Slovenský Východ, január 1923 (V/6-25)

1923-01-31 / No. 25

2. strana. _ ......r._ . SLOVENSKY VYCHOĎ ____ ________ ^ Pred podpisom mierovej smluvy frécko-turecke!. Osncva smluvy predložená. — Turci nepodpíšu. Lausanne, 30. jan. Náčelníci delegácií odovzdali včera osno­vu nsieŕovej smluvy delegáciám ostatným a cficiózne ju odovzdali delegácii tureckej. Oficielně odovzdanie osnovy bude v stre­du na slávnostnej záverečnej schôdzke. Rusom bol odovzdaný len odstavec o úži­nách. Vlastná mierová smluva delí sa na päť dielov. Diel prvý obsahuje ustanove­nia politické, a to ustanovenia teritoriálne, a ustanovenia o ochrane národnostných menšín. Diel druhý obsahuje ustanovenia finančné, ktoré jednajú o verejnom dlahu otomanskom. o reoarácisch a o rôznych iných otázkach. Diel tretí obsahuje usta­novenia hospodárske, ktoré jednajú o ma­jetku, o právoch a kontrachtocb, o zisku, o koncesiách, o súkromých dlhoch, o ma­jetku priemyslovom, o lit erárnom, umele­ckom a smiešaných súdoch a o iných otázkach sem spadajúcich. Diel štvrtý ob­sahuje ustanovenia o dooravných cestách a ustanovenia zdravotnícke. Diel piaty ob­sahuje ustanovenia o válečných zajatcoch. Lausanne, 30. I Záverečné odstavce osnovy mierovej smluvy konštatujú, že vláda Veľkej Bri tanie, Francúzsko a Taliansko v škode s vládou Japonska snažia sa, aby bol defi­nitívne obnovený mier na východe. O územiach sa vyhlasuje, že hranice medzi Tureckom a Bulharskom zostávajú tak, ak baly určené v mierovej smluve neuiílskei. Medzi obidvomi štátmi musí byť demobiiízované pásmo. Hranice me­dzi Gréckom a Tureckom zostávaiú, ako boly stanovené na konferencii mudanskej, To isté zostáva s demilitarizovaným pás­mom. Hranice medzi Sýriou a Tureckom zostaly bez zmeny. Hranice medzi Tore ckom a Erákom maiú bví stanovené ra­dou Spoločnosti národov. Ostrovy Lem­nos, Samothrake, Mytilene, Chios, Samos a Ikaria pripadnú Grécku. Dodekanos bu­de podrobený suverenite italskej. Grécke ostrovy pri maloázijskom pobreží budú demilitarizované. Ostrovy Irabros a Tene­­dos pripadnú Turecku, ale budú mať sprá­vu autonomnú. Turecko sa vzdáva svo­jich práv v Egypte a v Sudánu, uznáva egyptskú nezávislosť a všetky mierové smluvy, ktoré vyšly zo svetovej vojny. V tureckých kruhoch konferenčných sa vyhlasuje, že je naprosto vylúčené, aby Turecko túto smluvu prijalo, Tiež Grékovia vznášajú proti smluve rô­zne námietky, zvlášť sú proti pripojení ostrovov Imbros a Tenedos k Turecku. K všetkým naším spojencom z doby vá­lečné] pojá nás púta sympatie, priateľstva a spojenectva ako skôr a s kráľovstvom Srbov, Horvatov a Slovincov a s kráľ. rumúnskym máme ešte smluvy spoje­necké. So všetkými ostatnými, svojimi súsedmi máme pevné smluvné záväzky, na kto­rých plne trváme. Trváme zvlášť na zá­väzkoch, ktoré sú dané na základe miero­vých smlúv. Neverím, vravel minister, v okamžitý svetový konflikt A všetci tí. ktorí chcejú zvrátiť terajší politický systém, alebo kto­rí veria vo všeobecnú^ revolúciu, budú sklamaní. Vláda československá je pre mier a za dnešných okolností pokladá za svoju po­vinnosť, aby vo svojom najbližšom okolí udržala kľud a mier. Neni pravda, že sme učinili prípravy mobilizačné. Sme však dosť silní a sme tak pripravení, aby sme získaný mierový stav mohli chrániť pred tým, ktorí by