Učiteľské Noviny, 1968 (XVIII/1-52)

1968-05-16 / No. 20

Učiteľské noviny 20 PNS 603 • CENA 40 HALIEROV 16. MÄJA 1968 • ROCNlK XVIII. O PRACOVNOM CASE PEDAGOGICKÝCH PRACOVNÍKOV Stanovisko Ostredného výboru Odborového zväzu Ostredný výbor Odborového zväzu poslal v minulých dňoch predsedovi ÜRO Karlovi Poláčkovi, ministrovi školstva prof. dr. Vladimírovi Kad­lecovi, predsedníctvu vlády a kultúr nemu výboru Národného zhromažde­nia list, týkajúci sa pracovného času pedagogických pracovníkov. Jeho text bude asi zaujímať i našich čitatelov. Vážení súdruhovia, v súčasnom období sú pripravené na prerokovanie vo vláde návrhy na zavedenie päťdňového pracovného týždňa a skrátenie pracovného času. V období prípravy návrhu vo februá­ri t. r. uplatnil Ostredný výbor Od­borového zväzu požiadavku, aby pri­pravované zníženie pracovného času bolo v rovnakom termíne realizované pre všetkých pracovníkov v školstve, a to u pedagogických pracovníkov ú­­merným skrátením učebných úväz­kov. Ostredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy bol v tej­to súvislosti informovaný o stanovis­ku Štátnej plánovacej komisie, ktoré vychádza okrem iného z toho, že by sa pripravované opatrenia, týkajúce sa v podstate všetkých pracovníkov výrobnej i nevýrobnej sféry, nemali vzťahovať na pedagogických pracov­níkov na školách, a že teda nesúhla­sí s požiadavkou nášho odborového zväzu. Ostredný výbor Odborového zväzu prehlasuje, že sa s týmto stanovis­kom ŠPK zo zásadných dôvodov ne­môže stotožniť. Trváme na tom, aby sa pripravovaná etapa skrátenia pra­covného času týkala i pedagogických pracovníkov v oblasti školstva. Túto požiadavku opierame o vážne politic­ké argumenty (o. i. o akčný program KSČ a jeho odsek o spoločenskom 0 význame a ocenení práce učitelov) i medzinárodné porovnanie výšky učebných úväzkov pedagogických pracovníkov. Ostredný výbor Odborového zväzu sa nazdáva, že skrátenie pracovného času pedagogických pracovníkov nie je možné časové spájať s pripravo­vanými zmenami učebných plánov v súvislosti s riešením štruktúry a ob­sahu celej našej školskej sústavy. Zastávame názor, že v súvislosti s pripravovaným skrátením pracov­ného času je nevyhnutné realizovať 1 úmerné zníženie učebných úväzkov pedagogických pracovníkov alebo pristúpiť k mzdovému zvýhodneniu pedagogických pracovníkov tam, kde by neboli dostatočné zdroje učitelov na pokrytie zvýšenej potreby. Preto podlá nášho názoru treba počítať 1 pre oblasť školstva s dotá­ciami z celospoločenských zdrojov, ktoré by umožňovali realizovať uve­denú požiadavku. Dotácie by mali byť poskytované oblasti školstva v rov­nakom termíne, v ktorom budú pri­znané na ten istý účel ostatným ne­výrobným oblastiam. Ostredný výbor Odborového zväzu nespája svoju zásadnú požiadavku, týkajúcu sa skrátenia pracovného ča­su pedagogických pracovníkov for­mou úmerného znižovania učebných úväzkov, s problematikou prípadného zavádzania päťdňového vyučovacieho týždňa na školách. Riešenie tejto problematiky je zložitá odborná i politická otázka, ktorej skúmanie sa môže pretiahnuť na dlhší čas. Zásad­nou vecou pre nás však ostáva dlž­­ka pracovného času pedagogických pracovníkov, ktorú nemožno v nija­kom prípade — v porovnaní s ostat­nými kategóriami pracujúcich — dis­kriminovať. Prehlasujeme preto, že Ostredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy jednoznačne podpo­ruje požiadavku učitelov, aby sa aj ich týkal významný krok ku zvýše­niu životnej