Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)

1971-02-23 / No. 8

Skladník „milionár" Hovoria mu „milionár“, ho­ci sám nijaké milióny nevlast­ni. Je však hlavným sklad­níkom n. p. TER­­MOSTAV, Brati­slava, a má na starosti mi­liónové hodno­ty v skadova­­nom materiáli. Pod vedením FERDINANDA VIDRU Je sklad vždy vzorne usporiadaný a roztriedený podie druhu materiálov, a to i pri tom všetkom, že sklad Je dnes už malý a veru zišiel by sa taký „roz­ťahovací“ alebo „nafukovací“. V sklade Je poriadok a čisto ako do­ma. Súdruh VIDRA patrí medzi mi­moriadne agilných pracovníkov, s príkladnou pracovnou morálkou a má odborné a organizačné schop­nosti. Pod Jeho vedením vyexpedo­vali sa zo skladu tisícky ton mate­riálu do rozličných miest našej vlasti, ale a] do zahraničia, ako napr. do ZSSR, na Kubu, do NDR, MĽR, SFRJ, do ZAR, do Sýrie a inam. FERDINAND VIDRA má pria­mo zásluhu na tom, že pracovníci TERMOSTAVU môžu vclaka včas­ným zásielkam materiálu z hlavné­ho skladu plynule vykonávať svoju prácu a tak dodržiavať zmluvné termíny. „Milionára“ z Termostavu za dlhoročnú statočnú prácu vy­znamenali odznakom a titulom „Najlepší pracovník priemyselného stavebníctva“. ZDENKA MIKEŠOVA MERKÜRIUM VEĽTRHY VO ŠVAJČIARSKU Švajčiarsko má aj tohto roku boha­tý veľtržný program. Najväčší bude 55. ŠVAJČIARSKY VZORKOVÝ VEĽTRH v Bazileji, ktorý sa uskutoční v čase od 17. do 27. apríla 1971. V 27 sku­pinách bude tu 2600 švajčiarskych fi­riem vystavovať svoje výrobky. Hoci ide o národný veľtrh, má podujatie európsky formát, pretože sa na ňom tradične predvádza tovar, ktorý Švaj­čiarsko exportuje do celého sveta. V rámci medzinárodných odborných veltrhov a výstav usporiadajú v Ba­zileji od 3. do 23. júna 1971 VÝSTAVU EXPORTNÝCH VÝROBKOV ZO ZSSR. O túto 'akciu javí sa už teraz vo Švaj­čiarsku velký záujem. (pk) Poznámky • kritika• PORADNÉ ZBORY TN VÁM POMÔŽU Oznamujeme čitateľom, že zástup­covia poradných zborov TECHNIC­KÝCH NQVlN sú záujemcom o kon­zultácie k dispozícii KAŽDÝ ŠTVR­TOK od 15.30 do 17.30 h v miest­nostiach redakcie TECHNICKÝCH NOVÍN, Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 11, II. poschodie. Naše po­radné zbory poradia Vám v otázkach vynálezcovstva a zlep­­šovateľstva, patentovníctva a znám­kovej ochrany, normalizácie, škol­stva, motorizmu, rádiotechniky a televízie, chémie a stavebníctva. Môžete sa na ne obrátiť aj písom­ne; svoje dopyty adresujte: TECH­NICKÉ NOVINY, Bratislava, Hviez­doslavovo námestie 11. Odpoveď do­stanete listom alebo, ak môže ra­da zaujímať viacerých čitateľov, do­čítate sa ju i na stránkach TECH­NICKÝCH NOVÍN. Odpovede na otázky všeobecného charakteru, ako aj na otázky z oblasti vynálezov a zlepšovacích návrhov, patentovej a známkovej ochrany prinášame na strane 4, z oblasti školstva na str. 10, z motorizmu na str. 11, z tele­vízie na str. 14 a odpovede z ob­lasti „urob si to sám“ (amatérska rádiotechnika, práca s drevom a kovmi, lepenie, farbenie, natieranie, rady stavebníkom a pod.) prináša­me na str. 15. TECHNICKÉ NOVINY CENY MVT SSR REDAKTOROM TN Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky udelilo v súťaži o najlepšie novi­nárske práce v oblasti rozvoja vedy