Štart, 1951 (V/1-52)

1951-01-03 / No. 1

Sjednotená telovýchova a Sport idú do nového roku s programom, ktorý prijali vgetci športovci a telocvi liári v Republike, všetci pracujúci v závodoch, na »tavbách a na dedinách ako program svojho ďalšieho postupu pri uskutočňovaní ideálov našej proletárskej fyzkultúry- a Tyršovho od­kazu. Je nový rok, S akim že­laním ideme do tretieho ro­ku päťročnice v našej so­­kolskej organizácii ? My chceme, aby ešte v tomto roku telovýchova prenik - do najzapadlejších dedín a na každé pracoviskt A s tým súvisí splnenie toľkých podmienok, toľko dro'--j práce, ba často aj hľadaní c ■správnej cesty, ako veci previesť, že budeme naozaj mať čo robiť, aby sme spl­nili všetky úlohy roku. Po vedzme si úprimne, či »me vždy pracovali pre sje n - tenú telovýchovu tak, aby naša práca pomáhala po­kroku. Priznajme si, koľ­kých zbytočných chýb sna sa dopustili, kým sme usku­točnili veľké úlohy sokol­­ského hnutia. Naša odpoveď nebude vždy najkrajšia. A hoci máme ešte stále vo zvyku hovoriť, že chybami , sa človek učí, hoci často opakujeme slová, že „cesta najdlhšia môže byť niekedy najkratšia”, jednr nám mu si byť v novom roku jasné: z chýb sa učíme a budeme ičiť, ale nie tak, aby sn •obili viac chýb ako správ­nych veci, A najkratMa ce. ta v dnešných radonf-'"' odmienkach tiež neruš >yť najd'bšia. Prestaňn iž hovoriť o tom, že narr 'e konečne jedno, akí rozhodujú o sckolskom ži­­•ote dolu v jednotách a v ;rúžkoch. Neuspávajme -bezpečným nnorľion, že „lj zli funkcionári sa aj ~” mu časom naučia, na ú to funttd.lnfi--^ Neverme r '".' ným telovýchova si pre r; tu k pracujúcim a Ježi, keď im neukážeme, čo všetko im sjednoten-' sokol ská organizácia môže dať Prestaňme si hneď t€.£>:' namýšľať že sme organ! - lácia, ktorá dokáže aj te­raz divy len preto, že ich dokázala vlani. Nedajme s: ičlčíkať peknými výsledka­mi. Dávajme pózor na paž- 1om kroku, m seba aj na istatných, aby sme sa .,e­­zastavili. Novoročný 0dkaz predsedu ÜV Sokola br. Dr. J. Vikto­­ryho nám jasne hovorí, „čo­ho je nám najviac treba” — Vzájomnej, úprimnej spolu­práce so všetkými masový­mi organizáciami, účinnej podpory a pomoci štátnej starostlivosti o telovýchovu a šport a ľudovej správy pod vedením KSč. A ko­nečne nie v poslednom rade aj naďalej obetavej práce tisícov dobrovoľných funk­cionárov vo všetkých odvet­viach telovýchovy a športu. Vlani často tej úprimnej spolupráce nebolo. My vie­me, že sa v mnohých závo­doch a na mnohých praco­viskách s nedôverou dívaio na Sokol. Táto nedôvera nám urobila viac zia ako dobra. No ľady ,sa už prelo­­mily a po vyhlásení ŰRO funkcionári odborov väčši­nou zaujali už kladné sta­novisko k Sokolu. To nám aj v posledných mesiacoch pomohlo k úspechom v or­­•^anlzovan* masovej práce s členstvom. Sväz mládeže nám daj mnoho schopných funkcionárov, ktorí vykona­li veľa užitočnej práce pre telovýchovu a šport. Onora, ktorú máme v týchto dvoch masových organizáciách, stáva sa so dňa na deň pev­nejšou a inv veríme, že ten­to rok bude znamenať ne­bývalé prehĺbenie spoluprá­ce Sokola s obidvom^ part­nermi. Vykročme teda radostne na novú cestu a nezabudni­me mať na mysli veľké predsavzatie, ktoré sme pri­­iall na III. celoštátnej kon­ferencii ČOS. aby Sokol patril pracujúcim. Sokolí Nitrianskeho kraja: i i.. — «A —- ,, — V Štandardu si udržíme ■ Drvé kolo súťaže „Sokol-patrí pracujúcim”, ktorá bola vyhlásená na III. celoštátnej