Štart, 1951 (V/1-52)
1951-01-03 / No. 1
Sjednotená telovýchova a Sport idú do nového roku s programom, ktorý prijali vgetci športovci a telocvi liári v Republike, všetci pracujúci v závodoch, na »tavbách a na dedinách ako program svojho ďalšieho postupu pri uskutočňovaní ideálov našej proletárskej fyzkultúry- a Tyršovho odkazu. Je nový rok, S akim želaním ideme do tretieho roku päťročnice v našej sokolskej organizácii ? My chceme, aby ešte v tomto roku telovýchova prenik - do najzapadlejších dedín a na každé pracoviskt A s tým súvisí splnenie toľkých podmienok, toľko dro'--j práce, ba často aj hľadaní c ■správnej cesty, ako veci previesť, že budeme naozaj mať čo robiť, aby sme splnili všetky úlohy roku. Po vedzme si úprimne, či »me vždy pracovali pre sje n - tenú telovýchovu tak, aby naša práca pomáhala pokroku. Priznajme si, koľkých zbytočných chýb sna sa dopustili, kým sme uskutočnili veľké úlohy sokolského hnutia. Naša odpoveď nebude vždy najkrajšia. A hoci máme ešte stále vo zvyku hovoriť, že chybami , sa človek učí, hoci často opakujeme slová, že „cesta najdlhšia môže byť niekedy najkratšia”, jednr nám mu si byť v novom roku jasné: z chýb sa učíme a budeme ičiť, ale nie tak, aby sn •obili viac chýb ako správnych veci, A najkratMa ce. ta v dnešných radonf-'"' odmienkach tiež neruš >yť najd'bšia. Prestaňn iž hovoriť o tom, že narr 'e konečne jedno, akí rozhodujú o sckolskom ži•ote dolu v jednotách a v ;rúžkoch. Neuspávajme -bezpečným nnorľion, že „lj zli funkcionári sa aj ~” mu časom naučia, na ú to funttd.lnfi--^ Neverme r '".' ným telovýchova si pre r; tu k pracujúcim a Ježi, keď im neukážeme, čo všetko im sjednoten-' sokol ská organizácia môže dať Prestaňme si hneď t€.£>:' namýšľať že sme organ! - lácia, ktorá dokáže aj teraz divy len preto, že ich dokázala vlani. Nedajme s: ičlčíkať peknými výsledkami. Dávajme pózor na paž- 1om kroku, m seba aj na istatných, aby sme sa .,ezastavili. Novoročný 0dkaz predsedu ÜV Sokola br. Dr. J. Viktoryho nám jasne hovorí, „čoho je nám najviac treba” — Vzájomnej, úprimnej spolupráce so všetkými masovými organizáciami, účinnej podpory a pomoci štátnej starostlivosti o telovýchovu a šport a ľudovej správy pod vedením KSč. A konečne nie v poslednom rade aj naďalej obetavej práce tisícov dobrovoľných funkcionárov vo všetkých odvetviach telovýchovy a športu. Vlani často tej úprimnej spolupráce nebolo. My vieme, že sa v mnohých závodoch a na mnohých pracoviskách s nedôverou dívaio na Sokol. Táto nedôvera nám urobila viac zia ako dobra. No ľady ,sa už prelomily a po vyhlásení ŰRO funkcionári odborov väčšinou zaujali už kladné stanovisko k Sokolu. To nám aj v posledných mesiacoch pomohlo k úspechom v or•^anlzovan* masovej práce s členstvom. Sväz mládeže nám daj mnoho schopných funkcionárov, ktorí vykonali veľa užitočnej práce pre telovýchovu a šport. Onora, ktorú máme v týchto dvoch masových organizáciách, stáva sa so dňa na deň pevnejšou a inv veríme, že tento rok bude znamenať nebývalé prehĺbenie spolupráce Sokola s obidvom^ partnermi. Vykročme teda radostne na novú cestu a nezabudnime mať na mysli veľké predsavzatie, ktoré sme priiall na III. celoštátnej konferencii ČOS. aby Sokol patril pracujúcim. Sokolí Nitrianskeho kraja: i i.. — «A —- ,, — V Štandardu si udržíme ■ Drvé kolo súťaže „Sokol-patrí pracujúcim”, ktorá bola vyhlásená na III. celoštátnej konferencii ČOS v