Smer, január-marec 1973 (XXV/1-77)

1973-01-31 / No. 26

Zasadala rada Stredoslovenského KNV Pribúda nehôd na cestách uznesení straníckych a vyšších štátnych orgánov, venovala ná­ležitú pozornosť rozboru plne­nia vládneho uznesenia číslo 204/71 o bezpečnosti cestnej premávky. Z podkladovej správy k to­muto bodu rokovania vyplýva, že aj napriek tomu, že sa uz­nesenia vlády o hlavných sme­roch zlepšenia bezpečnosti cestnej premávky časové plnia, situácia v Stredoslovenskom kraji v znižovaní nehôd nie je najlepšia. V uplynulom roku došlo na území kraja k 5141 dopravným nehodám, čo je v porovnaní s rokom 1971 o 345 viac. Pri nehodách prišlo o ži­vot 240 osôb a hospodárske škody činia celkove 39 milió­nov 83 070 korún. Je to tak­mer o 5 miliónov viac ako-v roku 1971. Vážnym problémom, — ako to konštatovala rada, — zo­stáva aj naďalej požívanie al­koholu. I napriek zvýšenej pre­vencii a trestnému postihu, znížiť počet dopravných nehôd z tejto príčiny sa stále nedarí. B. BYSTRICA (Gy) — Na Imricha Danisa, prerokovala, svojej riadnej schôdzi zišla sa niektoré aktuálne problémy ži­­včera v Banskej Bystrici rada vota v kraji. Stredoslovenského krajského Popri organizačných a kádro­­národného výboru. Pod vede- vých otázkach a previerke pl­ním predsedu SKNV súdruha nenia opatrení na realizáciu Nové výrobné kapacity (Dokončenie z 1. str.) šovanie materiálno technického zásobovania. Tohoročný pro­gram komplexnej socialistickej racionalizácie zahrňuje 192 opatrení s predpokladaným efektom 26 miliónov korún vo s kých pracovníkov za výdatnej pomoci straníckych a štátnych orgánnv dosiahla v uplynulom období mnohé vynikajúce úspe chy. Dokumentujú to najma ús­pešne dokončené akcie, ako ..Ces­ta za červenou hviezdou“, ,,Expe­dícia za prvými pioniermi“, kon krétna pomoc bojujúcemu Víetna mu, ale aj pomoc pionierov náš mu národnému hospodárstvu. Referát výrazne orientoval po­zornost' účastníkov aktívu na prí­pravu najlepších mladých ľudí pre vstup do komunistické j stra ny, na sústavné zvyšovanie účas­ti mladých na plnení závažných hospodárskych úloh. Tiež na pod­zvýšení výroby, úsporu 800 ton merného paliva a zníženie ná­kladov o 21,5 milióna korún. Na porade o záveroch decem­brových plenárnych zasadnutí referoval minister priemyslu SSR Ing. Alojz Kusalík. poru ich aktivity a iniciatívy na pracoviskách a na vytváranie najoptimálnejších podmienok pre ich všestrannú činnosť a uplat­nenie. V závere povedal, že plénum SKV KSS na základe rozboru čin­nosti organizácie SZM prerokova­lo celkovú situáciu a prijalo prí­slušné závery pre ďalší jej ús­pešný rozvoj v prospech celej mladej generácie. Teraz pôjde n to, rozpracovat závery na pod­mienky každej organizácie, aby sa tak mohli postupne uviesť do života. V rozsiahlej diskusii si účast níci aktívu vymenili skúsenosti zo svojej práce s mládežou. Na budúcej génmi nám záleží (Dokunč. z 1. str.) Also Mo zQšmeli! všetko (Dokončenie z 1. strany) Závodná rada v Harmanci na čele s komunistami vysielala nakupovačov na dolniaky, intervenn-vala. Výsledky boli slabé, často ani na okrese nemali. Povereník, dr. Kvetko vede! veci -vták zamachro vať, že okresy s prevahou komunistov dostali vždy menej alebo nič. Neraz sa stalo, že maťka-robotníčka. s