a techniky a investičnej výstavby za rok 1970 rad cien i čestných od­mien redakčným kolektívom a jed­notlivcom. Medzi odmenenými sú aj viacerí redaktori TECHNICKÝCH NOVÍN. Tretiu kolektívnu cenu za prí­pravu a vydanie mimoriadneho čís­la TECHNICKÝCH NOVÍN v ruskom jazyku pri príležitosti výstavy ČES­KOSLOVENSKO 1970 v Moskve zí­skali grafický redaktor JÜLIUS AN­­DREJCÄK a zástupca šéfredaktora VLADIMÍR RYMAREVIČ-ALTMAN­­SKIJ. Súťažná porota vzala najmä do úvahy, že v tomto mimoriadnom čísle propagoval sa rozvoj vedy a techniky na Slovensku za 25 rokov od oslobodenia a že odmenení po­starali sa o veľmi peknú grafickú farebnú úpravu. V kategórii jednotlivcov dostal II. cenu Dr. MILAN STREČKO, re­daktor TECHNICKÝCH NOVÍN, za seriál článkov o problematike prie­myselnej investičnej výstavby na Slovensku, ktorý veľmi výstižne charakterizuje situáciu a hľadá ces­ty riešenia. III. cenu v kategórii jednotlivcov prevzal MVDr. PAVOL HOVORKA, spolupracovník TECH­NICKÝCH NOVÍN, za články, ktoré pripravil pre mimoriadne číslo TECHNICKÝCH NOVÍN v ruskom jazyku na výstavu do Moskvy. Ceny odovzdal vyznamenaným na slávnostnom akte v Bratislave na pôde Zväzu slovenských novinárov v piatok 19. februára 1971 profesor Ing. JURAJ BUŠA, CSc., minister výstavby a techniky SSR. TECHNICKÉ NOVINY POZNÁTE VÝROBNÉ DRUŽSTVÁ NA SLOVENSKU? Pod týmto mottom prebehne na stránkach TECHNICKÝCH NOVÍN veľká prieskumno-výrobná anketa, usporiadaná pri príležitosti „zlaté­ho jubilea“ Komunistickej strany Československa a v predvečer XIV. zjazdu KSČ Slovenským zväzom vý­robných družstiev a TECHNICKÝMI NOVINAMI. Jedným z cieľov anke­ty je predstaviť širokej čitateľskej verejnosti záslužnú činnosť šiestich slovenských výrobných družstiev, oboznámiť ju so zaujímavými no­vinkami, ďalším poslaním tohto veľ­kého podujatia je nazhromaždiť ná­zory na prácu výrobných družstiev a napokon — kto sa na ankete zú­častní a bude mať šťastie pri žre­bovaní (uskutoční sa v máji 1971), môže vyhrať poukážky na nákup tovaru vo výške 400 Kčs. Ceny do ankety venovali zúčast­nené výrobné družstvá; preto Vám odporúčame, aby ste sledovali TECHNICKÉ NOVINY už od budú­ceho čísla, v ktorom uverejníme presné podmienky účasti na anke­te i prvý konzultačný článok. Na podujatí môže sa zúčastniť každý čitateľ TECHNICKÝCH NOVÍN, kto­rý odpovie na súťažné otázky a pri­pojí k nim príslušné kupóny. Anketa „Poznáte výrobné druž­stvá na Slovensku?“ začína sa v deviatom čísle TECHNICKÝCH NO­VÍN. Konzultačné články, podmien­ky aj otázky s kupónmi budú sa uverejňovať vždy na deviatej stra­ne toho-ktorého čísla. Anketa začí­na sa konzultačným článkom o družstve SVOJPOMOC z Trenčína, potom bude nasledovať konzultač­ný článok o autodružstva DRU­TECHNA z Bratislavy__ TECHNICKÉ NOVINY TV EXKLUZIVITA V KOŠICIACH Muž, ktorý Je architektonickým tvorcom budovy Federálneho zhro­maždenia v Prahe, vstupného areálu Východoslovenských železiarni v Košiciach a prepychovej nemocni­ce v Košiciach-Šaci, stal s.a víťazom súťaže na riešenie televízneho stre­diska Slovenskej televízie v Koši­ciach. Je to Ing. arch. KAREL PRA­GER, s ktorým technologicky spo­lupracoval Ing. PALIČKA. Podľa propozícií podarilo sa