konferencii ČOS v Bra­tislave, sa skončilo. V utorok dňa 19. decembra t. r. pred­sedníctvo ČOS slávnostne vyhlásilo výsledky, ktoré svedčia o veľkom rozmachu sokolského hnutia na Slovensku. Štan­darda sa dostala do rúk zástupcov Nitrianskeho kraja, kto­rý je v súťaži na prvom mieste. Tento kraj najlepšie splnil svoju úlohu. Získal soolu 900.80 bodov, ktorými sa zaradil na čelo tabuľky pred druhým slovenským krajom — Žilin­ským. Do IX. sjazdu ČOS nás delí ešte päť mesiacov, v ktorých bude súťaž „Sokol patrí pracujúcim” pokračovať. Všetci športovci a telocvikári na Slovensku veria, že úspech Nitry a Žiliny nie je len prechodný, že je to úspech, ktorý vy­rástol u nás zásluhou dobrej práce našich členov a funkcio­nárov, z ich oddanosti a lásky k sokolskej vsei, ktorá za­pustila v našich krajoch hlboké korene. Spolu s nimi dúfa­me, že na IX. sjazde ČOS opäť nriime Nitra štandardu, ktorú si vybojovala v prvom kole súťaže. Kraj Ná-boí* členov TOZ Oddiely Jednoty Krúžky Celkom Poradie počet body odznaky body oddiely body jednôt oody krúžkov body bodov Nitra 10.327 74 85 1.207 174.95 726 2428 160 129 258 909-80 1. Zibna 8.349 81.95 475 93 25 225 381 20 166.67 50 166-67 889-19 II­B- Bystrica 4.899 50.33 517 105.23 405 2544 50 103 257.50 717.73 III. GottwaJdov 492 4.14 1.265 213.11 422 1534 50 63 210 630.27 IV C Budéjovice 530 537 730 ■147.86 469 2951 7.14 69 172.50 627.87 V. Košice --------------------------------—X.___________ 8.312 89.49 411 88-50— — 20 333.33 30 100 61132 VI Preš°v 3.027 33-94 480 107.65 51 1505 250 14 23.3 564.89 vil. Bratislava 5-226 31.20 848 10.11 435 164— — 60 300 505.31 j Vín. Hradec Králové 169 1.53 313 56.62 255 608 78 43 94 235 431 58 IX. Olomouc 626 5.35 840 143-59 512 1474 66-689 15 377.38 x. Brno 1.508 8-07 1.149 122.97 820 1588 40— 328-50 XI Ostrava 415 263 1-078 136.4 161 498 78 43 17 308 297.26 xil. Űsti n La bem 847 6.8 620 99.57 80 244 40 45 112-30 282.72 XTI1. Liberec ----------------------------j—----------------------992 10.34 477 99.4 75 225 50 49 81 67 263 41 XIV. Pardubice / 517 6.11 622 147.08 28 111 10 53 88.33 262.52 XV Praha 3.256 8.1 749 37-17 608 63 11 110— — 218.27 XVI Plzeň 923 8-39 434 7892 207 666 33 331 3.33 189.56 XVII Jihlava 332 3-93 156 36.925 3 1 12.5— — 55 34 XVIII­Karlovy Vary 279 4.66 59 19.694 4 1 20— — 48 35 XIX. (x) — Žijeme pre naše národy skutočne vo veľkej dobe. Obrov ské budovateľské úsilie zachvátilo všetok, náš pracujúci ľud — tvo­ríme si dnes lepšiu budúcnosť. Tvoríme ju i v našej telovýchove a športe. Rok 1950 zaznamenal aj na tomto úseku nášho života veľký» radostný krok dopredu. Najlepšie to zhodnotila III. celo­štátna konferencia ČOS v Brati­slave, ktorá vytýčila i cfalšie te­lovýchovné úlohy do budúcnosti. V práve uplynulom roku nebolo jedného mesiaca, ktorý by nepri­niesli našej telovýchove a športu nejaké dôležité udalosti. Ani de­cember nevynímame. Ten bol vlast­ne najbohatší zo všetkých. Orqány ľudovej správy pomocník­mi v budovaní telovýchovy Medzi najväčšie decembrové udalosti v našej telovýchove treba zaradiť I celoštátnu konferenciu telovýchovných pracovníkov ľu­dovej správy, ktorá sa konala v Slovanskom dome v Prahe. Sišli sa tu telovýchovní referenti pre školskú osvetu a telovýchovu pri KNV, krajskí telovýchovní inšpek­tori a inštruktori a okresní telo­výchovní inšpektori z celej Repu bliky. Üloha konferencie bola veľ; ká: vypracovať smernice telový­chovnej práce pre