Slovenský Východ, máj 1925 (VII/99-123)
1925-05-01 / No. 99
w Dnes zažíname uverejňovať Zeromského román ^Predlarieg<. asa miň iiiwir" ■rwMwr,"",w i iiMiitTM^ES8BBWIMUill^»,Jlg?|11111"1111'11111 n iaMp«gaas^BPt^'Sg'a^i Bočník VII. Cís. 99. V Košiciach, v piatok 1. mája 1925. Za 80 bal. Po voľbe prezidenta v Nemecku. Zahraniiná politika nemecká zostane nezmenená? Berlín, 30. apríla. — Predseda ríšskeho snemu Loebe prišiel včfera do Hannoveru a mal dlhšiu rozmluvu s Hindenburgom. Podľa zpráv tlače šlo o program složenia prezidentovej prísahy v ríšskom sneme. Berlín, 30. apríla. — Generálny poľný maršál šľachtic Hindenburg vyhlásil v liste z 29. apríla, zaslanom správcovi ríšskych volieb, že voľbu prijíma. Berlín, 30. apríla. — Sociálne demokratická frakcia ríšskeho snemu podala interpeláciu, v ktorej sa vraví: Volebný výsledok musí vzbudiť obavy, že dosavadně základy zahraničnej politiky, smerujúce k medzinárodnému dorozumeniu a vstupu do Spoločnosti národov, budú opustené. Pýtame sa teda ríšskej vlády, či sa domnieva, že môže sotrvať pri svojej dosavádnej zahraničnej politike aj za zmenených pomerov. Májový sviatok. Prečo bol prvý deň mája v našej republike úradne vyhlásený ako sviatok? Bol to snáď ústupok robotníckym stranám, ktoré v minulosti vždy okázale slávily prvý máj ako deň, kedy manifestovalo robotníctvo za svoju silu, za väčšie hodnotenie svojej fyzickej práce a konečne aj za svoje politické požiadavky? Tak sa dialo za starej monarchie a my sme mali vtedy tým väčšiu radosť, čím mohutnejšie boly sprievody manifestantov, lebo sme videli, že spravodlivosť ľudská a demokracia má v týchto robotníkoch dobrých zastáncov a malé utláčaný národy mocného činiteľa k boji za odstránenie okovov národných i sociálnych. Víťazstvo svetovej demokracie prinieslo aj nášmu národu vytúženú slobodu a v našej demokratickej republike prvý máj vyhlásený bol za symbol tej práce, ktorá nám priniesla rovnosť medzi veľkými národami a ktorá musí náš štát udržať i v budúcnosti. Preto dnes, na prvého mája nemanifestujeme pre strany a jednotlivé triedy obyvateľstva, ale dnes uvedomujeme si všetcia spoločne význam usilovnej práce pre štát, lebo len práca udrží našu republiku, len práca šľachtí náš národ a len touto prácou zachováme si priateľstvo a spojenectvo za hraniciami. Štáty a národy posudzujú sa totiž dľa pracovitosti, ktorá sa vyjadruje rozkvétá j úcim obchodom a priemyslom, intenzívnym zemedelstvom, výbornou administratívou a kultúrnym pokrokom. Preč dnes s nočnými, sovami, ktoré vidia a rozhlasujú všade len tmu a úpadok! Noc je ich živlom, vo dne nevidia. Tieto sovy nášho národného, verejného, politického, kultúrneho a hospodárskeho života vo dne spia a preto nevidia tú efefetívu prácu, ktorá sa koná na každom pracovnom poli nášho štátu. A predsa neni možno nevidieť tú veľkú prácu, ktorú sme vykonali v tak krátkej, dobe našej samostatnosti. Dívajme sa na ktorékoľvek pole nášho verejného života, »rovnajme výsledky so stavom převratovým, s nedostatkom pracovnej tradície štátnej — hlavne u nás na Slovensku podívajme sa okolo seba a s rovnajme radostne kypiaci národný život so stavom predprevratovým a musíme vzdať česť práci a usilovným rukám, ktoré to všetko vytvořily. Naše školstvo, náš svobodný národný vývoj, naša stále aktívna obchodná bilancia, naše usporiadané finančné pomery štátné, naša zahraničná politika, ktorá v prvých radoch bije -sa čestne za odstránenie následkov vojny a vojen samých, získavajúc uznanie a čestné priateľstvo na celom svete — to všetko by sme ztrácali s očú. keď ohrnujú pysky čierni rytieri? Bolo by to rozumné nevidieť našu Štátotvornú prácu a jej ozaj pekné výsledky, keď vidíme híavne, ako oceňuje náš štát a jeho všestranný vývoj tá neutrálna cudzina, ktorá díva -sa na jednotlivé štáty s najprísnejšou kritikou? O našej republike hovorí sa v zahraničí na všetkých zodpovedných miestach ako o ostrove konzolidácie v strednej Europe. Praha je