Učiteľské Noviny, 1968 (XVIII/1-52)
1968-01-04 / No. 1
Co ukázala „Anketa“ Anketa, ktorú vypísala komisia pre exkurznú vzdelávaciu činnosť pri predsedníctve ŰV Odborového sväzu pre zistenie záujmu o rôzne typy a trasy zahraničných zájazdov, sa stretla s velkým záujmom členstva. V ankete prejavilo svoj názor do 2900 čitateľov Učitelských novín a časopisu Školství a kultura. Očelom ankety bolo získať podklad pre rokovanie s cestovnými kanceláriami a s orgánmi, zabezpečujúcimi cesty našich občanov do zahraničia. Prieskum záujmu medzi členmi nášho odborového svfizu sa uskutočnil prvý raz. Jeho potreba sa prejavila najmä v tomto roku, ked dochádza k zmene organizácie školského roka. Bolo potrebné zistiť, 61 možno počítať so záujmom o cesty do zahraničia cez jarné prázdniny, 1 to, či pretrváva záujem i za súčasnej situácie, ked sa ceny niektorých zájazdov v porovnaní • minulými rokmi podstatne zvýšili. Komisiu EVC zaujímal názor našich členov na krátkodobé zájazdy do západných krajín (napr. 2 dni do Benátok, na 7 dni do Dánska a pod.), čl nepoklesol záujem o cesty do niektorých krajín socialistického tábora atd. O výsledky ankety sa budú opierať organizátori zahraničných zájazdov nielen v roku 1968, ale i v dalších rakoch. Význam ankety je teda dlhodobý. Požiadavky našich členov, najmä poklai ide o zájazdy na západ, bude možné realizovať postupne. V našej tlači sa už niekoľkokrát opakovalo upozornenie, že náš odborový sväz nemá vlastné devízové prostriedky. Zájazdy do kapitalistických krajín môže organizovať len vtedy, ak mu takýto zájazd pridelí cestovná kancelária, ak získa potrebné valuty od Ministerstva školstva, alebo ak sa mu podarí nájsť v zahraničí partnera, ktorý je ochotný uskutočniť s nami bezdevizový výmenný zájazd. OVOS a niektoré krajské a okresné výbory odborového sväzu sú v neustálom styku s cestovnými kanceláriami a využívajú všetky možnosti, aby pripravil čo najviac hodnotných zahraničných zájazdov. Pomer vedenia cestovných kancelárií k nášmu odborovému sväzu sa síce v poslednom období zlepšil, ale s plným pochopením sa zatlal nestretávame. Cestovné kancelárie sa zameriavajú v sezóne, t. j. cez hlavné prázdniny, temer výhradne na prípravu zájazdov štandardného typu, ktoré členom nášho odborového sväzu len málo vyhovujú, pretože v nich výrazne dominuje stránka rekreačná a nie poznávacia. Zájazdy poznávacieho charakteru neštandardného typu (tzv. fart alty) treba objednávať asi rok dopredu. Organizátorom zájazdov velmi sťažuje rokovanie to, že nevedia, aký záujem bude 0 ich zájazd. Výsledky ankety môžu teda organizátorom hodne pomôcť. 1 ked prianie stoviek našich členov poznať aj nesocialistické krajiny, nebude možné splniť hned, môže sa ŰV Odborového sväzu pri rokovaniach s riaditeľstvami cestovných kancelárií oprieť o konkrétne čísla a naša požiadavky budú mať takt» väčšiu váhu. Domnievam sa preto, že čitatelia našej odborárskej tlače pochopia, prečo boli zverejnené 1 zájazdy takého typu ako zájazd do Talianska a Anglicka, na ktoré — ak sa vôbec uskutočnia — 6a dostane v roku 1968 len malá časť záujemcov. OVOS a niektoré ďalšie orgány odborového sväzu využili výsledky ankety a podarilo sa im získať niektoré atraktívne zájazdy, ktorými uspokoja značnú časť záujemcov. Je pravdepodobné, že cez jarné prázdniny sa uskutočnia nielen plánované dva zájazdy autokarom a lietadlom po trase „Maďarsko — Juhoslávia — Benátky“ s celkovou kapacitou 68 osôb, ale bude asi vypravený celý ležadlový vlak zhruba po tej istej trase. Tým bude možné uspokojiť asi 250 záujemcov, t. j. 50 %. Úspešne pokračuje 1 rokovanie ÚV o leteokom zájazde do Egypta od 13. 