plačom priniesla drobné deti na závodnú radu a prosila: — Čo robiť — cestovať za múkou, alebo ostať na praco­visku? Pred februárom 1948 sa výbor ZO KSS rozhodol vyslať de­putáciu do Bratislavy. Ukonaní dlhou cestou čakali celé ho­diny na audienciu. Boli tam už z iných okresov a fabrík. Konečne ich vpustili a predniesli svuje bolesti. Vystepovali energicky, Kvetko sa naľakal. Rozmýšľal, poťahujúc si svoj dlhý nos. Až našiel riešenie: — Harmanec je mesto alebo de­dina? — opýtal sa. — Dedina! — Tak páni, na dediny nebudeme voziť múku. mlieko a mäso! Na dedine si musia dorobiť sami! — To rozkážete dorábať v kvetináčoch, alebo skaly hrýzť? — protestovali Harmančania. Ale proti rozhodnutiu povereníka nebolo odvolanie. Záso­bovanie v Harmanci sa až do februára nezlepšilo. A ešte na februárovom štrajku harmanecké ženy vyvolávali heslo: — Martin Kvetko zašmelil všetko! —«dr. Hrdinovia žijú večne (Pri príležitosti 30. výročia zavraždenia 56 príslušníkov „Mladej gardy“ 31.1.1943) Dejiny poznajú množstvo hrdinov stelesňujúcich boj dobra proti zlu. Každý národ si váži a ctí tých hrdinov, ktorý vyjadrujú jeho Ideály a mentalitu, jeho charakterové a morálne vlastnosti, jeho túžbu zvíťaziť nad zlom v mene šťastia a lepšej budúcnosti. Ta­kíto hrdinovia však prestávajú byť len neoddeliteľnou súčasťou toho-ktorého národa, lebo zovšeobecňujúc v sebe i všeľudské idea ly stávajú sa zároveň vyjadrovateľmi túžob celého ľudstva. Sú vzorom i príkladom hodným nasledovania nielen v práci a boji, ale i v nástrahách a radostiach každodenného života. Pomáhajú nám zbavovať sa plytkého snobského rojčenia a učia nás pozná­vať opravdivú reálnu podobu a krásu života, ktorý je hodný v prípade poškvrnenia aj najväčších obetí. Hrdinami, ktorí sa siali symbolom práve takéhoto chápania zmys­lu, cieľa a podstaty života boli príslušníci slávnej ,,Mladej gar­dy“, ilegálnej komsomolskej organizácie, ktorá vznikla z podnetu komunistickej strany v októbri 1942 v neveľkom ukrajinskom mestečku Krasnudone. Životné príbehy a hrdinské činy miadogvardejcov umelecky stvárnil vynikajúci sovietsky spisovateľ A. A. Fadejev v známom románe Mladá garda. Zobrazil v ňom mladých ľudí plných opti m i Zrnu a životného elánu, ľudí bezhranične milujúcich svoju so r.ialistickú vlasť, schopných obetovať i svoj život v boji proti fašistickým okupantom. Hrdinské činy členov ,,Mladej gardy“ sú žiarivým príkladom oddanosti ideám spravodlivosti a socialistického humanizmu, sú vzorom rýdzich morálnych vlastností nového človeka, vychované­ho a sformovaného socialistickou spoločnosťou v duchu leninských princípov socialistického vlastenectva a proletárskeho internacio­nalizmu. Pritom hrdinstvo mladogvardejcov nebolo abstraktnou fikciou mučeníkov, lebo oni poznali hodnotu života a práve preto boli schopní bojovať do posledného dychu za jeho ušľach­tilé ideály, ktoré boli poškvrnené heštielitoa fašistických vyvrhe­ľov. Ich odvaha, obetavosť a statočnosť prejavená v boji i vo chvíľach, keď si už jasne uvedomovali tragický koniec svojho života, vyplývala z uvedomelého presvedčenia a viery v správ nost svojho rozhodnutia, z viery vo víťazstvo komunistických ideí, preto nezradili svoju vlasť, svoj národ, svoju prísahu. Uvedome­lé