Slovenský Východ, jún 1923 (V/124-145)
1923-06-10 / No. 131
£ strana,________________________________________________SLOVENSKY VYCHOĎ. nosti. A preto, tiež i tí, ktorí nijako nehorujú za celkové .sucho“, vzpierajú sa akémukoľvek zmierneniu prohíbicie, obávajúc sa, že by sa vrátily zlopovestne .saloony“ s všetkou politickou demoralizáciou, ktorá kvitla v ich ovzduší, Česká Banka Union filiálka v Bratislave začne svoju činnost v utorok dňa 12, júna roku 1923. Adresa: ONDREJSKÁ ULICA CISLO 15. Telegramy: UNIONBANKA, BRATISLAVA. O pofsků menšími v Československu. Varšava, 9. VI. Na včerajšej schôdzi zahraničného výboru senátu požiada! senátor Buzeh vládu, aby ujednala s Československom smluvu, ktorá by sa týkala presnej definície práv poľskej menšinyv Československu. Na prevedenie smluvy musela vraj by byt sriadená smiešaná komisia poľsko—československá za predsedníctva neutrálneho delegáta. Úver pre Rakúsko. Viedeň, 9. VI. Na konferencii so zástupcami tlače oznámi! minister financií Kühnbeck podrobný výkaz zahraničnej pôžičkovej akcie. Pôžička pre Rakúsko je rozdelená takto: Rakúsko upíše 3,807.700 libier šterlingov, Belgicko 294.100 1. št., Československo 3.573.000 1. št, Francúzsko 2,659.000 1. št, Holandsko 250.0001. št,Taliansko 1,905.000 1. št, Švajčiarsko- 972.000 1. št, Švédsko 760.000 1, št, Anglicko 14,020.000 1. št. Spojené Štáty Severoameriaké 5,400.000 1. št. Okrem toho poskytne Taliansko 20 miliónov zlatých korún a Španielsko 26 mil. zlatých korún. Pre česť PílsudskBio. Varšava, 9. VI. Keď národno-demokratický poslanec a redaktor „Rzecipospoliíej“ Stencki opúšťal budovu sejmu, zpolíčkoval ho z nenadania jeden dôstojník pre útoky, urobené cestou tlače na Maršála Pilsudskiho. Zasadnutie rumunského parlamentu skončené. Bukarest, 9. VI. Kráľovským dekrétom bolo terajšie mimoriadne zasadnutie rumunského parlamentu skončené. Proti sviatkom. Berlín, 9. VI. V právnom výbore ríšskeho snemu útočily strany měšťanské pri prejednávaní návrhu zákona o sviatočných a .pamätných dňoch proti sviatočnému sláveniu dňa prvého mája a 9. novembra, ktoré v niekoľkých zemiach boly zemskými zákonmi vyhlásené za sviatky. Vládna predloha vyslovuje presvedčenie, že nemecké politické sviatky je potrebné riešiť len jednnotným ríšskym zákonom pre celú ríšu. VivianL Paríž, 9. VI. Zdravotný stav Vivianiho, ktorý včera pri playdieru náhle pozbyl reči, sa zlepšil. Viviani požiadal sekretára, aby dokončil playdier. Sám Viviani odišiel. Zdá sa, že ide len o následky prílišnej únavy. pera „V studni“. Lidunku spieva sl. Klímová. piatok, dňa 15. júna je premierá Rostandovej bohatýrskej komédie „Cyrano de Bergerac“ za režie J. Rozsívala s J. Hurtom v titulnej úlohe. Do tejto komedie, ktorá sa stane iste umeleckou udalosťou pre Košice bola urobená nová výprava. V sobotu, dňa 16. júna 25. hra v predplat. Halévyho opera „Židovka“ so sL Pírkovou V nedeľu, dňa 17. júna mimo predpl. Bizetová opera „Carmen“ so sL Roštovou K zahájeniu slávnosti Csl. Červ. Kríža zahrá Slov. Nár. divadlo v prospech Čsl. Červ. Kríža dňa 13. júna 1923. a pol 8. hodine večer v Národnom divadle Janáčkovú operu „Káfa Kabanová“. Predpredaj vstúpeniek v trafike u pána Mereša a pani Adriányiovej od stredy, dňa 6. júna. — Podporujte zúčastnením sa humánnú akciu Čsl. Červ. Kríža. V Telefon číslo 460, 2190, 2191 a 2192. 