3. do 21. 3. 1968. Bola nám prisľúbená celá kapacita lietadla, t. J. asi 75 osôb (opäť asi 50 % záujemcov]. Upúšťa sa však od zájazdu do Tuniska, pretože prídel devíz [we tento zájazd je neistý. (Pôvodne bol prisľúbený.) Tí, ktorí si v ankete vybrali iný náhradný zájazd, budú preradení. S pomerne veľkým záujmom sa stretli aj zájazdy do socialistických krajín. Prekvapivo vysoký je záujem o dvadsaťdenné okružné zájazdy po SSSR (cena asi 4000 Kčs), o zájazdy do NDR i do ďalších socialistických .štátov. Budeme sa snažiť, aby sme — pokiaľ bude možné — všetkých týchto záujemcov uspokojili. Už je pripravený pobytový zájazd na Zlatých Pieskoch s ubytovaním v hoteli Luna. Iste potešíme záujemcov o pobyt v juhoslavanskom Vrsare. 1 keď je tých, ktorí si zvolili uvedený zájazd, 230, Je pravdepodobné, že bude miesta pre všetkých. Rokovanie o jazykovom kurze v SSSR pre účastníkov bez vekového obmedzenia (č. 1.) sa uskutoční v januári budúceho roku v Moskve. O zájazd do Dánska prejavilo záujem skoro 500 osôb. Je to dôkaz, že sa dnes, vzhľadom na zvýšené ceny, dáva prednosť kratším zájazdom. ÚV Odborového sväzu nadviazal už styky s dánskou učiteľskou organizáciou a dohodol sa na realizácii bezdevízovej výmeny. O túto výmenu prejavilo záujem iba 22 Dánov. Ich návšteva u nás sa už uskutočnila. Podľa zásady reciprocity môže navštíviť na budúci rok Dánsko tiež len 22 občanov z Československa. Prakticky teda nemôžu záujemcl o tento zájazd počítať so zaradením v tomto roku. Budeme sa snažiť získať pre budúce roky viac putovných zájazdov po NDR s kratším pobytom v Dánsku alebo organizovať podobný zájazd ležadlovým vlakom do Dánska, ako cez tohoročné parné prázdniny do Benátok. Rokovanie o tematických zájazdoch do Anglicka a Talianska dosial trvá, pretože sme pre tieto akcie ešte nedostali devízové prostriedky. Aj v prípads, is rokovania budú úspešné, bude potrebné počítať s tým, že sa v roku 1968 dostane len malý počet záujemcov na tieto zájazdy. (Záujemcov o Anglicko bolo v I. poradí 191, 0 Taliansko 274.) Opierajúc sa o tieto vysoké počty, bude ÚVOS rokovať s príslušnými cestovnými kanceláriami. Taktiež nižšie orgány odborového sväzu by sa mali pokúsiť získať devízové prostriedky od pobočiek Čedoku aspoň pre krátkodobé zájazdy do týchto štátov na ďalšie roky. Jedným z našich partnerov pri organizovaní zahraničných zájazdov je 1 CKM (Cestovná kancelária mládeže — CSM). Pritom však musíme dodržovať podmienky CKM najmä pokiaľ ide o hornú vekovú harnicu 30 rokov. To asi účastníci ankety nevedeli. Nemožno teda obviňovať Ústredný výbor z „diskriminácie starších“. To, že náš sväz tieto akcie organizuje, je dokladom, že sa snažíme umožniť zahraničné zájazdy čo najväčšiemu počtu našich členov, v tomto prípade mladým do 30 rokov. Naša spolupráca s CKM je veľmi dobrá. Keby sme mail od nej upustiť, zmenšil by sa počet miest na iných zájazdoch, pretože mnoho z nich by zabrali práve mladí do 30 rokov. O väčšinu týchto zájazdov (prostredníctvom CKM) prejavili mladí členovia sväzu väčší záujem, než Je kapacita pripravovaných zájazdov. To sa týka najmä zájazdov do NDR, Dánska, Bulharska, Juhoslávie 1 kurzu anglického jazyka v Anglicku. Pre malý záujem sa neuskutoční zájazd do strednej Ázie (č. 18). Do jedného mesiace budú