Slovenský Východ, jún 1922 (IV/124-144)

1922-06-23 / No. 141

«* ma 1922. . iY piatok, dňa 30. júna posledné predsta­­yenie tejto sezóny Bizetova opera „Carmen“. Oslavy bitky pri Zborové v prírodnom divadle. Odbočka sväzu dôstojníkov usporiada v nedeľu dňa 2. júla o 4. hod. odpoludnia na pamiatku zborovskej bitky akadémiu v prírodnom divadle v Cermeľskej doline. Prívetom ocenený bude všénárodný vý­znam bitky pri Zborové, Po prívete reci­tácie a hudobný a spevný program za spoluúčinkovania hudby p. pi. č. 32. Nepatrné vstupné umožňuje vSetkým vrstvám návštevu akademie. j Divadlo v prírode. V prírodnom di­vadle do konca júna hrá Slovenské Nár, Divadlo. Pre júl a august nie sú ešte všetky sviatočné dni zadané. Spolky, korporácie atd, ktoré by reflektovaly na požičanie divadla v prírode, nech sa obrátia o bližšie informácie na štáb. ka­pitána Kocourka, p. pL č. 32. Štefánikova kasáreň Halá kronika Kancelária socialistického pracovného súručenstva svolává medzinárodnú kon­ferenciu na 16. septembra do Karol. Va­rov. — Francúzsky min. predseda Poin­caré položil dnes veniec na hrob angli­ckého neznámeho vojaka vo Westminster* skom opátstve. — Na konferencii druhej internacionály v Londýne bol prítomný aj Kereaskij, ktorý sa však neujal slova Co hralú kiná I KINO KORZO. Cár Ivan Hrozný je nasledujúci veľšlá­­ger Kina Korzo, ktorý príde na scénu dňa 23. t. m. v piatok v rámci dvoch denných predstavení. Tento kus líči nám krvo­­žíznivé skutky v ľudskej krvi kúpajú­ceho sa tyrana, jeho dychtivé rozmary, Nabíjanie ľudí, márnivý dvor a v putách úpiacich chudákov. Už v svetochýrnom Tolstojovom románe poznaný život a smrí a útrapy ľudu zdajú sa nám, ako by to zo života teraz odohrávalo sa pred našimi očami. Štyria diabli je nasledujúci program Kina Korzo, ktorý iste tak v obsatiu ako v sostavení a sriadení vzdor letnej sezó­ne dosiahne veľkého úspechu. Neobyčajne krásny román Hermanna Banga, ako by hned bol sostavený na film, poskytne krásu pre kinematografiu, čo obratná ruka filmového riaditeľa v umelecky krásnych výstupoch vyplní. Na toto ne­pochybne krásne predstavenie vstupenky sa môžu predznačiť pri dennej» pokladnici. SLOVENSKY VYCHOĎ .CENTRAL* KINO. Začiatok predstavenia večer o 9. hodine. V piatok dňa 23. a v sobotu dňa 24. 'júna bude predstavený detektívny film „Vydierači“ z udalostí svetochýrneho de­tektiva Joe Deebsa v 4 dejstvách od E- richa Schönfeldera a Qeorga Schmit-Pu­­dova. Tento prvotriedne sostavený, kriminál­ny film ukáže nám život veľkomestských Tnoderných zlodejov, ktorí vydieračstvora rabujú svoje obete a svetochýrny detek­tív len po usilovnej práci a po využití svojej obratnosti môže ich zachrániť. ______________________ ____ ŠPORT. Reprezentačné mužstvo VSŽF do Prahy! Dnes ráno odišla výprava repre­zentačného mužstva VSŽF kde stretne sa zajtra na hřišti do Prahy, „Slávia" s reprezentačným