Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)
1971-04-20 / No. 16
Prof. Ing. Dr. Fridrich Garner 50-ročný Dna 15. apríla 1971 dožil sa 50 rokov významný pracovník slovenskej potravinárskej vedy a mliekárstva, člen Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, predseda odboru potravinárstva a výživy, Prof. Ing. Dr. FRIDRICH GÖRNER. Narodil sa v Banskej Štiavnici, kde absolvoval aj Vyššiu priemyselnú školu chemickú. Po absolvovaní pracoval v bývalom Štátnom zdravotníckom ústave v Bratislave u Prof. MUDr. V. MUCHU, DrSc. Pod jeho vedením aj po oslobodení sa venoval štúdiu mliekárstva. Svoje vedomosti na úseku mliekárstva prehĺbil si aj štúdiom na Vysokej škole technickej v Ziirichu u Prof. Dr. E. ZOLLIKOFERA. Po absolvovaní Chemickej fakulty SVŠT roku 1951 nastúpil na novozriadenom Výskumnom ústave hygieny v Bratislave ako vedúci oddelenia chémie požívatín a predmetov dennej potreby. Do tohto obdobia spadajú jeho prvé práce z mliekárstva zamerané na zlepšovanie hygienického stavu prvovýroby mlieka a sanitácie v mliekárstve. Vypracoval účinný spôsob dezinfekcie celého mliekárskeho zariadenia a obalov. Táto práca stala sa neskôr podkladom pre jeho dizertačnú prácu „Mliekárska sterilizácia roztokmi chlórového vápna“, za ktorú mu roku 1952 na SVŠT udelili doktorát technických vied. Svoje skúsenosti dal odbornej verejnosti k dispozícii vo forme knižnej publikácie ,,Sanitácia v mliekárstve“, ktorá vyšla roku 1954. Sanitáciou a dezinfekciou v mliekárstve zaoberal sa aj ďalej a bol so svojimi spolupracovníkmi prvý, kto u nás zaviedol v prevádzkovom rozsahu chemické čistenie potrubia v mliekárskych závodoch. Roku 1953 povolali ho na Chemickotechnologickú fakultu SVŠT v Bratislave externe prednášať predmety chémia, mikrobiológia a technológia mliekárstva a budovať študijný odbor Chémia a technológia mlieka a tukov. Tu sú začiatky jeho pedagogickej činnosti na poli mliekárstva u nás. Po služieb SVŠT prešiel úplne roku 1958. K počiatkom jeho pôsobenia na SVŠT viažu sa práce venované vitaminológii mlieka, v ktorých so svojimi spolupracovníkmi poukázal na kľúčové body v technologickom spracovaní mlieka, pri ktorých sa obsah najdôležitejších vitamínov vo výžive ľudí mení. Dňa 1. decembra 1985 menovali ho za profesora pre vedný odbor Chémia a technológia požívatín. V súčasnosti zaoberá sa sledovaním aromatických látok, ktoré vznikajú pri zroní mliečnych výrobkov. Mnoho pracoval v problematike cudzorodých látok v potravinách a bol jedným z priekopníkov legislatívneho usporiadania týchto otázok. V ostatnom období svoje bohaté skúsenosti z vedeckovýskumnej činnosti v mliekárstve aplikuje aj na problematiku hydinárskeho priemyslu. Je členom, resp. vedúcim pracovní kom viacerých organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou poľnohospodárstva a výživy, napr. je predsedom sekcie pre potravinársku a agrikultňrnu chémiu Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV, podpredsedom Slovenskej spoločnosti pre racionálnu výživu a členom Národného komitétu Medzinárodnej mliekárskej federácie. Tak isto je členom viacerých vedeckých rád a poradných zborov, napr. predsedom oPradného zboru Hlavného hygienika SSR pre hygienu požívatín a predmetov dennej potreby, členom správneho výboru Odborového riaditeľstva Mliekárskeho priemyslu v Bratislave. Jeho výskumná a organizačná činnosť bola už verejne ocenená aj na bývalom pracovisku, na Výskumnom ústave hygieny v Bratislave, roku 1955 udelením ,, Diplomu socialistickej výstavby“ a čestného titulu ..vzorný pracovník“ v odbore. Roku 1958 