tí účastníci ankety, ktorý si vybrali niektorý zo zájazdov, ktorých realizácia je pravdepodobná (či už ako hlavný alebo náhradný), vyzvaní organizátormi, aby zaslali záväznú prihlášku. U zájazdov, o ktorá ja väčší záujem, než aká je ich kapacita, urobia odborové orgány sväzu výber podľa kritérií, obsiahnutých v Smerniciach o exkurznej vzdelávacej činnosti (Školství a kultura č. 20—21/67). Zájazdy plne neobsadené budú uverejnené spolus eventuálnymi ďalšími zahraničnými zájazdmi v odborárskej tlači okolo 20. januára 1968. Mrzí nás, že nebudeme môcť odpovedať niekoľkým pisateľom, ktorí neuviedli svoju adresu ani na anketnom lístku, ani na obálke. Cenné je i to, že sa mnohí účastníci ankety nielen vyjadrili k navrhovaným zájazdom, ale prišli aj s ďalšími námetmi na rozšírenie exkurzne] vzdelávacej činnosti. Niektoré z nich sú veľmi hodnotné a budú prerokoi vané v komisii EVC. Veľmi nás potešili slová uznania v mnohých listoch; pisatelia oceňujú význam exkurznej vzdelávacej činnosti a s vďakou hovoria o obetavosti funkcionárov, ktorí túto činnosť zabezpečujú vo svojom voľnom čase a bez nároku na finančnú odmenu. Komisia pre exkurznú vzdelávaciu činnosť pri predsedníctve ÚVOS Čitatelia nám ■ MÚZEUM E. ŠTÚRA V UHROVCI často navitevujú učltella-alovenčinári so •vojioil tlakmi. Najmä ôsmakom snažia sa učitelia dať čo najviac n Štúrovi. Vidíme to pri organizovaných návštevách šiakov-dsmakov, ktorých privádzajú náležíte pripravených. Recitácia z básnickej tvorby E. Štúra, piesne štúrovskej generácie v rodnom dome E. štúra, priamo v expozícii, určite zanechajú v žiakoch trvalý zážitok a zdravo upevnia národnú cítenia. Boli by sme však radí, keby všetci žiaci mali takých zapálených učiteľov ako na S. ZDŠ v Piešťanoch, na ZDŠ v Chynoranoch a Uhrovci. Ti učitelia-slovenčinári, ktorí si prezreli expozičný materiál nášho zariadenia, sa presvedčili o význame e výhode vizuálneho vnímania v poznávacom procese. (EMÍLIA SÁDOVSKA, prom. fil., Múseum Ľ. štúra v Uhrovci.) -é- VÝZNAMNÉ JUBILEUM nachádza odraz aj vo vyučovaní filozofie, dejepisu a zemepisu na Stredne] všeobecnovzde lávacej škole v Partizánskom. Historici využívajú exkurzie do okolia Banskej Bystrice, na návštevu múzea SNP a pamätníka v Kremničke. Vyučujúci slovenského jazyka a ďalších jazykov zameriavajú témy písomných prác na Veľký október a jeho vplyv na vznik ČSSR. Zvýšenú pozornosť venujú ruskej a sovietskej literatúre. Aj ŠO ČSM organizuje v každej triede besedu s významnými členmi KSČ a účastníkmi oslobodzovacích bojov a SNP. Spolu s vyučujúcimi pripravia v budove školy výstavku sovietskych kníh a nástenky zamerané na sovietsku vedu a techniku. (J. Gális, SVŠ, Partizánske.) + MONTÁŽNIK TIBOR DEMMER, poslanec SNR, nositeľ Radu práce a ďal- napísali ších vyznamenaní zavítal medzi Ôsmakov ZDŠ na Hlbokej ceste v Bratislave. V živej a zaujímavej besede hovoril o svojej práci čí už v národných výboroch, SNR alebo v Národnom zhromaždení. Hovoril o skúsenostiach, ktoré nadobudol na EXPO 67. Na 75 mladých ľudí sledovalo jeho rozprávanie s nevšedným záujmom, pretože bezpochyby nadväzovalo a doplňovalo učebnicové vedomosti. (|j) + JANOVA LEHOTA v okrese Žiar nad Hronom dostala novú školskú budovu. Školský areál tvoria učebný pavilón so 14 nčebňaml, telocvičňa, dielňa pre pracovné vyučovanie, školská jedáleň, školská družina a šesť bytových jednotiek pŕs učiteľov. Pri škole je nové futbalové ihrisko a terén pre dve volejbalové