mužstvom Stredočeskej župy footballovei. Mužstvo VSŽF bude brat v nasledujúcom sostavení: Mazač, Ptáček—Vopasek, Kuděj—Aubrecht— Kule, Kočička—Švejda—Cavan-—Adámek —Sustr. Podľa získaných informácií javí sa v .Prahe o start našich chlapcov veľký záujem, župa středočeská stavia vzhľadom na posledné zápasy, ktoré tak nešfastne dopadly to najsilnejšie mužstvo, ktorým môže dať záruku svojmu obecenstvu, že neodíde zase s hrišta porazené. Dúfajme však, že ačkoľvek naši cacti chlapci ne­počítajú so žiadnou výhrou súc si vedomí, že porážka ich neminie, budú iste hľadief, aby úplne reprezentovali našu východo­slovenskú župu a tak dokázali Prahe, že nielen v nej, ale i na najvýchodnejšom kúte našej republiky je šport najmä foot­­ballový v takej výške, že je potrebné, aby s nim bolo počítané. Po tomto zá­pase odídu naši reprezentanti do Prerova, kde ich čaká tiež jeden z najfažších zá­pasov a síce proti reprezentantom hanác­­kej župy footballovej, ktorej sostavenie sme priniesli pred dvoma dňami K to­muto zápasu nastúpi mužstvo VSŽF v sostavení: Polnér, Ptáček—Vopasek, Kuděj—Aubrecht—Šnejdar, Ježek—Švej­da—Cavan—Adámek—Šustr. Referát zo zápasu v Prahe prinesieme 'v nedeľu ráno na tomto mieste. K odstúpeniu predsedu CSSF kapitána Straku Ako sme už včera priniesli zprávu o odstúpení predsedu Straku, ktorého pô­sobnosťou upínané nádeje, že konečne Sväz bude organizmom dôstojným nášho najpopulárnejšieho športu v prvom mo­mente nechceli sme ani sami tomu veriť. Je otrávený pomerami, na ktoré vrhá svetlo, ktoré on sám priniesol v utorko­vom dale „Národných Listov", ku ktoré­mu dodávame, že za župu pražskú sú koniec - koncov zodpovedné jej kluby, ktorým sa patrné ľúbi vedenie župy a jej jednania voči Sväzu. Jestliže človek tak svieži, energický a taký nadšený športo­vec ako kapitán Straka po niekoľkých mesiacoch boja o najprimitívnejšie pojmy poriadku a — slušnosti, odchádza a u­­znáva, že „výbor je slabý, aby siahol na koreň zla" je veru zle, zle preto, že kluby si neuvedomujú nebezpečenstva, lebo sú spokojné s dnešným režimom. Ako je známo predseda kapitán Straka, člen SK Košíc, rodom Slovák z Košic pri nastúpení svejho nového úradu v Cs. Sväze Footbaliovom ako predseda, bolo jeho prvou prácou, aby tunajší slovenský šport prichodil do tých koľají, ako je šport v Cechách a na Morave, pravda v ducha ktorý by mal slovenský šport po­silniť a nie priviesť do sfér. v ktorých nachádza áa dnes šport v Prahe a jeho okolí. Jeho poctivú prácu však jednotlivci nijako neocenili a napádali ho ▼ každom prípade takým spôsobom, že bol nútený sa tejto funkcie vzdať. My Slováci a usadlí Česi na Slovenska iste ťažko po­nesieme následky s odstúpením kapitána Straka, ktorého si musíme vážiť a ktorý pre šport náš urobil mnoho, spojene. Dú­fame však ešte, že najdú sa činitelia, ktorí odpravia otráviteľa jeho práce a po­tom zase bude