4364 V c \j V Divadlo a nra@ü!@ Reperíoár Slov. Nár. divadla v Košiciach. nedeľu, dňa 10. júna mimo predplatenia význačná veseloherná novinka Stanislava Langra „Vefb'úd uchom Ihly“, ktorá sa hrá v Prahe s ohromným úspechom a docielila nesčetných repríz. Hlavné úlohy hrajú dámy: Hurtová, Petzová, Greyová, Klímová: pp.: Bělský, Hájek, Rýdl, Sýkora. Réžiu má B. Hájek.Rozsívá, pondelok, dňa 11. júna IX. ľudové predstavenie za polovičné ceny: „V pravú chvíľu“. utorok, dňa 12. júna 23. hrá v predplatení Adamova opera „Postilion z Lonjumeau“, s pánom Chorovičom v titulnej partii, t r e d u, dňa 13. júna v prospech Csl. Červeného Kríža ku zahájeniu slávnosti. Janáčkova opera „Káfa Kabanová“. Pred predstavením prehovorí riaditeľ Murgaš. štvrtok, dňa 14. júna 24. hra v predpl Hatzeoyá opera „Návrat“ a Blodková o Zubný technik Salaitóen'Waldm aia z Krompách, ordinuje celý deň na Sro^ bárovej ul. 5. L posch, Neobyčajne nízke ceny. Každé do tohoto oboru patriace práce prijíma. Ordinuje vo vlastnom dome. __________„ ________________________10. juna 1923. Okolo života. Čo viedlo k prohlbícii v Snoienvch Štátoch. Zákaz liehovín pokladal by sa neprávom toľko za ,umravňovací‘ podnik fanatickej čiasti amerického občianstva. Išlo pri nej o vec záujmu ďaleko bezprostrednejšieho — o odstránenie demagógov. Semeniskom takým býval ,Saloon“, americká hospoda. Zaujímavý článok v časopise .Curet History' nadpísaný .Skutočná politická história Spojených Štátov za posledných 60 rokov je taká, že rozhodne by nesmela byť popísaná v školných učebniciach, lebo ani medzi vzdelancami netušíva sa, akú úlohu hral obchod s liehovinami v americkej politickej historii. ,Saloon“ stal sa strediskom najhorších živlov, a v ňom nachodili úskoční politikovia poddajný nástroj k politickej nadvláde. V ovzduší ,saloonov“ vznikla tiež úplatnosf otravujúca všetok verejný život a úplatnosf viedla k snahe, zmocniť sa celej vládnej sústavy. Všetko, čo súviselo s .výrobou a predajom liehovín, zbohatlo časom tak, že mohly byť pri voľbách poskytované hojné fondy kandidátom, ktorí sa boli zaviazali k ochrane priemyslu a obchodu liehovín. Vliv bol tak mocný, že ovládol zákonodárstvo, exekutívu, ba i súdnictvo, vynímajúc skrovný počet kandidátov čestných. Tak došlo k trojspolku medzi lúpeživým obchodným záujmom, strannickými politickými útvarmi a hlasujúcim množstvom poslúchačov hesiel vydávaných zo .saloonov.“ Platilo to rovnako o demokratoch ako i o republikánoch, a voličia, ani strán náboženských nevynímajúc, neuvedomovali si, že sa nachodia vo vleku súkromných sebeckých organizácií. Tempereclárstvo vzniklo pravda v Spojených Štátoch už pred 100 rokmi zostalo však hnutím rýdzo mravným až do roku 1870, kedy sa ustavila zvláštna Prohibičná strana. Boly sbierané datá zo všetkých oborov života verejného i súkromného a sriadená bola protisaloonová liga usilujúca o prohibiciu v jednotlivých štátoch. Najrozhodnejšie však zasiahlo do boja robotnícke sdruženie. Keď zbadaly, že opilci sú živlom nepoddajným pri stávkach a výlukách, hoc posledná rana bola saloononi zasadená, keď poisťovacie spoločnosti odmietaly poistenie zákonom podnikateľom uložené, tam kde sa jednalo o robotníka oddaného pijatike. Možno hovoriť, že k prohibícii dôjsť muselo, akonáhle zasiahly do zákonodárných sborov mocnýtn svojim vlivom kapitalizmus