dnešnej napiatej situácie chceli zneužiť. Po preslovu ministra zahraničia bola za­hájená debata. Debata Dr Czech (nem. soc. dem.) pokladá vý­klad min. zahraničia dra Beneša za neu­spokojivý hlavne preto, že sa zmieňuje o stanovisku vlády ku konfliktu nemecko­­francúzskemu. Vtrhnutie Francúzov do Porúrska označuje za hrubé porušenie práva. Na konic podáva návrh, ktorým sa vláda vyzýva, aby vláda požiadala Angli­cko a Ameriku o sprostredkovnie vo fran­­cúzsko-nemeckom konflikte. Posl. Kafka (nem. dem. strana svobody) vyslovuje sympatie nemeckému ľudu, hlavne obyvateľstvu v Porúrsku. Posl. Kalina (nem. nacionál) povedá, že vpád Francúzov do Porúrska je poruše­ním mierovej smluvy. O 1 odne bola schôdza prerušená a bolo v nej pokračované o 3 hodine populud­­ftajšej. Poslanec Hrušovský vyhlasuje, že mô­žeme úplne súhlasiť s vyhlásením ministra zahraničia, že Československo musí za dnešných pomerov sotrvať pri doterajšej politike udržnia mieru. Poslanec Skalák (komunista) vyhlasuje, že komunisti všetkých národov budú stáť za dneskajších zmätkov v Europe na svo­jom triednom stanovisku a že budú bojo­vať proti kapitlistom všetkých krajín. Pro­testoval ďalej proti pripravovanému zá­­zákonu na ochranu republiky, ktorým má byť podľa jeho mienky zostrená perzekúcia robotníckeho hnutia. Posl. dr. Kramář (nár. dem.) vyhlasuje, že na dneskajšej situácii Nemecka má naj­väčšiu vinu Loyd George ,ktorý robil takú politiku, že reparačná otázka zostávala stále nerozriešená, že sa stále kompliko­vala, až končne bolo nutné siahnuť k teraj­ším opatreniam. Nemci rátajú rozhodne s tým, že francúzsky postup v Porúrsku vy­­yolá na strane anglickej taký odpor, že Francúzsko musí postup zastaviť, aby sa s Anglickom nerozišlo. Naši Nemci chcú, aby sme zakročili v prospech Nemecka. To znamená žiadať od nás politickú seba­­vraždu. Poslanec dr Kafka odpovedá na vývo­­vody dra Kramářa. ŕoslanec Hillerbrand (nem. soc. dem.) povedá, že Francúzsko speje dnes k tomu, aby uskutočnilo zbytok svojich válečných cieľov. Obsadenie Porúrska znemožní Ne­mecku, aby dostalo uloženým záväzkom. Na to odpovedal dru Krámáfovi poslanec Skalák, po ňom ujíma sa slova poslanec Myslivec (čs strana ľudová), ktorý pove­dá, že Nemecko chce dnes hospodársky .vyhrať válku, ktorú vojensky ztratilo. Na to minister zahraničných vecí dr. Beneš odpovedá na vznešené dotazy, súhlasí s údajmi dra Czecha, jak Nemci v rôznych oboroch snažili sa vyhoveť reparačnej po­­yinnosti. Každý nestranný človek musí to počítať za aktivum všetkým nemeckým politikom, ktorí za tak ťažkých okolností museli hájiť doma politiku reparačnú. Právna stránka reparačnej otázky bude sšte dlho predmetom diskúzie. Za dneš­­lých pomerov sotva by sme doš'.i k záve­rom správnym a jasným a nechceme sa púšťať do podrobnej diskúzie právnickej. Co sa týka mierových stnlúv, súdi mini­ster, že vláda, ako reprezentantka štátu podpísaná na mierovej konferencii miero­vú smluvu a od tej doby ešte ďalšie zá­väzky. Rozumie sa, že našou povinnosťou ie dodržať a hájiť tieto záväzky. Je ne­sporné, že dohoda Francúzska s Neme­ckom jedine môže vyhoveť medzinárodnej spolupráci. V tomto smysle pracovali sme vždy v záujme Francúzska i Nemecka a v záujme rekonštrukcie mierovej politiky. Odpovedajúc na dotaz poslanca Czecha