ihriská. Dielo v hodnote 4 mil. korún ndovrdal učiteľom a žiakom v janovej Lehote Priemstav v Prievidzi, j Š. Lalo, riad. školy.) + BESEDU SO SOVIETSKYMI OBČANMI — pracovníkmi prístavu a sovietskej agenda v Komárne, usporiadali učitelia ruského jazyka na ZDŠ v Zemianskej Olči. Zúčastnili sa na nej kapitáni sovietskych lodí, ktoré t. č. kotvia v komárňanskom prístave, učitelia školy a žiaci B. a 9. ročníkov. Beseda sledovala dva ciele: počuť prekrásnu ruštinu z úst rodených Rusov a upevniť družbu medzi národmi dvoch spriatelených krajín. Vyučujúcl-rušttnári získali cenný jazykový materiál, ktorý zachytili na magnetofónové pásky. V budúcnosti lm pri vyučovaní ruského jazyka dobre poslúži. (M. T. zást. riad. ZDŠ slov. Zemianska Olča. + HERBÁRISTI SÚŤAŽILI. V Okres nnm dome pionierov a mládeže v Sp. Novej Vsi bola okresná výstavka herbárov spojená s besedou mledých herbáristov. Autori nejlepšfch herbárov dostali diplomy, knižné a vecné ceny. Najkrajšia herbáře postúpili do Krajskej súťaže herbárov, ktorá sa uskutočnila v Rekreačnom strediaku školskej mládeže v Kežmarských Žťaboch. (Vincent ]urko, ODPaM, Sp. Nová Ves.) VYŠE 10 000 Kčs PRE ŠKOLY priniesla exkurzia učiteľov základných deväťročných škôl usporiadaná nedávno Pedagogickým strediskom v Bratislave. Vyše 40 účastníkov pod vedením Dr. Márie Horákovej za tri dni prešlo takmer pol Slovenska: Ponltrie, Pohronie, Liptov, horné 1 dolné Považie až po Piešťany. Učitelia sa pod vedením promovaných pedagógov na mnohých miestach oboznámili s geologickým zložením okolia a výskytom minerálov a hornín. Navštívili rudné bane a závody na spracovanie hornín. Nazbierali množstvo minerálov, ktorými obohatili školské 1 vlastné osobné zbierky. Získaná hodnota predstavuje sumu vyše 10 000 Kčs. Chvályhodné je, že účastníci chcú takéto exkurzie opako. vať na úkor svojej zákonitej dovolenky, len aby dokonale poznali celú našu vlasť a obohatili ešte väčšmi svoje 1 školské zbierky minerálov. — Š. G. METODICKY DEŇ SLOVENČINÁROV — profesorov SVŠ z celého Východoslovenského kraja sa uskutočnil dňa 18. októbra. Program predmetovej komisie slovenského jazyka mal vyso. kú úroveň. O Nezvalovej a Halasovej poézii referoval Dr. E. Dolinka, o sú. časnom stave a tézach spisovnej slovenčiny v zapálenom prejave hovoril profesor SVŠ Vlado Uhlár a o štylistických záležitostiach doc. Dr. Fr. Miko. Tri prednášky, odborne veľmi dobre fundované, dali prítomným veľa. Vec sa podarila, treba získané veci účinne použiť a pripraviť hodnotný obsah metodického dňa i nabudúce. — M. Franko, 2UN Na celoštátnej konferencii t Plzni O modernizácii v občianskej výchove Pri plnení 'ústrednej inšpekčnej úlohy o zvýšení úrovne komunistickej výchovy sa prikladá veľký význam občianskej výchove. Svedči o tom rastúci počet článkov o občianske] výchove v pedagogických časopisoch, nové metodické príručky, vydávané najmä krajskými pedagogickými ústavmi, konferencie o tomto vyučovacom predmete a záujem učiteľov. Cenným súhrnom tohto úsilia sa stala Celoštátna konferencia o modernizácii vyučovacieho procesu v občianskej výchove na odborných učilištiach a učňovských školách Plzni, ktorá sa konala v dňoch 12. v až 14. decembra 1967. Na konferencii, usporiadanej Krajským pedagogickým ústavom v Plzni, sa zúčastnili vedúci kabinetov občianskej výchovy z krajských pedagogických ústavov celej republiky a učitelia z učňovských škôl 1 odborných učilišť, vyučujúci občiansku výchovu podľa pokusných