Smer, apríl-jún 1971 (XXIII/77-153)
1971-05-08 / No. 108
✓ Bez úvodníka (Dokončenie z 1. strany.) Dnes, v Deň víťazstva, hodno sa zamyslieť nad 73 miliónmi obetí druhej svetovej vojny, z ktorých 32 miliónov padlo na frontoch, 26 miliónov zahynulo v koncentrákoch a 15 miliónov pri bombardovaní. Sovietsky zväz stratil v druhej svetovej vojne 25 miliónov a Československo vyše 300 tisíc. So-vietskemu zväzu patrí hlboká a trvalá vďačnosť za záchranu národov a za ich oslobodenie z fašistického jarma, za to, že náš ľud po druhej svetovej vojne mohol nastúpiť cestu budovania socializmu. No na stráži mieru stojí celý socialistický tábor na čele so Sovietskym zväzom a jeho najsilnejšou armádou, armádou zrodenou v bojoch. Sovietsky zväz sa nikomu nevyhráža, ale nebojí sa hrozieb. Jeho armáda je záštitou svetového mieru, slobody a bezpečnosti národov proti nástrahám medzinárodného imperializmu. Sovietska armáda je armádou proletárskeho internacionalizmu. Pomáha všetkým, ktorí bojujú proti imperializmu, za slobodu a socializmus. Dnes sa nemáme čoho báť. Takých vojakov - vlastencov, ako bol Alek Alexejev je medzi 243 miliónmi obyvateľov Sovietskeho zväzu veľmi mnoho. Na stráži svojej vlasti, socialistického tábora a svetového mieru spolu s armádami Varšavskej zmluvy stojí Sovietska armáda — víťaz nad fašizmom v druhej svetovej vojne. PRIOR pre Žilinu Stavbu nového obchodného domu Prior slávnostne začali v týchto dňoch v žilinských Sedláčkových sadoch. V novom obchodnom zariadení, ktoré sa svojou úžitkovou plochou bude rovnať bratislavskému Prioru. predajú po dokončení v roku 1974 každoročne tovar za 280 mil. korún. Nový obchodný dom bude stáť na exponovanom mieste mesta. Na štyroch poschodiach predajnej plochy umiestnili okrem projektanti aj snack-bar a reštauráciu. Kupujúci v ňom nájdu široký sortiment potravinárskeho a priemyselného tovaru okrem nábytku. Stavba nového obchodného domu vyrieši nedostatky žilinskej maloobchodnej siete. Nateraz sa totiž v tomto prudko rastúcom meste predáva na jednom štvorcovom metri predajnej plochy ročne tovar v hodnote 49 tisíc korún, čo je o tretinu viac ako celoštátny priemer. -č + Záber zo včerajšieho vyznamenávania najlepších pracovníkov na SKNV v Banskej Bys- výrobcovia prísne dodržiace/. Na snímke F. Kociana riaditeľ Gumární 1. mája v Púchove Ing. Oto Hloža, preberá vajú normy kvality. vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu + Včera vyvrcholili oslavy 26. výročia oslobodenia v centre Stredoslovenského kraja v Banskej Bystrici. Delegácie SK V KSS, SKNV, OV KSS, ONV a všetky zložky NF zo závodov a škôl vencami vďaky si na historickom námestí ^ SNP pri pamätníku padlých sovietskych hrdinov uctili ich nesmrtelná pamiatku Snímka: F. KOCIAN Pohodlne sme sa usalašili do kresiel. Sedeli sme a čakali. No o ochvílku sa už rozpriadol rozhovor. My, mladí sme vtac počúvali, a dvaja starí súdruhovia, komunisti rozprávali. Ako 24-ročný začal Ján Roháčik zo Stiavničky pri Martine ako spojka pri vznikajúcich partizánskych skupinách v Turci. „Prišli za mnou dvaja známi, či by som neschoval jedného parašutistu aj s vysielačkou.