Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)

1971-04-20 / No. 16

Prof. Ing. Dr. Fridrich Garner 50-ročný Dna 15. apríla 1971 dožil sa 50 ro­kov významný pracovník slovenskej po­travinárskej vedy a mliekárstva, člen Slovenskej poľnohospodárskej akadé­mie, predseda odboru potravinárstva a výživy, Prof. Ing. Dr. FRIDRICH GÖR­­NER. Narodil sa v Banskej Štiavnici, kde absolvoval aj Vyššiu priemyselnú ško­lu chemickú. Po absolvovaní pracoval v bývalom Štátnom zdravotníckom ústa­ve v Bratislave u Prof. MUDr. V. MU­CHU, DrSc. Pod jeho vedením aj po oslobodení sa venoval štúdiu mliekár­stva. Svoje vedomosti na úseku mlie­kárstva prehĺbil si aj štúdiom na Vy­sokej škole technickej v Ziirichu u Prof. Dr. E. ZOLLIKOFERA. Po absol­vovaní Chemickej fakulty SVŠT roku 1951 nastúpil na novozriadenom Vý­skumnom ústave hygieny v Bratislave ako vedúci oddelenia chémie požívatín a predmetov dennej potreby. Do tohto obdobia spadajú jeho prvé práce z mliekárstva zamerané na zlepšovanie hygienického stavu prvovýroby mlieka a sanitácie v mliekárstve. Vypracoval účinný spôsob dezinfekcie celého mlie­­kárskeho zariadenia a obalov. Táto práca stala sa neskôr podkladom pre jeho dizertačnú prácu „Mliekárska ste­rilizácia roztokmi chlórového vápna“, za ktorú mu roku 1952 na SVŠT udelili doktorát technických vied. Svoje skú­senosti dal odbornej verejnosti k dis­pozícii vo forme knižnej publikácie ,,Sanitácia v mliekárstve“, ktorá vyšla roku 1954. Sanitáciou a dezinfekciou v mliekárstve zaoberal sa aj ďalej a bol so svojimi spolupracovníkmi prvý, kto u nás zaviedol v prevádzkovom roz­sahu chemické čistenie potrubia v mlie­­kárskych závodoch. Roku 1953 povolali ho na Chemicko­technologickú fakultu SVŠT v Brati­slave externe prednášať predmety ché­mia, mikrobiológia a technológia mlie­kárstva a budovať študijný odbor Ché­mia a technológia mlieka a tukov. Tu sú začiatky jeho pedagogickej činnosti na poli mliekárstva u nás. Po služieb SVŠT prešiel úplne roku 1958. K po­čiatkom jeho pôsobenia na SVŠT viažu sa práce venované vitaminológii mlie­ka, v ktorých so svojimi spolupracov­níkmi poukázal na kľúčové body v technologickom spracovaní mlieka, pri ktorých sa obsah najdôležitejších vita­mínov vo výžive ľudí mení. Dňa 1. decembra 1985 menovali ho za profesora pre vedný odbor Chémia a technológia požívatín. V súčasnosti za­oberá sa sledovaním aromatických lá­tok, ktoré vznikajú pri zroní mliečnych výrobkov. Mnoho pracoval v problema­tike cudzorodých látok v potravinách a bol jedným z priekopníkov legislatívne­ho usporiadania týchto otázok. V ostat­nom období svoje bohaté skúsenosti z vedeckovýskumnej činnosti v mliekár­stve aplikuje aj na problematiku hy­dinárskeho priemyslu. Je členom, resp. vedúcim pracovní kom viacerých organizácií, ktoré sa zaoberajú problematikou poľnohospo­dárstva a výživy, napr. je predsedom sekcie pre potravinársku a agrikultňr­­nu chémiu Slovenskej chemickej spo­ločnosti pri SAV, podpredsedom Slo­venskej spoločnosti pre racionálnu vý­živu a členom Národného komitétu Me­dzinárodnej mliekárskej federácie. Tak isto je členom viacerých vedeckých rád a poradných zborov, napr. predsedom oPradného zboru Hlavného hygienika SSR pre hygienu požívatín a predme­tov dennej potreby, členom správneho výboru Odborového riaditeľstva Mlie­­kárskeho priemyslu v Bratislave. Jeho výskumná a organizačná čin­nosť bola už verejne ocenená aj na bývalom pracovisku, na Výskumnom ústave hygieny v Bratislave, roku 1955 udelením ,, Diplomu socialistickej vý­stavby“ a čestného titulu ..vzorný pra­covník“ v odbore. Roku 1958 udelila mu vláda ČSSR čestný titul „zaslúžilý zdravotnícky pracovník“. Pri príležitosti jeho päťdesiatky želá Prof. Ing. Dr. FRIDRICHOVI GÖRNE­­ROVI celá odborná verejnosť i jeho spolupracovníci do ďalších rokov jeho neúnavnej práce mnoho zdravia a ďal­šie osobné a pracovné úspechy. Ing. IVAN PREKOPP, CSc. čo KDE BUDE KONFERENCIA O AUTOMATIZAČNÝCH SYSTÉMOCH Slovenská vedecko-technická spoloč­nosť, Krajská rada SVTS, Bratislava, a Slovenské lodenice, n. p. Komárno, u­­sporiadajú v dňoch 25. až 27. mája 1971 v Komárne I. celoštátnu konferen­ciu o automatizačných systémoch, čo sa používajú v ťažkých klimatických a prevádzkových podmienkach. Na konferencii prednesú celý rad prednášok. Ich autormi sú českosloven­skí a zahraniční odborníci. S konferen­ciou je spojená aj výstavka a pre­hliadka Slovenských lodeníc, n. p., Ko­márno. Bližšie informácie a pozvánky na konferenciu sprostredkúva Krajská ra­da Slovenskej vedecko-teehnickej spo­ločnosti, Bratislava, Štefánikova ul. 39, tel. 407-85, súdružka MIKULÁŠOVA. In­­teresenti môžu dostať informácie aj v Slovenských lodeniciach, n. p., Komár­no, tel. 35-51, klapka 271. (TN) KONFERENCIA O PODPOVRCHOVÝCH KONŠTRUKCIÁCH Od 27. do 29. apríla 1971 usporadúva sa vo Výskumnom ústave káblov a izo­lantov konferencia na tému „Podpovr­­chové konštrukcie v stiesnených pod­mienkach mestskej zástavby. Náplň je určená pre projekciu, stavebnú výrobu, investorské zložky. Bude sa zaoberať problematikou využitia podpovrchových priestorov a budovania podpovrchových stavieb v stiesnených podmienkach jest­vujúcej zástavby mestských centier. Konferencia bude vo Výskumnom ústa­ve káblov a izolantov, Bratislava, To­várenská ulica číslo 12. Prihlášky za­sielajte na adresu: Ing. JOZEF ČAMBAL, Dom techniky SVTS, Bratislava, K oce­ľová č. 17. ПС) MERKÜRIUM HANNOVER 1971 Od 22. 4. do 30. 4. 1971 je v Hannoveri (NSR) medzinárodný technický veľtrh, ktorý patrí každo­ročne medzi najväč­šie veľtrhy sveta. Tohto roku schádza sa na ňom 5000 vy­stavovateľov z 30 krajín. Budú predvá­dzať svoje exponáty na ploche 771 000 m2. Z tohtoročných hlavných výstav­ných odborov hodno spomenúť drevo­obrábacie stroje, meraciu a automati­začnú techniku, jemnú mechaniku a optiku, lodné staviteľstvo, úpravárstvo vody, železo a oceľ, chémiu a plasty, energetiku, elektrický spotrebný tovar a inštalačnú techniku, oznamovaciu techniku, elektronické stavebné prvky, nástroje, jadrovú