Šport, január-marec 1975 (XXX/1-75)

1975-01-02 / nr. 1

Novoročný prejav generálneho tajomníka ÍV KSC a predsedu ÜV NF ČSSR Gustáva Husáka Vážoné súdružky, vážení súdruhovia, drahí spoluobčania! Vstúpili sme do nového roku 1975. Dovarte mi, aby som vás všetkých na jeho prahu v mene Ústredného' výboru Komunistickej strany Československa, Ústredného výboru Národného frontu, v mene československej vlády i chorého prezidenta republiky a v mene svojom srdečne pozdravil a zaželal vám v novom roku ve­ľa zdravia, šťastia, osobnej spokojnosti i mnoho nových pracov­ných úspechov. V živote človeka i v živote spoločnosti a štátu je to príleži­tosť na zamyslenie, čo sa nám v minulom roku zdarilo a čo nie, čo nás očakáva a ču si sľubujeme od budúceho roku. Môžeme povedať, že uplynulý rok 1974 bol vo všetkých oblas­tiach pre Československo dobrým rokom. Dôstojne sa priradil k niekoľkým predchádzajúcim rokom v rozvoji nášho poľnohospo­dárstva, životnej úrovne a celej spoločnosti. Dubre pracoval náš priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, priaznivé sú výsledky v ostatných oblastiach. Úspešne sme zakončili štvrtý rok 5. päťroč­ného plánu. Obdobie, ktorým sme prešli od XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa, je charakterizované priaznivým vnútropolitickým vývojom, upevňovaním nášho socialistického štátu, rozvojom so­cialistickej demokracie, politickou angažovanosťou i pracovnou aktivitou robotníckej triedy, roľníctva, inteligencie, žien, mláde že i prehlbovaním mnrálnopolitickej jednoty pracujúceho ľudu i oboch bratských, národov a všetkých národností. Na tieto úspechy môžeme byť právom všetci hrdí. Neprehliadajme však ani nedostatky, s ktorými sa na niekto­rých miestach stretávame. Ústredný výbor KSČ na svojom zasad­nutí v novembri minulého rokli hodnotil veľmi pozitívne výsledky práce za posledné roky. Súčasne zdôraznil potrebu kritickej ana­lýzy problémov a nedostatkov, zvýšenú zodpovednosť a náročnosť na všetkých úsekoch a na všetkých stupňoch ako predpoklad ďal­šieho úspešného rozvoja našej spoločnosti. Vďaka obetavej a statočnej práci obrovskej väčšiny našich pra­cujúcich mohli sme i v minulom roku pokračovať vo zvyšovaní životnej úrovne, v upevňovaní našej meny, raste reálnych príj­mov obyvateľstva, jeho dobrého zásobovania potravinárskymi i priemyselnými výrobkami, v zabezpečovaní sociálnych a život ných istôt našich občanov. Snáď je to- už v povahe čluveka, že si na dobré, pozitívne pod­mienky života rýchle zvyká a považuje ich za samozrejmé. Ale rozvoj hospodárstva a celej spoločnosti vždy prináša 1 problémy, ktoré treba riešiť. V minulom roku výrazne sa prejavila v kapita­listickom svete kríza energetiky, palív, surovín I potravín — ako súčasť celkovej politickej, hospodárskej i morálnej krízy buržo ázneho sveta. Došlo k značnému zvýšeniu cien týchto produktov. I keď sa naše hospodárstvo opiera predovšetkým o spoluprá­cu so Sovietskym zväzmm a socialistickými krajinami, i