volili radšej smrť ako zradu, čím dokázali jednoznačnú pre­vahu morálky socialistického človeka nad pseudomorálkou über mensu v ako i zradcov z radov vlastného národa, schopných za judášsky groš pošpiniť svoje svedomie, svoju česť a ľudskú dôs­tojnosť. Takýto hlboký pocit zodpovednosti pred vlastným pre svedčením, vyplývajúci z bezmedznej oddanosti svojej vlasti, svoj­mu národu a komunistickej strane je výsledkom socialistického formovania človeka a prejavom skutočného socialistického vlas tenentva. Zároveň je 1 dôkazom nesmrteľnosti ľudí, ktorí su schop­ní obetovať svoj život za životy iných, za svoju socialistickú vlasť, za víťazstvo ideí komunizmu. ■ ^ Sovietsky ľud vysoko ooenil hrdinstvo členov „Mladej gardy'. Uljane Grnnmvuvej, Ivanovi Zemnuchovovi, Olegovi Koševému, Sergejovi Tuleninovi a Ľube Ševcovovej bol udelený in memo riam najvyšší titul Hrdinu Sovietskeho zväzu, ostatní členovia boli vyznamenaní vysokými sovietskymi radmi. V mestách Krasnodone a Leningrade boli postavené pamätníky na počesť mladogvardejcov, aby pripomínali, že hrdinovia nezo mierajé, lebo ich život, prevtelený do hrdinských činov v záuj me svojej vlasti hode večným žriedlom inšpirácie a poučenia pre súčasné i budúce generácie. —ra — No pomoc Vielnomo (Dukunč. z 1. str.) jednu smenú na pomoc Vietna­mu odpracujú Členovia BSP pod vedením Juraja Pecháčka v hut­nom závode Strojárskych a meta­lurgických závodov v Dubnici. Členovia brigády sú zároveň ini­ciátormi rozvoja tohto hnutia aj na ďalších pracoviskách. Hodnotu jednej smený venuje obnove Vietnamu aj kolektív elektrodielne v Cementárňach Ladce, súťažiaci o tiul BSP. Sú­časne členovia kolektívu vyzvali všetky BSP v Puvažsknbystrickom okrese, aby nasledovali ich prí­klad. S výzvou odpracovať jednu sme­nú v prospech Vietnamu ohrania sa na všetky kolektívy Sloven­ských uhoľných a lignitových ba­ní 24-čienná BSP 9. mája pud ve vent m Vladimíra Ščasného z Bane Cigeľ. Nevšedný záujem VYHNE (hej) — O píly na kov PHA-27, ktoré sa vyrábajú v SMZ Dubnica — závod Vyhne je na zahraničnom trhu nevšedný zá­ujem. Svedčí o tom skutočnosť, že vlani ich vyvážali do ZSSR, Juhoslávie, Rumunska, NSR, Bra­zílie, Kanady a Fínska. V tomto niku ich zmodernizujú a pod oz­načením PKA-25 ich predstavia odborníkom. Už dnes prejavili zá­ujem o tento nový druh píly na kov závody v ZSSR a Pakistane, kde budú smerovať aj prvé ich exportné dodávky. + Moderné stroje a zariadenia sa čoraz viac využívajú aj v medicíne. V niektorých sanatóriách na Čiernomorskom pobreží (Ukrajinská SSR J sa najmä pri práci v laboratóriách stali veľmi dobrými pomocníkmi aj počítače. Foto: APN Koordinačné porada dopravókov B. BYSTRICA — Včera sa ko inala v Banskej Bystrici koordi­­rnačná porada pracovníkov dopra­­f vy a cestného hospodárstva zo Slovenska, zvolená ÚV SOZ prá­vnikov dopravy a cestného hos­podárstva v Bratislave, k prero­kovaniu úloh plánu nra ruk 1973 a predpokladov splnenia úloh 5. päťročnice do konca roku 1975. V prejave, ktorý mal námestník ministra vnútra SSR Ing. Ján Gonda. sa prerokovali úlohy plánu podnikov riadených na úseku do­pravy v rámci Slovenska v re­zorte Ministerstva vnútra SSR, so zameraním na investičnú výstav­bu a jej zvýšenie na rok 1973, najmä pokiaľ ide o výstavbu ciest I. a II. triedy. V tejto súvislosti ocenili prácu podniku ČSAD B. Bystrica v zni žuvaní dopravnej nehodovosti za IV. štvrťrok 1972 a zároveň pod oiku Cestných stavieb, n. p.t B. Bystrica, pri zabezpečovaní úloh týkajúcich sa výstavby a u-práv ciest. (Bn) Sihanuk v Hanoji HANOJ (č) — Na týždiiovú neoficiálnu návštevu Vietnam­skej republiky včera priletel z Pekingu do Hanoja predseda kambodžského frontu národnej jednoty princ Norodom Siha­nuk. Na letisku ho privítal predseda vlády VDR Pham Van Dong. Pred Lipským veľtrhom BERLÍN (č) — Jarný lipský veľtrh v dňoch 11.—18. marca sa opäť na týždeň stane stre­diskom svetového obchodu. Na­­účasť sa prihlásilo 9000 výrob­cov zo 60 štátov. Záujemci z 90 krajín sa budú na ňom obozna inovať s medzinárodnou ponu­kou technického a spotrebného tovaru na ploche 350 000 m2. Oproti vlaňajšku je ponuka roz siahlejšia i kvalitatívne lepšia. Najsilnejšie zastúpené odbory sú elektrotechnika a elektroni­ka, ktoré samotné zaberajú plo­chu 40 000 m2. K najväčším za­hraničným vystavovateľom opäť patrí Československá socialistic­ká republika. Ako vyhlásil na utorkovej medzinárodnej tlačo­vej konferencii v Berlíne gene­rálny riaditeľ Lipských veľtrhov F. Wonsack, oslávi tento rok Československo svoju päťdesia tu povojnovú účasť. V r. 1947 Československo vystavovalo na miniatúrnej ploche 50 mz a ten­to rok bude mat 8100 m2. Všet­ky významnejšie československé exponáty budú preto označené jubilejnou ..päťdesiatkou“. Úspe chy socialistickej ekonomickej integrácie budú predvedené na niekoľkých miestach veľtrhu v súhrnných expozíciách, zamera­ných na spoluprácu a kooperá ciu socialistických krajín v jed­notlivých odboroch. Sezóna v ozdravovniach MOSKVA (č) — Ozdravovne v Soči na Čiernomorskom pobreží Kaukazu začali tohtoročná se­zónu. Celkove privítajú tohto roku odborárske rekreačné stre­diská v ZSSR do 9 miliónov pracujúcich. V pionierskych tá­boroch strávi prázdniny 8,7 mi­lióna školákov. Prípravné porady HELSINKI (č) — Delegáti 34 štátov zúčastňujúcich sa na prípravných poradách o konfe­rencii o európskej bezpečnosti a spolupráci v Helsinkách sa včera zišli na ďalšiu schôdzu. Rozprava sa sústredila na prvý tematický okruh programu ro kovania pre konferenciu o eu­rópskej bezpečnosti a spoluprá­ci. Podkladom pre rozpravu je oficiálny 22-stránknvý dokument švajčiarskej delegácie, obsahu­júci návrh programu rokovania, zhrnutý v štyroch tematických okruhoch. Zahrňujú bezpečnosť, hospodárske otázky, kultúrnu výmenu a ustanovenie stáleho orgánu európskej bezpečnosti po skončení konferencie. Kanál Volga — Ural MOSKVA (č) — Volgogradskí inžinieri dokončujú projekt za­vlažovacieho kanála Volga — Urai. Vlastná stavba kanálu, ktorý povedie v dĺžke 464 kilo­metrov od volgogradskej nádr­že k rieke Ural, začne sa v bu­dúcom roku. Prvá časť kanálu bude z Volgy odčerpávať 122 m3 vody za sekundu. Kanál je projektovaný tak, aby po do­končení druhej časti zabezpečil prietok až 350 m3 vody za sek. Prvú časť dokončia do roku 1979, druhú do roku 1985. Vlna pracovného nadšenia HANO) (č) — Dohoda o ukon­čení vojny a obnovení mieru vo Vietname vyvolala medzi pracu­júcimi Vietnamskej demokratic­kej republiky mohutnú vlnu pracovného