techniku, armatúry, čerpadlá, kompresory, olejovú hydrau­liku a pneumatiku, dopravnú techniku, stavebné stroje a stroje na stavivá. Stroje sa vystavujú v 22 halách a na obrovskom voľnom priestore. O rozsa­hu veľtrhu svedčí i to. že má svoju vlastnú železničnú stanicu s medziná­rodným spojením a letisko. Cez výsta­visko vinie sa automatický pohyblivý chodník pre návštevníkov. Na parko­visku je miesto pre viac než 40 000 au­tomobilov. Jedným z tohtoročných vystavovate­ľov v Hannoveri je aj firma DOLMAR, továreň na motorové píly, patriaca medzi najväčšie vo svojom odbore v Európe. Jej najnovším výrobkom je ľahká motorová píla pre jedného pra­covníka, modelu 118. Píla má benzíno­vý motor V13-ZX s tlmením vibrácií, výkonu 2,5 k. (pk) 2 TECHNiCKE NOVINY Poznámky • kritika • //s f y • ohlasy PRIPRAVUJE SA „RODINNÝ DOM ’71” Po dvoch úspešných ročníkoch pripravu­je sa Ministerstvo výstavby a techniky vyhlásiť súťaž „Ro­dinný dom ‘71“, kto­rej cieľom bude zväčšiť záujem sta­vebníkov o stavbu rodinného domu na vyššej dispo­zičnej a architektonickej úrovni, s použitím vhodných stavebných ma­teriálov a s vynaložením menších finančných nákladov a práce, čiže stavať ekonomickejšie a estetickej­šie. Súťaž RD ’71 vypisuje sa na ro­dinné domy dokončené v čase od 1. januára 1970 do 31. decembra 1970. Hodnotiť sa bude kvalita pô­dorysného riešenia, a to bez ohľadu na veľkosť, cľalej architektonické stvárnenie, technický štandard a úprava bezprostredného okolia do­mu. Do súťaže možno sa prihlásiť do 15. júna 1971 na adrese: Mini­sterstvo výstavby a techniky SSR, Bratislava, Ulica čs. armády 36. Pri­hláška do súťaže musí obsahovať: samu prihlášku s menom majiteľa (stavebníka) a presnou adresou bydliska a pracoviska; základné stavebné výkresy (pôdorysy všet­kých podlaží, pohľady, prípadne priečny rez); aspoň jednu fotogra­fiu dokončenej stavby (minimálna veľkosť pohlednicová. Stavebné vý­kresy dostane majiteľ po skončení súťaže na požiadanie späť. Prihlásené rodinné domy zhodno­tí do 15. júla 1971 odborná porota, ktorá rozhodne o udelení cien. Pre súťaž RD ‘71 sú určené: 1. cena 10 009 Kčs, 2. cena 3000 Kčs, tretia cena 5000 Kčs. Porota si vyhradzuje v prípade neudelenia niektorej z cien urobiť zmenu. Ing. arch. ADA HORVÁTHOVA DVA MOMENTY V „PŘEMYŠLENÍ” Vcľaka Výzkumnému ústavu pří­strojů jaderné techniky Tesla v Premyslení nedaleko Prahy držíme krok so svetovým vývojopi prístro­jov a detektorov pre jadrovú tech­niku. Ide predovšetkým ó riadiace kontrolné a regulačné .prístroje pre zdravotnícke, biologické, biofyzikál­ne, priemyselné a najrozličnejšie iné pracoviská, kde sa pracuje s rádioaktívnymi žiaričmi. Ak hľadá­me korene úspechov tohto ústavu, nemožno nevidieť predovšetkým dva momenty. Ústav má vlastnú poloprevádzko­­vú výrobu, a teda môže výsledky výskumu a vývoja rýchlejšie uvá­dzať aspoň do poloprevádzkovej vý­roby a môže účinnejšie pomáhať prt zavádzaní výroby v priemyselnom závode. Z toho pramení aj úzka spolupráca s výrobnými podnikmi. A dalej — ústav ide za svojimi