tak bol dopad zvýšených cien surovín a materiálov na nás nemalý. S po­hybom cien v svetovom hospodárstve treba rátať aj v roku 1975 a v rohoch budúcich. Zrejme sa skončilo obdobie, keď bolo mož­né získať palivá, energiu, základné suroviny i potraviny pomer ne ľahko a za nižšie ceny. Pre nás, pre krajinu s prevažne spraco­vateľským priemyslom, z toho vyplynuli určité nové úlohy, kto­ré budú pôsobiť aj v ďalších rokoch. Kapitalistické krajiny presunti­­jú vzostup sveto­vých cien suro­vín n materiálov do hladiny spo­trebiteľských cien a bremeno surovinovej a e­­nergetlckej krízy na ramená pra oujúclch. To pod­poruje prudkú in­fláciu, nezamest­nanosť a neistotu pracujúcich. Tou­­fo cestou naše socialistické zriadenie nemôže ísť. Preto volíme náročnú cestu prekonávania vplyvov rastu sve tových cien na naše hospodárstvo, aktívnymi opatreniami vo vý­robe. zvyšovaním jej efektívnosti, lepším hospodárením s pros­triedkami celej spoločnosti. Životná úroveň nášho ľudu a jeho istoty musia zostať i naďalej zabezpečené. V roku 1974 sme úspešne zvládli aj tieto problémy. Náš ľud v nijakej torme nepocítil ťarchu krízových javov kapitalistického sveta a zvýšenie cien. I v tom sa ukázala prednosť socialistic­kého zriadenia, jeho plánovitého hospodárstva 1 politiky komunis­tickej strany, ktorá na prvé miesto kladie potreby a blaho pra­cujúceho človeka. Pri hodnotení roku 1974 chcem z celého srdca poďakovať vám všetkým, ktorí ste sa svojou tvorivou a obetavou prácou zaslú­žili o tiefio dobré výsledky. —0-0-0-V roku, do ktorého vstupujeme, si budenie pripomínať 30. vý­ročie vyvrcholenia národnooslobodzovacieho zápasu nášho ľudu, 30. výročia oslobodenia našej krajiny Sovietskou armádou. V tej to súvislosti spomíname na tragické roky našich národov a čes­koslovenského štátu, na hitlerovskú agresiu a vojnu, rozbitie a ! okupáciu Československa, na mnohoročné utrpenie n obete náš- ; ho ľudu, ktorý sa s nacistickým diktátom a terorom nikdy ne­zmieril. Preto si pripomína nie s úctou a láskou statočný zápas f českého a slovenského ľudu za národnú slobodu a obnovu Česko- ; slovenského štátu, .hrdinstvo a obete českých a slovenských vlas- '■ tencov doma i za hranicami. S láskou budeme spomínať oslubo- ' diteľskú úlohu Sovietskeho zväzu, jeho ľudu a armády, ich obe te pri oslobodzovaní územia nášho štátu. Môžeme povedať, že celá história uplynulých 30 rokov je napl­nená uskutočňovaním revolučného odkazu národnooslobodzovacie­ho boja našich národov, Ich demokratických a revolučných tra dícií. Počas troch desaťročí, naplnených uvedomelou prácou nášho ľudu, sa vyriešili' základné otázky existencie české,Uo a sloven­ského národa, československého štátu, zaručila bezpečnosť a mier nášho ľudu. Uskutočnili sa revolučné zmeny v postavení robotní­kov, roľníkov a všetkéhío pracujúceho ľudu, oko rozhodujúcej si­ly v štáte. Postupne bol vybudovaný spravodlivejší spoločenský poriadok bez vykorisťovania, usilujúci sa o vysokú materiálnu a kultúrnu úroveň širokých ľudových vrstiev. Nie je to málo, čo Československo za uplynulých 30 rokov do­siahlo. To všetko sň výsledky práce nášho ľudu, správnej poli­tiky komunistickej strany, bratskej spolupráce so Sovietskym zvä­zom a ostatnými socialistickými krajinami. Pri pohľade na ná­rodnooslobodzovací zápas nášho ľudu i výsledky práce tridsia­tich rokov môžeme povedať, že ideme správnou, ľudu prospeš­nou cestou. Drahí priatelia! 