Bratislave, sa skončilo. V utorok dňa 19. decembra t. r. predsedníctvo ČOS slávnostne vyhlásilo výsledky, ktoré svedčia o veľkom rozmachu sokolského hnutia na Slovensku. Štandarda sa dostala do rúk zástupcov Nitrianskeho kraja, ktorý je v súťaži na prvom mieste. Tento kraj najlepšie splnil svoju úlohu. Získal soolu 900.80 bodov, ktorými sa zaradil na čelo tabuľky pred druhým slovenským krajom — Žilinským. Do IX. sjazdu ČOS nás delí ešte päť mesiacov, v ktorých bude súťaž „Sokol patrí pracujúcim” pokračovať. Všetci športovci a telocvikári na Slovensku veria, že úspech Nitry a Žiliny nie je len prechodný, že je to úspech, ktorý vyrástol u nás zásluhou dobrej práce našich členov a funkcionárov, z ich oddanosti a lásky k sokolskej vsei, ktorá zapustila v našich krajoch hlboké korene. Spolu s nimi dúfame, že na IX. sjazde ČOS opäť nriime Nitra štandardu, ktorú si vybojovala v prvom kole súťaže. Kraj Ná-boí* členov TOZ Oddiely Jednoty Krúžky Celkom Poradie počet body odznaky body oddiely body jednôt oody krúžkov body bodov Nitra 10.327 74 85 1.207 174.95 726 2428 160 129 258 909-80 1. Zibna 8.349 81.95 475 93 25 225 381 20 166.67 50 166-67 889-19 IIB- Bystrica 4.899 50.33 517 105.23 405 2544 50 103 257.50 717.73 III. GottwaJdov 492 4.14 1.265 213.11 422 1534 50 63 210 630.27 IV C Budéjovice 530 537 730 ■147.86 469 2951 7.14 69 172.50 627.87 V. Košice --------------------------------—X.___________ 8.312 89.49 411 88-50— — 20 333.33 30 100 61132 VI Preš°v 3.027 33-94 480 107.65 51 1505 250 14 23.3 564.89 vil. Bratislava 5-226 31.20 848 10.11 435 164— — 60 300 505.31 j Vín. Hradec Králové 169 1.53 313 56.62 255 608 78 43 94 235 431 58 IX. Olomouc 626 5.35 840 143-59 512 1474 66-689 15 377.38 x. Brno 1.508 8-07 1.149 122.97 820 1588 40— 328-50 XI Ostrava 415 263 1-078 136.4 161 498 78 43 17 308 297.26 xil. Űsti n La bem 847 6.8 620 99.57 80 244 40 45 112-30 282.72 XTI1. Liberec ----------------------------j—----------------------992 10.34 477 99.4 75 225 50 49 81 67 263 41 XIV. Pardubice / 517 6.11 622 147.08 28 111 10 53 88.33 262.52 XV Praha 3.256 8.1 749 37-17 608 63 11 110— — 218.27 XVI Plzeň 923 8-39 434 7892 207 666 33 331 3.33 189.56 XVII Jihlava 332 3-93 156 36.925 3 1 12.5— — 55 34 XVIIIKarlovy Vary 279 4.66 59 19.694 4 1 20— — 48 35 XIX. (x) — Žijeme pre naše národy skutočne vo veľkej dobe. Obrov ské budovateľské úsilie zachvátilo všetok, náš pracujúci ľud — tvoríme si dnes lepšiu budúcnosť. Tvoríme ju i v našej telovýchove a športe. Rok 1950 zaznamenal aj na tomto úseku nášho života veľký» radostný krok dopredu. Najlepšie to zhodnotila III. celoštátna konferencia ČOS v Bratislave, ktorá vytýčila i cfalšie telovýchovné úlohy do budúcnosti. V práve uplynulom roku nebolo jedného mesiaca, ktorý by nepriniesli našej telovýchove a športu nejaké dôležité udalosti. Ani december nevynímame. Ten bol vlastne najbohatší zo všetkých. Orqány ľudovej správy pomocníkmi v budovaní telovýchovy Medzi najväčšie decembrové udalosti v našej telovýchove treba zaradiť I celoštátnu konferenciu telovýchovných pracovníkov ľudovej správy, ktorá sa konala v Slovanskom dome v Prahe. Sišli sa tu telovýchovní referenti pre školskú osvetu a telovýchovu pri KNV, krajskí telovýchovní inšpektori a inštruktori a okresní telovýchovní inšpektori z celej Repu bliky. Üloha konferencie bola veľ; ká: vypracovať smernice telovýchovnej práce pre budúci rok