zákazníkmi. Pravidelne usporadúva výstavy svojich výrobkov. Pred rok­mi mal takúto výstavu v Košiciach a v Bratislave, tohto roku v Gott­waldove. Oboznamuje na nich od­borníkov z priemyslu a zdravot­níctva s pokrokom jadrovej tech­niky a slúži tým rozvoju socialis­tickej komplexnej racionalizácie. Možno namietnete — nič nové pod slnkom. No predsa tvrdím, že sa s týmito dvoma momentmi málokedy stretávame nielen vo výskumných a vývojových ústavoch, ale aj v nie­ktorých výrobných podnikoch. Pri­tom je zrejmé, že zásluhou takých­to momentov vo výskumnej, vývo­jovej, výrobnej a propagačnej poli­tike rýchlejšie by sa rozvíjala kom­plexná socialistická racionalizácia a tým i kvantita a kvalita výroby. FRANTIŠEK RAVEN TECHNOEXPORT ROKUJE V BRAZIL!! S prudkým rozvojom automobi­lizmu stretávame sa vo všetkých končinách sveta. Popri výstavbe au­tomobiliek znamená to aj výstav­bu podnikov na výrobu ostatného automobilového príslušenstva, vrá­tane pneumatík. Nie je výnimkou ani Brazília. Vzostup automobilizmu v tejto krajine dokumentuje naprí­klad spotreba pneumatík. Za január až november 1970 vzrástla tam spo­treba pneumatík v porovnaní s ta­kým istým obdobím roka 1969 o 21,6 %. Tento vzostup má aj nadalej stúpajúcu tendenciu. Preto sa brazíl­ske vládne orgány rozhodli posta­viť novú pneumatikáreň v severo­východnej časti krajiny v priemy­selnom stredisku štátu Ceará vo Fortaleze. Nová pneumatikáreň bu­de sa rozkladať na ploche asi 60 000 m2 a ročne sa v nej má vyrábať 360 000 automobilových pneumatík. V súčasnosti je v Brazílii skupina československých expertov z praž­ského Technoexportu, z národného podniku Buzuluk, Komárov u Hořo­vic, a z Výzkumného ústavu gumá­renského a plastikářského, Gottwal­dov, ktorá na mieste prerokúva technické aj komerčné podmienky, pri ktorých by sa mohlo na dodáv­kach zariadenia pre zamýšľanú pneumatikáreň zúčastniť Českoslo­vensko. F. KOMON KAROSÁRI A LAKOVACÍ PRÍDU SI NA SVOJE So vzrastajúcou potrebou modernizá­cie a mechanizácie pri opravách a zho­tovovaní automobilových karosérií vy­nárajú sa problémy so zavádzaním progresívnych technológií a ekonomic­ky výhodných strojových zariadení a pomôcok. Dom techniky ČSVTS, Brati­slava, v programe dní novej techniky „O novinkách v povrchovej úprave“, ktoré sú v dňoch 21. až 23. 4. 1971 v Pezinku (Zámocká vináreň — prednáš­ky) a v Bratislave (výstava a predvá­dzanie modernej techniky), venuje sa problémom lakovní v rozličných od­vetviach priemyslu zaujímavými pred­náškami. Z programu DNT vyberáme: ing. PETERKA, vedúci ínžinierského útvaru MEAS, Praha, bude v prednáš­ke „Nové technologické prvky a smery v karosárskych a lekárskych dielňach autoopravovní“ hovoriť o novinkách v klampiarskych a karosárskych prácach. Na obrazoch bude demonštrovať pneu­matické leštičky, infražiariče na vy­tvrdzovanie náterov na karosériách, striekacie pištole svetoznámej firmy Elektric Systems AG, najmi! pištole systému Wagner Airless (th1.",á he/ vzduchové s minimálnymi stratami roz­prášenej