Smer, apríl-jún 1971 (XXIII/77-153)

1971-05-08 / No. 108

✓ Bez úvodníka (Dokončenie z 1. strany.) Dnes, v Deň víťazstva, hodno sa zamyslieť nad 73 miliónmi obetí druhej svetovej vojny, z kto­rých 32 miliónov padlo na frontoch, 26 miliónov za­hynulo v koncentrákoch a 15 miliónov pri bombar­dovaní. Sovietsky zväz stratil v druhej svetovej vojne 25 miliónov a Československo vyše 300 tisíc. So-vietskemu zväzu patrí hlboká a trvalá vďačnosť za záchranu národov a za ich oslobodenie z fašis­tického jarma, za to, že náš ľud po druhej sveto­vej vojne mohol nastúpiť cestu budovania socializ­mu. No na stráži mieru stojí celý socialistický tábor na čele so Sovietskym zväzom a jeho najsilnejšou armádou, armádou zrodenou v bojoch. Sovietsky zväz sa nikomu nevyhráža, ale nebojí sa hrozieb. Jeho armáda je záštitou svetového mie­ru, slobody a bezpečnosti národov proti nástrahám medzinárodného imperializmu. Sovietska armáda je armádou proletárskeho in­ternacionalizmu. Pomáha všetkým, ktorí bojujú proti imperializmu, za slobodu a socializmus. Dnes sa nemáme čoho báť. Takých vojakov - vlastencov, ako bol Alek Alexejev je medzi 243 mi­liónmi obyvateľov Sovietskeho zväzu veľmi mnoho. Na stráži svojej vlasti, socialistického tábora a svetového mieru spolu s armádami Varšavskej zmluvy stojí Sovietska armáda — víťaz nad fašiz­mom v druhej svetovej vojne. PRIOR pre Žilinu Stavbu nového obchodného do­mu Prior slávnostne začali v tých­to dňoch v žilinských Sedláčko­vých sadoch. V novom obchod­nom zariadení, ktoré sa svojou úžitkovou plochou bude rovnať bratislavskému Prioru. predajú po dokončení v roku 1974 kaž­doročne tovar za 280 mil. korún. Nový obchodný dom bude stáť na exponovanom mieste mesta. Na štyroch poschodiach predajnej plochy umiestnili okrem pro­jektanti aj snack-bar a reštau­ráciu. Kupujúci v ňom nájdu ši­roký sortiment potravinárskeho a priemyselného tovaru okrem nábytku. Stavba nového obchod­ného domu vyrieši nedostatky ži­linskej maloobchodnej siete. Na­teraz sa totiž v tomto prudko rastúcom meste predáva na jed­nom štvorcovom metri predajnej plochy ročne tovar v hodnote 49 tisíc korún, čo je o tretinu viac ako celoštátny priemer. -č­ + Záber zo včerajšieho vyznamenávania najlepších pracovníkov na SKNV v Banskej Bys- výrobcovia prísne dodržia­ce/. Na snímke F. Kociana riaditeľ Gumární 1. mája v Púchove Ing. Oto Hloža, preberá vajú normy kvality. vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu + Včera vyvrcholili oslavy 26. výročia oslobodenia v cen­tre Stredoslovenského kraja v Banskej Bystrici. Delegácie SK V KSS, SKNV, OV KSS, ONV a všetky zložky NF zo závodov a škôl vencami vďaky si na historickom námestí ^ SNP pri pamätníku padlých sovietskych hrdinov uctili ich nesmrtelná pamiatku Snímka: F. KOCIAN Pohodlne sme sa usalašili do kresiel. Sedeli sme a ča­kali. No o ochvílku sa už rozpriadol rozhovor. My, mladí sme vtac počúvali, a dvaja starí súdruhovia, ko­munisti rozprávali. Ako 24-ročný začal Ján Roháčik zo Stiavničky pri Martine ako spojka pri vzni­kajúcich partizánskych sku­pinách v Turci. „Prišli za mnou dvaja zná­mi, či by som neschoval jed­ného parašutistu aj s vy­sielačkou.