udelila mu vláda ČSSR čestný titul „zaslúžilý zdravotnícky pracovník“. Pri príležitosti jeho päťdesiatky želá Prof. Ing. Dr. FRIDRICHOVI GÖRNEROVI celá odborná verejnosť i jeho spolupracovníci do ďalších rokov jeho neúnavnej práce mnoho zdravia a ďalšie osobné a pracovné úspechy. Ing. IVAN PREKOPP, CSc. čo KDE BUDE KONFERENCIA O AUTOMATIZAČNÝCH SYSTÉMOCH Slovenská vedecko-technická spoločnosť, Krajská rada SVTS, Bratislava, a Slovenské lodenice, n. p. Komárno, usporiadajú v dňoch 25. až 27. mája 1971 v Komárne I. celoštátnu konferenciu o automatizačných systémoch, čo sa používajú v ťažkých klimatických a prevádzkových podmienkach. Na konferencii prednesú celý rad prednášok. Ich autormi sú československí a zahraniční odborníci. S konferenciou je spojená aj výstavka a prehliadka Slovenských lodeníc, n. p., Komárno. Bližšie informácie a pozvánky na konferenciu sprostredkúva Krajská rada Slovenskej vedecko-teehnickej spoločnosti, Bratislava, Štefánikova ul. 39, tel. 407-85, súdružka MIKULÁŠOVA. Interesenti môžu dostať informácie aj v Slovenských lodeniciach, n. p., Komárno, tel. 35-51, klapka 271. (TN) KONFERENCIA O PODPOVRCHOVÝCH KONŠTRUKCIÁCH Od 27. do 29. apríla 1971 usporadúva sa vo Výskumnom ústave káblov a izolantov konferencia na tému „Podpovrchové konštrukcie v stiesnených podmienkach mestskej zástavby. Náplň je určená pre projekciu, stavebnú výrobu, investorské zložky. Bude sa zaoberať problematikou využitia podpovrchových priestorov a budovania podpovrchových stavieb v stiesnených podmienkach jestvujúcej zástavby mestských centier. Konferencia bude vo Výskumnom ústave káblov a izolantov, Bratislava, Továrenská ulica číslo 12. Prihlášky zasielajte na adresu: Ing. JOZEF ČAMBAL, Dom techniky SVTS, Bratislava, K oceľová č. 17. ПС) MERKÜRIUM HANNOVER 1971 Od 22. 4. do 30. 4. 1971 je v Hannoveri (NSR) medzinárodný technický veľtrh, ktorý patrí každoročne medzi najväčšie veľtrhy sveta. Tohto roku schádza sa na ňom 5000 vystavovateľov z 30 krajín. Budú predvádzať svoje exponáty na ploche 771 000 m2. Z tohtoročných hlavných výstavných odborov hodno spomenúť drevoobrábacie stroje, meraciu a automatizačnú techniku, jemnú mechaniku a optiku, lodné staviteľstvo, úpravárstvo vody, železo a oceľ, chémiu a plasty, energetiku, elektrický spotrebný tovar a inštalačnú techniku, oznamovaciu techniku, elektronické stavebné prvky, nástroje, jadrovú techniku, armatúry, čerpadlá, kompresory, olejovú hydrauliku a pneumatiku, dopravnú techniku, stavebné stroje a stroje na stavivá. Stroje sa vystavujú v 22 halách a na obrovskom voľnom priestore. O rozsahu veľtrhu svedčí i to. že má svoju vlastnú železničnú stanicu s medzinárodným spojením a letisko. Cez výstavisko vinie sa automatický pohyblivý chodník pre návštevníkov. Na parkovisku je miesto pre viac než 40 000 automobilov. Jedným z tohtoročných vystavovateľov v Hannoveri je aj firma DOLMAR, továreň na motorové píly, patriaca medzi najväčšie vo svojom odbore v Európe. Jej najnovším výrobkom je ľahká motorová píla pre jedného pracovníka, modelu 118. Píla má benzínový motor V13-ZX s tlmením vibrácií, výkonu 2,5 k. (pk) 2 TECHNiCKE NOVINY Poznámky • kritika • //s f y • ohlasy PRIPRAVUJE SA „RODINNÝ DOM ’71” Po dvoch úspešných ročníkoch pripravuje sa Ministerstvo výstavby a techniky vyhlásiť súťaž „Rodinný dom ‘71“, ktorej cieľom bude zväčšiť záujem stavebníkov o stavbu rodinného domu na vyššej dispozičnej a architektonickej úrovni, s použitím vhodných stavebných materiálov a s vynaložením menších finančných nákladov a práce, čiže stavať ekonomickejšie a