a pripraviť sa na úlohy, ktoré na ľud /ú správu čakajú z náborovej kampane k XI. sj du ČOS. Konferencia «nlnila tieto úlohy. V prejavoch arm. generála L. Svobodu> prof. VI, Pokorného, gen. tajomníka ČOS posl. O. Vyhnálka. Dr. J Viktorvho, Č. Vejdélka a I. Tománka, alebo v diskusných príspevkoch 40 delegátov, všade bolo vidieť príklady dobrej práce a radostného budovania našej socialistickej telovýchovy i cenné pripomienky k ďalšej činnosti. Od vydania zákona o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport to bolo po prvý raz, čo sa sišli všetci telovýchovní pracovm- i ľudovej správy z celej Republiky, aby v tesnej spolupráci s ČOS, ČSM, ROH a celým národným frontom prijali smernice pre uskutočnenie úloh bratislavskej konferencie ČOS v kampani k IX. sjazJ ČOS. A všetci hrdo posielali telegram prezidentovi Republiky, v ktorom mimo iného oznámili, že plnia výzvu: „Telovýchova do najširších vrstiev” a sľubujú, že svojou prácou na poli telesnej výchovy a športu sa plne zaradia do budovateľského úsilia nášho ľudu a do boja za udržanie svetového mieru. Mierová a pracovná rezolúcia bola výsledkom dvojdňového zasadnutia konferencie. Nesmieme však prehliadnuť ani slová arm. gen, L. Svobodu: „Náš ľudovodemokratický štát môže podporovať rozvoj telovýchovy a športmi takými čiastkami zo štátneho rozpočtu» o akých sa nám nikdy ani nesnívalo. Vcfačíme za to predovšetkým našej robotníckej triede a všetkému pracujúcemu ľudu. 9 Telesná výchova patrí predovšetkým pracujúcim Druhou dôležitou decembrovou udalosťou našej telovýchovy bola celoštátna porada telovýchovných referentov KOR v Prahe. S,volal ju telovýchovný referát Ústrednej rady odborov. I táto konferencia, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ÚV KSČ, ČOS, ŠÚTVŠ a ČSM, mala pre další rozvoj našej telovýchovy veľký význam. V hlavnom referáte generálny tajomník ČOS posl. O. Vyhnálek o. i. povedal, že to musia byť práve odborové organizácie, ktoré dodajú Sokolu nové kádre pracovníkov a naplnia telocvične i naše športové ihriská pracujúcimi, ktorí budú hladať v telovýchove osvieženie po celodennej intenzívnej práci. Poslanec Vyhnálek ďalej zhodnotil činnosť odborov v tohoročných ŠHRM, ktoré sa, ako jedna z nových foriem práce v našej telovýchove osved čily tak, že pre rok 1951 sa už pripravily Športové hrv mládeže, veľký masový podnik, ktorý nemá obdoby v dejinách čs. športu. Telovýchovný tajomník ÚRO s. Čuba zdôraznil vo svojom prejave» že všetky orgány ROH sa budú všemožne usilovať, aby sa stalo skujtkom heslo III. celoštátnej konferencie ČOS: „Sokol patrí pracujúcim”. Nasledujte príklad Tvršovho kraja. Usporiadajte ♦»Týždne otvorených telocviční". V čase od 11. do 16. decembra nejeden mladv ihla pec alebo diev. ,ča v pražskom Tyršovom kraji vstúpil po prvý raz v mimoškolskom čase do telocvične a pustil sa s chuťou do cvičenia. Podnetom k tomu bola veľká nasledovania hodná akcia: „Týždeň otvorených telocviční." Bol to skutočný nábor mládeže do telovýchovného diania. Skoro všetky telocvične v Tyršovom kraji boly každý večer po celý týždeň plne radostného ruchu a jasajúcej mládeže. Veľa pochopiteľne záležalo na spolupráci Sokola s ČSM. Tá však bola temer všade na výške. Desaťtisíce mladých chlapcov a dievčat zaplnily v tento týždeň telocvične. Na Vinohradoch nestačily veľkému záujmu ani dve priestranné telocvične, takže narýchhlo museli zriadiť zo