Šport, január-marec 1971 (XXVI/1-76)
1971-01-03 / nr. 1
NA PRAHU nového roku Prof, dr. VI. Černušák, CSc., predseda ÜV STO J e to len niekoľko hodin, do sme na prahu nového roku urobili prvé kroky a teda aj prvé kroky do zodpovednej práce v nastávajúcom období. Na rozhráni rokov sa poctivo zmýšľajúci človek dáva na ďalšiu cestu, tak povediac, vystrojený predchádzajúcimi skúsenosťami na strane jednej a s pozitívnym predsavzatítn na strane druhej. 0 skúsenosti v uplynulom roku nebola núdza, najmä pokiaľ ide o upevňovanie a ozdravenie celého organizmu nášho telovýchovného hnutia. Bolo nemálo starosti po nedávnych krízových rokoch účinne prispieť ku konsolidácii spoločnosti a stabilizovať akčnú schopnosť vo vlastných radoch. Neobišli sme sa bez problémov ani pri novom usporiadaní telovýchovnej organizácie na federatívnom princípe. Dnes však môžeme povedať, že vynaložená námaha nám umožnila konsolidované vstúpiť do tohto roku, v ktorom IV. celoštátnym zjazdom zavŕšime snahu — zabezpečiť pravidelný a nerušený pulz života celej telovýchovnej organizácie. V priebehu konsolidačného procesu boli nutné aj niektoré kádrové opatrenia tam, kde došlo ku zjavnému poškodzovaniu záujmov našej -organizácie. Bolo by však povrchné domnievať sa, že tým sa veci už celkom vyriešili. Konsolidácia si kladie ďalšie, nemenej podstatné nároky: pracovné skutky a výsledky. Veď práve nimi sa majú zúročiť poznatky z hodnotenia doterajšej činnosti organizácie. Ide teda o prechod z rozboru uplynulého obdobia a diferenciácie ku konkrétnej práci vo všetkých oblastiach spoločenského života. . A tu sme už pri svojich predsavzatiach. Prirodzene, nemôžu byť živelné, ale budú vychádzať z plánu na r. 1971, ktorý je prakticky aj úvodom nášho päťročného plánovania. Hneď tu sa však žiada prvá konfrontácia doterajších skúseností s budúcimi zámermi. A tá nás už vopred upozorňuje, že ak má plán byť účinný, musi byť reálny. Inak by bol málo platný. Plán obsahuje závažné činnosti, a preto ho treba pravidelne hodnotiť a kontrolovať v príslušných orgánoch a čo je osobitne dôležité — jeho jednotlivé články musia byť aj kontrolovateľné' Bez toho by nás stihni starý neduh, že sa nesplnené úlohy plánu opätovne stali obsahom ďalšieho plánu. Preto s konečnou platnosťou musí byť našim cieľom premena plánu v naozaj konkrétne výsledky, vytvorené kvalitnou prácou a väčšou disciplinou. T o majme na mysli aj na prahu volebnej kampane, ktorá povedie k tvorbe telovýchovných orgánov a k výstavbe celej organizácie do IV. celoštátneho zjazdu. Pôjde nám o zdravú organizáciu, o premyslenú činnosť, o úprimných, veci oddaných ľudí vo všetkých zložkách a na všetkých stupňoch. Predzjazdová diskusia, ako súčasť volebnej kompane, volá teda po uvedomelom, konštruktívnom a vecnom prístupe k riešeniu problémov, a to opäť v konfrontácii s javmi minulosti, ako aj s ich: príčinami. Tu pôjde jo ďalší krok ku konsolidácii a jej výrazom budú i národné zjazdy,. ktorými sa uzavře volebná kampaň v oblasti republikových organizácií. N ovembrové V. plénum OV STO len potvrdilo zodpovedné úlohy na poli telesnej výchovy. S jej úrovňou a výsledkami — a najmä v poslednom čase — zďaleka nemôžeme byť spokojní. Jednoznačne negatívne vplývajú na tieto výsledky vážne nedostatky výchovnej úrovne. Veľa sa ňou zapodievali v minulosti poväčšine tie isté skupiny ľudí, v tom istom prostredí seminárov, komisií a aktívov a na teoretické) rovine. Ale prax, čiže život v nejednom oddiele, súťaže, disciplína, neraz i funkcionár, úlohy reprezentácie atď. — akoby boli minimálne tangované týmto výchovným faktorom. ktorý jedine môže podoprieť a upevniť etické hodnoty, spoločenské poslanie a socialistickú morálku