a cirkev, ktorá sa zo zásady postavila po bok hnutiu usilujúcemu o odstránenie křiklavých nespráv Soeiáltta pečlivost’ III. shromaždenie delegátov Čs. Červ, Kríža v Prahe, O Svätodušných sviatkoch sišli sa do Prahy delegáti miestnych spolkov Čs. Červeného kríža z celej republiky, aby vedľa pravidelnej a kontrolnej činnosti a stanovenia ideových smerníc usniesli sa i na zásadách práce pre miestne spolky Čs. Červeného kríža, na ktoré sa má y budúcnosti prenášať mnoho z tých úkolov, ktoré dosiaľ konalo len ústredie. Celkom dostavilo sa na shromaždenie 212 delegátov, ktorí zastupovali 148 miestnych spolkov Čs. Červeného kríža; videli sme medzi nimi pracovníkov z menšín zo Slovenska i z najzazších končín Podk. Rusi. Miestnu odbočku čs. červeného kríža v Košiciach zastupovali riaditeľ Murgaš a prof. Adolf Šelmec. Shromaždenie zahájil v nedeľu o 9. hodine dop. miestopredseda Čs. Č. K. dr. L. Procházka, ktorý omluvil neprítomnú predsedníčku dr. A. Masaryková a venoval vrelú posmrtng spomienku panej prezidentovej, spolu oznámil, že čs. červ. kríž uctil pamiatku zosnulej panej založením fondu pre stálu detskú ozdravovnu panej Ch. G. Masarykovej. Po uvítaní prítomných delegátov i zástupcov rôznych ministerstiev a úradu, predniesol miestopredseda dr. L. Procházka prezidiálnu zprávu. Zdôrazni!, že pozícia čs. červ. kríža na medzinárodnom fóru vždy viac sa upevňuje a že má dobrý zvuk i v našom domácom živote. Koncom roku 1922 přestávaly všetky povojenné akcie Čs. Červ. kríža, ktoré súvisely s výdatnou podporou cudziny a nastáva obdobie, v ňomž je Čs. Č. K. odkázaný na svoje vlastné sily. Jeho činnost sa spolu obmedzuje na otázky, na ktoré sa v prítomnej dobe sústreďujú i práce ostatných spoločnosti Červ. kríža v celom svete. Je to predovšetkým pohotovost pre prípad náhlych katastrof, zdravotná výchova, výchova ošetrovateľského personálu a organizáciou Dorastu Čs. Červ. kríža. Všetku prácu prevádzalo dosiaľ hlavne ústredie, a preto je pre najbližšie roky nutná decentralizácia, prenášanie všetkej detailnej práce z ústredia na vonok do miestnych spolkov Čs. červ. kríža. Táto decentralizáciu má tú výhodu, že prostredníctvom miestnych činiteľov nastane všade bezprostredný styk s ľudom, ale tiež finančné hospodárstvo CčK. vyžaduje tohoto postupu. — Po tomto ujal sa slova ústredný riaditeľ ČČK. dr. J. Linhart, ktorý upozorňuje na to, že systém náhlej výpomoci, ktorý prevádzal Čs. červ. kríž v prvých povojenných rokoch premenil sa v systém riadne prepracovanej hygienickej pečlivosti. Snahou Čs. Červ. kríža bolo už v minulom roku, aby práca prenášala sa z ústredia do miestnych spolkov červ. kríža, ale predsa sa naskytly rôzne otázky povahy celoštátnej lebo medzinárodnej, ktoré musely byt vykonávané z ústredia. Bola to zvláště pečlivost o vysťahovalcov, repatriácie, pomoc príslušníkom cudzích štátov, budovaním nového zdravotného viaku atď. Mnohé z úkolov prevádzaly však už jednotlivé zemské divízie č. kríža za priamej pomoci, a účasti miestnych spolkov ČČK. O organizačnom rozvoji'svedčí fakt, že koncom roku 1922 bolo už založeno 461 spolkov Čs. Červ. kríža, z nich mnohé prejavujú .veľkú iniciatívu. Otázka likvidácie býv. spolkov rakúskeho Červ, kríža je už v Čechách a na Morave skončená a na Slovensku sa práve prevádza. Hlavný stan ČČK. stanovil zásadu, že všetko prianie, prijímané