estetickejšie. Súťaž RD ’71 vypisuje sa na rodinné domy dokončené v čase od 1. januára 1970 do 31. decembra 1970. Hodnotiť sa bude kvalita pôdorysného riešenia, a to bez ohľadu na veľkosť, cľalej architektonické stvárnenie, technický štandard a úprava bezprostredného okolia domu. Do súťaže možno sa prihlásiť do 15. júna 1971 na adrese: Ministerstvo výstavby a techniky SSR, Bratislava, Ulica čs. armády 36. Prihláška do súťaže musí obsahovať: samu prihlášku s menom majiteľa (stavebníka) a presnou adresou bydliska a pracoviska; základné stavebné výkresy (pôdorysy všetkých podlaží, pohľady, prípadne priečny rez); aspoň jednu fotografiu dokončenej stavby (minimálna veľkosť pohlednicová. Stavebné výkresy dostane majiteľ po skončení súťaže na požiadanie späť. Prihlásené rodinné domy zhodnotí do 15. júla 1971 odborná porota, ktorá rozhodne o udelení cien. Pre súťaž RD ‘71 sú určené: 1. cena 10 009 Kčs, 2. cena 3000 Kčs, tretia cena 5000 Kčs. Porota si vyhradzuje v prípade neudelenia niektorej z cien urobiť zmenu. Ing. arch. ADA HORVÁTHOVA DVA MOMENTY V „PŘEMYŠLENÍ” Vcľaka Výzkumnému ústavu přístrojů jaderné techniky Tesla v Premyslení nedaleko Prahy držíme krok so svetovým vývojopi prístrojov a detektorov pre jadrovú techniku. Ide predovšetkým ó riadiace kontrolné a regulačné .prístroje pre zdravotnícke, biologické, biofyzikálne, priemyselné a najrozličnejšie iné pracoviská, kde sa pracuje s rádioaktívnymi žiaričmi. Ak hľadáme korene úspechov tohto ústavu, nemožno nevidieť predovšetkým dva momenty. Ústav má vlastnú poloprevádzkovú výrobu, a teda môže výsledky výskumu a vývoja rýchlejšie uvádzať aspoň do poloprevádzkovej výroby a môže účinnejšie pomáhať prt zavádzaní výroby v priemyselnom závode. Z toho pramení aj úzka spolupráca s výrobnými podnikmi. A dalej — ústav ide za svojimi zákazníkmi. Pravidelne usporadúva výstavy svojich výrobkov. Pred rokmi mal takúto výstavu v Košiciach a v Bratislave, tohto roku v Gottwaldove. Oboznamuje na nich odborníkov z priemyslu a zdravotníctva s pokrokom jadrovej techniky a slúži tým rozvoju socialistickej komplexnej racionalizácie. Možno namietnete — nič nové pod slnkom. No predsa tvrdím, že sa s týmito dvoma momentmi málokedy stretávame nielen vo výskumných a vývojových ústavoch, ale aj v niektorých výrobných podnikoch. Pritom je zrejmé, že zásluhou takýchto momentov vo výskumnej, vývojovej, výrobnej a propagačnej politike rýchlejšie by sa rozvíjala komplexná socialistická racionalizácia a tým i kvantita a kvalita výroby. FRANTIŠEK RAVEN TECHNOEXPORT ROKUJE V BRAZIL!! S prudkým rozvojom automobilizmu stretávame sa vo všetkých končinách sveta. Popri výstavbe automobiliek znamená to aj výstavbu podnikov na výrobu ostatného automobilového príslušenstva, vrátane pneumatík. Nie je výnimkou ani Brazília. Vzostup automobilizmu v tejto krajine dokumentuje napríklad spotreba pneumatík. Za január až november 1970 vzrástla tam spotreba pneumatík v porovnaní s takým istým obdobím roka 1969 o 21,6 %. Tento vzostup má aj nadalej stúpajúcu tendenciu. Preto sa brazílske vládne orgány rozhodli postaviť novú pneumatikáreň v severovýchodnej časti krajiny v priemyselnom stredisku štátu Ceará vo Fortaleze. Nová pneumatikáreň bude sa rozkladať na ploche asi 60 000 m2 a ročne sa v nej má vyrábať 360 000 automobilových pneumatík. V súčasnosti je v Brazílii skupina československých expertov z pražského Technoexportu, z národného podniku Buzuluk, Komárov u Hořovic, a z Výzkumného ústavu gumárenského a plastikářského, Gottwaldov, ktorá na mieste prerokúva technické aj komerčné podmienky, pri ktorých by sa mohlo na dodávkach zariadenia pre zamýšľanú pneumatikáreň zúčastniť Československo. F. KOMON KAROSÁRI A LAKOVACÍ PRÍDU SI NA SVOJE So vzrastajúcou potrebou modernizácie a mechanizácie pri opravách a zhotovovaní automobilových karosérií vynárajú sa problémy so zavádzaním progresívnych technológií a ekonomicky výhodných strojových zariadení a pomôcok. Dom techniky ČSVTS, Bratislava, v programe dní novej techniky „O novinkách v povrchovej úprave“, ktoré sú v dňoch 21. až 23. 