Slovenský Východ, máj 1922 (IV/100-123)
1922-05-14 / No. 110
Z košickej galerie Pán režisér X. sbiera vavříny. * SLOVENSKY VYCHdP _______________________________3- straHa- CHTRNIK. Nebojím sa smrti Vyhrabávať mŕtvoly nie je dovolené. To len v dobe stredovekej sa robilo so zomrelými čarodejmciami — ale teraz už niečo podobného sa nestáva. Ináč sa to robi s mŕtvolami politickými. Nemecké časopisy oznamujú, že v najbližších dňoch vyjde kniha, kde budú , vypísané ostatné okamihy vlády bývalého cisára nemeckého Viléma 11 A už teraz sa píše, že v deň, keď Vilém opustil svoju ríšu, svoje vojská a svoi ľud, vyhlásil: „Smrti sa nebojím ľ A to vyhlásil 10. novembra 1918, ked už utekal — prvý nemecký vojak, ktorý dezertoval! — do vyhnanstva. Potom toho povedal ešte viac. Ale to všetko nie je nič: „Keby som mal hrstku vojakov, bojoval by som do nemožnosti, aj keby to značilo smrť. Môj útek znamenal by dezerciu od ženy a deti. To nemôžem urobiť. Zostanem tu.“ — To sú slová dezertujúceho cisára. Povedá, že by nedezertoval — a dezertuje. Ale excisár Vilém už je politická mŕtvola, bezcenný a zbabelý dezertér. Nh rad prichádzajú — hrobári. Prvým je — gen. Hmdenburg. Vyhrabáva túto politickú mŕtvolu, umýva ju a chce ju urobiť čistou a krásnou. Dosť špinavé remeslo. A za Hinaenburgom ide rad iných a iných. Chcú z dezertéra-Viléma urobiť hrdinu. Vyhrabávajú mŕtvolu. A Vilém hovorí a hovorí, ako si už bol zvyknul. Jeho sila leží len v silných slovách: Nemôžem dezertovať — a dezertoval. Nebojím sa smrti — a žije. Zostanem tu — a utiekol. To je celá hrainskosť železného nemeckého cisára. A dnes prichádzajú hrobári, umývajú ho, tobia z neho hrdinu a mučeníka a zabúdajú na to, že tým galvanizujú len rozpadujúcu sa politickú mŕtvolu, že najhoršieho nemeckého občana vynášajú a že chránia najhoršieho nemeckého vojaka, ktorý prvý dezertoval. Ale excisár Vilém sa — nebojí smrti. er. O Koniec Ludendorífovej slávy. Bývaiý všemohúci človek v nemeckej armáde za svetovej vojny, ktorý za všetky nemecké zločiny válečné má hlavnú zodpovednosť, generálny ubytovateľ Ludendorff si umienil asi pred dvoma mesiacmi, že pôjde do Argentíny a že tamojším Nemcom usporiada rad prednášok. Ale Nemci, ktorí bydlia v Argentíne, uverejnili vo svojom oficiálnom mesačníku vyhlásenie, v ktorom sa hovorí, že práva o úmysle Ludendorfóvom ich priamo poděsila. Známe dobre, vraví sa vo vyhlásení, stredoveké názory na svet takých pánov a sme presvedčení, že by Ludendorff v Argentíne vyvolal len nenávisť proti nemeckej republike a tým tiež nenávisť proti všetkému, čo je nemeckého. Pripúšťame, že Ludendorff bol dobrým odborníkom vojenským a jeho slepá a priamo šialená zášť proti terajším republikánskym poriadkom nemeckým a proti všetkým myšlienkam demokratickým nemôže mu nikde dopomôcť k obľube a u nás tým menej. Návštevu pána Ludendorfía musí nemecká kolonia argentínska s vdakou odvrhnúť. — Jak je videť, mizne svetská sláva veľmi rýchle i' u nemeckých osobností, ktoré ešte pred 4 rokmi priamo medzi božské bytosti boly zaraďované. □ Northcliff prot!5 Steedovi. Ako je známo, prlniesly anglické noviny .Times’ zprávu o rozhovore Lloyda O e o r g e a s Barthouom, podľa ktôrej rozkol medzi Anglickom a Francúzskom je úpl" ný a Anglicko vraj bude sa muset pripojiť k Nemecku. Túto zprávu odoslal z Janova šéfredaktor „Timesov“ Mr. Steed. Zpráva vzbudila v celej Europe veľké rozrušenie a nie len tlač, ale aj anglický a francúzsky