o Maďarsku vyhlási, Že vláda českoslo­venská sa snaží sjednať dobrý pomer k Maďarsku. Za dnešných okolností neni o­­proti Maďarsku iná politika možná ako byť síce na stráži, ale učiniť všetko, čo poslúži dobrým stykom. Vyhlásenie ministra zahraničných vecí bolo potom schválené. Pred ťažkými politickými boiml. Košice, 30. ján, Nedeľnejšia ľudácka bitka v Prešove vyvolala nespokojnosť po celom Sloven­sku, hlavne na východnom Slovensku. Už aj v malých, ináč celkom tichých dedinách, je jediným predmetom búrlivých hovorov prešovská krvavá bitka. Tajní a netajní prídruženci ľudákov v každom ohľade sa usilujú pre svoje ciele využitkovaf prešovské udalosti a vše ko ukázať ľudom v osyietení, ľudáckom zá­ujmom prajnom Vôbec musíme počítať na najbližšiu budúcnosť, na vyostrenie politi­ckých bojov. Ľudáci a s nimi sdružení madarskí „autonomisti" opatrne chystajú pôdu pre tento boj-V mestách zakladajú zvláštne stolové spoločnosti, ktoré v ostatnom čase už aj vo verejných miestnostiach sa verejne se­paratizmu. Na príklad v Košiciach, v kaviarni „Astória" je iedon československý stôl a jedon slovenský — autonomistický stôl. 3T. januára 1923. Okolo autonomistického stolu zasadáva generálštáb miestnych autonomistov. V dedinách prirodzení pridruženej Hlin­­ko čov a maďarských kresťanských so­cialistov, farári a kňazi, chystajú náladu k politickým bojom najbližšej budúcnosti. Lebo chystá sa boj ťažký a ostrý. To cíti a vi@ každý. Kto poznal politické položenie, ešte aj pred niekoľkými týždňami, posudzoval situáciu tak, že čas ostrejších politických bojov príde len neskoršie, bezprostredne obecnými voľbami. Dnes je už ale situácia jasná. Stojíme bezprostredne pred spojením slovenských a maďarských autonomistův a ich spoločným útokom. To všetko musíme napred a dobre ve­­def, s tým počítať a prichystať sa na bof. A tu prvom rade musíme konať „dro­bnú prácu* politickej osvety, ktorú auto­nomisti až dávno započali — samozrejme vo svojom smere, vo svojom záujme a vo svojom posvietení. Treba isť medzi ľud, lebo práca nie­koľkých svedomitých štátnych úradníkov nestačí. A túto celú akciu treba organizovat, svědomitě a neúnavne previesť, lebo ináč najdú nás doby ťažkých politických bojov v nepriebystanom stave. Tu je 12. hodina! Situácia v Porúrsku. Nové clonúíovacie opatrenia. Ďalšie zatýkania. Stávka baníkov. Nové opatrenia. Brusel, 30. I, Medzi novými opatreniami v Porúrsku, ktoré majú Nemecko donútiť, aby plnilo svoje záviazky, je ťažba vo fiskál­­nych baniach, ďalej naprostý zákaz dopravovať uhlieiv množ­stve najmenšom do nemeckého územia neobsadeného. Zatýkania. Düsseldorf, 30. I. Hlavný starosta dfisselburský bol vy­­oovedaný z obsadeného územia a hned dopravený do územia neobsadeného. Leš­­majster Heffke bol odsúdený do väzenia na 4 týždne a musel trest hneď nastúpiť. Banícka stávka vyhlásená. Saarbrücken, 30. I. Výbor a členovia hlavného predstaven­stva kresťanského sväzu baníckeho usnie­­sli sa jednomyselne zastaviť prácu, aby vynútili splnenie mzdových požiada­viek. Tiež starší sväz baníkov sa usniesol z- háj if 5. februára stávku. Nemecké objednávky uhlia v Anglicku. Londýn, 30. I. Anglicko dostáva stále z Nemecka značné objednávky uhlia, ktoré sa odha­dujú na budúce 4 mesiace na 300 tisíc tún. Časopis „Daily Telegraph" oznamuje, že Stinnes kúpil v Anglicku celý milion jtún uhlia. Časopis trvá na svojej správe, j ačkolvek rôzne novinárske zprávy a po- i vešti o nákupoch Stinnesových boly de- i montované. Vyvrátená súčinnosť Poľska v Porúrsku, Paríž. 