z likvidačnej massy, musí zostať vyhradené účelu, pre ktoré je určené a že každý 1 najmenší spolok Červ. kríža musí sa Vykázat tým, ako hospodáril likvidačnou massou. Na to prednesená, vysvetlená a všetkými účastníkmi jednohlasne schválená bilancia spoločnosti Čs. Červ. kríža za rok 1922. Tiež správy účetných ’ revízorov t skladišť boly jednohlasne schválené a udelené im absolutorium. Zprávy revízorov vyznievaly v tom smysle, že všetky účetné knihy sú pečlivo a presne vedené a tiež hospodárstvo skladišť, že je bezvädné a správne. Potom predniesol ústredný riaditeľ ČČK. dr. J. Linhart rozpočet spoločnosti na rok 1923, ktorý bol tiež schválený. Nasledoval referát tlačového a organizačného oddielu ČČK. inž. O. Dorazila o programe práce miestnych spolkov červ. kríža a zásadách vnejšej organizácie. K tomuto bodu pripojila sa veľmi živá debata, v nejž bolo s veľkou naliehavosťou zvláště zdôraznené, že všetky funkcie, vyplývajúce z tejto novej organizácie Červ. kríža, majú byť dobrovolné, nehonorované. V pondelok malo jednanie čisto pracovný ráz. Na programe bol predovšetkým referát riaditeľa Dorastu ččK. F. Šmakala o organizácii Dorastu a jeho pomeru k miestnym spolkom Červ. kríža. Potom nasledoval referát inž. O. Dorazila o zdravotnej výchove, ktorú Čs. červ. kríž prevádza hlavne svojimi štyrmi pojazdnými biografmi a zdravotnými prednáškami s diapositívmi. Po tej predniesol riaditeľ zdravotného odboru ččK., pluk. dr. Haering referát o výchove a organizácii samaritánstva, oceniv spolu vďačne spoluprácu lekárstva* a hasičstva. K tomuto bodu prpojila sa živá debata, načo ústredný riaditeľ dr. Linhart predniesol zprávu o zásadách sriaďovania detskýcti zdravotných kolonií ČČK., ichž zakladanie má sa v budúcnosti preniesť tiež z ústredia na miestne spolky ččK. Potom boly prevedené voľby, a aklamáciou zvolená bola jednohlasne navrhnutá kandidátka členov Hlavného stanu Čs.,Červ. Kríža, revízorov i socialne-zdravotného, fínančne-hospodárskeho a dorostového poradného sboru. Riaditeľ českej Divízie Červ. Kríža J. Groh predniesol referát o hospodárstve a účtovníctva miestnych spolkov Červ. Kríža, zmienív sa hlavne o finančných sdvojoch a spôsobneh hospodárenia i účtovania, k čomu pripojil svoj referát i vrchný účtovník Čs. Červ. Kríža J, Karp. Na to prednesené boly zprávy návrhovej ko misie a so strany delegátov četné volné návrhy. Celé jednanie bolo zakončené vrelým doslovom miestopredsedy dra L. P. Procházky, ktorý apeloval na obetavosť všetkých pracovníkov Červeného Kríža a na ich vytrvalost v spolkovej činnosti, ktorej dnešná doba kladie v cestu mnoho překážek. Toho dňa odpoludnia bol konaný pre niektorých delegátov krátky kurz, v ktorom bolo všestranne probrané sriadovanie detských zdravotných kolonií Čs. Červ. Kríža, kým ostatní delegáti odobrali sa k spoločnej prehliadke zdravotného vlaku Červeného Kríža, ktorý je umiestený v Strašniviciach. Večer delegáti odcestovali do svojich domovov, odnášajúc si z Prahy posilu ku svojej práci i povznášajúce vedomie, že pracovníkov Červ. Kríža, ktorí usilujú sa o lepšie zdravie nášho Iudu, je velká a obetavosťou celá predchnutá rodina, Lovecká pušky, flobertky, kulovničky, broving, bambitky, revolvery, lovec, potreby najlacnejšie dodá 1. Umí ÍAi liá slin 45. Cenníky zdarma. Udajte povolanie. 4420 Pleli ř nepošli piiiiií