“ A tak začal. — Najprv len skromnejšie potom dostával čoraz nároč­a nejšie úlohy. Prevážal u­­prchlíkov zo zajatia, para­šutistov, Rusov, Ukrajincov, Cechov, Maďarov do Kan­­torskej doliny a Sklabine. „Bolo to veru riziko. Sta­nice a vlaky plné Nemcov a gardistov. Nebolo to ľah­ké, previezí niekoho bez pa­pierov až z Prešova, či To­poľčian. Človek musel mat šťastie.“ „A nielen šťastie“, začal ten starší — Ján Vagánek z Vrútok, zakladajúci člen strany a FRTJ", ale neuká­zať strach. Pamätám sa raz cez Povstanie, naplnili sme voz potravinami pre parti­zánov. Išli sme cez Hlbokú cestu, do kopca a bolo bla­to. Voz zapadol. A vtom nemecká hliadka. Zakričal som po nemecky: Poďte po­môcť! A Nemci tlačili — potraviny pre partizánov.“ Potom sa rozhovoril o ro­koch, keď vznikla strana, ako organizovali vrútocký štrajk, ako ženy prinútili ná­čelníka dielni, aby zrušil rozhodnutie prepustiť vyše tridsiatich učňov, ako taj­ne išli na zjazd do Ľuboch­ne, na prácu s K. Gottwal­­dom. S radosťou spomínal na roky FRTJ, najmä na spartakusovských skautov práce. „Zorganizovali sme si nočný orientačný pretek. A výsledok? 36 zatknutých. Žandári to považovali za tajné vojenské cvičenie. — Keďže sme išli na štart spo­ločne, zadržali nás ako ne­povolený sprievod. Na map­kách sme mali značku Kíl — kontrolná hliadka a oni, že vraj „kulometné hniez­do“. Hovorili by aj ďalej, ale čas už pokročil. Čakali sme vlastne žiakov na besedu. Neprišli. Len neradi sme sa rozchádzali. Tak hlboko pô­sobí úprimné slovo človeka, ktorý bol pri tom. (igj skromného človeka Oravci osloboditelom. DOLNÝ KUBÍN — Občania okresného mesta Dolný Kubín s» včera zišli pri pamätníku padlých hrdinov, aby si pri­pomenuli 26. výročie oslobo­denia našej republiky hrdin­skou Sovietskou armádou položením vencov vzdali hold a hrdinom, ktorí položili životy za našu slobodu. Po prednese básne k zhromaždeným pre­hovoril predseda Mestského výboru strany a podpredseda ONV Ing. Richard Milrad. Okrem iného povedal, že ví­ťazstvo Sovietskeho zväzu nad hitlerovským Nemeckom v dru­hej svetovej vojne otvorilo cestu k budovaniu socializmu v našej vlasti. Na mítingu sa zúčastnila delegácia soviet­skych vojsk vedená majorom Kuželkovom, ktorý zhromaždenie vrelým pozdravil pozdra­vom. Aj delegácia Poľskej ľu­dovej republiky vedená pod­plukovníkom Tončakom po­zdravila zhromaždenie a po­priala veľa úspechov v dalšom budovaní. VENDELÍN MLYNARClK, Bysterecká 19, Dolný Kubín Neďaleko Martina, len zopár minút autobusom, je dedina známa ako hrdina v SNP. Cesta do Sklabine sa vinie okolo kopcov, vŕškov do doliny, je to nie veľmi úrodná pôda. A predsa. „Dosahujeme každý rok lepšie a lepšie výnosy, vlani sme v špičke dosiahli až 50 q pešnice a 48 q jačmeňa z hektá­ra. A zemiaky na sadbu predávame aj do Liptova, a to je zemiakársky kraj.“ Ale to sme sa dozvedeli už od agronóma sklabinského JRD J. Chmúrneho, ked sme si sadli aj s pred­sedom P. Kováčom a zootechničkou Ing. O. Hičkovou na kus reči. Veru je to tak. Sklabinčania zvyšujú z roka na rok výnosy, odvodňujú lúky, rekultivujú pôdu. Dosahujú na ne­úrodnej horskej pôde výsledky, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani družstvá s najlepšími podmienkami. Stačí si po­rovnať niektoré vlaňajšie výnosy s rokom 1969. Vtedy získali v priemere 29,3 q pšenice vlani už 34,6 q.a Nie je to ináč ani u