športu, a teda aj pozitívne vlastnosti, psychickú a technickú vybavenosť jeho príslušníkov. Politicko-výchovnú prácu nechápe eko úlohu danú zhora“; je to úloha, ktorú kladie sám život a jeho nároky voči jednotlivcom. kolektívom až po reprezentantov štátu. Zaiste ide o zložitý problém. O to viac je však načase, aby ho prakticky pomáhali riešiť drobní ľudia v užšom a zodpovedné orgány v širšom meradle. S touto, ako i s ďalšími úlohami súvisí zodpovednosť celej organizácie za zdravý rozvoj našej mládeže. Ide o oblasť, v ktorej máme ešte veľa čo doháňať. Ozke kontakty, ktoré nadväzujeme so Socialistickým zväzom mládeže Slovenska, zaiste prinesú v tomto smere svoje dobré výsledky. M edzi prvoradé úlohy patri zvyšovanie kvality celého telovýchovného procesu. V oblasti športov nám pôjde o rozvoj, adekvátny s poslaním a možnosťami jednotlivých odvetvi, teda |v) zmysie stanovenej kategorizácie, ktorá má vyjadriť cieľavedomosť a účelnosť v rozvíjaní príslušných športov. Telovýchova na masovej základni je osobitný problém, s ktorým, žiaľ, už dlho ostávame iba vo sfére úvah. Pritom sústavne hovoríme o socialistickom systéme telesnej výchovy, hlásame jeho masovosť a významné spoločenské poslanie, ale zatiaľ nám — ako hovoria bratia Česi — skutek útek. Už III. zjazd ČSZTV pamätal á Hlavných smeroch rozvoja na tento problém, ale nedoriešil to najpodstatnejšie — jeho ekonomickú stránku. Ani nemohol, pretože je to mimo dosahu síl jednej spoločenskej organizácie, ktorá navyše nebude sa ani môcť natrvalo spoliehať povedzme na to, či niekto športkuje, alebo nie. Vytvoriť potrebnú ekonomickú bázu pre rozvíjanie všestranných fyzických vlastností občanov je úlo- i hou samotnej spoločnosti a teda štátnej starostlivosti. Ekonomické zabezpečenie tejto úlohy znamená prakticky aj plné pochopenie poslania telovýchovy v socialistickej spoločnosti. Treba povedať, že r. 1971 sľubuje v tomto smere už konkrétny obrat k lepšiemu. Pravda, bez ohľadu na tento problém ostáva i naďalej jednou z najzávažnejších úloh našej organizácie stabilizácia a zlepšovanie situácie v jej vlastnej mnohotvárnej ekonomickej činnosti, vrátane prehĺbenia funkcie jej revíznych a kontrolných orgánov. Nie je totiž tajomstvom, že aj v hospodárskej oblasti našej organizácie si negatívne javy našli nežiadúci priestor. V o významnom roku osláv 50. výročia založenia KSČ a FRTJ chce sa i telovýchovná organizácia plne podieľať na ďalšom, konsolidačnom rozvíjaní života celej spoločnosti — dôslednou činnosťou a vytváraním dobrých vzťahov ľudí v ich spoločnej práci. Široký aktív našej organizácie má k tomu všetky predpoklady. K ich uplatneniu v nastávajúcom roku veľa úspechov! Prvý víťaz roka Prvým víťazom v tomto roku sa stal Američan Frank Shorter, ktorý niekoľko minút po polnoci na Nový rok vbehol do cieľa tradičných silvestrovských pretekov v brazílskom meste Sao Paulo. Shorter sa zapísal ako 46. atlét na listinu víťazov tohto dnes už populárneho behu. Trať dlhú 8700 m prebehol za 24:27,4 min a nechal za sebou viac ako 300 bežcov, z toho 22 zo zahraničia. Poradie: 1. Shorter 24:27,4, 2. Wright (Brit.) 24:40,2, 3. Miranda 24:45, 4. Palomares Iobaja Mex.) 24:45,8, 5. Saldlvia (Mex.) 24:47,8, 6. Phllllpp (NSR) 25:03. -sfi Jazyky knokautovali „Od pondelka 8. marca budem jediným uznávaným majstrom sveta,” povedal Cassius Clay na tlačovke pred 400 novinármi. Zvi fazim v 9. kole k. o." Frazier: „Náš boj nepotrvá dlhšie ako sedem kôl. Clay nebu dé môcť vydržať mojs tempo. Za tial sa nestretol ešte s takým silným pästiarom ako som ja.” Pre istotu Clay ešte povedal „Keby náhodou Frazier zvíťazil sám mu pripnem pás majstra sveta ” (sč) •k Hokejovým juniorom ČSSR sa vstup do nového roku nevydaril podľa želania. Na ME v Prešove remizovali s mladými reprezentantmi Švédska 6:6. Na obrázku likviduje naša obrana útok Tre kronor. Zľava: Beránek, Pouzar, brankár Herczeg, Šrámek, na ľade Švéd Wallin. (Foto: ČSTK) Dnes na ME Na ME juniorov v hokeji v Prešove sú dnes na programe záverečné stretnutia. 