1 Pre náš štát v centre Európy je neobyčajne dôležitý medziná­rodný politický vývoj. Otázka vojny či mieru pre ľudové masy sa Javila po dlhé stáročia otázkou osudovou. V posledných desaťro­čiach utvorilo ľudstvo obrovské prostriedky a uvoľnilo sily, kto­ré môžu byť využité buď na odstránenie biedy a hladu v rozsiah­lych oblastiach našej planéty a v prospech ľudstva vôbec, ale­bo sa môžu tiež stať nástrojom zničenia ľudstva. , Jadro úsilia Sovietskeho zväzu a krajín socialistického spolo­čenstva, medzi ktorými je 1 naša vlasť, je v tom, aby svet šiel cestou mieru, cestou využitia výsledkov vedeckého a technické­ho pokroku na prospech a nie na skazu ľudstva. Usilujeme sa o to, aby sa zásady mierového spolužitia stali pevnou základňou medzinárodných vzťahov, aby štáty s rozdielnym spoločenským zriadením utvárali svoje vzťahy nie cestou konfrontácie a na­pätia, ale cestou mierovej, vzájomne výhodnej spolupráce. Sme radi, že môžeme povedať, že spoločný postup socialistic­kých krajín a všetkých mierových síl vo svete, dosiahol v uplv nulom roku pozitívne výsledky. Sila Sovietskeho zväzu a socla­fPokračovanie na 5. strane) ISTOTY nášho ľudu SO ZABEZPEČENÉ 2. I. 1975, ročník XXVIII., číslo 50 halierov INTERŠPORTTURNÉ TRUMF RAKÚSKYCH DRUHÉ PRETEKY TURNE VYHRAL SCHNA­BEL ■ CELKOVE VEDIE VÍŤAZ Z OBERST­­DORFU PÜRSTL ■ STYRIA RAKÜSKI SKO­KANI V PRVE} PÄŤKE! ■ R. SCHMIDT SIESTY, H. G. ASCHENBACH SIEDMY ■ 20 000 DIVÁKOV (d-t) — Možno si predstaviť, s akou dychtivosťou čaká teraz Innsbruck na tretie preteky tohtoročného Interšporturné. Prebu­dovaná nájazdová veža na olympijskom mostíku v Innsbrucku bu da k najväčšou pravdepodobnosťou svedkom takého záujmu domá­ceho obecenstva o skoky na lyžiach, akého ešte nebola. je to však pochopiteľné. Rakúski skokani slávia na tohtoroč­nom ínteršpcrturné úspechy, ktoré doslova šokujú celý skokanský a lyžiarsky svet. Za účasti kompletnej svetovej elity obsadili po­väčšine mladí rakúski skokani na pretekoch v Garmisch-Partenkir­­chene štyri miesta z prvých päť, vrátane prvého. Po nečakanom výsledku z Oberstdorfu opäť zvíťazil Rakúšan, ibaže Piirstla vy­striedal Schnabel, ktorého by sme ešte vlani ani pri najlepšej vôli neboli mohli označiť za iného, ako priemerného skokana! Skokanskí experti, samozrejme, začali ihneď hľadať príčiny, ktoré priviedli rakúskych skokanov k ta­kýmto nečakaným výkonom. Za tiaľ ich objavili predovšetkým v elastických, hladkých úboroch. Nechajme však stranou úvahy o úboroch a pozrime sa, ako to vy­zeralo na olympijskom