tak. ako bolo predtým. Cs. SK. Košice vyzýva týmto všetkých svojich členov, pokiaľ im voľný Čas do­voľuje, aby napomáhali odpoludnia RTJ pri úprave klubového hrišfa pri jatkách. Netreba snáď ani podotýkať, že sa tým veľmi prospeje cieľu telovýchovnému a je zaiste už v záujme každého uvedomelého Športovca, aby vybudované bolo čím skorej vlastné hrište tak, ako toho potre­ba športu vyžaduje. Nech niet ani jedno­ho, ktorý by nedbal na toto vyzvanie a nepríložíl tak činne ruky k dielu, ktorého výsledkom bude dôstojná reprezentácia čs. športu v Košiciach. m REUMA HťfilAS rnsiííTI Lieči najistejšie a lacno Ideálny výber penzí vo všetkých cenách všetkým nárokom vyhovujúce. Žiadajte rozpočet a prospekty ako i o domácej liečbe bahnom v kost­kách „PI-QA“ u 2028a Riaditeľstva kúpeľov. 3. atraua. Pražská peňažná burza. 22. júna. Pôžička Nár. Slobody 98-80, PokL poukážky 1923 96--—, Pokl. poukážky 1994 93'25, Prémio­vá pôžička 88-—. Mor. zem. pôžička 1911, á1/«*/« —, Mor. zem. pôžička 1917. 3% 81-50. Pôži­­čka Prahy 1913, 5% —. Pôžička Prahy 1919, 4«/„ 79-—. Pôžič. Plzne 1086. 4»/, 70-—. Pôžička Plzne 1914, 4'/ «/„ 81-50, C. hyp. banka 42V, č 4°/,. zl. 92-50, Tá istá 42'/, á 10.000 *1. 91-50. Tá istá 37 l, 4°/,. kor. 88-75. Tá istá 57 á 20.000 87-—, Tá istá 60'/, 1.. 8'/,°/, 72’-. C. zem. ban­­ka kom.. 50 1.. 40/0. zl. 75-30. Tá isté 781.. 4%. kor. —. Tá istá 78 L 4»/,°/». kor. 82-50. Tá istá melior., 50 L. 4°/0, zl. 76"—. Tá istá 78 1.. 4°/o, kor. 74 50, Tá istá želez., 78 1.. 40/„ kor. 73-50. C. sporit. 4°/0 87-75, C. akc. byp. ústav 4°/0 74-—. Ústr. banka čes. spor. 30 L. 70-—. Pražská spor.. 4»/, 87-50, C. priem, banka 4‘/,7. 84-—. Živnobanka 4«/„ 83 —, Tá istá 4'/,*/« 83-—, Mor. hyp. baňka, 32 L, 4,/,°/0 8375. Tá istá 347, 1., 4°/0 76-75, Mor. semed. kom., 54*/- 1.. 4*/, 66-50. Tá istá 62 l. 4«/,•/# 73-75, Tá istá želez., 76 L, 4°/0 66-—, I. Mor. spor. 4®/9 96 —, Sliez. kom. 50 1., 4®/, kor. 60-75. Tá istá 50 1„ 4 7,°/, kor. 66-50. Buštěhradská želez. 4®/° 64-SO, Uher. hyp. lozy 35-—, Budap. basilika 1C-—, Cs. červ. kríž 26 75, Rak. červ. kríž á 10 K 12 —, Ten istý 1916á 20 K 2 —. Uher. červ. kríž i 3 zl. 12-—, Turecké á 400 fr. 413-—, Výh. listy uh. hyp. banky 13'—. C. agrárna 490-—. Stavebná 410-—. Bohemia 460-—. Česká banka' 456-—, C. Union 419-—. Č. eskomptná 399’—. C. prie­myselná 455-—, Hospodár, úvěrná —’—, Mor. agrárna 580-—, Mor. eskomptná 523-—, Morav» sko-sliezska 500-—, Pozemková 318-—Pražská úvěrná 745-—, Slovenská 233-—, Živnostenská 413-50, Ne8tomice 1006 —, Kolín, hnojivá 735-—, Káv. náhražky A 800. Káv. náhr. B 400- Mariner 1255-—, Priem, mliečny 493-—. Piv. Pl­zeň (Svetovar) —•—, Záp.