13.00 hod. Švédsko — Fínsko 16.30 hod. ČSSR — ZSSR Druhé stretnutie vysiela aj Čs. televízia. wen Je len samozrejmé, že na posledné strenutle by chcelo prísť aj najviac divákov. Uskutočniť sa to však nedá. Je vypredané a tak sa ostatní musia uspokojiť s tým, že sl stretnutie, ktoré sľubuje pravú hokejovú pochúťku, budú môcť pozrieť v televízii. Obidva celky sa už v tejto sezóne stretli dvakrát. Na turnaji družby v Bukurešti sme vyhrali len tým, že sme premenili dve trestné strieľania, vo Fínsku naše mladé nádeje ned dnešným súperom zvíťazili. A tak otázka znie: bude do tretice všetko dobré? Celok ZSSR je však veľmi silný silnejší, ako na spomínaných dvoch turnajoch. Brankár Treťjak je vefkou oporou a pochytá, čo sa dá. Preto aj zatiaľ sovietski hokejisti dostali Iba tri góly. Výborný je aj Kondrašov a tak sa je teda na čo tešiť. Počas troch dni, v ktorých sme sa z metropoly Šariša — Prešova. dejiska ME juniorov v hokeji neozvali. sa hralo päť stretnutí. V skratke vám ich priblížime; STREDA. 29. DECEMBRA NSR — ČSSR: Druhý stredajší zápas mal byť jasnou záležitosťou našich reprezentantov, ale — ako to už býva zvykom — favoritovi ruže nekvitnú a na prvý pohľad vysoké víťazstvo sme museli dobýjať všetkými silami. I keď sa po, niekoľkých minútach zdalo, že vyhráme vysokým rozdielom, piatimi gólmi v 1. tretine šokovaný celok súpera sa prestávke zregeneroval, zvýšil takv tickú disciplínu, v obrane nasadil tvrdší, ale fair kurz hry na telo, ktorý našim reprezentantom . príliš nevoňal. Čs. celok sa rozdrobil na jednotlivé hráčske individuality, ktoré sa samostatne, bez zmyslu pre kolektívnu súhru snažili o dosiahnutie gólu. Naopak, boli to hráči NSR, ktorí si po hrubých chybách nášéj Obraný vypracovali niekoľko čistých šanci, svojou neskúsenosťou Ich však nevyužili. Z nášho celku nebolo možné nikoho pochváliť a hra, ktorú ukázal, by asi ťažko našla uplatnenie proti celkom Švédska a ZSSR. U nášho súpera treba vyzdvihnúť vysokú taktickú disciplinovanosť, bojovnosť, obetavosť a kolektívnosť, nad priemer — ako obyčajne — vynikol brankár Huber. ŠTVRTOK 30. DECEMBRA NÓRSKO — ŠVÉDSKO: Nórsky celok sa zdá byť na šampionáte najslabším a tak zápas bol veľmi ľahkou korisťou švédskych chlapcov, ktorým išlo iba o výšku skóre. Tre kronor hrali kolektívne, uplatňovali individuálnu palicovú techniku, reakciu prd streľbe. Schopnosť reagovať sa prejavila najmä pri druhom góle, keď Lara Lundberg stojaci za nórskou bránou prihral vysoký puk hlavou (!) (Pokračovanie na 2. str.) Ani sme s* v tom ruchu nestačili dobre poobzerať a už sa 4. juniorské ME končia. Včera bol súboj dvoch najslabších celkov, ktoré svojou úrovňou nijako na silnú štvorku nestačia, dnes je na programe posledné dvojstretnutle. Obidva zápasy hudú veľmi dôležité, lebo šance na medaily sú otvorené. Najlepšie sú na tom hokejisti ZSSR, ktorým stačí na zisk zlata remíza, podobne ako Švédom na tretie miesto remíza s Fínmi. Švédi však ohrozujú aj našu pozíciu, lebo v prípade vyššieho víťazstva by nás mohli predbehnúť a skončiť druhí. V tábore naše] výpravy sa však na všetko dobre pripravili, vládne pohoda a chuť získať priečku najvyššiu a medailu najcennejšiu. POSLEDNÝ DEŇ HOKEJOVÝCH ME V PREŠOVE NA ZLATO si robia CHUf DVAJA Po Fínoch so popreháňali aj Švédi • Nálada je stále dobrá — chuť vyhrať tiež nechýba • Nedeľa skutočným bojom o medaily * Názor divákov: je to pekné, pochúťka však bude dnes * Keby bolo miest a lístkov viac, minuli by sa • Vysiela televízia — rozhodujú Carlsson a Sepponen Od našich redaktorov V. Čintalana, i. Eisenhuta a O, Trubačíka___________ Nedela 3. I. 1971 | GARMISCH-PARTENKIRCHEN Wirkola ostal doma-prišiel MORK! ŠOKUJÚCI NÓRSKI SKOKANI • RAŠKA STÄLE SKVELÝ, SKOČIL NOVÝ REKORD 97 m • MORK ZVÍŤAZIL AJ NA DRUHÝCH PRETEKOCH V TURNAJI INTERSPORTU Treba lepšieho nov? (Od nášho redaktora J. Dolinského) o odstúpení sovietskych skokanov zmenil sa boj na drubých pretekoch skokanského turné Intersportu v Garralsch-Partenkirchene na núrsko československý duel. Víťazne z neho vyšil opäť Nóri, hoci nechali doma Virkolu a Griniho, už im vyskočil ďalšf borec, 24-ročný Ingolf Mork. A nielen to, že Mork aj tu vyhral. Medzi prvou desiatkou v Garmisch- Partenkirchene skončilo nie menej ako päť nórskych skokanov, pričom druhý z Obersdorfu Bengt Tomtun medzi nimi nebol, skončil ako pätnásty, dôkazu o priam šokujúcej sile nórskych skoka- Vysoké bodové známky svedčia 0 vynikajúcej úrovni, rovnako ako 1 dĺžky skokov. Veď doterajší rekord mostíka, ktorého spoludržttelotn bol i náš František Rydval, spolu so Schmidtom z NDR, bol 94.5 m. Tento rekord najprv vyrovnal Mork skqkom 94.5 m a potom v 2. kole mal ešte skok 95 m. To už však rekord nehol, lebo ešte predtým v 1. kole skočil náš Raška 97 m! Bola to hotová senzácia, tento skokl Všeobec ná mienka bola, že Raška vyhrá. Hovoril to aj náš bývalý tréner Remsa, ktorý mienil, že Raška je v takej skvelej forme, že musí vyhrát. Ale Mork sa ukázal byt skvelým a chladnokrvným bojov nikom, jeho druhý skok, 95 m dlhý, ocenili rozhodcovia najvyš šiml známkami, čo dalo cifru 119.5 b. a celkove teda 238.0 b. Raška mal výhodu že skákal až po tomto svojom najväčšom sú perovi, no bolo mu ťažko sa roz hodovať. Potreboval na výhru 118 bodov a skok dlhý aspoň 94 m. Prílišné riskovanie by mohlo ohroziť nádeje na celkové umies tenie v turné, príliš opatrný skok mohol zase zapríčiniť stratu dĺžky. Bolo to opäť dobrý skok — 92.5 m, no značil Iba 115 b., chýbali teda aspoň dva metre, i keď bodoví rozhodcovia 18 bo dovými známkami nedocenili dobré štýlové prevedenie skoku a celková známka 235.5 znamenala Iba druhé miesto. Z našich skočil v prvej desiatke ešte Hubač a Novák — čo iste nie je zlá bilancia, veľmi sa zlepšil Kraus, l keď ho dotyk rukami o sneh po doskoku v 1. kole pripravil o oveľa lepšie umiestenie. No hlavné je, že sa už konečne „našiel”. Značne riskujúcim skokanom NDR sa darilo menej, rovnako 1 Poliakom, skoky Švédov prezrádzajú, že aj u nich sa ten(Pokračovanie na 5. str.) S Golonkom na skokoch Medzi tými, čo pozorne a s veľkým záujmom sledovali skoky na olympijskom mostíku v Garmixch- Partenkirchene, nechýbal ani náš bývalý a slávny reprezentant v hokeji Jožko G o 1 o n k a, ktorý hrá teraz za SC Rlesersee. — Jožko, ty si tuším veľký fanúšik tohto športu? „Samozrejme, — povedal — to je u mňa najuznávanejší šport — pri tom mojom. Obdivujem skokanov. Ja by som sa tam hore na mostík ani nepostavil, 1 keby ml tam niekto postavil ttsíc mariek, nie to ešte skočil. . .” — Pôjdeš s nami aj do Innsbrucku? „Strašne by som chcel, no vieš, ako je to. Musím hrať a hrať, to je taký kolotoč.” A tak Jožko Golonka Iba vidieť môže svojich oblúbených skokanov priamo, inak mu ostáva iba televízia a noviny. Ale pozná sa so všetkými našimi skokanmi podrobne a priam dôverne. S Raškom sl mal stále čo povedať a ani niekoľko hodín by lm nestačilo na vyčerpanie všetkých tém. Skoky — ako som sa presvedčil, ovláda Golonka priam odborne. Počúval som, čo hovoril svojím tunajším prlateťom, keď sa (Pokračovanie na 5. str.)ho