4. 1971 v Pezinku (Zámocká vináreň — prednášky) a v Bratislave (výstava a predvádzanie modernej techniky), venuje sa problémom lakovní v rozličných odvetviach priemyslu zaujímavými prednáškami. Z programu DNT vyberáme: ing. PETERKA, vedúci ínžinierského útvaru MEAS, Praha, bude v prednáške „Nové technologické prvky a smery v karosárskych a lekárskych dielňach autoopravovní“ hovoriť o novinkách v klampiarskych a karosárskych prácach. Na obrazoch bude demonštrovať pneumatické leštičky, infražiariče na vytvrdzovanie náterov na karosériách, striekacie pištole svetoznámej firmy Elektric Systems AG, najmi! pištole systému Wagner Airless (th1.",á he/ vzduchové s minimálnymi stratami rozprášenej náterovej látky). Spomenie výhody najmodernejšej súpravy striekacej a sušiacej kabíny firmy Autoimplantl Marini, ktorá sa zavádza v ČSSR. Kabíny možno montovať paralelne, ako vidieť na obrázku, alebo za sebou v automatickej linke, a ovládat z riadiaceho pultu. Ing. J. SÄGER, projektant Orgaprojektu, Praha, zameria sa na popis najmodernejšieho, najrýchlejšieho a ekonomicky najvýhodnejšieho postupu vytvrdzovania náterov na karosériách, teda vytvrdzovania elektrónovými žiaričmi. Dňa 23. 4. 1971 bude sa v bratislavskej reštaurácii DUKLA predvádzať najmodernejšia meracia technika v tomto odbore. Prístroje sa budú demonštrovať spolu s technikou n. p. DEHOR (usmerňovače pre galvaniku, usmerňovače pre elektrické zváracie stroje). Zástupca n. p. Kovofinis prvýkrát predvedie novovyvinutú striekaciu pištril na elektrostatické nanášanie náterových látok. Ing. JOZEF DEMIANČOK Súprava striekacej a sušiacej kabíny firmy Autoimpianti Marini V ostatnom čase veľa' počujeme o tzv. košicko-bohumínskej železnici. Je to pochopiteľné, veď roku 1971 je práve 100 rokov odvtedy, ako sa na najdôležitejšom úseku tejto železnice začala pravidelná premávka. Lež nie je všetko také jednoduché a ani traf nebola jediná, ktorá košicko-bohumínskej Jsúkromnej obchodnej) spoločnosti patrila. Pozrime teda na veci po poriadku, aspoň podľa tých pomerne skromných prameňov, ktoré som mal k dispozícii. Koncesná listina pre najstaršiu súkromnú železnicu v Uhorsku fokrem tzv. južnej železniceJ bola vydaná dňa 26. januára 1866. Tak Rakúsko, ako aj Uhorsko poskytli spoločnosti štátnu záruku úrokov. K práci sa však pristupovalo po etapách. Ináč to árii pri smelých plánoch spoločnosti nebolo možné. Prvá sa realizovala trat na úseku Košice—Prešov. Premávka na nej začala sa už 1. septembra 1870. Podľa údajov monografie Abovskoturnianskej župy a Košíc f1896j prvú časí hlavnej trate od Žiliny až po rakúsku štátnu hranicu (myslí sa tu, prirodzene, Rakúsko vo vtedajších hraniciach) odovzdali do prevádzky pred 100 rokmi, dňa 8. januára 1871, hoci aj pokusne premávali po nej vlaky už od jesene 1870. Ťažkosti sa vyskytli pri stavbe úsekov Žilina—Poprad a Poprad— Obišovce. Bolo to obdobie francúzsko-pruskej vojny, atmosféra politicky neistá, ťažko sa našli robot Na okraj storočnice košicko-bohumínskej Dr. LADISLAV MARTINČEK níci na túto neobyčajne namáhavú prácu. No