Slovenský Východ, apríl 1924 (VI/76-100)
1924-04-20 / No. 93
_____________________________ ... I __ _ . Ročník Vi. Gis. 93. V Košiciach, v nedeľu 20. apríla 1924. Za 80 hal. VeB’konoce zabúdaných. O veľkonočných a iných väčších sviatkoch býva ^zvykom, že všetky časopisy pnnašajú úvodníky a úvahy o najdôležitejších politických udalostiach. Ministri a politikovia všetkých strán rozpisujú sa o najaktuálnejších politických otázkach doma aj za hraniciami a uvažujú a naznačujú cesty pre dobu najbližšiu Tohoročné Veľkonoce vyhlasuje ^sl. Červený kríž opäť mier medzi ľudmi a žiada, aby sa zapomenulo na každý nesvár a na každú nenávisť. Kto iný, ako žlač je povolaná k tomu, aby želaniu našej ^ naj prednejšej sociálné-zdravotníckej inštitúcie na prvý raz vyhovela a myšlienku skutočného Mieru propagovala. Zvlášť toho roku, lebo doba predveľkonočná bola y znamení boja o tlač a čo naša republika jestvuje, nebolo toľíko času a miesta venované otázke tlačovej v parlamente a v časopisoch, ako v dobe predveľkonočnej, čo všetko vyvrcholilo veľkou rečou dra Kramářa a prijatím osnovy tlačového zákona. Láskavý čitateľ, prepáčiš nám, keďže robíme toho roku odchylku a píšeme neobvyklý úvodník veľkonočný. Chceme týchto niekoľko riadkov venovať tým, o ktorých sa nedočítaš v svojich novinách po celý rok. Sú to novinári a otázka ich existencie. československí novinári sídu sa o Veľkonociach z celej republiky na slovenskej pôde v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Budú tam mať valné shromaždenia svojich odborových spolkov, budú rokovať o svojom hmotnom postavení, o zlepšení podmienok svojho poslania a o svojom zaistení na staré roky, ako aj o zaistení svojich vdov a sirôt. Českí a slovenskí novinári majú nesporné zásluhy o dobytí našej politickej slobody, šiesty rok pomáhajú budovať republiku, pomáhajú zlepšovať existenčné podmienky temer všetkých stavov bez nároku, že by za túto svoju čisto ľudskú a mravnú povinnosť žiadali dajakú odmenu. Naopak, v tomto boji pre iné zabudnuli vždy na seba, až im to bolo vytýkané tými, ktorých existencia závisí len od zdravého života otca rodiny. Prečo by teda o veľkonočných sviatkoch, kedy oslavuje sa krásna a vznešená legenda z mrtvých vstania Spasiteľa, nemali tiež novinári pripomenúť verejnosti svoju existenciu, že tiež oni čakajú dosiaľ márne na svoje Vzkriesenie? Niet ešte koniec tŕnistej cesty novinárov na horu Kalváriu? Máme prinášať ešte ďalšie obete? Pri prejednávaní osnovy tlačového zákona bolo temer slávnostne vyhlásené, že vláda národná a republikánska nemohla by si želať politicky, alebo kultúrne tlač utisnúť. Bola vytýkaná zvlášť zvlčilosť tlače v stranníckej polemike a sľubované, že celá reforma tlačového zákona smeruje k zvýšeniu kultúrnej úrovne tlače. Na plecia novinárov uvalená tedy nová ťažká odpovědnost’, bez toho, že by postihnutí dajako dôraznejšie protestovali, hoci mali po ruke zbraň pádnej šiu. Je to opäť dôkazom, že nepadá vina tej „zvlčilosti” tlačovej polemiky priamo tak na novinárov, ako na dnešné postavenie celého stavu žurnalistického. Keby boly zákonom stanovené inštitúcie _novinárske komory — nebolo by ani zvlčilosti v niektorých časopisoch, poneváč by si potom netrúfal inšpirátor i cez hlavy novinárov vnášať onu zvlčilosť do novín. Nelzä konečne každé zlo vyrážať klinom a preto aj pozdvihnutie lepšej úrovne tlače nezávisí tak od tej alebo onej zákonnej novely, ale od vyriešenia otázky kardinálnej: Dať každému noví- Politlcké úvahy. Dr. M. P. Tak sa zdá, ako keď by svetová vojna ešte nebola celkom u konca. Medzinárodný politický mincier ešte stále a stále kolíše sa: nedosiahol rovnováhy a statického kľudu. Prečo? To je otázka tak složitá, že zarazene stojíme pred ňou, bez toho, že by sme jasnú a neomylne uspokojujúcu odpoveď mohli dostať na ňu. Snáď ešte je neukončený politický grafikon svetového požiaru a stojíme len pred provizoriumom? Snáď nebolo ešte dosť tých ľudských .a hmotných obetí? Snáď politický obraz Európy nezodpovie v nej ukrytým a vo svetovej erupcii objaveným. hospodárskym a kultúrnym silám a čí sily účinkujú ešte ako nezužitkované živé sily proti “terajšiemu obrazu, proti terajšiemu soskupeniu, poťažne odľúčeniu? Odpoveď laika je chytrá a .jasná. Odpoveď politika je váhavá. Historik, ktorý má svoje zraky upreté len na minulosť, musí nám samozrejme dlžný zostať so svojou odpoveďou. Laik vidí len to, čo je odkryté pred mocnený minister čsl. vyslanec v Paríži dr. O s u s k ý. Na výstavbu Mohyly, ktorá dľa rozpočtu bude stáť 1.600.000 Kčs, bolo až doteraz sosbieraných včetne daru vlády v sume 200.000 Kčs, dovedna 1,550.000 Kčs. Návrh na slávnostný plagát vypracoval akademický maliar J a r e š a slávnostné odznaky boly zhotovené dľa návrhu sochára Španiela. Na slá vnosť sa očakáva veľká účasť nie len zo Slovenska, ale z Moravy a Čiech, čo vyplýva najmä z tej okolností, že ministerstvo železníc povolilo pre účastníkov slávností 30—50% sľavu cestovného. jeho očami; vidí len úzku prítomnosť a všetko posudzuje len dľa toho. Z jeho stanovisko svetová vojna iste bola zapríčinená v Sarajeve Princípom Gavrilom 28. júna 1914. Iste si to tak predstavuje, že keď by bola bývala jeho zbraň zlúhala, nebolo by bývalo ani svetovej vojny! Jedna jediná guľka a svetový požiar, ako to fantasticky znie. No nie tak! Svetovú vojnu nemožno jednou jedinou malou guľôčkou z. jednoho týždňa na druhý len tak vytresnúť, to potrebuje dlhoročné arangement., Svetová vojna visela už dávnovo vzduchu a práve tak ju mohla zapríčiniť svojou paľbou nejaká ožratá nemecká voj. hliadka na francúzskych hraniciach, ako jü zapríčinila -'guľka chudobného srbského študenta. V tom čase Europa už tak bola preplnená suchým púšnym prachom, že na nepatrnú osobu Principa Gavrila práve tak nepadá žiadna neobyčajná váha, ako na zavraždeného arcikniežaťa a jeho ženu. Svetová vojna bola predvídaná a předtušená a má ďalekosiahle svoje príčiny. Vypukla, lebo k výbuchu dôjsť muselo, práve tak, ako dôjde k búrke, keď sú oblaky elektrinou preplnené. nárovi také postavenie hmotné a neodvislé, podliehajúce kontrole novinářských komôr, ako to vyžaduje nie len jeho poslanie a záujem tlače, ale aj záujem celého nášho národa a republiky. Potom bude aj stav novinársky sláviť sviatok svojho Vzkriesenia a s ním tiež nastane opravdový mier a obrodenie verejného života u nás. oi. Program osiavy výročia tragickej smrti generála Štefánika. Bratislava, 19. apríla. Program oslavy piateho výročia tragickej smrti generála Štefánika, ktorá bude 3. mája v Bratislave a 4. mája na Bradloch pri Brezovej, bol už definitívne vypracovaný. Pri slávnosti v Bratislave, ako i pri slávnosti kladenia základného kameňa Mohyly na Bradloch bude prítomný v zastúpení prezidenta republiky, ktorý, ako známo, prevzal protektorát slávností, minister zahraničia dr. Beneš, ďalej bude prítomný minister pre správu Slovenska dr. K á 11 a y, minister unifikácie dr. M a r k o v i č, minister Národnej obrany U d r ž a 1, ako i splno-čo sa týka ukončenia tohoto svetového požiaru, s vedeckou istotou možno povedať, že svetová vojna je ukončená a bezpečne možno ju odovzdať historii. Nie je snáď ukončená preto, lebo už uschla tinta podpisov na mierových smluvách — lebo veď vieme dobre, že mierové smluvy boly mnohokrát nerešpektované — ale preto, lebo je skutočne politickým rezultantom zužitých kinetických síl a politický obraz terajsej Európy dosiahol pevnej stálosti. Nič nemení na tom, že tu i tu cítiť ešte otrasy, že vždy a vždy zavládne ešte dušami akýsi hysterický nepokoj. To sú len dozvuky, ale doba je už ukončená a rezultáty zabezpečené. Politický život štátov tak v smysle vnútropolitickom, ako aj zo stanoviska medzinárodnej politiky, je stále čulý a kolísavý; obraz jeho je kinetickej povahy a dľa jeho veľkých smerníc a uskutočnených politických ideálov: tvorí historické doby. Tieto sa vyvíjajú často dlhoročnou tichou prácou, často ale veľkými politickými erupciami, vojnami atď. Príčinou svetovej vojny a to skutočnou a myslím — keď aj nie jedinou, ale najmohutnejšou príčinou bol pangermanistický militarizmus a pod jeho ochranou stojaca všenemeeká hospodárska (priemyselná) expanzivita. Na druhej strane ale žiarlivá aglická konkurencia s francúzskym viac citové založeným revanšom. Rakúsko-uhorská