-čes,, kaolin —'—. Danek 370—, Ringhoffer 303 —. Aš, krajky —■—, Česká obchodná. Ústí 830-—, Poldi 380-—. Skoda 4-46-—. Olšany 555-—. Praž. papier 315 Devizy: 22. júna. Amsterodam 2015-—. Berlín 15*725. Curych 990-—. Kristiania 8S8-—. Kodaň 1118-—. Štok­holm 1842-50. Rím 252*—. Paríž 450-25. Londýn 230•"/,, New York 51-95, Brusel 428*—. Madrid 813—, Belehrad 68-*/*. Bukurešf —. Sofia 3410. Carihrad 3310. Viedeň 0-30’/„ Varšava 1-055. Záhreb —•—, Budajješf 5’05, NewYo - 52—. Bankovky: Holandské 2012 —, Nemecké 15-72, Švajčiar­ske 98í."—. Norské 864"—. Dánske 1114-—, Švédske 1938-50. Talianske ‘249-—. Francúzske 447-25, Anglické velké 223-7«. malé 228-7,. Americké velké 31-70, malé 61-20. Belgické 425-5Ó, Juhoslovanské 68-,/8, Rumunské —. Rakúske 032. Polské 1055, Maďarské 3-03. Curych, 22. júna. Berlín 1-615, Viedeň — 037,. Prah* 10-067,. Ho­­landsko 203 50, Nový York S 27. Londýn 23 35. Paríž 45-30, Milán 25-50. Brusel 43-10. Kodaň 113-25, Štokholm 135-23. Kristiania 88-25, Ma­drid 82-J 5, Buenos-Aires 188-50, Pešť 0 54. Zá­hreb 1-75, Bukurešf 3-52. Varšava -12. Vie­­deň kolk. —-037. * LEKÁRI; Br. Jozef Smělý ordinuje pre ošné choroby Bercsényiho ul. čís. 11. denne od L.—4. hod, odp. — Sliiiis, choroby pohlavné a kožné Hail odborne Br. Vlad. Slanina. Košice, Bercsény «L, é. 8. ord. od 12—4. Telefón 147. 3431 PETER KOM PÍŠ ml.) Bankrot, Slovenský román z časov maďarského jarmá. [42] Príď popoludní do našôj hory „pod Krásnym“ Budeme tam s Ferom Trubajom. Budeme guľáš variť. — Ale, veď sme tam boli nedávno. Vieš ty čo, v Kozlovciach je hasičský majáles. Poďme tam! Či by sa nám chcelo! — Prečo nie! Kozlovčania budú radi, že ich prídeme pozreť z mesta. A vraj krásna borová hcra. I spoločnosť sa azda nájde. Príde jeden-druhý známy z oľ — Nedbám. Ohlásim ťa s bričkou. — O ktorej? — O jednej. Budeme tam o pol trete; — No, tak, ale iste. Do videnia. Mladí úradníci z „Centrálnej banky“ boli v Kozlov­ciach už pár razy. Vraj treba sa medzí svetom ukázať, ľud povzbudiť, akože majú dedinčania vklady nosiť, ú­­častiny značiť, keď sa páni z mesta ani raz do roka me­dzi nich nepodívajú. Prišli ta na školský majáles. Boli cez fašiangy na tanečnej zábave, A boli aj na hasičskom niaiálesi. Držia sa pohromade, michalskí mládenci, jakoby ho­toví vzájomne si pomáhať, podporovať sa. A ono vidí jeden druhému na nose, že prišiel k vôli bohatej partii, Máji Poruboveŕ Štefan Rybárik, fešný hlavný účtovník s počiat­­točnou plešinou na hlave a bujnými, do hora vykrúte­nými fúzikmi, tančil s Májom už na fašiangy. I poho­voril v tanci jedno-druhé. O kozloVskej kráske. 2e sa taká biela labuť nehodí na zapadlú dedinu medzi také obyčajné hpsyľ Ale Mája zostávala jakousi chladnou. Že ona sa cíti na dedine znamenite a priatelí sa s ostatnými dievčaty, trebárs sú pospolitejšie. Že sú to nie nijaké husy, že pracujú, gjtajú a čo mladšie budú eštev inteligentnejšie, i na Moravu na gazdinské kurzy sa sberajú. Rybárik zabočil inam. Spustil chválospev na mest­ský život. Že slečna Mája je jako stvorená pre Michal, že by tam hrávala divadlo, chodila