javiskom ciest diplomatov, žurnalistov, obchodníkov a vedátorov, tiež i rôznych kongresov a sjazdov. Naše postavenie v Spoločnosti národov je tiež znamením veľkej dôvery cudziny voči našej práci, ktorú s-me vykonali a konáme. Na túto prácu spomíname dnes, v sviatok práce. Uvedomujeme si, že tá každodenná drobná práca, ktorú vykonáva jak roľník, tak robotník, obchodník a remeselník, profesor a úradník — to všetko tvorí dovedna súhrn štátnej činnosti. My, každý z nás, sme štát. na-ša práca je práca štátu, náš úspech je úspechom štátu. Túto drobnú každodennú prácu oslavujeme dnes srdečne všetci. Sviatok práce musí byť však súčasne sviatkom harmónie. Neslúži celku tá práca — a či skôr markýrovanie práce pravej —- ktorá stojí v znamení rozkolu, ktorá rozbíja spoločné sily a staví nepriateľské hate medzi pracujúcich. Náš spoločne vybudovaný štát je tu pred nami; je to skutočnosť. Jeho ďalší osud je v našich rukách, v tých rukách, ktoré ho budovaly. A nebudovali sme ho preto, aby sme ho potom búrali! To je hlavné, čo si máme hlboko vštiepiť do svojej pamäti v sviatočný deň víťaznej štátotvornej a národnej práce pre blaho všetkých!! ICy krvawým udalostiam w Bulharsku. Prenasledovanie pôvodcov atentátu. Sofia, 30. apríla. — Predvčerom, keď bol zatýkaný vrah Borimečko, zastrelil S osôb a poranil 6, z ktorých 4 ťažko, kým bol nakonec sám zastrelený. Včera našla polícia dlho hľadané ho agrokomunistického advokáta Dimitria Grančarova, ktorý je jedným z pôvodcov atentátu v katedrále Sveta Nedelja. Grančarov boí pristihnutý v dedine Dervenici pri Sofii. Nevzdal sa policii dobrovoľnej ale bránil sa a bol zastrelený. Sofia, 30. apríla. — Vyšetrovanie o atentáte bolo skončené, štátné zastupiteľstvo odovzdalo vojenskému súdu obžalobu, ktorá dôvodí, že atentát ako aj útok na kráľa a nedávne vpády zbojníkov sú dielom sprísaha-neckého výboru, vytvoreného za účasti delegátov tajného výboru komunistického a sedliackeho, prívržencov jednotnej fronty. Z atentátu sú obvinení Fridman, kostolník Abaziev, Grančarov, Petřini, Kosovskij. Kojev a Dimitrov, z ktorých však iba dvaja sú v rukách spravodlivosti, kým ostatní alebo uprchli, alebo boli zabití. Obžaloba žiada trest smrti pre všetky prípady obžaloby a väzenie do troch rokov pre Daskalova a Kamburova, ktorí sú obžalovaní, že ukrývali kostolníka Abazieva. Odpisy obžaloby boly doručené obžalovaným, a boli tiež vyrozumení ich obhájcovia. K pojednávaniu bude predvolaných na 50 svedkov, 2 činnosti $p>©ä©čn©s4í národov. Ženeva, 30. apríla. — švajčiarska vláda odovzdala medzinárodnému súdnemu dvoru k deponovaniu arbitrážnu smluvu, ktorú uzavrela minulého roku so Švédskom a .Talianskom. Toto deponovanie je prvé svojho druhu. Založenie rakúsko-nevneeliej pracovnej pospolitosti. Viedeň, 30. apríla. — Včera bola založená rakúsko-nemecká pracovná pospolitosť. Boly utvorené výbory hospodársky, vyučovací, umelecký, kultúrny, právny a tlačový, ktoré majú teraz vypracovať čo najskôr určité návrhy na vybudovanie vzťahov medzi rakúskou a nemeckou ríšou, pokiaľ je to možné v rámci mierových smluv. Spoločnosť národov — „strážny pes“ mieru. Londýn, 30. apríla. — Ministerský predseda Baldwin hovoril na schôdzi sväzu líg pre Spoločnosť národov a vyjadril sa, že Spoločnosť národov je „strážiacim psom” svetového mieru, ktorý má však najťažší úkol ešte pred sebou. Najzáslužnejšie dielo koná Spoločnosť národov, pokiaľ ide o hospodárstvo, financie, zdravotníctvo a tranzitnú dopravu. Toto dielo ukázalo sa byť nutnou časťou medzinárodného života, finančná rekonštrukcia Rakúska a Maďarska je zas príkladom úspešnej činnosti Spoločnosti národov. Př®«! revision poS’sfke-s’MKSMí*steej o&s&odneS SBíBaivyf. V aršava, 30. apríla. — V súvislosti s uzavretím poľsko-československých dohôd ukázala sa potreba revízie rumunsko-poľskej obchodnej smluvy. Na základe dohody medzi oboma vládami budú zahájené vyjednávania o novú poľsko-rumunskú obchodnú smluvu, fóefconšfrakeia