Slovenský Východ, máj 1923 (V/100-123)
1923-05-29 / No. 121
SEVEfGKľ (OTIOĎ wü.r mmammatmwsam m—1t t m................maemam|, ..............................._^inf1|n|n|nrn|rTOT^ ini m.......- „ Ročník V. Cís. 121. V Košiciach, v utorok 29. mája 1923.___________________Za 80 hal. Dr. Kramář v Košiciach. Verejné shromážděme Fudu. Košice, 27. mája Jestliže poslanec dr. Kramář bol pri svojom decembrovom zájazde ľaňského roku do Bratislavy prijatý s nezmerným nadšením a pozdravovaný jako jeden z velkých spoluosloboditelov tohoto československého štátu, možno povedať, že jeho prijatie túto nedeľu na slovenskom Východe nebolo o nič menej spontannejšie, skorej naopak. Už cestou na východ bol posl. Kramář nadšene aklamovaný na početnýcn staniciach, ktorými prechádzal. Všade pociťujú, že dr Kramář znamená program, program národný, program slovanský a tento program je tiež programom slovenského ludu, slovenského východu. Bolo to predovšetkým vo Spišskej Novej Vsi, najväčšieho mesta župy Podtatranskej, kde niekoľko minút zastávky v tejto stanici bolo využité Slovákmi z mesta i okolia k tomu, aby boly posl. dr. Kramářovi tlmočené úprimné vďaky tamojších Slovákov a vyslovené ich ponosy, menovite pokiaľ sa týka otázky Javoriny. Javorina totiž práve spadá do tejto župy a jej obyvateľstvo je značne rozochvené nebezpečím, ktoré hrozí ztrátou Javoriny, ktorú všetci milujú jako jeden z najkrásnejších kútov tejto časti Slovenska, ba celej republiky. Preto bolo možno úplne chápať prianie vyslovené menom všetkých starostom mesta p. inž. Holým, aby posl. dr. Kramář usiloval o to, aby nám Javorina nebola vyrvaná. Veľmi vrele uvítal tiež dra. Kramářa hlavný notár mesta imro Bolčík, načo dámy podaly nádherné kytice. Opravdu dojemné bolo pozdravenie dra Kramářa na stanici Margecany, kde veľký zástup Slovákov a Sloveniek v národných krojoch, skupiny vidieckeho ľudu, železničiari, robotníci a školské dietky shromáždili sa tu, aby aspoň mohli pozdraviť cestou dra Kramářa, ktorému zavolali nadšene ma slávu. Na stanici bol umiestený ovenčený nápis „Nech žije náš dr. Kramář“. Ovácie dostúpíly vrcholu na nádraží v Košiciach. Už pri vstúpení do stanice dr. Kramářovi znelo v ústrety búrlivé volanie „Nazdar“. Rozľahlé nádražie košicé bolo naplnené zástupom obecenstvo, z časti v slovenských krojoch. K dr. Kramářovi pristúpila družina Sloveniek v krojoch, ktorá ho zasypala kvietím. Dr Kramářovi a dr. Ivankovi košické dámy podaly nádherné kytice so stuhami slovenských bariev. Na to pristúpili k nemu významní reprezentanti kraja a predstavitelia kultúrnych inštitúcií, aby ho pozdravili. Za mesto' Košice pozdravil ho starosta dr. Novák, za onemcnelého župana dra Rumana župný poradca dr. Bernovský, za miestnu organizáciu strany čsl. národnej demokracie hlavný lekár p. dr. Slabej, za podkarpatských Rusov viceprezident súdnej tabule dr. M. Máčik a i.Všetci zdôrazňovali význam poslania dra Kramářa na slovenskom východe a vyslovili mu svoju vďačnosť za všetko, čo dosiaľ učinil pre československý národ a pre velikú myšlienku slovanského sjednotenia. Za volania slávy opustil dr. Kramář nádražie a v autu odišiel do bytu býv. mešťanostu dra Mutňanského, ktorého bol hosťom. Večer potom bolo v sále hotelu „Schalkház“ verejné shromaždeníe. Rozsíahlá dvorana bola naplnená. Neprišli len stúpenci strany národno demokratickej, ale i príslušníci ostatných strán a smerov. Mnoho hostí — Rusov — prišlo z Podkarpatskej Rusi. Pri príchode na pódiu boí dr. Kramář spoločne s dr. Ivankom uvítaný dlho trvajúcim potleskom. Na to bolo zvolené predsedníctvo schôdzky: predsedom bol dr Slabej, miestopredsedom vrch. tabulámy radca dr Křejjínsky, jednateľom dr. Mutňanský, ďalej sL Krajčíková, zapisovateľmi p. inšp. Vild. a p. Eisenhamer. Predseda dr. Slabší uvítal dra Kramářa v mene československej verejnotsi na slovenskom východe, nasledujúcim prešlo vom: Dnes triumfuje v Košiciach národný duch. Ten duch, ktorý nás vždy a všade viesť a ovládať má. Duch našich národných bojovníkov oboch vetví národa. Hurban, Štúr, Hodža, Havlíček, Barák, Pokorný, Heyduk, Kálal — a dnes oslavuje Vás — Vy — Vaši nástupci dosiahli — o čom Vaše prorocké ústa a široké