Šport, január-marec 1973 (XXVIII/1-77)
1973-01-02 / nr. 1
D O NOVÉHO ROKA S OPTIMIZMOM Drahf spoluobčania, úprimne vás pozdravujem v prvý deň roku 1973. Ak sa obzrieme na minulý rok, ktorý práve uplynul, môžeme ho hudnotif kladne. Bol to úspešný rok. Svedčia o tom dobrá výsledky v priemysle, v pufnoliospodárstve, v stavebníctve i v doprave. Aj naši zdravotnici, učitelia, pracovnici vedy, kultúry, štátnej správy a služieb vykonali veľa užitočnej práce, vám všetkým — robotníkom, roľníkom i príslušníkom inteligencie, ktorí ste sa zaslúžili o dobrá plnenie úloh minulého roku, chcel by som vyjadril poďakovanie a uznanie. Uplynulý rok bol v znamenf ďalšieho pokroku nielen pri otváraní materiálnych hodnôt, ale aj v myslení našich pracujúcich, v ich vzťahu k socializmu, k politike Komunistickej strany Československa. V tejto súvislosti by som chcel obsvlášf oceniť rastúcu politickú a spoločenskú angažovanosť našej mládeže. Priaznivé výsledky sme dosiahli predovšetkým vďaka tomu, že naši občania plne pochopili a aktívne uskutočňujú program XIV. zjazdn Komunistickej strany Československa. Ospechy sme dosiahli ďalej tým, že sme sa opierali o všestrannú spoluprácu so Sovietskym zväzom a ďalšími socialistickými krajinami. To sa priaznivo premietlo tak v upevnení medzinárodného postavenia našej republiky, ako aj v ďalšom rozvoji našej ekonomiky, vedy, techniky a kultúry. V uplynulom roku sme sa pri príležitosti slávnych výročí Sovietskeho zväzu spolu s našimi priateľmi úprimne radovali z Ich úspechov. Súčasne sme si znovu plne uvedomili životodarnú silu nášho priateľstva a spolupráce. Naši občania vyjadrili svoje city nielen dôstojnými oslavami, ale hlavne širokým rozvojom pracovnej Iniciatívy. Dosiahnuté výsledky v našom hospodárskom a politickom živote hodnotíme triezvo. Vieme, že popri nesporných úspechoch máme na rozličných úsekoch i celý rad nedostatkov. Treba klásť stále väčší dôraz na kvalitu práce, na jej účelnú organizáciu, odhalovat skryté rezervy a viac využívat medzinárodnú deľbu práce v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. V celom našom živote musíme utvárať ovzdušie zdravej kritičnosti a náročnosti, posilňovať vedomie spoločenskej zodpovednosti, aktívne vystupovat proti nevšímavosti a neporiadkom. Nad tým všetkým sa zamýšľame 1 dnes, pri vstupe do nového roku. Chceme sa v tomto roku dostat opät o výrazný krok vpred. Preto sú naše ciele také náročné. Ich splnenie však nie je len organizačnou záležitosťou, ide v prvom rade o uvedomelý pristúp každéhu občana k potrebám celej spoločnosti. Už mnohokrát ste dokázali veľké pracovné hrdinstvo, obětavost, iniciatívu a zodpovednosť v plnení vytýčených úloh. Som pevne presvedčený, že to tak bude i v tomto roku, v roku 25. výročia Vitazného ľebruára. Na splnenie všetkých náročných úloh, ktoré sme si vytýčili, potrebujeme mierové podmienky, priaznivé medzinárodné ovzdušie. Preto sa naša zahraničná politika cieľavedome, v pevnom spojenectve a v jednotnom ľronte so Sovietskym zväzom ďalšimi krajinami socialistického spoločenstva, usiluje o upeva nenie mieru a bezpečnosti v Európe i na celom svete. Usilujeme sa o rozvoj medzinárodnej mierovej spolupráce, v súlade s leninskými princípmi mierového spolužitia štátov s rozličným spoločenským zriadením. Súčasne však so všetkou rozhodnosťou odsudzujeme barbarské akcie amerických imperialistov proti vietnamskému Indu a plne podporujeme mierové návrhy Vietnamskej demokratickej republiky. Drahí spoluobčania, vstupujeme do nového roka s oprávneným optimizmom, lebo máme všetky predpoklady pre ďalší, všestranný rozvoj našej socialistickej spoločnosti. Dovoľte mi, aby som vás v novom roku ešte raz pozdravil a zaželal vám veľa úspechov v práci a spokojnosti v osobnom živote. (ČSTK) NOVOROČNÝ PREJAV PREZIDENTA REPUBLIKY LUDVIKA SVOBODU Skúsenosti mámechyfme sa práce I LUBOŠ ZEMAN \ V stúpili sme do roku, ktorý je pre telovýchovu nezvyčajne dôležitý. Máme za sebou dvadsaťpäť rokov od zjednotenia telovýchovy. Prešli sme obdobiami, v ktorých sme zistili chyby, do istej miery hamujúce rozvoj telovýchovy, podus čili sme sa od iných, ako dosahovať úspechy a môžeme teda pokojným svedomím vyhlásiť: nazberali sme toťko skúseností, že nadišiel čas, aby sme sa chytili ďalšej práce. Uplynulých dvadsaťpäť rokov, to sú aj veľké úspechy. Viaceré odvetvia športu — a nie sú to iba tie menej populárne, ale napríklad aj hokej, atletika, hádzaná a mnohé a mnohé iné. vlastne za tých pár rokov vyrástli a zmohutneli. Do roku 1948 neznamenala na Slovensku hádzaná takmer nič. Nuž a dnes ju radíme čo do masovosti a výsledkov prinajmenšom na štvrté miesto v republike. A pokiaľ ide o Slovensko, reprezentuje prá ve hádzaná jeden z najúspešnejších športov. Nemožno pochybovať o rozvoji a zvýšení úrovne hokeja na Slovensku, čo sa dá dokumentovať počtom zimných štadiónov i samotným výkonnostným rastom hokejistov. Prešli sme teda obdobím budovania. Obdobím revolučným i evolučným, obdobím, v ktorom sme mnoho získali a vybndova(Pokračovanie na 4. str.) Veľ*% tvorivých síl do roka 1973 P redseda ÚV STO prof. dr. Vladimír ČERNUSÁK, ,CSc., o najdôležitejších úlohách telovýchovného hnutia pri vstupe do nového roku povedal: ?,Rok, čo uplynul, je vždy žriedlom cenných skúseností a poznatkov, ktorými človek a spoločnosť môžu v novom roku začať rozvíjať ďalšiu etapu svojho práčov ného programu a života Naša telovýchovná organizácia má v tomto smere za sebou rok veľmi bohatej práce, rok úsilia ktorého najvýraznejším výsled kom je zjavné prehĺbenie celo spoločenského významu telesnej výchovy a športu v našom socia listickom štáte. Osobitným podnetom k tomu bol XIV zjazd KSČ a zjazd KSS ktorých závery pre ďalší rozvoí telesnej výchovy sú bázou pre uplatňovanie programu našej or ganizácie i v nastávajúcom roku. Práve preto vstupuje telesná vý chova do tohto roku organizačne posilnená, ideovo pevná, opretá o široký aktív funkcionárov. ktorým je politika našej strany i v oblasti telesnej kultúry jasná. V duchu zásad tejto politiky sa budeme v roku 1973 orientovať na kľúčové úlohy našej organizácie, ktorú čaká nie menej zodpoved ná úJoha, ako je rozvinutie pred volebnej kampane. Ved kampaň je prakticky prípravou nrganizá cie pre ďalšiu cestu, ktorú jej vytýčil zjazd ČSZTV — cestu výrazného socialistického rozvoja. Týra viac bude potrebné prehlbovať aj kvalitu našej práce, či už vo sfére riadenia, v ideovovýchovnom pôsobení, v celého telovýchovného zlepšovaní procesu, alebo v rozvíjaní materiálnej základne. Spoľahlivú pomoc v tomto po čínaní vidíme v uplatňovaní ne dávnych uznesení strany k problémom ideologickej práce a k o(Pokračovanle na 4. str.) V OBERSTDORFE ZAČALI =- ===== ........-.....................................