nadšenia. Konštatu­jú to vo svojom spravodajstve z VDR hanojskí spravodajcovia TASS Sergej Afonin a Alexan­der Minejev. Pracujúci Hanoja sa v týchto dňoch zameriavajú na rozvoj výroby a na maxi­málnu produktivitu a efektív­nosť práce. Toto odhodlanie je vyjadrená v rezolúcii prijatej na masovom mítingu pracujú­cich hlavného mesta VDR. V odpovedi na výzvu ÜV Vietnam skej strany pracujúcich a vlády VDR uvítalo do 300 000 hanoj­ských pracujúcich dohodu o za­stavení vojny a obnovení mieru vo Vietname, zaviazalo sa dô­stojne uctiť pamiatku zosnulé­ho prezidenta Ho Či Mina a nepoľavovať v revolučnej bde­losti. Príznačným obrazom dnešného Hai-Pbongii, píšu spra­z vodajcovia TASS je obrovské pracovné úsilie smerujúce rýchlemu zaceleniu rán spôso­k bených vojnou. Na mnohých miestach mesta žiaria svetlá zváračov, nnrostred rozvalín a hlbokých kráterov, ktoré zosta li po americkom bombardován5, začína sa obnova halphnngskej cementárne. Urýchlene sa opra­vujú i lodenice Niektoré z nich sa už pripravujú, aby mohli spustiť na vodu nové nlavidlá. Aj v nbvtnýoh štvrtiach mesta možno noznrovať mnohé dôkazy, že hrdinské mesto Hai-Phong, ktoré prežilo búrlivú vojnu, po­kračuje v budovateľskej práci. • Včera sa v Prahe za me­dzinárodnej účasti začala dvoj dňová vedecká konferencia k 25. výročiu februára 1948, us­poriadaná Ústavom marxizmu* leninizmu ÚV KSČ, Vysokou ško­lou politickou ÚV KSČ a Ústa­vom marxizmu leninizmu ÚV KSS. ■ Vo večerných' hodinách prehovoril v politickom výbore medziparlamentnej konferencie o európskej bezpečnosti a spo­lupráci predseda Českej národ­nej rady Evžen Erban. • Do Bratislavy včera pri­cestoval kandidát politického by­­ra ÚV Bulharskej , komunistic­kej strany, podpredseda Rady ministrov BĽR Venelin Kocev — predseda bulharskej Československo-bulharskélio časti vý­boru pre hospodársku spoluprá­cu. Bulharského hosťa sprevá­dzal kandidát Predsedníctva ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS Miloslav Hruškovič — predseda česko­slovenskej Časti Československo­­bulharského výboru pre hospo­dársku spoluprácu. M Maďarská socialistická ro­botnícka strana má teraz okolo 725 0f)0 členov. Tri štvrtiny z nich sú robotníci a roľníci. $ V bratislavskom dome Čes­ku s I o v e n sk o - sov i et s keli o pri a t e ľ stva sa včera začala odborná časť Dní vedy a techniky NDR na Slovensku. Odznie v nej 16 prednášok pupredných vedcov a výskumníkov z NDR. ■ Včera priletel do Moskvy člen politického tayra Ústredné­ho výboru Vietnamskej strany a pracujúcich, podpredseda vláijý minister zahraničných vecí Vietnamskej demokratickej re­publiky Nguen Duy Tring. V mene svojej vlády podpísal Nguen Duy Tring 27. januára v Paríži dohodu o ukončení voj­ny a obnovení mieru vo Viet­name, ako i príslušné proto­koly. • Československá delegácia, vedená veľvyslancom dr. Tomá­šom Lahodom, odcestovala vče­ra na prípravné konzultácie o znížení ozbrojených síl a vý­zbroje v Európe, ktoré sa zač­nú 31. januára vo Viedni. ■ Rad Červenej hviezdy odo­vzdal včera zástupcovi náčelní­ka Vojenskej akadémie generál­neho štábu v Moskve generál­poručíkovi Sergejovi Iva novicovi Radzijevskému z poverenia pre­zidenta republiky českosloven­ský veľvysiaŕléc v ZSSR Ján Ha­velka. Na slávnostnom