mu umies­tiť exkluzívne televízne stredis­ko do Južne] časti Košíc, do štvorca veľkého necelé 4 ha, ktorý je tvorený Rastislavovou, Skladnou, Rázusovou a Kukučínovou ulicou. Výsledky súťaže oznámil na pôde Technického múzea v Košiciach ústredný riaditeľ Slovenskej televí­zie Dr. MICHAL PECHO v prítom­nosti riaditeľa televízie v Košiciach Dr. JOZEFA KOVÁČA práve v dňoch, keď si košickí televízni pra­covníci pripomínajú 9. výročie za­čatia televízneho vysielania z vý­chodoslovenskej metropoly. Podrob­nejšie sa o výsledkoch súťaže na televízne stredisko, ktoré je riešené na vysielanie vo farbách, zmienime v budúcom čísle' TN. VLADIMÍR RYMAREVIČ-ALTMANSKI] HOVORILI O SMALTE Dvadsiateho šiesteho novembra 1970 skončila sa v Brne trojdňová medzinárodná konferencia o smal­toch, ktorá bola už tretím poduja­tím svojho druhu u nás. Hlavnou náplňou programu bola technológia smaltovania, laboratórne skúšky a kontrola. Pri príprave ochranných anorga­­nických-smaltovaných povlakov za­znamenal sa v posledných desia­tych rokoch značný rozvoj v tech­nológii, ako a] v zariadení na Ich prípravu. Smaltové povlaky svojou použiteľnosťou zasahujú do rozlič­ných odvetví spotrebného priemys­lu, ako Je napr. stavebníctvo a che­mický priemysel, kde sa Jeho po­užitie stále rozširuje. Ide najmž o kyselinovzdorné a vysokoentiko­­rózne smalty pre všetky druhy veľ­­'mi agresívnych kyselín do teplôt 150 °C v kvapalnej a v parnej fá­ze s vylúčením kyseliny fluorovo­díkovej a Je] solí. Vysokokyselinový smalt v tomto smere stáva sa uni­verzálnym ochranným povlakom a náhradou za veľmi drahé nehrdza­vejúce ocele. Program konferencie obsahoval špeciálne témy zamerané na požia­davky spotrebných a výrobných zá­vodov, ktoré dopĺňali novinky zc zahraničia a z našich výskumno­­vývojových pracovísk.. Značným prínosom podujatia bo­la výmena skúseností a odborných poznatkov, ako aj možnosti konzul­tácie s pracovníkmi spotrebných podnikov pri riešení Ich aktuálnych problémov z pracovísk. Zborník s množstvom zaujíma­vých prednášok našich a zahranič­ných odborníkov, ktoré odzneli na konferencii, môžu si záujemcovia kúpiť v Dome techniky, Bratislava, Koceľova 17, Ing. JOZEF DEMIANČOK (Knižné novinky PRÁCA, vydavateľstvo ROH, prináša na knižný trh tieto nové publikácie v Knižnici bezpečnosti práce: Evidencia a registrácia pracovných úrazov, prevádzkových nebad a porúch technických zariadení po novej úprave. Spracovali ŽOFIA BREZOVSKÁ a JOZEF MATÚŠ, pracovníci Slovenského úradu bezpečnosti práce, Bratislava. Publi­kácia má 56 strán a brožovaná stoji 6 Kčs.' Ing. MICHAL KOZAKOVlC: Bezpeč­nostné predpisy pri búraní. Publikácia obsahuje úpravu Ministerstva staveb­níctva B2 z 2. februára 1965, predpi­sy o trhacích prácach, tabuľku rých­losti vetra podľa Beaufortovej stupni­ce a zoznam súvisiacich bezpečnost­ných predpisov a noriem. Kniha má 88 strán a brožovaná stojí 6 Kčs. Ing. MICHAL KOZAKOVlC: Bezpeč­nostné predpisy pri predvýrobnej prí­prave práce a pracoviska pri staveb­ných prácach. Publikácia obsahuje úpravu Ministerstva stavebníctva B3 z 13. júla 1965, zoznam bezpečnost­ných hygienických a ostatných súvi­siacich predpisov, ako aj zoznam sú­visiacich noriem. Uvádza sa v nej i to, čo majú obsahovať lekárničky a zdravotnícke kapsy. Kniha má 104 strán a brožovaná stojí 10 Kčs. (x) Staviteľ pri modálneho paláca Dr. LADISLAV MARTINČEK V „Pamiatkach Bratislavy“ Dr. JÚ­LIUSA KÁLMÁNA sa uvádza, že no­vou stavbou zimného sídla arcibis­kupov „získala Bratislava palác, ktorý by celkom čestne obstál a] na najpoprednejšom mieste Paríža v dobe Ľudovíta XVI.