--=="■ INTERŠPORTTURNÉ-vec skokanov NDR? Päť prvých miest obsadili štyria skokani NDR na čele s Reinerom Schmidtom © Tradične slabší začiatok skokanov ČSSR ? 9 To nie je Kasaja z vlaňajška Kasaja, Fortuna, Steiner, Wölf Schmidt i celý rad ďalšính skokanSv zvučných mien, také bolu obsadenie -otváracích skokov na 21. rončlku Interšportturué v Oberstdorte v NSR. Kasaja. olympijský víťaz zo Sappora na strednom mostíku, Fortuna na vefkom mostíku, Steiner, prvý majster sveta v letoch na lyžiach. Znova sa však potvrdilo, že lanské vavríny, to je ako lanský sneh. Kasaja skončil na 43. mieste a bol ešte rád, že sa nedodrúzgal pri páde po skoku 91 m dlhom, Fortuna sa musel uspokojif s 25. miestom a Švajčiar Steiner s devätnástym . . . Nový mostík v Oberstdorte, na v ktorom sa začalo turné, privítal predposledný deň uplynulého roku takmer stovku skokanov z 18 krsjín. Skokani NDR po decembrovom tréningu na Štrbskom Plese podali prvý dôkaz značky dobrej kvality nášho skvelého lyžiarskeho areálu. Celú konkurenciu priam zmietli z bojiska. 0 Reinerovi Schmidtovi kolovali nž pred turné dobré chýry, no vidí sa, že ani tis ešte nevystihovali celú skutočnosť. Skvelý bol aj Hans Georg Aschenbach, ktorý takisto trénoval v decembri vo Vysokých Tatrách. Mal v druhom kole najdlhší skok dňa — 10# metrov. (Rekord z testovacích pretekov mostíka spred týždňa, 108 m, teda nepadol). A naši skokani? Ťažko nájsť slová. Najlepší bol Rudolf Höhnl, skončil na 6. mieste a ďalší za ním boí až 23. — Ladislav Divila. V súťaži družstiev skončilo naše „áčko“ až za „béčkom“. Výsledky z Oberitdorfu: Reiner Schmidt (NDR) 102,5 a 105 m — 237.0 b., Hans Georg Aschenbach (NDR) 101,5 a 108 m - 233,5 b., Henry Glass (NDR) 99,5 a 101 m — 226,2 b., Hans Schmid (Švajč.) 101,5 a 98 m — 220,3 b., Wolf INDR) 98 a 101,5 m — ^13,5 h., Höhr í (CSSRJ 96 a 99 m — 215,0 b., Kampf (NDR) 92 a 99,5 m — 210,1 b., Bachler (Rak.) 98 a 97 m — 208,7 b., Rautionaho (Fín.) 92,5 a 98,5 m — 208,4 b., Grosche (NSR) 95,5 a 95,5 m — 206.4 b., Wosipiwo (NDR) 92 a 97 m — 205,1 b., Mešec (Juh.) 95 a 94 m — 198,6 b., Kalinin (ZSSR) 92,5 a 90,5 m — 198,2 b., Nordgren (Švéd.) 96.5 a 93,5 m — 198,1 b., Eckstein (NDR) 91,5 a 93 m — 198,3 b. a rovnako l Prydz (Nór.) so skokmi 91 a 91 m, Bočkov (ZSSR) 98,5 a 102 m m s pádom — 196,2 b., Zehnder (Švajč.) 93 a 90 m — 195,7 b., Steiner (Švajč.) 97 a 98 m — 195.5 b„ Itagaki (Jap.) 92,5 a 90 m — 195 b. Umiestnenie ďalších čs. skokanov: 23. Divila 90 a 91 m — 192,1 b., 29. Škoda 90 a 91 m — 184,9 b., 38. Hubač 87,5 a 85 m — 174,0 b., 46. Doležal 83 a 88.5 m — 165,8 b., 49. Liďák 88 a 98 m, žiaľ s pádom — 164,4 b.. Kodejška 93 s pádom a 9C,5 m — 162,4 b., 59. Sláma 83,5 a 82 m — 166,7 b. Opát teda, ako vidno, slabší štart našich na tomto turné. Na ospravedlnenie treba však spomenúť, že čs. skokani v tejto sezóne si ešte na 90 m mostíku nezaskákali, kým väčšina zo súperov sl už veľký mostík vyskúšala nielen na tréningu, ale mnohí dokonca i na testovacích pretekoch pred týždňom priamo v Oberstdorfe. Návšteva bola vyše 15 000 divákov. Poradie družstiev po pretekoch v Oberstdorte: NDR (Schmidt, Aschenbadb, H. Glass) 696,7 b., Švajčiarsko (Schmid, Zehnder, Steiner) 611,5 b., ZSSR (Kalinin, Bočkov, Terlčev) 581,8 b., NSR 579 9 b., Fínsko 566,0 b., ČSSR „B“ obsadila 8. miesto (Divila, škoda, Hubač) s 551,0 b., a ČSSR „A“ desiate (Höhnl, Doležal, Kadejška) s 543,2 b. (d+t+č) Čaro slova m* ed oslavujeme príchod nového ro- JC ku, vidy st