učebných osnov. V programe prvého dňa konferencie bol mimoriadne hodnotný referát Ladislava Podmelého, metodika Výskumného ústavu odborného školstva v Prahe na tému: K poňatiu modernizácie vyučovacieho procesu v občianskej výchove na OU a UŠ. Súdruh Podmete v rozbore mnohých vyučovacích hodín občianskej výchovy dokázal, že modernizácia vyučovacieho procesu nie je náročná, ako sa to zvyklo zjednodušene tvrdiť, na materiálnu vybavenosť školy, ale predovšetkým na tvorivú iniciatívu učiitefov, na ich základné poznatky zo sociológie a psychológie. V závere referátu rozobral sedemnásť typov vyučovacích hodín občianskej výchovy, podľa skúseností najlepších učiteľov a tiež na základe poznatkov výskumných pracovníkov. Praktickou aplikáciou reľerátu boli na druhý deň dve ukážkové hodiny občianskej výchovy, na ktorých účastníci konferencie hospitovall. Obe vyučovacie hodiny (vyučovali s. Z. Jindra a s. H. Horová) hodnotili dotazníkovým spôsobom a po vyhodnotení resp. štatistickom spracovaní sa rozprúdila diskusia. Všetci účastníci sa s uznaním vyslovili o majstrovstve oboch vyučujúcich a o kabinete občianskej výchovy, ktorý pre potreby vyučovania občianskej výchovy v‘Odbornom učilišti Pozemných stavieb v Plzni za necelé dva roky vybudovala súdružka Horová. Tretí deň konferencie bol pracovnou poradou vedúcich kabinetov KPŰ o pripravovaných metodických príručkách a učebniciach občianskej výchovy pre základné deväťročné školy. Na rozmanité otázky prítomných odjxwedal Dr. lán Škoda z Ministerstva školstva a Dr. Milan Rosenzweig z pražského Výskumného ústavu pedagogického. Sľubným uznesením porady bola dohoda jednotlivých pedagogických ústavov o výmene materiálov a o spolupráci pri modernizácii vyučovacieho procesu v občianskej výchove. Časti hlavného referátu z plzenskej konferencie prinesieme v niektorom z januárových čísel UN. Učiteľ« neodchádza Slávnosť sa skončila. Dozneli slová vďaky občanov Starne, úprimné pozdravy funkcionárov obce I okresu, verše a piesne žiakov. Vzduch je presýtený vôňou kvetov z mnohých kytíc. Škoila stíchla. Skončil »a školský rok, štyridsiaty štvrtý a posledný školský rok zaslúžilého učiteľa JÄNA ZIMANA. Akože to bolo vtedy na začiatku? A učiteľ spomína. Bolo to v auguste 1923, keď s kufrom a husličkami prišiel do jednej z najchudobnejších obcí vtedajšieho Slovenska — do gemerskej Krokavy. Videl sa, ako prvý raz vchádza do triedy, pamätal sa na prvú pieseň so žiakmi, na prvý výlet pod vrch Trstie, na ktorom možno ešte dodnes hlása nápis, že tu kráľ Matej na poľovačke zjedol deväť vajec. Dnes je Krpkava uprostred vyhľadávanej turistickej oblasti a v ničom sa nelíši od ostatných podhorských dedin, ale vtedy... Aký to bol zážitok pre jeho žiakov, keď uvideli prvý raz v živote konský záprah, ako sa zľakli krokavské ženičky v doline prvého bicykla. Kto by tomu dnes uveril? Potom prišli roky v Rákošl, prišla rodina, deti. Ako by mohol zabudnúť na nedeľné besedy s občanmi o úrode, o kúpe a predaji, o udalostiach vo svete! Aké sú teraz stromy, ktoré štepil v rákošských záhradách? Koľkokrát začínal žatvu ako prvý kosec? Nezabudli naňho Rákošania, radi sa s ním stretajú a spolu s ním spomínajú. Najťažšie chvíle prežívali spoločne cez vojnu. Dobre sa pamätá na zimu 1944/45. V horách boli partizáni, v dedine Nemci a v škole štáb generála Klatta. Nikdy tohto fašistického generála nenapadlo, že príčinou neúspešných protlpartizánskych akcií a trestných výprav