“ A tak začal. — Najprv len skromnejšie potom dostával čoraz nároča nejšie úlohy. Prevážal uprchlíkov zo zajatia, parašutistov, Rusov, Ukrajincov, Cechov, Maďarov do Kantorskej doliny a Sklabine. „Bolo to veru riziko. Stanice a vlaky plné Nemcov a gardistov. Nebolo to ľahké, previezí niekoho bez papierov až z Prešova, či Topoľčian. Človek musel mat šťastie.“ „A nielen šťastie“, začal ten starší — Ján Vagánek z Vrútok, zakladajúci člen strany a FRTJ", ale neukázať strach. Pamätám sa raz cez Povstanie, naplnili sme voz potravinami pre partizánov. Išli sme cez Hlbokú cestu, do kopca a bolo blato. Voz zapadol. A vtom nemecká hliadka. Zakričal som po nemecky: Poďte pomôcť! A Nemci tlačili — potraviny pre partizánov.“ Potom sa rozhovoril o rokoch, keď vznikla strana, ako organizovali vrútocký štrajk, ako ženy prinútili náčelníka dielni, aby zrušil rozhodnutie prepustiť vyše tridsiatich učňov, ako tajne išli na zjazd do Ľubochne, na prácu s K. Gottwaldom. S radosťou spomínal na roky FRTJ, najmä na spartakusovských skautov práce. „Zorganizovali sme si nočný orientačný pretek. A výsledok? 36 zatknutých. Žandári to považovali za tajné vojenské cvičenie. — Keďže sme išli na štart spoločne, zadržali nás ako nepovolený sprievod. Na mapkách sme mali značku Kíl — kontrolná hliadka a oni, že vraj „kulometné hniezdo“. Hovorili by aj ďalej, ale čas už pokročil. Čakali sme vlastne žiakov na besedu. Neprišli. Len neradi sme sa rozchádzali. Tak hlboko pôsobí úprimné slovo človeka, ktorý bol pri tom. (igj skromného človeka Oravci osloboditelom. DOLNÝ KUBÍN — Občania okresného mesta Dolný Kubín s» včera zišli pri pamätníku padlých hrdinov, aby si pripomenuli 26. výročie oslobodenia našej republiky hrdinskou Sovietskou armádou položením vencov vzdali hold a hrdinom, ktorí položili životy za našu slobodu. Po prednese básne k zhromaždeným prehovoril predseda Mestského výboru strany a podpredseda ONV Ing. Richard Milrad. Okrem iného povedal, že víťazstvo Sovietskeho zväzu nad hitlerovským Nemeckom v druhej svetovej vojne otvorilo cestu k budovaniu socializmu v našej vlasti. Na mítingu sa zúčastnila delegácia sovietskych vojsk vedená majorom Kuželkovom, ktorý zhromaždenie vrelým pozdravil pozdravom. Aj delegácia Poľskej ľudovej republiky vedená podplukovníkom Tončakom pozdravila zhromaždenie a popriala veľa úspechov v dalšom budovaní. VENDELÍN MLYNARClK, Bysterecká 19, Dolný Kubín Neďaleko Martina, len zopár minút autobusom, je dedina známa ako hrdina v SNP. Cesta do Sklabine sa vinie okolo kopcov, vŕškov do doliny, je to nie veľmi úrodná pôda. A predsa. „Dosahujeme každý rok lepšie a lepšie výnosy, vlani sme v špičke dosiahli až 50 q pešnice a 48 q jačmeňa z hektára. A zemiaky na sadbu predávame aj do Liptova, a to je zemiakársky kraj.“ Ale to sme sa dozvedeli už od agronóma sklabinského JRD J. Chmúrneho, ked sme si sadli aj s predsedom P. Kováčom a zootechničkou Ing. O. Hičkovou na kus reči. Veru je to tak. Sklabinčania zvyšujú z roka na rok výnosy, odvodňujú lúky, rekultivujú pôdu. Dosahujú na neúrodnej horskej pôde výsledky, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani družstvá s najlepšími podmienkami. Stačí si porovnať niektoré vlaňajšie výnosy s rokom 1969. Vtedy získali v priemere 29,3 q pšenice vlani už 34,6 q.a Nie je to ináč