monarchia hrala len iniciatívu a ako nositeľku pangermanistických ideálov, a skutočne nemožno j u považovať za iné, ako za jeden úd pangermanistického bloku. Rusko bolo skoro čisto strategicky zainteresované ako protektor južných Slavianov viac po stránke vojensko-vladárskej a tak prirodzene zainteresované na strane Anglicka a Francúzska Taliansko odskočiac z troj dohody, postavilo sa m stanovisko „svätej sebeckosti” (sacro egoismo) a pripojilo sa na tú stranu, odkiaľ čakalo najviac výhod. Amerika hrala úlohu eticko-politickú, ale tu sú tiež v prevahe hospodárske momenty. Slovom, anglicko-americká hospodárska sieť bojovala proti hospodársky preponderantným stávajúcemu sa, a neslýchaným militaristickým apparátom podoprenému pangermanizmu. sa potom zbaví vajco obalu, ostanú na farebnej ploche svetlé otisky kvietkov a lístkov. Podobne sa na kraslice nanášajú tiež rôzne nápisy. Ďaleko menší význam pre národopis a ľudové umenie majú vajíčka polepované. Bývajú polepené rôznofarebnými látkami, tkaninami, papierkami, obrázkami a stužkami. Veľkou vzácnosťou sú dnes vajca okované, ktorými za starodávna dokazovali kováči svoju dovednost. Najnovší a ovšem najmenej vkusný spôsob výzdoby je nalepovaní pentliček a obťahovacích obrázkov. Zaujímavejšie sú hanácké kraslice z okolia Slavkova na Morave, dosť vkusne polepené po spôsobu mosaikovom ústrižkami rôznofarebnej slamy. K farbeniu kraslíc užívalo sa pôvodne bariev prírodných. Na žlto farbilo sa šafranom, na oranžovo odvarom z cibuľových šlupiek, na červeno brazilským drevom, na čierno smesou zelenej skalice s odvarom zo sušenej jolšovej kôry; zelenej, fialovel ružovej farby sa neužívalo vôbec. lĚĚ '»všem výroba kraslíc sa prispôsob;!?' ^moderným technickým vymoženostiam a užíva sa anilinových farieb všetkých odtieňov. Zato sa udržaly prastaré ornamentálne vzory, jednak ornamenty geometrické, jed- Veľkonočné kraslice. Veľkonočné vajíčka, ktoré sú obrazom jarného obrodenia prírody a jej plodivýeh síl, symbolom utajeného nového života, nového jara, sú pôvodu prastarého. Už samo meno „kraslice” svedčí o starobylosti zvyku zdobiť malebne vajíčka. „Krásny” znamená pôvodne v starej slovanštině ako dodnes v ruštine „červený” a odtiaľ i Veľkonoce menujú „červené” sviatky. Znamená teda kraslica červené, alebo pomalované vajíčko. Slovo „kraslica” je zaznamenané v najstarších slovníkoch z XIV. stol. V tejto dobe v Prahe kanovníci kostola sv. Juraja dostávali po ôsmi a kanovníci chrámu sv. Víta tiež po niekoľko farebných vajciach. Najviac je rozšírené maľovanie kraslíc u Slovanov. Zo slovanských kraslíc najkrajšie a najznámejšie sú moravské, slovenské, poľské, rusínske a ruské, české kraslice, pravidelne červené, sú výzdobou i barvitosťou jednodtichšie. Spôsob výzdoby je viacerý. Rý so vanie robí sa ostrým a tvrdým nožom, najčastejšie vreckovým nožom s ulomenou špicou alebo zlomenou britvou a tým sa na vajíčku jednou .. farbou, sfarbenom soškrabúje farba. Tento spôsob je rozšírený najmä v Čechách a na Morave v v okolí Uhor. Hradišťa a v niektorých obciach na Kyj ovskuŕ Vyleptávanie ornamentov lučavkou je novejšieho dáta: počalo sa s ním teprv v druhej polovici XIX. storočia. Táto technika je rozšírená, najmä na Kyjovsku. Na mnohých miestach na Morave, na Slovensku i v Čechách hotovia sa kraslice nanášaním vosku: na biele, uvarené vajce nanáša sa ornament čiernym, červeným, zeleným a tmavomodrým voskom, ktorýžto reliéfový ornament dobre pôsobí svojou farebnosťou. Iný spôsob výzdoby kraslíc je tento: Na biele vajíčko sa nanesie vzor masťou, alebo rozpusteným včelím voskom, načo teprv sa celé vajíčko obarví. Miesto masťou pokryté zostane ovšem biele. Táto technika je prastará, v západnej Europe vôbec neznáma. Znajú ju iba Javanci pod menom „batik” a používajú tejto techniky k farbeniu látok. Odtiaľ sa dostal tento spôsob do Európy a v poslednej dobe sa i v mode hojne uplatnil. Jednoduchší a menej cenný spôsob hotovenia kraslíc je farbenie a otláčanie kvetín. Na čisté vajco nalepia salístky rebríčku, ďatelinové trojlístky a pod., potom sa vajco o viaže hándríkom, dá ovariť vo farbiséom odvaru a keď