Paiiíowko kabinety. B e ľ e h' r a d, 30. apríla. — čas t očná rekonštrukcia Pašičôvho kabinetu bola prevedená vymenovaním týchto piatich ministrov: radikál Usunovič, radikál Srstič unifikácia zákonov, radikál Simovič agrárna reforma, radikál Rado j e vie doprava, samostatný demokrat Grisovono obchod. Vo vyjednávaní s Horvatmi cieľom utvorenia koaličného kabinetu sa pokračuje. Scfcôsisa výboru meslslparlamengárnej únie. Paríž, 30. apríla. — Dnes sišiel sa výbor medziparlamentámej unie za predsedníctva švédskeho zástupcu Adelswarta, bývalého ministra financií. Československo zastupuje senátor dr. Brabec. Výbor sa zaoberá prípravnými prácami a postavením programu pre washingtonská konferenciu medziparlamentárnej unie. Obchodná smluva s Poľskom. Záverečným aktom návštevy zahraničného ministra dra Beneša vo Varšave bolo podpísanie poľsko-československých smluv, medzi ktoré patrí tiež i práve dojednaná obchodná smluva. Po 6-ročnom bezosmluvnom stave nastupuje teda medzi československom a Poľskom vzájomná dohoda v otázkach hospodárskych, menovite' v styku obchodnom a dopravnom. Medzi obidvoma štátmi bola už síce r. 1921 sjednaná rámcová obchodná smluva, ktorá však nikdy nedosiahla platnosti, poneváč nebola Poľskom ratifikovaná. Uvažovať o príčinách faktu, že medzi dvoma susednými štátmi, majúcimi toľko spoločných hospodárskych záujmov, dochádza až teraz k definitívnemu u jednaniu obchodnej smluvy, viedlo by zbytočne k trpkým spomienkam, s ktorými nechceme si kaziť radostný pocit, ktorým nás naplňuje presvedčenie, že českosloveinskopoľským stykom a to jak hospodárskym, tak i politickým, otvára sa nová utešenejšia perspektíva. Vyjednávanie o obchodnú smluvu českosiovensko-poľskú trvalo plné 4 mesiace. Snáď práve okolnosť, že behom 6 rokov bezosmluvného stavu nahromadilo sa toľko nevybavených hospodárskych otázok, prispela k tomu, že jednanie šlo ku predu tak pomalým tempom. Základom smluvy je zásada o najvyšších výhodách, ktorá sa uplatní už 20 dní po podpísaní smluvy, keď vstupuje v platnosť t. zv. dočasná úprava. Tým padne prekážka; diferenčných ciel, ktorá nesmierne zťažovala a obmedzovala obchodný styk medzi obidvoma štátmi. Dočasná úprava súčasne zaručuje určité úľavy v povoľovacom postupu. Pri ratifikácii smluvy pristúpi k tomu ešte ďalšie sníženie coľnej sadzby pre zvlášť dôležité druhy zboží vo vzájomnom obchodnom styku. Vedľa týchto prenikavých úľav a zlepšenia doterajšieho stavu stanoví smluva tiež sľavy tranzitných tarifov pre dopravu československého tovaru cez Poľsko a naopak. Veľmi cenné a významné je ustanovenie smluvy, že obidve strany môžu po jednoročnom trvaní smluvy previesť na základe vzájomnej dohody zmeny a doplnky v smluve bez toho, že by bolo treba smluvu vypovedať. To sú asi v základných rysoch zásady, na ktorých spočíva obchodná smluva československo-poľská, Dokazovať jej hlboký hospodársky význam pre obidva štáty neni vecou ťažkou ani nevyžaduje mnoho slov. Už súvislosť hraníc obidvoch štátov sama hovorí pre hojné a čulé obchodné styky. Rozdielna hospodárska štruktúra Československa a Poľska vylučuje akúkoľvek vzájomnú oohranársku politiku a naopak nabáda v záujme obidvoch štátov k utvoreniu čo naj voľnejšej výmeny tovaru. Československo a Poľsko si vo svojich vývozných výrobkoch nekonkurujú, há naopak sa doplňujú a tak máme oprávnenú nádej , že smluva už v neďalekej budúcnosti prispeje nielen k rozmnoženiu vzájomných obchodných stykov, ale že bude i prostriedkom k ďalšiemu vnútornému hospodárskemu rozkvetu obidvoch štátov. Smluva táto má i pre Slovensko neobyčajný význam, poneváč otvára cestu i slovenskému obchodu a priemyslu do najbližšieho susedstva a tak dáva výbornú podmienku pre umožnenie zvýšeného rozvoja slovenského národohospodárstva. Hospodárske smluvy bývajú najspoľahlivejšími strážcami priateľských stykov medzi jednotlivými národami. Skutočne si vysoko ceníme, že pomer československo-poľský dostal sa v poslednej