parlament o tejto zprávě jednaly. Rozhovor Barthouom bol dementovaný. Georgov s Majiteľ „Timesov“ lord Northcliff žiadal Steeda aby mu sdělil prameň, z ktorého túto zprávu dostal, čo ale Steed nechcel uro biť. Ako následok toho bol včera šéfredaktor „Times“-ov Steed z Janova telegraficky odvolaný a okamžite prepustený. oba tak protichodné) mohol ku komparácii zavádzať; bola by rozhodne falošná. Najskôr: weder Wagner“. Tu hneď sú znaky spoločné: najskôr libretová látka, potom spôsob koncepcie (v základe i detailoch). Wagner, keď dal vývoju opery nový smer, keď vyvrátil i esteticky doterajšiu tvorbu opernú, doterajší smer komponovania opery, jak ho znala veľká opera francúzska, keď vytknul, zásadu, že snaha po dramatickej pravde musí byt jediným základom opery, hneď spolu i určil, že pre operu mythus látkové zíde sa temer výlučne. Zo základnej myšlienky o dramatickej pravde, vyšly mu hneď logicky ďalšie výsledkjr; že dráma, jak chytá vodčiu myšlienku v deju, tak že ju mušlí zachytiť i drama hudobné, že jako ono prvé musí dbať volného dejového prúdu, tak že ho zrovna musí vyslovovať hudba dramata, že táto v duchu zásad nového; dramatu musí podávať i javištné osoby j živo, že ich musí premyslef nielen skizzo-1 vať. Odtiaľ sa mu podávaly hneď pro-: striedky hudobné: základnú myšlienku i výraz pre charakteristiku jednajúcich osôb je uzavretá hudobná myšlienka i jej úseky (thema a jeho motivy), jednotného prúdu dejového možno docieliť rozbitím uzavretých čísel (árií. recitativov. predohier a medzihier) veľkej francúzskej opery; prťiom orchester sa na činiteľa rovno-; rodého sboru a sólistom povýši — tak za-j loží sa jednotný prúd v hudobnom dramate. Jedon detail wagnerovskej reformy ,ie zvlášť zaujímavý; to tým, že dôsledné jeho prevedenie znamená už predkom na-j prostú samostatnosť'hudobných myšlienok^ Najmodernejšie! üamske a detske kiocuky vo velkom vybere n ty Elsa Scliolz, Košice, Šrobárova 26. Nástupcom Steedovým bude pravdepodobne Freeman. a Zastavený maďarský časopis. Oficiálny orgán maďarských politických strán v Podk. Rusi „Ruszinszkói Magyar Hirlap“, vychádzajúci v Užhorode, úradne zastavený. Aj komunistický časopis „Pravda“ bol úradne zastavený. Q Nemecké školy v Moskve. Podľa zpráv ruských časopisov sriaďujú Nemci v Moskve nie len obchody, ale aj školy S nemeckou vyučovacou rečou. o Na svatbu kráľa Alexandra s rumunskou princeznou Máriou príde vraj 100 tisíc hosťov. r— Ľudový koncert, v Sokolskom sade Košiciach. 1. Fučík: „Veselí hoši", pochod. 2. Blodek: Predohra k opere „V studni". 3. J. Straus: „Poviedky 2 viedeô. lesa", valčík. 4. Verdi: Fant, zo spev. „Rigoletto“. 5. Gleisner: „Perly“ z Wagnerových opier. 6. Obruča: „Pochod župy Masarykovej“. § Opitá farma. V Amerike sú všetky alkoholové nápoje prísne zakázané. Jeden farmár si však pod rukou liehoviny opatril. Polícia však sa to nejako dozvedela a všetku zásobu liehovín mu vyliala. K rozliatym liehovinám sa ale dostalo zvieractvo farmy: husy, sliepky, kozy, kravy, ošípané a za krátky čas boly všetky zvieratá opité. Potácaly sa sem tam, ako to aj ľudia za podobných okolností robievajú a konečne klesalo jedno po druhom a upadalo do tuhého spánku. A ako to už i u ľudí býva, i u zvierat sa tieto „opice“ rozličným spôsobom javily. Do husí vo šiel bojovný duch a ony v sražených raradoch podnikly útok na 3 -ošípané Jedna koza stala sa zvieratom dravým a sožra la dve kuratá. Mnoho zvierat, zvláště