30. I Zpráva Wolffovej kancelárie, že vrai poľský minister války vyzval mužoV, ktorí skoršie slúžili pri nemeckých technických oddieloch, aby sa dali k dispozícii fran­cúzskym úradom v Porúrsku, nezakladá sa na pravde. Francúzsko si nevyžiadala tejto súčinnosti a Poľsko nepodalo takého návrhu. Poincaré o francúzskych cieľoch v obsadenom území 4 Paríž, 30. I, Na recepcii francúzskych a amerických zpravodajcov vyhlásil francúzsky minister­ský predseda Poincaré, že Francúzsko nezamýšľa anektovať Porúrsko. Fr a n c ú zs k o b u d e mať Porúrsko obsadené tak dlho, až Nemecko splní svoje záviazky Francúzsko sa riadi len historickým príkladom, ktoré dalo Nemecko. Po válke r. 1870 zostali Prusovia vo francúzskych posádkach tak dlho, až bola zaplatená celá válečná ná­hrada. Francúzsko ne mobilizo­vala dosiaľ ani jediného vojaka. K okupácii brio použité len vojakov, ktorí teraz vykonávajú vojenskú službu. Telegramy. Zpráva o zdravotnom stave ministra dra Rašína. Praha, 30. I Na pohrudnici pravej strany sa opäí objavil ohraničený zánet. Ináč celkový stav je bez zmeny. Teplota 36‘8. Tep, 96. Dych 24. Porady županov. Bratislava, 30, t Včera a dnes mal min. pre Slovensko dr. Káliay porady so županmi šiestych nových veľžúp slovenských o interných sriadeniach župných a okresných úradov a iných otázkach. Jednané boio tiež o hos-j. situácii. Slovenska, o rôznych ak­tualitách aid. Newiadomski bude zajtrá popravený. Varšava, 30. I Časopisy uvernjňujú úradnú zprávu dľa ktorej prezident republiky neudelil Newiadomskimu milosť Poprava bude pre­vedená zajtrá ráno na svahu varšavskej citadely. Blamáž maďarského vyslanca vo Viedni. Zmena na maďarskom vyslanectve. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu“). Viedeň, 30. b Pred niekoľkými dňami dostalo maďar­ské vyslanectvo vo Viedni nového tlačo­vého šéfa. Je to bývalý Horthyovský dô­stojník B a r o s z. Prvým činom nového šéfa maďarskej propagandy vo Viedni boj článok „Malá Dohoda a Maďarsko“, u­­verejnený 26. t. m. v časopise „N: Wj Tagb'att“ a podpísaný maďarským vyslan­com MaziereVicsom. V článku tomto opa­koval maďarský vyslanec a jeho ťačovýj šéf staré, nejapné a perfidné pomluvy proti štátom Malej Dohody. Medzi Iným tvrdili, že Malá Dohoda cez všetky de­menti mobilizuje a činí prípravy na pre­padnutie Maďarska. Odpoveď na tento článok sa dostavi'a skoro. Najprv vyvrátil juhoslovanský vysanec Popovlč maďar­ské pomluvy veľmi energicky. Po juho­slovanskom vyslancovi tiež rumunský zá­stupca vo Viedni pribil nepravdy č'ánku verejne. A v dnešnom čísle časopisu ,.N. W. Tagblatť pripojil sa k prejavom juho­slovanského a rumunského vyslanca tiež zástupca československý. Mazirievics ne­bol však b'amovaný len vo Viedni, a’e -a] v Pešti. Jak sa nám dnes z Pešti sdeľuje, bo’o rozhodnuté, že bude z Viedne odvo­laný, Súčasne s maďarským vysancom bude odvolaný aj jeho ťačový šéf Baros. Nástupcom vyslanca Mazierevicsa bude vraj Prasznovskyi alebo Kanyia. Dnes koncertuje v jedál­ne botelu Scbalk­­búzu Julius Illéš z Lint, Sv. Mikuláša

Next