do spevti; zakladá sa ženský spolok, zúčastnila by sa činnosti v ňom, že by sa mala vymarýf z dedinskej zapadlosti. Veď taká kráska je stvorená pre mesto. Krajšie boly a strávily celý život na dedine namieta Mája. — Ja som tu taká šťastná. A Michal mám pod nosom. Sme tam každú chvíľu. I na divadlá tam chodievame. Načo by mne bolo mesto?! čo je v meste dobrého môžem mať aj doma na dedine. A keď Rybárik affektuje, že celý Michal o nej ho­vorí, že má chýr jako kráska, odvráva Mája: — Ale choďte, pane účtovník! To vy,1 páni, akiste všetkým slečnám v meste tak hovoríte. A keď jej Rybárik stiská vrelšie ruku, šepce rázne: — Nie tak prudko prosím, nie som na to naučená. Na hasičskom majálesi nemôže sa dostať Ry­bárik do pravej nálady. Až po čase po nečase pustí sa sa do vykrúcania sedliackych dievok. Najmä rychtá­­rovej dcére sa venuje. Sú na majálesi aj dr. Sivoň s priateľom Mikom Barinom. Ale vioľáko nemajú sa k činu. Ani netancujú. Politizujú s pár staršími občanmi. Preberajú všetko, počnúc od vicišpána Ostrolúckeho až po peštianskych ministrov, potom banky od židovskej a „Centrálnej“, až po malé dedinské ústavy. Potom priemysel, fabriky, hory, vody. Rozpomínajú sa na svoje mladícke kúsky a rozprávajú si o nich. Neskoršie začnú žialiť, rozciťo­­vaf sa, polliter vína míňa sa pollitrom. Nakoniec sa i do karát pustia, neveselí, trebár frenutt Sivoň. Miko, Miko! čo to len z teba bude?! — začína čo by bolo?, Darmožrút, starý mládenec, ba — nedajbože! lump, lump, Miko môj! — Len ty hľaď radšej na seba, ty potvora, ty si lumpom už! — odhrýza sa hanblivý, nesmelý mladý Barina, ktorý sa cíti byt po dvoch litroch hotovým Ivom. Ach, ty krpčiar! Nerozumieš žartu jako pes! škľabí sa dr. Ivan. — Nechaj si také žarty pre seba. Len sa nepaprč, ty paprika! veď vieš, ža ťa mám rád, Miko môj! — chláchoľ! dr. Sivoň priateľa. Škoda bolo ísť michalským mládencom na ten ha­sičský majáles do Kozlovice. Zabávali sa veľmi la­hodne. A čo sa týka Máje Porubovej, ta sa im tiež vo- Mko málo venovala. Hja, majú konkurenta. Okolo peknej Máje sa otáča voľaký čudák. Poznávajú ho. Je to Lajó Belnay, kancelista na stoličnom dome, sedmoslivkár z Račie. Mala si si to aj koho vybrať, švárna dcéra Porubova ! Prvý raz ju zazrel v Michale na jarmoku. Viezla sa na ľahkej bričke, sama poháňala. Vietor zvlnil jej zlatisté kadere, pekné modré oči zažiarily radostne, keď kone pustily sa do bujného behu. Všetko na nej také ľahké, také splývavé, jako hmlistý závoj. Ľajo Belnay ju videl na michalskom námestí. Ku­poval s kolegami medovníky, aby neprišiel domov dnes, y den jarmoku, s prázdnou rukou. Kto je to? — spytuje sa Zoltána Zápotockého. Nepoznáš ? Porubova dcéra z Kozloviec. Toho statkára či šefranníka? — Toho. Páči sa ti? / Lajo Belnay neodpovedal. Zaujala ho tak, že by trpel, keby. jej prednosti rozoberal pred inými ^Pokračovanie.)

Next