drůbeže vzácnejších druhov, zaplatilo tento alkoholový pôžitok životom. § Kto chceš mať deti? Časopis Pfälzeí Post oznamuje: Nedávno oznamoval obecný sluha v jednej dedine nášho okresu: Ľudia, ktorí chcú mať toho roku deti. nech sa prihlásia u obecného starostu. Ten sa o ne postará. — Aby snáď nevzniklo nejaké nedorozumenie, pripomína časopis: Strážca zákona v tejto obci- mienil ovšem mestské deti, ktoré majú byť prijaté na prázdninový pobyt na zotavenú do dediny. § Bezplatné cestovanie na pouličných dráhach. Dosial bohužiaľ neni zavedené nikde a každý, kto sa chce na pouličnej dráhe viesť, musí poctivé zaplatiť, nepatrí-li náhodou medzi vyvolencov, ktorým I Wagner učil, že slovo nie je pre operného j skladateľa len obsahovo základom, že mu' sí nim byť i formálne, na von; že slovo musí sa v tomto smere pochopovat jako základ pre hudobný výraz, to tak, že aspoň melódiou diktuje presne jej formáciu Je to prízvuk slovný v prvom rade, ktorý dáva melodii smer pre jej klesanie i stúpanie; podradné i dĺžka slabík. Prízvuk slovný (a konečne i vetný) musí zanechať svoj vplyv i na vytváranie melodie. Poneváč ten je daný každej reči osobité, musí logický i melódia tak tvorená v najužšom spojení so slovom vyznieť naprosto samostatne pre každú reč. Sme u zásady správnej deklamácie hudobnej, ktorej dbal Smetana práve v „Libuši“ měrou až úzkostlivou. Podrobil v torruo smere skladbu prísnej revizfi a je šťastným, ked píše, že na šťastie je takých miest (t. j. tých, ktoré by nesnášaly sa s požiadavkou prísnej deklamácie) málo. Tedy keby bo! Smetana celý základ wagnerovskej reformy prijal, bol by hudobne (keď nie v celej stavbe opery) podal vec úplne samostatnú; stačilo by k tomu úplne, že verne šetril zásad o správne deklumovanom slove. Lež medzi Smetanovou „Libušou“ a Wagnerovými operami je ešte plno rozdielov, kto-é samostatnosť j Smetanovu vytyčujú nad slnko jasnejšie.! Je tu predovšetkým rozdiel v základných, myšlienkach. Wagner remoho! nepres'tySj svoje opery pessin izmom. ktorý bol jeho názorom životným »přemluvili sme o tom pri rozbore Predanej nevesty“). Optimizmus zase u Smeťami v hudbe prenikol nadovšetko. U Wagnern dejový korAikt 5' správa dráhy vydá voľné lístky. Ale na všetkých takých dráhach pouličných sa denne robia pokusy, aby cestujúci platit nemuseli. Na berlínskej okružnej dráhe bolo roku lanského zistené 20 tisíc osôb,' ktoré sa chcply viesť zadarmo. U 150 z nich musel byť dokonca zahájený súdny, proces, aby cestovné dodatočne zaplatily] Berlínska dráha podzemná má zase iných špecialistov. Denne býva na nej zisťované! vraj najmenej 30 osôb, ktoré s lístkom' tretej triedy sa chcejú pohodlne viesť ý triede druhej. Ale také prípady nie sú len v Berlíne. Myslíme, že tak zv. „šikovný človek“ sa vezie zadarmo pri rožných* príležitostiach na poulič. dráhe hockedy, § Obchod s mŕtvolami Budapeštianska' policia sa dozvedela, že v Budapešti je prevádzaný priamy obchod s ľudskými mŕtvolami a to celými alebo len kúsmi mŕtvol. Vyšetrovaním sa zistilo, že nie-i koľko sluhov z budapeštianskeho* anatomického ústavu kradlo mŕtvoly, ktorá boly určené k súdnej pitve a predávali ich obchodnej firme Reichert po 2000— 4000 K maď. Táto firma potom predávala! mŕtvoly za 70—80.000 K do Rakúska, Nemecka a Škandinávska. Dosiaľ bolo zatknutých 17 ľudí, ktorí budú postaveni: pred súd. Ä’' Kč 30.000 už 1. júna t. r. a Kč 1,000.000 už 1. augusta t. r. sú dve hlavné výhry a mušia byť určite ťahané na dva výborné českosl. losy. Odporúčame všetkým zavčasu objednať a o prospekt napísať reálnemu bank. a komis, závodu „Zlatodol“ v Brne, Dominikánska 9. 