náterovej látky). Spomenie výhody najmodernejšej súpravy strie­kacej a sušiacej kabíny firmy Auto­­implantl Marini, ktorá sa zavádza v ČSSR. Kabíny možno montovať para­lelne, ako vidieť na obrázku, alebo za sebou v automatickej linke, a ovládat z riadiaceho pultu. Ing. J. SÄGER, projektant Orgapro­­jektu, Praha, zameria sa na popis naj­modernejšieho, najrýchlejšieho a eko­nomicky najvýhodnejšieho postupu vy­tvrdzovania náterov na karosériách, te­da vytvrdzovania elektrónovými žia­ričmi. Dňa 23. 4. 1971 bude sa v bratislav­skej reštaurácii DUKLA predvádzať naj­modernejšia meracia technika v tomto odbore. Prístroje sa budú demonštro­vať spolu s technikou n. p. DEHOR (usmerňovače pre galvaniku, usmerňo­vače pre elektrické zváracie stroje). Zástupca n. p. Kovofinis prvýkrát predvedie novovyvinutú striekaciu piš­­tril na elektrostatické nanášanie náte­rových látok. Ing. JOZEF DEMIANČOK Súprava striekacej a sušiacej kabíny firmy Autoimpianti Marini V ostatnom ča­se veľa' počujeme o tzv. košicko-bohu­­mínskej železnici. Je to pochopiteľné, veď roku 1971 je prá­ve 100 rokov od­vtedy, ako sa na najdôležitejšom úseku tejto že­leznice začala pravidelná premávka. Lež nie je všetko také jednoduché a ani traf nebola jediná, ktorá ko­­šicko-bohumínskej Jsúkromnej ob­chodnej) spoločnosti patrila. Pozri­me teda na veci po poriadku, aspoň podľa tých pomerne skromných pra­meňov, ktoré som mal k dispozícii. Koncesná listina pre najstaršiu súkromnú železnicu v Uhorsku fo­­krem tzv. južnej železniceJ bola vydaná dňa 26. januára 1866. Tak Rakúsko, ako aj Uhorsko poskyt­li spoločnosti štátnu záruku úrokov. K práci sa však pristupovalo po etapách. Ináč to árii pri smelých plánoch spoločnosti nebolo možné. Prvá sa realizovala trat na úseku Košice—Prešov. Premávka na nej začala sa už 1. septembra 1870. Podľa údajov monografie Abovsko­­turnianskej župy a Košíc f1896j pr­vú časí hlavnej trate od Žiliny až po rakúsku štátnu hranicu (myslí sa tu, prirodzene, Rakúsko vo vte­dajších hraniciach) odovzdali do prevádzky pred 100 rokmi, dňa 8. januára 1871, hoci aj pokusne pre­mávali po nej vlaky už od jesene 1870. Ťažkosti sa vyskytli pri stavbe úsekov Žilina—Poprad a Poprad— Obišovce. Bolo to obdobie francúz­­sko-pruskej vojny, atmosféra poli­ticky neistá, ťažko sa našli robot­ Na okraj storočnice košicko-bohumínskej Dr. LADISLAV MARTINČEK níci na túto neobyčajne namáhavú prácu. No aj tak časť Žilina—Po­prad, teda prakticky najväčší ďalší úsek, dali do prevádzky tiež ešte toho roku /8. decembra 1871), kým úsek Poprad—Obišovce dostal sa do služieb verejnosti až 18. marca 1872. No rakúsky úsek hlavnej trate spo­ločnosti aj tak nebol hotový, a celú trať Košice—Bohumín odovzdali do premávky 5. januára 1873; Toho is­tého roku začala sa, prevádzka aj na inej trati, Prešov—Tarnów, prav­da, iba po poľskú hranicu. Trate, ktoré patrili do správy spo­ločnosti, boli teda v podstate tieto: hlavná trať Košice—Vrútky—Čadca — rakúska hranica, ďalej Obišovce — Orlov — poľská hranica, a trať