budúci rok a pripraviť sa na úlohy, ktoré na ľud /ú správu čakajú z náborovej kampane k XI. sj du ČOS. Kon­ferencia «nlnila tieto úlohy. V prejavoch arm. generála L. Svo­­bodu> prof. VI, Pokorného, gen. tajomníka ČOS posl. O. Vyhnálka. Dr. J Viktorvho, Č. Vejdélka a I. Tománka, alebo v diskusných príspevkoch 40 delegátov, všade bolo vidieť príklady dobrej práce a radostného budovania našej so­cialistickej telovýchovy i cenné pripomienky k ďalšej činnosti. Od vydania zákona o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport to bolo po prvý raz, čo sa sišli všetci telovýchovní pracovm­­- i ľudovej správy z celej Republi­ky, aby v tesnej spolupráci s ČOS, ČSM, ROH a celým národným frontom prijali smernice pre usku­točnenie úloh bratislavskej konfe­rencie ČOS v kampani k IX. sjazJ ČOS. A všetci hrdo posie­lali telegram prezidentovi Repu­bliky, v ktorom mimo iného ozná­mili, že plnia výzvu: „Telovýcho­va do najširších vrstiev” a sľu­bujú, že svojou prácou na poli te­lesnej výchovy a športu sa plne zaradia do budovateľského úsilia nášho ľudu a do boja za udržanie svetového mieru. Mierová a pra­covná rezolúcia bola výsledkom dvojdňového zasadnutia konferen­cie. Nesmieme však prehliadnuť ani slová arm. gen, L. Svobodu: „Náš ľudovodemokratický štát môže podporovať rozvoj telovýchovy a športmi takými čiastkami zo štát­neho rozpočtu» o akých sa nám nikdy ani nesnívalo. Vcfačíme za to predovšetkým našej robotníckej triede a všetkému pracujúcemu ľudu. 9 Telesná výchova patrí predovšetkým pracujúcim Druhou dôležitou decembrovou udalosťou našej telovýchovy bola celoštátna porada telovýchovných referentov KOR v Prahe. S,volal ju telovýchovný referát Ústred­nej rady odborov. I táto konfe­rencia, na ktorej sa zúčastnili zá­stupcovia ÚV KSČ, ČOS, ŠÚTVŠ a ČSM, mala pre další rozvoj našej telovýchovy veľký význam. V hlavnom referáte generálny ta­jomník ČOS posl. O. Vyhnálek o. i. povedal, že to musia byť práve odborové organizácie, ktoré dodajú Sokolu nové kádre pra­covníkov a naplnia telocvične i naše športové ihriská pracujú­cimi, ktorí budú hladať v telový­chove osvieženie po celodennej intenzívnej práci. Poslanec Vyhná­lek ďalej zhodnotil činnosť odbo­rov v tohoročných ŠHRM, ktoré sa, ako jedna z nových foriem práce v našej telovýchove osved čily tak, že pre rok 1951 sa už pripravily Športové hrv mládeže, veľký masový podnik, ktorý nemá obdoby v dejinách čs. športu. Te­lovýchovný tajomník ÚRO s. Čuba zdôraznil vo svojom prejave» že všetky orgány ROH sa budú všemožne usilovať, aby sa stalo skujtkom heslo III. celoštátnej konferencie ČOS: „Sokol patrí pracujúcim”. Nasledujte príklad Tvršovho kraja. Usporiadajte ♦»Týždne otvorených telocviční". V čase od 11. do 16. decembra nejeden mladv ihla pec alebo diev. ,ča v pražskom Tyršovom kraji vstúpil po prvý raz v mimoškol­skom čase do telocvične a pustil sa s chuťou do cvičenia. Podne­tom k tomu bola veľká nasledo­vania hodná akcia: „Týždeň otvo­rených telocviční." Bol to sku­točný nábor mládeže do telový­chovného diania. Skoro všetky te­locvične v Tyršovom kraji boly každý večer po celý týždeň plne radostného ruchu a jasajúcej mlá­deže. Veľa pochopiteľne záležalo na spolupráci Sokola s ČSM. Tá však bola temer všade na výške. Desaťtisíce mladých chlapcov a dievčat zaplnily v tento týždeň telocvične. Na Vinohradoch ne­­stačily veľkému záujmu ani dve priestranné telocvične, takže na­­rýchhlo museli zriadiť