jačmeňa, kde stúpli zo 27,1 q na 30,7 q a maku zo 6 q na 11,1 q. Pritom stačili vybudovať veľkú modernú zemia­­káreň, kde sa zmestí vyše 30 vagónov zemiakov, a vyasfal­tovat' cestu do hospodárskeho dvora. Budovali si to svojpo­mocne a tak vzniklo dielo v hodnote vyše milióna korún. Sklabinčania sú veľmi agilní, pomáhajú si, ako vedia, pra­cujú. Nie je to slasť hospodáriť na neúrodnej pôde, ale keď sa dostavia dobré výsledky, radosť je dvojnásobná. Pekné výsledky dosahujú aj v živočišnaj výrobe. Vlani dosiahli prie­mernú dojivosť na kravu 2774 litrov, čo je popri 2384 litrov v roku 1969 veľký skok. V tomto roku si postavili plán ešte vyššie a okrem toho sa zaviazali pri príležitosti 50. výročia KSČ odovzdať navyše 10 tisíc litrov mlieka. Podobné výsled­ky dosahujú aj v chove dobytka, ošípaných a oviec. Na otázku, v čom je kľúč k ich úspechom, sa len usmiali. Treba pracovať, obetavo a kvalitne. Tak ako traktorista Mi­loš Majerčík, ktorému neprekáža počasie alebo hodina, pra­cuje, pokiaľ treba. Alebo závlahár Ján Majerčík a kolektív ošetrovateliek z dolnej ošipárne, ktorý vedie Ludmila Du­­ríková. Nenariekajú ani na nedostatok mládeže, lenže mladí, ti sa tlačia k mechanizácii, a to je chyba. Pokiaľ nebude všet­ko zmechanizované, vidlami budú robiť len tí starší. To je teda ich tromf. Obetavá a kvalitná práca, väčšie investície do pôdy, využívanie moderných poznatkov. Potom sa niet čomu diviť, že prácu sklabinských družstevníkov ocenili už nojedným vyznamenaním. Či už je to putovná zástava „Naj­lepšie JRD v okrese“, alebo do tridsať dalších. No a tento rok ich čaká najvyššie — „Čestné uznanie I. stupňa“, ktoré udelila vláda SSR a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SiSR ako jedinému JRD v našom kraji. Za ich prácu, vý­sledky a iniciatívu. A najlepšou odpoveďou sklabinských je toh záväzok, ktorý má hodnotu 153 tisíc korún. IGOR GABIJ Za prácu, za obětavost Umelé srdcové chlopne Na II. chirurgickej klinike fa­kultnej nemocnice akademika Ka­rola Šišku v Bratislave zača! v týchto dňoch kardiochirurglc­­ký team pod vedením doc. MUDr. Ladislava Kuželu, CSc., po prvý raz u nás s úspechom používať pri náhrade srdcovej chlopne metódu utvorenia chlopne z vlastného tkaniva pacienta. Ide o nový smer v kardiochirurgii, ktorému odborníci predpovedajú veľkú budúcnosť. Rakúšanom chutí Dovedna 2 900 000 kilogramov obľúbenej bryndze, čo je o 200-tisíc kg viac ako vlani, vy­robia Stredoslovenské mliekár­­ne vo Zvolene vo svojich šies­tich výrobniach. — Slovenská bryndza má trvalé odbytiště aj v Rakúsku. Len v tomto me­siaci vyvezú 130 000 kilogramov a za rok dovedna 220 000 kg, čo je o 25 tisíc kg viac, ako v minulom roku. Stredosloven­ K štátnemu sviatku V Československa (Dokončenie z 1. strany.) Pod vedením Komunistickej strany Československa upev­ňuje sa morálna a politická jednota nášho ľudu, založe­ná na dôvere a aktívnej pod­pore jej marxisticko-lenin­­skej, internacionálnej politi­ky, rozvíja sa aktívne úsilie a nadšenie robotníkov, roľní­kov, inteligencie, i ostatných pracujúcich pri ďalšom upev­ňovaní a rozvoji socialistic­kých vymožeností. Československá socialistic­ká republika je dnes opäť spoľahlivým spojencom So­vietskeho zväzu a všetkých bratských socialistických kra­jín. Aj Československá ľudo­vá armáda je v súčinnosti so Sovietskou armádou a ostat­nými armádami Varšavskej zmluvy pripravená kedykoľ­vek splniť svoju internacio­nálnu a vlasteneckú povin­nosť pri obrane socializmu. 