Čad­ca — Skalité — Zwardoň. Pravda, bolo by veľkým omylom mysliet si, že spoločnosť nemala viac tratí. V citovanej monografii vypočítavajú sa ďalšie trate v jednom dlhom od­seku. Boli to úseky menšej dĺžky — vicinálne, úzkokoľajné, všakové prie­myselné a banské trate, ktoré tu vyratúvať nemôžeme. Stačí pouká­zať na podtatranské železnice a na trate do Korytnice alebo Rajca. Podľa dát RÉVAY­­OVCOV dĺžka hlav­ných trati spoloč­nosti v čase budo­vania bola 447 km, z čoho na územie U- horska pripadalo 383 km, vrátane košicko-bohumínskej po rakúsku hranicu f287 km). Ako sa píše v tom istom prameni, hlav­ná trat pretína „najkrajšiu horskú oblast Uhorska (Vysoké Tatry, Štrb­ské pleso) a plní veľmi dôležitú úlohu z hľadiska frekvencie zo stra­ny Pruská“ (dnes Nemecka a Poľ­ska). Je zaujímavé sledovat počiatočný rast významu hlavnej . trate v čís­lach. Roku 1888 prepravila tu želez­nica 74 285 osôb, roku 1890 už 100 102 osôb a roku 1894 až 158 781 osôb. Nákladná doprava — v met­rických centoch — roku 1888 pred­stavovala 685 962 q, o 2 roky nato 712 256 q, roku 1894 už 972 665 q. Príjmy spoločnosti z tejto trate od roku 1872 do roku 1912 sa zdevät­­násobili. Nebude od veci připomenut si v rámci storočnice, ako vtedajšia do­ba spomína na stavbu, ktorá bola veľmi ťažká a nákladná. V údolí Hornádu bolo treba použit obzvlášť veľa dynamitu, aby mohli otvorit trasu pre novú traf. Hlavná trat sedemkrát preťala rieku Hornád, dvakrát rieku Poprad a päťkrát Váh. Mostov na nej bolo dovedna 262, z toho veľkých mostov fpravda, nie­len takých, čo viedli cez rieky) bo­lo 16 s vchodovým otvorom vyše 30 m a 45 s otvorom od 10 do 30 m. Železnica prechádzala štyrmi tu­nelmi s dĺžkou 1125 m. Hoci z hľadiska dnešného ruchu na tejto trati budú anachronicky zniet niektoré ďalšie údaje, pre za­­ufimavost ich uvedieme. Staníc a zastávok na hlavnej trati bolo 75 a železnica mala roku 1894 doved­na 97 rušňov, 229 osobných vozňov f z toho v Uhorsku 146) a 2795 ná­kladných vozňov (v Uhorsku 2447). Sídlo riaditeľstva pre české kraji­ny — teda v Rakúsku — bolo v Bohumíně f Oderberg), sídlo riaditeľ­stva pre úsek Slovenska — vtedy v Uhorsku — bolo v Košiciach. Postavením trate veľmi vzrástol význam košickej stanice, na ktorej starú budovu mnohí sa už iste ne­pamätajú. Na onej starej košickej stanici zväčšil sa od roku 1888 do roku 1896 obrat osobnej dopravy o 212 % a nákladnej dopravy o 74 %. Dnes vari na vý­znam storočnej trate ani poukazovat ne­musíme. Pravda, s perspektívou, že tá­to železnica bude raz slúžit na bohatú výmenu tovarov so Sovietskym zväzom, zakladatelia trate Košice — Bohu­mín nerátali. No skutočnosíou os­táva, že trati prikladáme zo dňa na deň väčšiu dôležitost. Celá naša veřejnost so záujmom víta chystané oslavy storočnice, prípadnú putovnú výstavu starých vozňov a lokomo­tív, no a, pravda, žilinskú konferen­ciu o hodnotení významu tejto tra­te pod čestným predsedníctvom fe­derálneho ministra dopravy (UDr. Ing. STEFANA SUTKU. ROČNÍK XIX — ČÍSLO 16 — 1971

Next