zo šatne tretiu. V Nusliach sa cvičilo aj A a galérii a vo Vršoviciach pre tých, ktorí pracujú večer a v noci, otvorili telocvične aj predpolud­ním Vo všetkých telocvičniach potom pôsobili ako inštruktori naši významní Športovci-repre. zentanti, pretože sa cvičilo nielen na náradí a prostné, ale sa na­­cvičovaly aj rôzne druhy Športov. V činnosti boli telocvikári Würth, Málek a Bobková, zápasníci Ja minka a Ouŕedník, pästiarsky olympionik J. Heŕmánek a i. Plni­­ly sa aj disciplíny TOZ. Príklad, hodný nasledovania, Nitriansky kraj držiteľom putovnej štandardy Putovnú štandardu v súťaži „So­kol patrí pracujúcim”, získal Ni­triansky kraj. Prítomnosť gene rálneh0 tajomníka ČOS posl. O Vyhnálka a starostu ČOS J. Truh Iára dodala tejto chvíli slávnost­ného lesku. — „Pre národ, pre Republiku, nesmie byť sokolstvu nič ťažkého. Sokol musí verne slú­žiť svojmu ľudu" — boly závereč­né slová starostu ČOS J. Truhlá­ra na tejto slávnostnej schôdzke. December veľkým prínosom pre našu telovýchovu rf)rni-n jnei naplnili naše ihriská a telo miene Nové športové ústredia — nové dí odbíjené ČOS. Do popredia« cesty k masovému rozvoju prišly nové mená, noví pracovníci. December bol tiež začiatkom novej činnosti nového ústredia v ktorí sú predpokladom úspešného plnenia hlavných úloh á dôsled­né! uplatňovania ideovej línie Ústredí kopané a nového Ústŕe- III. celoštátnej konferencie. Í Tokár: Na Slovensku nijaký vzostup (mr) — Slovenský stolný tenis sa nemôže stále dostať z tej priemernej úrovne, na ktorej je už niekoľko ro­kov. Ani tento rok nepriniesol obrat k lepšiemu. Nechajme však o tom ho­voriť osobu najpovolanejšiu — čs. stol­notenisového reprezentanta a majstra sveta vo štvorhre Fera Tokára : „Slovenský stolný tenis v priebehu r. 1950 prenikol medzi široké masy ako nikdy predtým, nezískal však zatiaľ na kvalite. Príčinu vidím v tom, že mladí slovenskí hráči netrénujú systematicky a nevenujlú hre dostatočnú pozornosť. Malá zápasová skúsenosť je Ich' ďalším nedostatkom. Pomohla by tu účasť na turnajoch v Čechách a na Morave, pretože tam je úroveň stolného tenisu vysoká. Ja osobne trpím skutočnosťou, že nemám na Slovensku vhodného súpera, takže jediným prínosom sú mi stretnutia stolnotenisovej CMS. Pokiaľ ide o sloven­ský ženský stolný tenis, tento je stále na nízkej úrovni, o čom konečne svedčí aj priebeh CMS, v ktorej slovenské hráčky hladko prehrávajú všetkv zápasy. Veľa dobrého však očakávam od zimnej časti SHRM. Pri tejto príleži­tosti sa však sebakriticky priznám, že som pre zdar tejto súťaže neurobil všetko, čo som mohol, najmä pokiaľ ide o odborné inštruktáže v závodoch. Mesiac stolného tenisu nehol tiež najlepšie pripravený, tu však bola chyba na ústredí, ktoré pre personálne zmeny nedokázalo túto úlohu zvládnuť. V budúcnosti sa bude musieť rozhodne urobiť viac, a ja osobne sa zaväzujem k zvýšenej iniciatíve a k plneniu všetkých potrebných úloh. Na medzinárodnom fóre však čs. stolný tenis zaznamenal veľa cenných úspe- 4 chov. Za najväčší považujem víťazstvo v súťaži družstiev T (Swaythling cup) na majstrovstvách sveta v Budapešti, f Veľké šance sme mali aj v súťaži jednotlivcov, tu sa však i ukázalo, že sme neboli duševne najlepšie pripravení. Buda-peštiansky úspech však chceme ešte zvýrazniť na maj­strovstvách sveta vo Viedni v marci 1951. Svedomité sa f pripravujeme, aby sme našu sjednotenú telovýchovu čo f najúspešnejšie reprezentovali.“

Next