nikto nevyslovil bez tej najväčšej nenávisti. 'Ačkoľvek to vie i on i každý z nás, že na tom, že sme sa oslobodili z maďarského jarma lvl podiel majú práve Česi. Po prevrate ostali sme o samote. Maďari sa nám posmievali a prestali pracovať na pošte, železnici, v úradoch, školách a továrňach — a tu rýchla česká pomoc nás zachránila od hlbokých vnútorných otrasov! Česi boli to, ktorí ukázali Maďarom, že sme životaschopní i bez nich, my by sme to nikdy neboli dokázali vlastnými silami Preto nenávidia tak veľmi Maďari Čechov, a preto objímajú každého, kto tú protičeskú nenávisť rozširuje na Slovensku — hlavne medzi Slovákmi! Preto tiež i tak chvália Hlinku a sľubujú mu pomoc! Hlinka však ide ďalej. Pracuje on nielen proti Čechom, ale tiež nenávidí i tých Slovákov, ktorí sa neklaňajú pred nim a pred jeho modlami. Je on stelesneným duchom nesvornosti, ktorá žerie sily obrovského slovanského národa a robí z neho malé, neschopné dieťa. Dokiaľ boli Slovania pod kančukou, aspoň v túžbe po slobode boli jednotní. Teraz však — zdá sa — roztrhla sa i tá posledná niť medzi nami? Je to zaiste veľmi smutné, keď Hlinkoví maďarský luterán, žid a liberál a aj rozvratný komunista je milší, ako hoci i ten najkatolíckejší Čech! Z toho vidíme, jakým humbugom je katolíctvo ľudovej strany! V národnom ohľade je to samé! Verejne vystupuje s Nemcami a Maďarmi — ktorí by nás ešte dnes zatopili v lyžičke vody a znovu rozdelili medzi Nemecko a Maďarsko. Je priamo úžasné to nemecké štvanie v Čechách. Ako sa tam hovorí na shromaždeniach, ako píšu nemecké noví ny, to by sme ani neverili. Tam sa stále otvorene hlása boj a revolúcia proti republike a pripojenie k Nemecku. A tí ľudia sú Hlinkoví priatelia! Od nich žobre pomoc, a tiež im sľubuje pomoci! Naši Maďari tiež nie sú lepší, ani o mak. Hlinkoví sú však dobrí. Hlinka svolává do jednotného tábora všetky protištátne nepriateľské živly v znamení nenávisti. Proti nemu a jeho snahám majú sa postaviť všetci, ktorým sa vážne jedna o to, aby základy nášho štátu a jeho budova bola tak silná, aby ony bezpečne mohly odolať nemecko-maďarsko-komunisťickoľudáckym útokom. Túto silu nám poskytne výlučne len svornosť a jednota. Musíme sa užšie primknúť jedon ku druhému ako Česi, tak i Slováci a pracovať spojenými silami, aby sme udržali to, čo sme spojenými silami vybudovali. Telegramy. Železničné nešťastie. Košice, 13. V 13. t. m. o 5. hod. vykoľajil sa nákladný vlak čís. 187 s 12 vozmi na trati medzi staniciami Hrabušice a Poprad-Veľká, Osobná doprava udržuje sa prestupovaním. Prerušenie potrvá asi 10 hod. Poranený nebol nikto. Príčina nehody sa vyšetruje. Na obranu socialistických revolucionárov. Berlín, 13. V. „Berliner Lokalanzeiger“ oznamuje, že bývalý minister spravodlivosti a vodca socialistov Vanderveld odíde dnes dopoludnia do Moskvy, aby obhajoval boľševikmi uväznených soc. revolucionárov pred revolučným tribunálom. Proces budí veľkú senzáciu a potrvá asi 14 dní. Okrem Vandervelda pribudne ešte niekoľko vodcov soc strán z Nemecka, Francúzska, Anglicka a Talianska do Moskvy, aby kontrolovali nestranný priebeh procesu. Len 6 miliárd mariek. P a r í ž, 13. V Vo vládnych kruhoch počuť, že pôžička americká poskytnutá Nemecku dosiahne najviac 6 miliard zlatých mariek. Prezident amerického syndikátu Morgan vyhlásil, že táto pôžička je prvým pokusom o-medzinárodnú pôžičku, ktorej bude pozdejšie nasledovať americká pôžička pre štáty strednej Európy. Jedná sa pri tom o Poľsko, Rakúsko a Juhosláviu. 140 : 100. Pešť, 13. V. Opozičný „Világ“ tvrdí, že vládna strana nedostane viacej než 140 mandátov, takže by opozícii pripadlo asi 100 mandátov. Podľa „Pesti Naplň“ vyhlásil hl. župan min. predsedovi, že opozícia bude mať všade pôdu. Na útoky legitimistickej tlače upozornil prednosta Tlačového Odboru Eckhardt redaktora „Uj Nemzedék“-u, že akonáhle bu-de časopis pokračovať vo svojom terajšom štvaní podá návrh na zastavenie časopisu, V opozičnom tábore vidia v tom nový pokus na potlačenie voľného preja vu a slobody tlače. Konferencia skončí sa neúspechom. Berlín, 13. V Ako oznamuje „Deutsche Allg. Ztg.