26. výročie oslobodenia na­šej vlasti Sovietskou armá­dou oslavujeme v jubilejnom roku 50. výročia založenia Komunistickej strany Česko­slovenska, v období po his­torickom XXIV. zjazde KSSZ, ktorého závery svojím vý­znamom daleko prerástli hra­nice Sovietskeho zväzu a u­­kázali nám cestu k riešeniu ďalších naliehavých úloh so­cialistickej výstavby, ktoré vy­týči nastávajúci XIV. zjazd našej strany. Na našej ceste k dosiahnu­tiu konečných cieľov čaká nás všetkých ešte veľa namáha­vej, ale radostnej práce. Vie­k me však, že niet inej cesty prekonaniu minulých de­štrukcií a k novému rozkvetu našej socialistickej vlasti. Príslušníci ozbrojených síl musia mať stále na pamäti, že žijeme v triedne rozdele­nom svete, v ktorom sa stá­le zostruje boj ideí socia­lizmu a kapitalizmu a vzras­tá agresivita imperializmu. Musíme stále rátať s nástra­hami a úkladmi našich tried­nych nepriateľov, domácej i zahraničnej reakcie, ktorá sa svojich plánov na zničenie socializmu nikdy nevzdá. Draho zaplatené skúsenosti z rokov 1968—1969 sú pre nás poučením i výstrahou. Majte to stále na pamäti pri zvyšovaní revolučnej bdelos­ti, bojovej a politickej pri­pravenosti a disciplíne, pri každodennom výkone svojej zodpovednej služby. Mladí príslušníci ozbroje­ných síl musia ďalej rozvíjať svoje vedomosti a schopnos­ti, dať svoju mladú a tvori­vú silu plne do služieb našej socialistickej vlasti, pri rieše­ní ďalších náročných úloh vý­stavby a obrany socializmu. Vždy patrilo ku cti mladých, že si dokázali nielen smelé a veľké ciele stavať, ale že ich dokázali i premeniť na skutočnosť. V tom spočíva revolučnosť našej doby. Komunistická strana Čes­koslovenska a ľud našej kra­jiny ráta s aktivitou mláde­že a žiadajú od nej, aby bo­la vzdelaná, pracovitá, pre­niknutá láskou k vlasti kedykoľvek pripravená na ob­a ranu socializmu v duchu sláv­nych revolučných bojovýcii tradícií našej strany, ľudu a armády. Súdruhovia, príslušníci ozbrojených síl! Blahoželám vám k 26. vý­ročiu oslobodenia Českoslo­venska Sovietskou armádou! Pod vedením Komunistickej strany Československa stojte pevne na stráži mieru a so­cializmu! Nech silnie a stále sa u­­pevňuje bratské priateľstvo so Sovietskym zväzom a os­tatnými socialistickými kra­jinami! Nech žije nerozborná in­ternacionálna jednota a bo­jová družba medzi Sovietskou armádou - osloboditeľkou a Československou ľudovou ar­mádou! Sláva československému pracujúcemu ľudu a jeho ko­munistickej strane! Pri príležitosti osláv sviat­ku ČSSR 9. mája, nariaďu­jem vypáliť v hlavnom mes­te Československej socialis­tickej republiky v Prahe a v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky v Bra­tislave 20 delostreleckých sálv. Prezident Československej socialistickej republiky, armádny generál LUDVÍK SVOBODA, v. r. + V Spoločenskom dome Pozemných stavieb v Banskej Bystrici vyznamenali vo štvrtok najlepších poľnohospodárov a poľnohospodárske podniky. Vyznamenania im odovzdal námestník ministra polnohosp • >érs>-" a výživy Inq. Tibor Bogdnnovský Snímka: F. KOCIAN

Next