mostíku v GA-PA. V prvom kole,sa odohrával tuhý súboj medzi hneď tromi Rakúšan mi a Fínom Yliantilom. Po prvom kole viedol Yliantila skokom dlhým 91.5 m, za ktorý dostal 112.7 b., a hneď za ním, o púhe 0.3 bodu bol 20-ročný Rakúšan Karl Schnabel, ktorý skočil 92 m. teda ďalej ako Fín, no s horším bodovým ohodnotením. Na treťom mieste bol opäť Rakúšan — Fe­derer so 109.9 b. a na štvrtom ďalší Rakúšan Millonig so skokom dlhým 90.5 b. a so 109,7 b. Henry Glass z NDR mal 108.9 b., Hans Georg Aschenbach 108.8 b., so­vietsky skokan Abramov 106.7 b., a ďalší Rakúšan Lipmurger 107.-i b. Ďalej boli skokani NDR Seifert so 106.9 b. a Rainer Schmidt so 106.6 b. Jedenásty ' bol víťaz z prvých pretekov turné v Oberst dorfe Pürstl so 106.2 b. Z čs. sko­kanov bol Kodejška šlrnásly so 103.7 b. za skok dlhý 86 m a HÖhnl devätnásty so 102.7 b. za skok 86.5 m dlhý. V druhom kole sa Rakúšania, ktorí v prvom kole skoky nad 9i; m (iba Pürstl 89 m), ešte zlepšili, ako to napokon dobre vidno z vý sledkov, iba mladý Federer skočil o pol metra menej ako v prvom súťažnom kole. no i tak tých jeho 91.5 m patrilo medzi najvýdatnej šie skoky v druhom kole. Rak ú šania skočili najďalej, Schnabel 93 m -a Millonig spolu s Pürstlom dokonca 93.5 m. Ba ešte aj mladý a celkom neznámy Pungg, ktorý štartoval Iba' ako náhradník za V piatok 17. januára v Strážskom STRETNUTIE Nílü PEMICH V rámci osláv 30. výročia oslobode­nia udelia čestne tituly „BSP IV. zjazdu ČSZTV“ a „Vzorný kolektív ČSZTV“ Po prvýkrát v histórii vyhlaso­vania najúspešne'šlch športovcov Slovenska bude tento slávnostný akt na východnom Slovensku. Ren dezvous najlepšej desiatky špor­tovcov SSR bude v zemplínskom mestečku Strážske. Telovýchovná jednota Chetnko v spolupráci skokanov v GA-PA Innauera, skočil v druhom kole 90 ml Hans Georg Aschenbach, ktorý prvé preteky v Oberstdorfe ne šťastne pretaktlzoval, sa usiloval podať čo najlepší výkon, bolo však na ňom vidno, že neúspech na predchádzajúcich pretekoch ho zhaču.e psychický vyviedol z ináč preň typickej rovnováhy. Reinera Schmidta pripravil ' o lepšie umiestnenie kratší prvý skok, pre tože štýlové bol skvelý a patrične i bodoví? hodnotený. Cs. skokano'm sa nedarilo najmä čo do dĺžky skokov, a čo zaiste iňnohých prekvapilo, ani technic ky. Ich doskoky boli málo efek* né. bez telemarku, mali nedostát ky aj pri odraze. Zaujímavé je vari aj to, že z ra kúskych skokanov iba Machler ne prekonal 90 m hranicu. Teda prá ve ten pretekár, na ktorého sa Rakúšania ešte pred začiatkom nlteršportturne najviac spoliehali Výsledky z GA-PA: 1 Schnabel (Rak.) 92 a 93 m — 226.2 b. 2 Yliantila (Fín.) 31.5 a 90.5 m — 226.0, 3. Millonig 01.5 a 93.5 m 222.2, 4. Federer 92 a 91.5 m — 221.6, 5. Pürstl (všetci' Rak.) 89 a 93.5 m — 220.7, 6. R. Schmidt i Pokračovanie na ö síran orgánmi KSS, ROH, SZM a hos­podárskym vedením podniku na čele s riaditeľom podniku Milosla­vom Válom a za podpory politic kovýchovného oddelenia ‘ SŰV ČSZTV, vedenia