ani u jačmeňa, kde stúpli zo 27,1 q na 30,7 q a maku zo 6 q na 11,1 q. Pritom stačili vybudovať veľkú modernú zemiakáreň, kde sa zmestí vyše 30 vagónov zemiakov, a vyasfaltovat' cestu do hospodárskeho dvora. Budovali si to svojpomocne a tak vzniklo dielo v hodnote vyše milióna korún. Sklabinčania sú veľmi agilní, pomáhajú si, ako vedia, pracujú. Nie je to slasť hospodáriť na neúrodnej pôde, ale keď sa dostavia dobré výsledky, radosť je dvojnásobná. Pekné výsledky dosahujú aj v živočišnaj výrobe. Vlani dosiahli priemernú dojivosť na kravu 2774 litrov, čo je popri 2384 litrov v roku 1969 veľký skok. V tomto roku si postavili plán ešte vyššie a okrem toho sa zaviazali pri príležitosti 50. výročia KSČ odovzdať navyše 10 tisíc litrov mlieka. Podobné výsledky dosahujú aj v chove dobytka, ošípaných a oviec. Na otázku, v čom je kľúč k ich úspechom, sa len usmiali. Treba pracovať, obetavo a kvalitne. Tak ako traktorista Miloš Majerčík, ktorému neprekáža počasie alebo hodina, pracuje, pokiaľ treba. Alebo závlahár Ján Majerčík a kolektív ošetrovateliek z dolnej ošipárne, ktorý vedie Ludmila Duríková. Nenariekajú ani na nedostatok mládeže, lenže mladí, ti sa tlačia k mechanizácii, a to je chyba. Pokiaľ nebude všetko zmechanizované, vidlami budú robiť len tí starší. To je teda ich tromf. Obetavá a kvalitná práca, väčšie investície do pôdy, využívanie moderných poznatkov. Potom sa niet čomu diviť, že prácu sklabinských družstevníkov ocenili už nojedným vyznamenaním. Či už je to putovná zástava „Najlepšie JRD v okrese“, alebo do tridsať dalších. No a tento rok ich čaká najvyššie — „Čestné uznanie I. stupňa“, ktoré udelila vláda SSR a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SiSR ako jedinému JRD v našom kraji. Za ich prácu, výsledky a iniciatívu. A najlepšou odpoveďou sklabinských je toh záväzok, ktorý má hodnotu 153 tisíc korún. IGOR GABIJ Za prácu, za obětavost Umelé srdcové chlopne Na II. chirurgickej klinike fakultnej nemocnice akademika Karola Šišku v Bratislave zača! v týchto dňoch kardiochirurglcký team pod vedením doc. MUDr. Ladislava Kuželu, CSc., po prvý raz u nás s úspechom používať pri náhrade srdcovej chlopne metódu utvorenia chlopne z vlastného tkaniva pacienta. Ide o nový smer v kardiochirurgii, ktorému odborníci predpovedajú veľkú budúcnosť. Rakúšanom chutí Dovedna 2 900 000 kilogramov obľúbenej bryndze, čo je o 200-tisíc kg viac ako vlani, vyrobia Stredoslovenské mliekárne vo Zvolene vo svojich šiestich výrobniach. — Slovenská bryndza má trvalé odbytiště aj v Rakúsku. Len v tomto mesiaci vyvezú 130 000 kilogramov a za rok dovedna 220 000 kg, čo je o 25 tisíc kg viac, ako v minulom roku. Stredosloven K štátnemu sviatku V Československa (Dokončenie z 1. strany.) Pod vedením Komunistickej strany Československa upevňuje sa morálna a politická jednota nášho ľudu, založená na dôvere a aktívnej podpore jej marxisticko-leninskej, internacionálnej politiky, rozvíja sa aktívne úsilie a nadšenie robotníkov, roľníkov, inteligencie, i ostatných pracujúcich pri ďalšom upevňovaní a rozvoji socialistických vymožeností. Československá socialistická republika je dnes opäť spoľahlivým spojencom Sovietskeho zväzu a všetkých bratských socialistických krajín. Aj Československá ľudová armáda je v súčinnosti so Sovietskou armádou a ostatnými armádami Varšavskej zmluvy pripravená kedykoľvek splniť svoju internacionálnu a vlasteneckú povinnosť pri obrane socializmu. 