“ z Janova, bude posledná plenárna ’schôdzka konferencie nepochybne v pondelok alebo v utorok. Nemecko považuje ruskí odpoveď za celkom neprijateľný podklad k ďalšiemu vyjednávaniu. Ostatne je však na ruskej otázke desintercsované, poneváč nebolo k vyjednávaniu prihrané. Ako „Freiheit“ oznamuje vyslovil sa ruský delegát v Janove Borovský, že už neverí v úspech konferencie ani že by Rusko došlo k obecnej úmluvě s mocnosťami na konferencii zastúpenými Paríž, 13. V Janovskí dopisovatelia tunajších novín zdôrazňujú rozhodujúci ráz dnešného jednania v subkomisii pre ruské záležitosti Kdežto Anglicko a Taliansko bude žiadať aby bolo v jednaní s Ruskom pokračované, poukáže Barthou na márnosť predlžovacia konferencie (prerušené). Vládna kríza v Grécku. Athény, 13. V Min. prédseda Gunariš oznámil v snemovni, že vláda odstúpila. Snem'ovňa bola potom odročená až do sostavenla nového kabinetu. Americký kapitál, Nemecko a Rusko Berlín, 13. V .,Voss. Ztg“ oznamuje z New Yorku: Oficiálne americké kruhy obdržaly zprávu z New Yorku, podľa ktorej sa veľké banky new-yorské a chicagské obrátily na Morgana, aby vymohol od Francúzska a Belgicka záväzok, že nevtrhnú do Nemecka v tom prípade, keby Amerika umožnila Nemecku pôžičku. Morgan bol ďalej vyzvaný žiadať, aby väčšina okupačných vojsk bola od Rýna odvolaná, Za 1 korunu. aby sa tak Nemecku umožnilo získať si náklady reparačné. Morgan odoberie sa 20. mája do Londýna načo asi o tri dßi bude pokračovať v ceste do Paríža- s Desaťročný mier kapitálu a prúc«.x Londýn, 13. V, Veľkú pozornosť budí tlači učinený návrh známeho tajomníka baníckej federácie Hodgesa, ktorý hovorí, že by malb byť zavedené desaťročné prímerie kapitálu a práce v smysle zastavenia politiky, stávok a výluk. Ak je možný desať ročný pakt mieru námorného a vojenského potom sa spytuje Hodges, kto by mohol popierať jeho možnosť aj v priemysle. Hodges navrhuje, aby vláda ujala sa Iniciatívy a po porade s predstaviteľmi priemyslu a robotníctva • svolala k tomu cieľu konferenciu. Navrhuje sa sriadenie súdov v jednotlivých odvetviach priemyslu s nestrannými predsedmi. Konferencia by mala naznačiť rozsahu robotníckeho podielu na priemyslovej kontrole v mierovom období. Hodges vyhlasuje, že treba vzdať sa všetkých blúznivých požiadaviek. Robotníctvu musí byť zaručené, že za tohoto obdobia priemyslová kontrola bude založená na pravdivosti a skutočnosti. Prvou podmienkou mieru je, že každému robotníkovi bude •zaručený zákonom najmenší dôchodok, ktorý by mu umožnil výživu vlastnú i celej rodiny. Rudolf Kuča: E sociálnemu vývôju baníctva na Ostravsku. Mor. Ostrava, v máji Strannicky boj, vzniklý v lone tunajšie ho baníctva, vyzýva k tomu, porovnať jeho terajší sociálny stav s baníckymi pomerami staršími, ktoré sa po pol storočia vyvinovaly pred našimi zrakmi. Ešte pred 40 rokmi považované bolo ba , níctvo na Ostravsku za posledné medzí stavmi „Dám ta do haviarne", káral otec synka, keď mu priniesol zlé vysvedčenie zo školy. Slovo „haviar“ vyslovovalo sa s akousi hanou, poneváč predstavovalo človeka sociálne zbiedačeného, neschopného vzmužiť sa k vyššej ľudskosti Ak zavznleva krik z nejakej krčmy na ulici posudzovalo sa krátko: „To sa tam perú haviari“. Prívlastky niektorých hostincov, ako: chachárňa, mordýrňa, zbojnica a pod. označovaly, akí ľudia sa tam schádzali a ako si počínali. Keď išiel haviar na šichtu, zastavil sa na „skleničku“ a keď vyfáral z jamy vysilený a zomdlený po dvanásfhodinovej smene, neminul hostinca, aby sa v ňom nezdržal a „neposilnil“ do nemoty, až ho žena alebo deti domov odviedly. Bielou vranou by sme mohli nazvať haviara vtedajšej doby, ktorý by sa bol vzchopil k ušľachtilejšiemu živobytiu. Jestli chceme správne posúdiť tieto zbědované sociálne pomery tunajšieho baníctva vtedajšej doby, musíme si odpovedať na otázku: Kto bol! majitelia týchto baní? Arcikniežatá, grófi, Rotšildovci, Gutmanovci a pod., všetci najvernejší sluhovia rakúskych vladárov a ich vlád. A že vtedy prejavovala sa vládna moc pri všetkej svojej papierovej konštitúcii absolutizmom, prenášala sa táto absolutistická moc menovite na pomer majiteľov baní, zastupovaným ich správami, slovami: ku robotníctvu a vyjadrovala sa „Maul halten u. weiter arbeiten“, čiže po našom: „Drž hubp. á slúž ďaJpit“ A pracovalo sa 12 hodín denne, teda do úplného telesného vyčerpania. Nemožno sa preto diviť tomu, že vtedajší baník stál na tak nízkej úrovni obecného vzdelania; veď žil v časoch, keď kapitál pó-