“. Pristavme sa pri tomto hodnotení a poukážme na osobnost tvorcu tohto paláca, čo i len v niekoľkých riadkoch. Začiat­kom tohto roka bolo totiž výročie Jeho narodenia. Robíme to s rados­ťou o to väčšou, že spočiatku sa hovorilo o genialite tohto architek­ta Jautodidakta), ktorý sa volal MELICHAR HEFELE, veľmi málo. Nenájdeme jeho meno v lexikone RĚVAYOVCOV, ani v Ottovom slov­níku náučnom a vôbec v literatúre nedočítame sa o ňom veľa. Mono­grafia Bratislavskej župy nehodnotí ho ani slovom, iba raz spomína je­ho meno. aj to nesprávne JHEFE­­LA j, hoci tento staviteľ časí svojho života strávil práve v Bratislave. Podľa nového maďarského umelec­kého lexikonu J ZÁDOROV A—GEN­­THONj žil totiž v Bratislave a vo Viedni. MELICHAR HEFELE uzrel svetlo sveta pod tirolskými Alpami, v Kal­­tenbrunne, dňa 11. januára 1716, te­da pred 255 rokmi. Otec, ktorý bol murárom, dal ho na stolárske re­meslo j podľa „Pamiatok“ sa ho ne­­doučtl j Potom sa stal MELICHAR HEFELE lejárom bronzu, ale čosi ho stále ťahalo ku kresleniu a k výtvarníctvu vôbec Podľa spomína­ného maďarského umeleckého lexi­kónu robil už roku 1774 kresby pre zámočnícku dielňu /. G. Oegga vo Wiirzburgu, a podľa „Pamiatok“ zú­častnil sa ako kreslič aj na stavbe katedrály v tomto bavorskom mes­te. Od tých čias venoval sa už naj­mä iba architektúre. Roku 1756 bý­val už vo Viedni Postavil oltár pre pútnický kostol v Sonntagbergu. Bol profesorom architektúry na Schmitzerovej umeleckej škole, od roku 1757 členom Výtvarníckej aka­démie vo Viedni a bol aj komor­ným architektom. Zomrel v Szom­­bathelyt dňa 17. apríla 1794. Za skvost bratislavskej architek­túry môžeme ďakovať známosti HE­­FELEHO s arcibiskupom JOZEFOM BATTHYÄNYIM /1727—1799/. Ten­to múdry a diplomatický cirkevný politik mal vztahy k Slovensku, vy­dal v slovenčine „Welký katechiz­mus“ a uňho bol dvorným kaplá­nom ALEXANDER RUDNAY, známy svojím výrokom „Slavus sum, et si ln cathedra Petri forem — Slavus его“. Bratislavu si však BATHYANYl zvlášt obľúbil najmä vtedy, keď ho ako 28-ročného menovali za brati­slavského arciprešporta (aj zomrel v Bratislave]. Rozhodol sa, že dá v Bratislave postavit nový arcibiskup­ský j primaciálny j palác. S HEFE­LEM sa stretol pri jeho stavbách v Rábe /Gyôrj asi roku 1772 a hneď ho zasvätil do svojich plánov. Ro­ku 1774 poveril ho touto nádhernou stavbou. Pokladal totiž HEFELEHO za odborníka v cirkevných stavbách. Ako to ustaľujú „Pamiatky“, po tom­to poverení HEFELE sa už signoval ako „fúrst. primatialischer Hofar­­chitekt“. V maďarskom umeleckom lexikó­ne ustaľuje sa obdobie stavby na roky 1777 až 1781. Podľa „Pamia­tok“ stavbu datuje nápis nad pro­stredným oblokom, kde je na ta­buli z červeného mramoru nápis CVrla arChlepIsCopaLIs peCVLIo CarDInaLIs Iosephl De Batthlan