slavianské srdce kedy snilo a túžilo. Dnes dožil sa slovenský východ na čele so svojou nádhernou metropolou košickou jasného okamžiku, kedy národná idea v ňom sa pevne zakorenila a dnes ohlasuje svetu — tu som moji drahí Slováci, zachyťte sa ma a povedem Vás ku slobode ducha, ktorý ešte do dnes neovláda dobré, srdečné a milé Vaše duše Áno, vôbec príchodom nášho drahého, vrelemilovaného hosťa, prevého československého ministerského predsedu dra. Karla Kramářa dvihá hlavu duch národný v meste našom a viem i na východe Slovenskom. Náš drahý hosť nebál sa ďalekej cesty, poctil nás svojou návštevou, aby obodril a osviežil národnú dušu našu svojím hlbokým národným presvedčením. Plesáme vidiac ho v strede našom a vítame si ho srdečne ako otca nášho, ktorý nás všetkých v šlechetnom srdci nosí. Náš drahý hosť prvý z politikov prichádza medzi nás, aby nášmu národnému životu dodal sily, upevnil našu národnú hrdosť, ktorá nám je zvláště v tomto exponovanom meste potrebná. Já Vás, vysokovážený pane doktor menom všetkých národne cítiacich Slovákov a Cechov, ktorým rozkvet našej myšilenky na srdci leží, srdečne vítam a ubezpečujem vás o našej úplnej oddanosti k Vašej osobe i zásadám, ktoré hlásate a ubezpečujem Vás o láske nás všetkých Slovákov, cítiacich vďačnosť za vašu bezžistnú a horlivú prácu za naše oslobodenie, — vítam Vás menom drahých bratov Čechov, s ktorými my žijeme v najväčšom bratstve, shode, v nádeji dobrého a šťastného života celého československého národa. Ráčte k nám prosloviť reč, na ktorú všetci sa tak tešíme. Tento preslov dr. Slabé ja bol prevádzaný búrlivým potleskom. Potom prehovoril dr. Ivanka z Bratislavy. Vráťte Magury slovenskému íudu. Bieda Magurčanov. - Prosba o pomoc. Dna 15. apríla v Stará Ves, v máji 1923. Matiašovciach a 22. mája v Starej Vsi bol sjazd organizácie magurských Slovákov s verejným shromážděním, na ktorom zastúpené boly všetky obce Magury. Organizácia Magurčanov, ktorá je národná a nestranná vzala si najnovšie za cieľ pracovať za vrátenie odštepenej čiastky Magury, bez ktorej žiť nemôže. K jej programu pripojil sa aj Stály Výbor pre celok Slovenska v Amerike. Nn shromaždeniach jednohlasne prijatá bola nasledujúca rezolúcia. My, zástupcovia a vodcovia organizácie magurských Slovákov a zástupcovia všetkých odbočiek, prítomní na manifestačnom sjazde v Matašovciach dna 15. apríla a v Starej Vsi 22. V. voláme k slávnej vláde a parlamentným kruhom: Poneváč po rozdelení Sp. Magury na obidvoch stranách celého slovenského kraju zavládla úplná stagnácia, za ktorou nasleduje úpadok a konečný rozklad, žiadame aby práva celého podtatranského ľudu Štátom v každom ohľade chránené boly a smutné položenie ubiedeného magurského ľudu bolo napravené. Poloha Magury tvorí taký nerozdvojiteľný celok, že ako je teraz na dve čiastky rozťatá podľa odborných znalcov, ľud v svojej čiernej Magure nemôže jestvovať a za roky postupne sa vytratí a vyhynie. Magura je vysoko hornatý kraj. Jeho cesty, chodníky a priesmyky idú temer výlučne do Slovenska, s ktorým od nepamäti sa postupne s duchom času vyvíjal a obchody, trhy, úrady mu boly prístupnými. Teraz obchody zasekly malý priemyseľ, ba, aj v ďalekom okolí následkom žiadneho trhu a iných obchodov je badateľná všade stagnácia. Poneváč rozdelenie Magury zapríčiňuje ohromné neprístojnosti, prosíme v mene desaťtitisíca nešťastníkov, aby celý odtrhnutý kraj bol nám nazpäť vrátený. Chceme, aby celý magurský ľud zostal tam, kde pred Bohom, ľudstvom a tatranskou prírodou patrí. Príroda spojila nás s tatranskými žulami, s tou svätou zemou, z ktorej pochádzame, s tými hrobami našich najdrahších a s tým ostrým vzduchom. Hrozný stav roľníkov je neopísateľný, ktorých obec je v Poľsku a chotár v Československu. Kto chce isť za hranicu do Československa pracovať, pri poľných prácach, musí isť najprv k poľským úradom, a čakať tam na pánov od 8. hod. rána, kým mu vydajú sprievodný lístok, aby ho četníci na hranici prepustili a nezastrelili, ako to už mnohým urobili. A večer musia sa zase hlásiť, že sú doma, Sú dve obce, z ktorých keď ľud by chcel isť do Poľska, musí najprv prejsť do Československa, a podstúpiť procedúru jednej i druhej