2021', Pásztorová, obchod dámskymi klobúkmi Košice, Hlavná ul. 22. Najnovšie modely dámskych klobúkov. — Formy od Kč 70.— vyššie. Úradníkom 10% sľavy. 2020-a. Pánovfa pozor! Poctite mňa len jeden raz svojon ct návštevou, zkúste len jeden raz obstarať trebárs tú najmenšiu čiastku svojho odevu u mňa. Presvedčíte sa, že najelegantnejšie pánske klobúky, najtrvanlivejšie košele a gate (tiež podľa miery) a najkrajšie kravaty sú k dostaniu za najnižšie ceny u firmy J. Aranyosi, Košice, Hlavné ulica’ 74. 2017-n s l e ■■ --3 It S « “Si Dr. Cyril! Sychra: Smetanova „Libaša“. (Predvedená 11. mája 1922.) T. Výročie smrti Bedřicha Smetanu (zomrel 12. mája J884) uctieva naše Národné divadlo veľmi pietne, ked prevádza najväčšiu majstrovu operu. Majster sám bol si vedomý, čo znamená toto jeho dieio; piše o ňom sám: „Libuši“ pokládám ;*a nejdokonalejšf práci v oboru vyššího jjdramatu a mohu říci za úplně samostatné ((dílo (weder Wagner noch Offenbach). V ^.Daliboru“ panuje ještě absolutní hudba, Libuše“ ale je zvláštní, hudba a deklama;ce, každá má své místo důsledné. Nechtěl íbych, aby se dávala jako repertoirní hra: 'Chci, aby sloužila k slavnostem celého národa. „Libuši“ bych tím .obyčejným denním provozováním takořka pohřbil. „Lijbuše“ není žádná opera dle starých zvy|ků, nýbrž je slavné, tableau, hudebně-dramatické uživotnení, K vůli mizerným pár elatým nenechám svoji práci, jedinou významnou v naší literatuře, pohrabat v Společností vy hvízdaných písniček“, i Rozumieme Smetanovi, prečo v opise svojho diela kládo! váhu na to, že „Libu|a“ je dielo celkom samostatné — že nie je v priamej závislosti ani na novom hudobnom dramate (weder Wagner), ani s Zeľkou operou francúzskou (noch Offenbach). Nezkušeným by iste pri posudku bol jedou iebo druhý typ (jak zaujímavé, že v mythoch je hlavnou základňou. Nie tak u „Libuše“. Smetana mu vyhybuje — jeho práca (preto si volii také libretto) má jasný cieľ: chce byť výrazom hlbokej lásky'Smetanovej k národu. Ťá jeho veľká láska, kus jeho životného názora, má prežiarovať celé dielo — preto nemôže sa prirodzene vybíjať úsilie skladateľovo v, líčení dramatického konfliktu, ktorý tu Je len prostriedkom k dosaženlu dela. Len preto je ouvertura k „Libuši“ tak velebná, len preto sú jeho sbory tu tak rozsiahle, tak dôkladne prepracované, preto spevy, jednajúcich osôb (spevy Libušině a pieseň: o lipe) sú také vznosné; preto ľudia, vystupujúci vo spevohre sú tak málo reálni. Preto v konci’ opery, to nedramatické zakľúčenie, končiace najslávnejšími obrazy českej histórie. Preto všade taký posvätný kľud, taká mystická nálada. Odtiaľ rozdiel medzi Smetanom a Wagnerom i v základoch koncepcie dleL Keď je Wagner ovi vždy a výlučne vodítkom jediným obsah libreťta a z neho dramatický konflikt, stojí u Smetanu vedľa toho všetkého ešte nadradená myšlienka, ktorou dáva autor svojmu dielu zvláštny ráz. A dôsledok: „Libuša“ je dielom, ktoré srdci skladateľovmu stojí bližšie ako druhé jeho práce. Tak opera — umelecká forma, ktorá svojim Základom nežičí skladateľovi pravidelne možnosti, aby sám cele mohol sa v nej vysloviť (môže tak učiniť v niektorej lebo niektorých !en jednajúcich osobách), stáva sa ta Jaksi intimnějším pros .riedkom výrazu citu nad iitO zvlášť povzneseného. (Dokonči)