26. výročie oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou oslavujeme v jubilejnom roku 50. výročia založenia Komunistickej strany Československa, v období po historickom XXIV. zjazde KSSZ, ktorého závery svojím významom daleko prerástli hranice Sovietskeho zväzu a ukázali nám cestu k riešeniu ďalších naliehavých úloh socialistickej výstavby, ktoré vytýči nastávajúci XIV. zjazd našej strany. Na našej ceste k dosiahnutiu konečných cieľov čaká nás všetkých ešte veľa namáhavej, ale radostnej práce. Viek me však, že niet inej cesty prekonaniu minulých deštrukcií a k novému rozkvetu našej socialistickej vlasti. Príslušníci ozbrojených síl musia mať stále na pamäti, že žijeme v triedne rozdelenom svete, v ktorom sa stále zostruje boj ideí socializmu a kapitalizmu a vzrastá agresivita imperializmu. Musíme stále rátať s nástrahami a úkladmi našich triednych nepriateľov, domácej i zahraničnej reakcie, ktorá sa svojich plánov na zničenie socializmu nikdy nevzdá. Draho zaplatené skúsenosti z rokov 1968—1969 sú pre nás poučením i výstrahou. Majte to stále na pamäti pri zvyšovaní revolučnej bdelosti, bojovej a politickej pripravenosti a disciplíne, pri každodennom výkone svojej zodpovednej služby. Mladí príslušníci ozbrojených síl musia ďalej rozvíjať svoje vedomosti a schopnosti, dať svoju mladú a tvorivú silu plne do služieb našej socialistickej vlasti, pri riešení ďalších náročných úloh výstavby a obrany socializmu. Vždy patrilo ku cti mladých, že si dokázali nielen smelé a veľké ciele stavať, ale že ich dokázali i premeniť na skutočnosť. V tom spočíva revolučnosť našej doby. Komunistická strana Československa a ľud našej krajiny ráta s aktivitou mládeže a žiadajú od nej, aby bola vzdelaná, pracovitá, preniknutá láskou k vlasti kedykoľvek pripravená na oba ranu socializmu v duchu slávnych revolučných bojovýcii tradícií našej strany, ľudu a armády. Súdruhovia, príslušníci ozbrojených síl! Blahoželám vám k 26. výročiu oslobodenia Československa Sovietskou armádou! Pod vedením Komunistickej strany Československa stojte pevne na stráži mieru a socializmu! Nech silnie a stále sa upevňuje bratské priateľstvo so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami! Nech žije nerozborná internacionálna jednota a bojová družba medzi Sovietskou armádou - osloboditeľkou a Československou ľudovou armádou! Sláva československému pracujúcemu ľudu a jeho komunistickej strane! Pri príležitosti osláv sviatku ČSSR 9. mája, nariaďujem vypáliť v hlavnom meste Československej socialistickej republiky v Prahe a v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky v Bratislave 20 delostreleckých sálv. Prezident Československej socialistickej republiky, armádny generál LUDVÍK SVOBODA, v. r. + V Spoločenskom dome Pozemných stavieb v Banskej Bystrici vyznamenali vo štvrtok najlepších poľnohospodárov a poľnohospodárske podniky. Vyznamenania im odovzdal námestník ministra polnohosp • >érs>-" a výživy Inq. Tibor Bogdnnovský Snímka: F. KOCIAN