šatne tretiu. V Nusliach sa cvičilo aj A a galérii a vo Vršoviciach pre tých, ktorí pracujú večer a v noci, otvorili telocvične aj predpoludním Vo všetkých telocvičniach potom pôsobili ako inštruktori naši významní Športovci-repre. zentanti, pretože sa cvičilo nielen na náradí a prostné, ale sa nacvičovaly aj rôzne druhy Športov. V činnosti boli telocvikári Würth, Málek a Bobková, zápasníci Ja minka a Ouŕedník, pästiarsky olympionik J. Heŕmánek a i. Plnily sa aj disciplíny TOZ. Príklad, hodný nasledovania, Nitriansky kraj držiteľom putovnej štandardy Putovnú štandardu v súťaži „Sokol patrí pracujúcim”, získal Nitriansky kraj. Prítomnosť gene rálneh0 tajomníka ČOS posl. O Vyhnálka a starostu ČOS J. Truh Iára dodala tejto chvíli slávnostného lesku. — „Pre národ, pre Republiku, nesmie byť sokolstvu nič ťažkého. Sokol musí verne slúžiť svojmu ľudu" — boly záverečné slová starostu ČOS J. Truhlára na tejto slávnostnej schôdzke. December veľkým prínosom pre našu telovýchovu rf)rni-n jnei naplnili naše ihriská a telo miene Nové športové ústredia — nové dí odbíjené ČOS. Do popredia« cesty k masovému rozvoju prišly nové mená, noví pracovníci. December bol tiež začiatkom novej činnosti nového ústredia v ktorí sú predpokladom úspešného plnenia hlavných úloh á dôsledné! uplatňovania ideovej línie Ústredí kopané a nového Ústŕe- III. celoštátnej konferencie. Í Tokár: Na Slovensku nijaký vzostup (mr) — Slovenský stolný tenis sa nemôže stále dostať z tej priemernej úrovne, na ktorej je už niekoľko rokov. Ani tento rok nepriniesol obrat k lepšiemu. Nechajme však o tom hovoriť osobu najpovolanejšiu — čs. stolnotenisového reprezentanta a majstra sveta vo štvorhre Fera Tokára : „Slovenský stolný tenis v priebehu r. 1950 prenikol medzi široké masy ako nikdy predtým, nezískal však zatiaľ na kvalite. Príčinu vidím v tom, že mladí slovenskí hráči netrénujú systematicky a nevenujlú hre dostatočnú pozornosť. Malá zápasová skúsenosť je Ich' ďalším nedostatkom. Pomohla by tu účasť na turnajoch v Čechách a na Morave, pretože tam je úroveň stolného tenisu vysoká. Ja osobne trpím skutočnosťou, že nemám na Slovensku vhodného súpera, takže jediným prínosom sú mi stretnutia stolnotenisovej CMS. Pokiaľ ide o slovenský ženský stolný tenis, tento je stále na nízkej úrovni, o čom konečne svedčí aj priebeh CMS, v ktorej slovenské hráčky hladko prehrávajú všetkv zápasy. Veľa dobrého však očakávam od zimnej časti SHRM. Pri tejto príležitosti sa však sebakriticky priznám, že som pre zdar tejto súťaže neurobil všetko, čo som mohol, najmä pokiaľ ide o odborné inštruktáže v závodoch. Mesiac stolného tenisu nehol tiež najlepšie pripravený, tu však bola chyba na ústredí, ktoré pre personálne zmeny nedokázalo túto úlohu zvládnuť. V budúcnosti sa bude musieť rozhodne urobiť viac, a ja osobne sa zaväzujem k zvýšenej iniciatíve a k plneniu všetkých potrebných úloh. Na medzinárodnom fóre však čs. stolný tenis zaznamenal veľa cenných úspe- 4 chov. Za najväčší považujem víťazstvo v súťaži družstiev T (Swaythling cup) na majstrovstvách sveta v Budapešti, f Veľké šance sme mali aj v súťaži jednotlivcov, tu sa však i ukázalo, že sme neboli duševne najlepšie pripravení. Buda-peštiansky úspech však chceme ešte zvýrazniť na majstrovstvách sveta vo Viedni v marci 1951. Svedomité sa f pripravujeme, aby sme našu sjednotenú telovýchovu čo f najúspešnejšie reprezentovali.“