aj tak časť Žilina—Poprad, teda prakticky najväčší ďalší úsek, dali do prevádzky tiež ešte toho roku /8. decembra 1871), kým úsek Poprad—Obišovce dostal sa do služieb verejnosti až 18. marca 1872. No rakúsky úsek hlavnej trate spoločnosti aj tak nebol hotový, a celú trať Košice—Bohumín odovzdali do premávky 5. januára 1873; Toho istého roku začala sa, prevádzka aj na inej trati, Prešov—Tarnów, pravda, iba po poľskú hranicu. Trate, ktoré patrili do správy spoločnosti, boli teda v podstate tieto: hlavná trať Košice—Vrútky—Čadca — rakúska hranica, ďalej Obišovce — Orlov — poľská hranica, a trať Čadca — Skalité — Zwardoň. Pravda, bolo by veľkým omylom mysliet si, že spoločnosť nemala viac tratí. V citovanej monografii vypočítavajú sa ďalšie trate v jednom dlhom odseku. Boli to úseky menšej dĺžky — vicinálne, úzkokoľajné, všakové priemyselné a banské trate, ktoré tu vyratúvať nemôžeme. Stačí poukázať na podtatranské železnice a na trate do Korytnice alebo Rajca. Podľa dát RÉVAYOVCOV dĺžka hlavných trati spoločnosti v čase budovania bola 447 km, z čoho na územie U- horska pripadalo 383 km, vrátane košicko-bohumínskej po rakúsku hranicu f287 km). Ako sa píše v tom istom prameni, hlavná trat pretína „najkrajšiu horskú oblast Uhorska (Vysoké Tatry, Štrbské pleso) a plní veľmi dôležitú úlohu z hľadiska frekvencie zo strany Pruská“ (dnes Nemecka a Poľska). Je zaujímavé sledovat počiatočný rast významu hlavnej . trate v číslach. Roku 1888 prepravila tu železnica 74 285 osôb, roku 1890 už 100 102 osôb a roku 1894 až 158 781 osôb. Nákladná doprava — v metrických centoch — roku 1888 predstavovala 685 962 q, o 2 roky nato 712 256 q, roku 1894 už 972 665 q. Príjmy spoločnosti z tejto trate od roku 1872 do roku 1912 sa zdevätnásobili. Nebude od veci připomenut si v rámci storočnice, ako vtedajšia doba spomína na stavbu, ktorá bola veľmi ťažká a nákladná. V údolí Hornádu bolo treba použit obzvlášť veľa dynamitu, aby mohli otvorit trasu pre novú traf. Hlavná trat sedemkrát preťala rieku Hornád, dvakrát rieku Poprad a päťkrát Váh. Mostov na nej bolo dovedna 262, z toho veľkých mostov fpravda, nielen takých, čo viedli cez rieky) bolo 16 s vchodovým otvorom vyše 30 m a 45 s otvorom od 10 do 30 m. Železnica prechádzala štyrmi tunelmi s dĺžkou 1125 m. Hoci z hľadiska dnešného ruchu na tejto trati budú anachronicky zniet niektoré ďalšie údaje, pre zaufimavost ich uvedieme. Staníc a zastávok na hlavnej trati bolo 75 a železnica mala roku 1894 dovedna 97 rušňov, 229 osobných vozňov f z toho v Uhorsku 146) a 2795 nákladných vozňov (v Uhorsku 2447). Sídlo riaditeľstva pre české krajiny — teda v Rakúsku — bolo v Bohumíně f Oderberg), sídlo riaditeľstva pre úsek Slovenska — vtedy v Uhorsku — bolo v Košiciach. Postavením trate veľmi vzrástol význam košickej stanice, na ktorej starú budovu mnohí sa už iste nepamätajú. Na onej starej košickej stanici zväčšil sa od roku 1888 do roku 1896 obrat osobnej dopravy o 212 % a nákladnej dopravy o 74 %. Dnes vari na význam storočnej trate ani poukazovat nemusíme. Pravda, s perspektívou, že táto železnica bude raz slúžit na bohatú výmenu tovarov so Sovietskym zväzom, zakladatelia trate Košice — Bohumín nerátali. No skutočnosíou ostáva, že trati prikladáme zo dňa na deň väčšiu dôležitost. Celá naša veřejnost so záujmom víta chystané oslavy storočnice, prípadnú putovnú výstavu starých vozňov a lokomotív, no a, pravda, žilinskú konferenciu o hodnotení významu tejto trate pod čestným predsedníctvom federálneho ministra dopravy (UDr. Ing. STEFANA SUTKU. ROČNÍK XIX — ČÍSLO 16 — 1971