pohraničnej stráže, prípadne aj finančných úradov, kým sa dostane do Poľska a keď ide zpäf, musí zase celú túto nemilú procedúru opakovať a to len preto, že z Československa do Poľska vedie len jedna cesta zo Spišskej Magury. Predaj potravných plodín možný je len v Československu, do Poľska má veľmi ťažký pristúp, a poľnohospodárske produkty sa len s ťažkosťou predávajú. Preto v mene celého nášho nešťastného kraja voláme k slávnej vláde a k parlamentným kruhom, aby v záujme pokoja a mieru, v záujme udržania nášho majetku a zabezpečenia existencie podtatranského magurského ľudu priviedla v dobe čo najkratšej nápravu. Protestujeme najvážnejšie proti tým ľudom, ktorí považujú otázku Magury za „Res finita“. Žiadame cestou tejto rezolúcie od čelných politikov, štátnikov a zástupcov českého a slovenského ľudu, aby sa obidvoch častí Magury vážne zaujali, a aby sa ich prirodzených práv zastali. Tlmočí radosť, že na schôdzu národnej československej strany politickej v Košiciach sišlo sa tak veľké množstvo obecenstva národne uvedomelého, v tých Košiciach, o ktorých sa pred rokmi vyprávalo, že v nich žije jediný ešte starý Slovák. Rečník sám, keď pred 25 rokmi, ako relegovaný študent prišiel do Košíc, nenašiel človeka, ktorý by bol porozumel jeho národnostným túžbam. Dnes v meste tom vládne duch československý. Umožnila to sila nášho štátu. Slováci, ktorí ležali pred krátkym časom na smrteľnej posteli svojho života národného, vidia pred sebou šťastnú a bohatú budúcnosť. Naším úkolom je spojiť sily všetkých’ Čechoslovákov na udržanie československej republiky. ' Nä schôdzke dnešnej sú iste tiež príslušníci iných politických strán. Ale vo všetkých iste horí plameň lásky k našej vlasti a k nášmu štátu. Potom pojednal rečník o jednotlivých bodoch programu s trapy národno-demokratickej a zdôraznil, že strana je stranou národnou. Celý politický boj slovenského národa v minulosti vyčerpával sa v boji za národnosť. V programe národno-demokratickej strany je na prvom mieste práca za práva národa. Do svojho rámca strana prijíma všetky vrstvy národa bez ohľadov na ich spoločenskú triedu. Nemôže existovať štát. v ktorom jedna vrstva občianstva chce uchvátiť vládu nad vrstvami ostatnými. Strana má ďalej názov demokratická. Chce, aby všetka politická moc zostávala v rukách ľudu všetkého a nie v v rukách jedinej triedy vyvolenej. Strana je pokroková. Nemôže zostať na stupni vývoja, na ktorom boli naši pradedovia a dedovia. Chceme kráčať s ostatnými národmi sveta a pokrok svoj chceme naložiť našej starej tradícii bez unáhlených skokov. Aby sa nemohlo vytýkať, že sa rečník vyhýba otázke chúlostivej, chce prehovoriť o slovenskej autonomii. Rečník nenie priateľom snáh toho rázu po autonomii, za akou dnes v prvom rade bojujú slovenskí ľudáci. Snahy tieto podporujú všetci zahraniční i vnútorní nepriatelia nášho národa a nášho štátu. Priateľom zásady autonomie musí byť každý človek, ktorému leží na srdci, aby sa štátny život vyvíjal spôsobom najprirodzenejším. Ošem táto autonómia líši sa podstatne od autonomie, jak ju formuluje slovenská strana ľudová. Žiadame autonómiu obecnú, okresnú, župnú a zemskú. Veru je divná vec, že za autonómiu slovenskú sa dnes v prvom rade oduševňujú ľudia ako Lodgman, Kafka« Apponyi, Andrásy. Mohlo by sa ovšem namietnúť, že preto ešte nemusí myšlienka autonomie byť šokdliva, bárs si by si ju želali naši nepriatelia. Ale prečo tomu Apponyimu a Andrássymu leží dnes na srdci autonómia Slovenska? Prečo by nám radi dopriali túto autonómiu teraz, a prečo ju neznali vtedy, keď boli vládami a vodcami politiky maďarskej? Vysvetlenie toho je jasné. Každé rozdvojenie oslabuje celok. Už Bismarck vravel, že Slovanstvo bude vládnuť v celej Europe, jestli sa nepodarí slovanský živel rozbiť. To dobre vedia Maďari a Nemci, že by oslabená bola jednota československá, keby sa podarilo Čechov a Slovákov oddeliť. A dúfajú, že sa im to podarí, jestli medzi nich vrhnú príčinu neshody v otázke slovenskej autonomie. Je nesporné, že na autonómiu Slováci právo máme Nemusíme žiadal aby do ústavnej listiny bola prijatá smluvä pittsburgská, alebo ujednanie podobné. Čechovia by iste pre každé také ustáno-