akte sa zúčastnili sovietski a českoslor venskí vojenskí predstavitelia. • Člen Predsedníctva ÚV KSČ a prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt odovzdal včera Rad prá­ce Karolovi Nagyovi. Štátne vy­znamenanie jubilantovi udelil prezident republiky pri príleži­tosti jeho sedemdesiatych naro­denín. Súčasne mu odovzdal pozdravný list ÚV KSS, v kto rom sa oceňuje jeho dlhoročná politická a verejná činnosť komunistickom hnutí a pri vý­v stavbe socializmu. (r-gub) — Najvyššia hokejová súťaž mala na programe včera kompletné' dvadsiate ôsme kolo. Prinieslo tieto výsledky: KOSICE - PLZEŇ 2:2 (1:1, 0:1, 1:0), PAR DUBICE — SLOVAN 1:3 (0:1, 1:1, 0:1), jIHLAVA — SPARTA 8:7 (4:1, 2:2, 2:4), C. BUDĚJOVICE — LITVINOV — 2:1 (2:0 0:1, 0:0), KLADNO — SPARTA 4:1 (0:0, 3:1, 1:0), 1. Pardubice 2. Jihlava 3. Kladno 4. Plzeň 5. Slovan 6. Litvínov 7. Brno 8. Košice 9. Sparta 10. C. Budě j. 28 18 2 28 17 3 28 11 8 28 12 6 28 11 5 28 11 5 28 9 6 28 8 8 28 8 6 28 9 3 8 117:83 8 132:79 9 86:81 10 102:98 12 88:94 38 37 30 30 27 77:103 27 85:89 24 84:100 24 85:101 22 67:94 21 DNES STREDA 31. I. 1973 KRONIKA — 1797 narodil sa Franz Pater Schubert, nemecký romantický hu dobný skladateľ. — 1949 ľudové zhromaždenie v Martine okrem iného vyslovilo aj požiadavku Fe­derácie Uhorska. — 1897 narodil sa Valentín Petrovič Katajev, so­vietsky spisovateľ. TATIANAMK POČASIE Bude prevažne veľká oblačnost a miestami dážď, na horách sneženie, najmä na severe východe územia. Nočné teploty a okolo nuly, v horských doli­nách mínus 2 až mínus 4 stup­ne. Denné plus 1 až plus stupňov. Slabý až mierny juho­5 východný vietor. VYBERTE SI DIVADLA — MARTIN — Divadlo SNP: Letní hostia, ZVOLEN — DJGT: Elektra, láska moja. — BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Boleslav Smelý, Urpín: Alfa I, ČADCA — Palárik: Väznica parmská, DOL. KUBÍN — Dukla: Trístana, LIPT. MIKULÁS — Tatra: Veľký flám, Máj: Záhadný Hektor, RUŽUMBE ROK — Kultúra: Zachar Berkut, Partizán: Manželia z roku II., LŮČENEC — Moskva: Butch Cas­sidy a Sundance Kid, VRÚTKY — 1. máj: 30 rokov smiechu, POV. BYSTRICA — Dom kultúry: Z den­níka hĺbkového letca, Tatra: ne­hrá, HANDLOVÁ — Baník: Deň sovy, Mier: Detektív. PRIEVIDZA — Baník: Slnečnica, Dom osvety: Bandolero RIM. SOBOTA — Parti­zán: Podivné vyšetrovanie, V. KRTÍŠ — Baník: Kone sa tiež strieľajú, ZVOLEN — Slovan: Pi­ti, Piti, Pá, Živena: Oslia koža, ŽIAR NAD HRONOM — Budova teľ: Bitka o Hedvigu, Partizán: Podivný súboj, ŽILINA — Fatra: Na strome. Úsvit: Charly, Dom odborov: Kes, MARTIN — Strojár: Štyria klauni, TRSTENÁ — Mier: Kozí roh, PŰCHOV — Dom kultú­ra: Pieseň ohlasuje pomstu. R — 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.05 Rádiopošta — 10.05 Vysielanie pre školy — 13.00 Popoludňajší koncert — 14.00 Najkrajší klenot — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 16.35 Hrajú vám robotnícke dychovky — 19.30 Strana a spoločnosť — 20.40 Hnaný žitia nevôľou — 22.05 Pozor, zákruta! T — 8.25 TV pre školy — 9.30 Vysielanie , pre najmen­ších — 16.40 Motoristi, na minútku — 17.00 Vysielanie pre stredoškolákov — 18.10 Kolotoč — 20.00 Muž, ktorý chcel byť bo­hom — 21.40 Ľudia a dejiny. Redakcia Smeru za zmenu pro­gram n v nezodpovedá! GRATULUJEME

Next