leldme, aby bol lepší, * krajší, radostnejší, navzájom st teláme veľa zdravia a úspechov v práci. Nikdy nezabudneme zdôraznit, aby sme sa v plnom zdraví stretli opät o rok. Pravda, nte vidy st uvedomujeme, že lelőnie dobrého zdravia závisí predovšetkým od nás všetkých. Závisí to od toho, ako vieme lit, ako sa stravujeme, nul a ako sa staráme o náš organizmus. Domnievam sa, že na stránkach časopisu Sporí treba predovšetkým hovořit o športe... Viem... Sedíme na štadiónoch, pred televíznymi obrazovkami, poznáme takmer všetkých hráčov a kluby, a na druhý deti llvo diskutujeme a niekedy ani nepracujeme ako sa patrí, a medituje sa, kto mal a kto nemal vyhrát. jednoducho povedané, sme športoví špecialisti... Ale zamyslime sa trošku. Nezabúdame na Čosi? Nemali by sme viac chodit na prechádzky, do hôr, v zime si zobrat lyže, v lete sa motkat pri bazénoch a prebehnút sa po Ihrisku...? V tejto súvislosti si spomínam m jednu historku: Istý reportér prišiel m dedinu a stretol troch starších ľudí. Toho prvého sa spýtal, koľko má rokov. Dostal prekvapujúcu odpoveď: „Nuž ... 120!" Reportér prekvapene: „A čože robíte vo voľnom čase?“ Dostal promptnú odpoveď: „Co robím? Som stále na čerstvom vzduchu a s vnukmi hrám futbal ...“ Vedľa neho sedel ešte starší. I toho sa spýtal koľko má rokov. „Koľko?... 1301" Ešte väčšmi prekvapený reportér: „A ujo, čože robíte?“ „Ja? Chodím na prechádzky do lesa, jazdím na koní... Pohybujem sa.“ Na konet lavice sedel celkom staručký, bezzubý, prešedivelý dedko. A spýtdl sa reportér: „Deduško, a koľko že vám je?“ „Mne? ... Počkajte. Aha, 45 rokov." Reportér sa rozpačito spýtal, čo teda robí? Dostal stručnú odpoveď: „Popíjam nejaké to pivečko, vínko, denne si potiahnem tých 45 cigariet, nuž a tak, užívam si..." Hádam sa táto historku bude niekomu zdat nadsadená, smiešna, ale poviem vám úprimne, u nás, v So vietskom zväze sa dožíva veľa ľudí vysokého veku, storočných máme neúrekom. Napríklad — v Azerbajdžane žije Slrali Muslimov, ktorý má už 170 rokov. Veru tak. Pamätá sa na napoleonské vojny a pozná celú našu bohatú históriu. A on je taký ako tí prví dvaja deduškovia zo spomínanej historky... Jurij K. ŠUGRIN, riaditeľ APN v Bratislave Sport. Čarovné to slovo. Sport je to, čo nás — robí silnými, zdravšími a napokon aj krásnějšími. Je to tak. Hovorili a presvedčili sa o tom mnohé generácie pred nami. A preto, keď st priateľ priateľovi teraz zaželá veľa zdravia, nemalo by sa zabúdať na Jednu krásnu vec. A to je športovanie. U nás doma je veľa prekrásnych kútov. Ale aj vo vašej vlasti som si zamiloval viacero krajov, najmä Vysoké Tatry. Vo vašich veľhorách človek pookreje, nazbiera nových síl, a vôbec — v Československu máte veľa takýchto malebných zákutí. A nielen to. Videl som veľa plaveckých bazénov a ihrísk, žiaľ, niekedy boli takmer prázdne... A tu by sme sa malt zamyslieť. Podumať nad naším zdravím a nad všetkým, čo s tým súvisí. Chápem, nte vždy je dosť času. Nie vždy je človek disponovaný. Pracovné tempo nás niekedy okráda o potrebný pohyb. Nezakrývam. Týka sa to aj mňa. Ale mali by sme st vždy nájsť chvíľu voľného času a zašportovať si. Príroda nám poskytuje veľa príležitosti, ale nielen ona. V poslednom čase sa veľa hovorí o saune. Lekári by vedeli veľa rozprávať o jej účinkoch. Nepamätám si, že by st našinec bol sťažoval na to, že by mu bola sauna uškodila, skôr naopak. (Pokračovania na 4. str.)' í fozt