je práve nenápadný dedinský učiteľ — dôstojník v zálohe, ktorého zprávy boli pre partizánov najúčinnejšou zbraňou. Kto by mohol zabudnúť na to nadšenie ľudí, na radosť z oslobodenia, na roky neúnavného budovania, na prácu pre oslobodenú vlasť. Ako by on bol mohol odmietnuť i za cenu straty osobného pohodlia prácu na školskom Inšpektoráte v Kráľovskom Chlmcl, v Moldave, v Šafárikove? Akú radosť mal, ked ho ešte pred niekoľkými mesiacmi na metodickom združení pozorne počúvali mladí učitelia — málotriedkári. Nie, on ešte neskončil. Učiteľ vlastne nikdy nekončí, pokiaľ žije. Je kandidátom Slovenského výboru obrancov mieru, funkcionárom ČSPO, SPB a Iných organizácií. Škoda by bolo jeho skúseností a poznatkov z celoživotnej práce pre spoločnosť. Ján Ziman, riaditeľ školy — dôchodca. Ťažko zvykať na tento nový titul, ale čo sa dá robiť. Nech si vyskúšajú svoje sily mladí. Majú to omnoha ľahšie, ako to mali oni — dnešní učitelia na dôchodku. Skončil sa posledný školský rok učiteľa, ale učiteľ neodchádza. Zostáva v mysliach občanov, v srdciach svojich bývalých žiakov. Na začiatku každého ich dnešného kroku bol učiteľ, a preto každý Ich úspech Je i jeho úspechom. E. K. M K popredným postavám sovietske) predškolskej pedagogiky sa radi Jevgenija Alexandrovna Fieri nová (nar. 1889). Študovala na gymnáziu a na umeleckej škole. Po skončení štúdia pracovala od roku 1909 ako učiteľka v materskej škole. V tom čase spolupracovala aj s členmi spolku „Detská práca a odpočinok“. Špecializovala sa na estetickú výchovu mládeže predškolského veku, pričom kládla dôraz na spojenie teórie a praxe. Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii pracovala J. A. Fierinová ako inšpektorka a riadila tiež vedeckú prácu prvej výskumnej stanice Ministerstva osvety. Od roku 1924 prednášala metodiku výtvarnej výchovy na katedre predškolskej pedagogiky II. moskovskej štátnej univerzity, ktorú tiež viedla. J. A. Fierinová nepracovala však iba teoreticky, ale zapájala sa do praxe na viacerých úsekoch činnosti. Viedla výskum o vzťahu dieťaťa ku hračkám, bola členkou komisie detskej knihy atď. V tomto období napísala viaceré práce ako napríklad „Detská kresba“, „Akú knižku potre buje dieťa predškojského veku“, „Výtvarsé umenie v predškolských ústa voch“, „Živé slovo v predškolských ústavoch“. V roku 1937 získala Fierinová titul kandidátky pedagogických vied. Tému na dizertačnú prácu „Zobrazovacia tvorba dieťaťa predškolského veku“ čerjmla jednak z vlastnej výskumnej činnosti, jednak z praktických skúseností učiteliek materských škôl. V roku 1947 dosiahla Fierinová titul doktorky pedagogických vied. V nasledujúcom roku, už ako vedecká spolupracovníčka oddelenia predškolskej výchovy a dejín pedagogiky, referovala o výsledkoch svojej práce na všeruskej vedeckej konferencii o predškolskej pedagogike. J. A. Fierinová zamerala všetku svoju činnosť na zdokonalenie systému sovietskej predškolskej pedagogiky. Zostavila 1 prvú vysokoškolsk- učebnicu „Pedagogika predškolského veku“, ktorá vyšla i u nás v roku 1950. Venuje v nej pozornosť všetkým oblastiam predškolskej výchovy, 1 estetickej výchove, ku ktorej mala osobitne hlboký vzťah. Sovietski pedagogickí 1 politickí činitelia ocenili prínos J. A. Flerinovej pre pedagogiku predškolského veku a odmenili ju vyznamenaniami „Za pracovnú údatnosť“, „Za statočnosť vo Veľkej vlasteneckej vojne r. 1941-45“ a titulom „Výborný pracovník národnej osvety“. VIERA ANGSTOVÁ