Klubu slovenských športových novinátov a VS KV ČSZTV v Košiciach celú akciu svědomitě pripravuje nž skoro pol roka. % Aký je pripravovaný rámcový program? Na túto otázku nám dal od­poveď predseda jednoty Chemko Strážske JUDr. Štefan Krídla. „Po príchode našich najúspeš­nejších športovcov Slovenska za rok 1974 do Strážskeho ich prij­me riaditeľ podniku Miloslav Vá­la, ktorý iin ukáže oj niektoré naše prevádzky. Popoludní príjme športovcov predseda MsNV Stráž­ske súdruh Ladislav Kusý. Potom sa zúčastni s. L. Kusý na tlačo­vej besede s novinármi, ktorých oboznámi s rozvojom mesta i te­lovýchovy. Nad jednotlivými vy­hodnotenými športovcami budú mať patronáty organizácie ROH, SZM, TJ, vojaci, odborné učiliště a nie­ktoré závody, ktorých predstavi­telia pozvú medzi seba svojich hostí na besedy. VEČERNÍ PROGRAM bude v kinosále. Slávnostné vy­hlásenie rebríčka desiatich naj­lepších sa uskutoční v rámci bo­hatého kultúrneho programu. Na pódiu sa vystriedajú súbor „Slráž­­čan“, dychovka závodného klubu ROH, ale aj rodičia s deťmi a že­ny, ktoré predvedú ukážky spar­­takiádnych masových skladieb. Pri tejto príležitosti štrnásťčlennému kolektívu vedenému Jozefom Bálá­zom odovzdajú titul „Brigáda so­cialistickej práce JV. zjazdu ČSZTV“ a bronzové odznaky. Ti­tul „Vzorný kolektív ČSZTV“ do­stanú naši turisti, ktorých úspeš­ne vedie Ing. Mikuláš Collák.“ Celé podujatie pripravujú Strážskom veľmi svědomitě a dô­v sledne, aby sa stalo dôstojným prí­spevkom do vienka tohtoročných radostných osláv 30. výročia oslo­bodenia našej vlasti. Po vlaňajšom víťazstve v súťaži o Spenglerov pohár vo švajčiarskom Davose zopakoval Slovan Bratislava triumf aj tohto ioku — po remíze s celkom Polska 8:6 [2:4, 2:2, 2:0) a trestných strieľaniach (Mellško chytil št/rl), sa stal vi­tázom. aj tohto ročníka. Reprezentanti Polska, ktorých trénu]e sovletskv tréner Jegorov, hrali rýchlo, tvrdo, ale v hra nlclach slušnosti. Od začiatku stretnutia mail prevahu a v 24. min. viedli dokonca už 6:2. Technickejším slovanistom prekážalo predovšet­kým husté sneženie. Nevzdali sa /šak a zvýše nou bojovnosťou v dalších minútach sa im podá rilo vyrovnať. Rozhodnutie páčilo potom pri trest ných strieľaniach. Gély: Bukovinský 2, M. Slastní1, 2lška, Mruk via a Mlklošovlč — Szeja, Zabawa, Oblój a Petz, jaskierskl 2. Zápas sledovalo asi 2900 divá­kov. □ SLOVAN: Sakáč (Mellško) — Djváry, Buko­vinský, Kečka, Tajenár, Mišovlč — Hanták, Mruk­­via, Haas — Molnár, Miklošoriä, Žiška — Šťast­ný, Hejftlk, Kordiák. V ďalších stretnutiach turnaja boli výsledky: Holandsko — Poľsko 3:3 (0:1, 2:1, 1:1), Olympio­nici Fínska — Švajčiarsko 6:1 (3:0, 2:1, 1:0), Olym­pionici Fínska — Holandsko 7:2 (3:1, 5:1, 1:0). Konečná tabuľka turnaja u Spenglerov pohár: V. ClNTALAN V. ClNTALAN Spenglerov pohár opäť Slovanu 1. Slovan Bratislava 4 2 2 0 19:12 6' 2. Poľsko ' 4 2 2 0 17:12 6 3. Olympionici Fínska 4 2 11 18.9 5 4. Švajčiarsko 4 1 0 3 7.18 2 5. Holandsko 4 0 13 11:21 1 (sč)

Next