eXCItata, ktorý, ak niektoré písmená čítame ako rímske číslice, skrýva v sebe letopočet 1781. V monografii som sa dočítal vetu — jedinú, ktorá sta­viteľa spomína, že stavbu dal po­stavit roku 1778 prímas JOZEF BATTHYÄNY dvornému staviteľovi HEFELEMU (Hefela udvari épitész­­szel). Ale to, čo tvrdí táto jediná veta, vyžadovalo si ukrutne premys­lené plány a úspornú prácu! Podľa „Pamiatok“ však „s danou úlohou i so situáciou staviteľa sa Melichar Hefele veľmi šťastlivo vyrovnal“. Ďalej sa tu dočítame: „Premenil Je­den celý front malého námestia, ktoré v stredovekom meste zostalo za radničným domom, v široko roz­ľahlé, Jednotne komponované a ba­rokovo pádne priečelie, ktoré prie­stor námestia úplne umelecky ovlád­lo.“ Pravda v rámci krátkeho člán­ku nemôžeme bližšie opísať stavbu, stačí poukázat — aj to len ad illus­­trandum — na to, že náklady na zrkadlovú sieň predstavovali (po­dľa L. KEMÉNYA) 400 000 zlatých. V maďarskom umeleckom lexiko­ne označuje sa MELICHAR HEFELE za „výrazný talent klaslcizujúceho neskorého baroku“ a štýl stavby primaciálneho paláca tomuto ustá­leniu plne zodpovedá. „Palác vzni­kol v čase,“ citujem „Pamiatky“, „keď sa v západoeurópskom umení už upúšťa od posledných spomie­nok na rokoko, patrí teda k veľmi raným, ale slohové pritom vzácne vyspelým príkladom barokového klasicizmu. Popri mnohých iných domoch z toho istého storočia je vzhľad primaciálneho paláca triez­vy, pokojný, vážny, až prísny. Spô­sobuje to použitie prvkov prevza­tých z antického staviteľstva.“ V súvislosti s Bratislavou musím ešte poukázat na to, že pokiaľ ide o sochy nad balustrádou, čítal som mylné dáta, ako by ich bol vyho­tovil známy bratislavský sochár FRANT. XAVĚR MESSERSCHMIDT, tvorca „olovených hláv“, o ktorom sme už na stĺpcoch TN písali. Nuž treba uviest veci na pravú mieru: autorom týchto sôch nebol on, ale akiste jeho mladší brat JÁN ADAM MESSERSCHMIDT! Tiež treba po­dotknúť, že MELICHAR HEFELE vy­konával stavebný dozor aj pri stav­be chudobinca na Dunajskej ulici. Ináč bol to bratislavský autor, kto­rý napísal jeho životopis najpodrob­nejšie. Aj kniha vyšla v Bratislave (L. KEMÉNY: Heferle Menyhért, Po­­zsony 1915). Pre úplnost uvádzam aj ďalšie diela tvorcu primaciálneho paláca, ktoré sú cenné a uznávané. HEFE­LE bol tvorcom hlavného oltára kos­tola v Neulerchenfelde, Peregrino­­vej kaplnky u viedenských servítov, ako aj katafalkov JOZEFA II. a LE­OPOLDA II. Jeho pokladajú za tvor­cu obnoveného arcibiskupského pa­láca v nemeckom Pasové. On pre­staval známu katedrálu v Rábe, vy­tvoril trojicu budov (seminár, bis­kupský palác a katedrálu) v Szom­­bathelyi, sirotinec v Käszegu a kos­tol v Nové (Maďarsko). On postavil aj v Budíne palác arcibiskupa BATTHYÄNYIHO (túto budovu však roku 1783 odstránili). Je však prí­značné, že v citovanom maďarskom umeleckom lexikone uvádza sa pre charakteristiku jeho stavieb v prí­lohe práve obraz primaciálneho pa­láca v Bratislave. Kardinálsky klobúk, arcibiskupské insígnie a rodový znak grófa JOZE­FA BATTHYÄNYIHO nad priečel­­ným štítom primaciálneho paláca Pohľad na výzdobu zrkadlovej siene Celkový pohľad na primaciálny pa lác 2 TECHNICKÉ NOVINY ROCNlK XIX — ČÍSLO 8 — 1971

Next