úrovne, predstavovaný pripravovaným skrátením pracovné­ho času. Žiadame preto, aby toto stanovisko príslušné orgány, najmä Ústredná ra­da odborov, tlmočili vláde republiky. Žiadame, aby vláda v pripravova­nom opatrení výslovne uviedla, že do skrátenia pracovného času zahrnuje i pedagogických pracovníkov, a aby na riešenie tejto úlohy a) uvolnila príslušné dotácie z ce­lospoločenských zdrojov, b) uložila ministrovi školstva, aby jej predložil v dohode s Odborovým zväzom konkrétny návrh na zníže­nie učebných úväzkov pedagogic­kých pracovníkov. So súdružským pozdravom Václav V a n é k, predseda Časopis pre stredoškolákov Vedenie Povereníctva SNR pre školstvo schválilo návrh odboru škôl II. cyklu na vydávanie časopisu pre mládež vo veku od 14 do 19 rokov. Časopis, ktorý nemá zatiaľ určený názov, bude vychádzať raz mesačne (okrem prázdnin) na 48 stranách formátu A/5. Prvé číslo b.y malo vyjsť vo februári 1989. Jeho hlavným vy­davateľom bude SÚV ČSZM a spolu­­vydavateľom ministerstvo školstva na Slovensku. Nakladateľom časopisu bude Vydavateľstvo Smená. Týmto časopisom sa aspoň sčasti splatí dlh 300 tisícom stredoškolá­kov, ktorí už po svojom časopise dávno túžili a volali. Časopis stredoškolákov má umožniť publikovanie literárnych a výtvarných prác dospievajúcej mládeže, má tak­to pomáhať pri objavovaní a rozvíjaní talentov a má podporovať ich tvorivú činnosť v širšom meradle. Má byť priestorom pre názory mladých ľudí na spoločenský život, ako aj pre pub­likovanie prírodovedného a technic­kého pozorovania, experimentovania a riešenia. V časopise nebude chýbať ani odborná poradenská služba a zá­bavná časť. Proste, časopis má ob­siahnuť celý život dospievajúcej mlá­deže, jej záujmy a problémy. Ako tieto úlohy časopis splní, zá­leží v prvom rade na mládeži samej, lebo ona bude jeho tvorcom i konzu­mentom. Teraz už len držme, palce, aby vy­dávanie prepotrebného časopisif ne-oddialila alebo neznemožnila žiadna prekážka, a aby jeho príprava po­stupovala úspešne až do prvého čís­la, na ktoré sa už teraz, spolu so všetkými stredoškolákmi, úprimne te­šíme. Ivb) Zdroj tvorivej aktivity Reagencia učitelov a riaditeľov škôl na politické udalosti v našej vlasti je vefmi rýchla a pohotová. Vyučujúci si v nijakom prípade ne­môžu dovoliť meškať s výkladom súčasných udalostí najmä v tomto demokratizačnom obrodnom proce­se, lebo ich žiaci i rodičia žiakov intenzívne sledujú udalosť za uda­losťou z dennei politickej tlače. A neodpustitelnou chybou by bolo, keby žiaci alebo ich rodičia poučo­vali svojich učitelov. Teda zbytočné bolí ohovárky a štiplavé poznámky, či „učitelia sa už prejavili“, alebo „ešte sa neprejavili“. Iniciatívy na školách spolu s ve­dením školy sa chytili stranícke a odborárske organizácie, ktoré na mimoriadnych členských schôdzkach prejavili spontánny súhlas s politi­kou našej strany hned po decembro­vom a januárovom pláne ÚV KSC. Dokladom toho sú mnohé rezolúcie a vyhlásenia, z ktorých sme niekto­ré uverejnili. V týchto dňoch je aktuálnou té­mou aj na školách Akčný program ÚV KSČ, z ktorého súdruhovia vy­berajú námety pre zostavenie svoj­ho vlastného akčného programu. Uvedieme tu dva príklady iniciatívy učitelských kolektívov. Napríklad na XVII. ZDŠ v Košiciach — ako nás informoval náš dopisovatel Ľudovít Jurko — bola v týchto dňoch otvo­rená výmena názorov medzi vede­ním školy a učitelským kolektívom. V diskusii prehovoril predovšetkým vzorný učitel Šimon Zelený, riaditeľ školy. Medziiným povedal, že peda­gogické fakulty nepripravujú dosta­točne učitelov najmä pre ročníky jedna až päť, takže ročníky len živo­ria. Vo vyšších ročníkoch zasa pu­berta má vplyv na zhoršenie chova­nia žiakov deviatych ročníkov, ktorí nie sú dobrým príkladom pre naj­menších. Toto je vážna otázka, kto­rou sa musia zaoberať v najbližšom období. Potom hovoril riaditeľ ško­ly aj o chybách vedenia školy a vy­zval svoj kolektív, aby sa k práci vedenia vyjadrili otvorene všetci učitelia, lebo bez otvorenej a úprim­nej diskusie okolo náplne akčného programu sa stav školy, výchovy a vyučovania nezlepší. Ján Švída žia­dal, aby sa našim národovcom, ako sú Štúr, Húrban, Rázus a iní veno­vala väčšia pazornosf vo výučbe, i ketľ nie sú tieto témy v osnovách plne uplatnené. Podobne treba správne osvetliť osobnosti, ako sú M. R. Štefánik a T. G. Masaryk, o ktorých žiaci veľmi málo vedia. Terézia Samsonové žiadala uzákoniť Maticu slovenskú a povoliť zakladať kluby MS aj na školách. Predseda ZO KSS Gejza Kováč žiadal preskú­mať všetky prípady neodôvodneného postihu učitelov protizákonnými re­presáliami a vyslovil požiadavku, aby sa učiteľstvu vrátila jeho Česť, keď nie aj hmotné odškodnenie. Všetky tieto a ďalšie pripomienky treba zakotviť v školskom akčnom programe, ktorého splnenie prácu učitelov zlepší a teda aj spríjemní. * * * Aj riaditeľ II. ZDŠ v Dubnici nad Váhom súdruh Ján Pavelek nám po­slal svoje názory na obsah a náplň akčného programu školy, ktoré zís­kal po prerokovaní stavu svojej ško­­lý­„Pri súčasnom demokratizačnom procese,“ píše súdruh Pavelek, „kto­rý z najvyšších straníckych a vlád­nych miest sa postupne dostáva do orgánov štátnej správy, nesmie sa zabúdať nastoliť na program niekto­ré pálčivé problémy, ktoré sa do­siaľ neprávom pokladali za správne a za povinnosti učiteľa a riaditeľa, ale, dovoľujem si tvrdiť, že zbytočne zaťažujú učiteľa, znechucujú ho a znevažujú. Pri tom sa zabúdalo a zabúda na primerané ocenenie jeho práce podľa spoločenského význa­mu. Uvediem tu pre ilustráciu nie­koľko povinností, ktoré učiteľ a ria­diteľ musel a ešte musí plniť mimo školy a bez nároku na primeranú odmenu, čím však jeho vlastná prá­ca v škole je sťažená a zdeformova­ná: a) objednávky, preberanie a distri­búcia učebníc, hmotná zodpovednosť a často až byrokratická správa ich fondu; podobne objednávky, prebe­ranie a distribúcia a hmotná zodpo­vednosť za učebné potreby pre žia­kov (nie učebné pomôcky], b) príprava a vydávanie občian­skych preukazov, čím učitelia a ria­ditelia škôl úplne nahradili povin­nosti funkcionárov MNV a prísluš­níkov ZNB, rozmiestňovanie pätnásť­ročných žiakov vychádzajúcich zo ZDŠ. Tu škola a učitelia zasa na­hradzovali dalši nadriadený orgán, a to odbor pracovných síl ONV. Tieto príklady jasne ukazujú, ako školy a učitelia nahradili distribuč­né obchodné strediská a riaditelia škôl a učitelia predavačov a sklad­níkov. Pritom treba pripomenúť, že na väčších školách tieto fondy pre­sahovali státisícové hodnoty.“ Sú­druh Pavelek v ďalšej časti svojho listu v dlhom výpočte podrobne vy­ratúva, čo to znamená distribuovať a viesť v evidencii učebnice a učeb­né školské potreby pre žiakov. Po­dobná rozsiahla práca je i s prípra­vou a vydávaním občianskych pre­ukazov. Rozsah zaťaženia s obstará­vaním dokumentov pochopia najlep­šie tí, ktorí si sami na ZNB alebo MNV žiadali občianske preukazy. „Tu opísané práce,“ pokračuje vo svojom liste súdruh riaditeľ, „do­siaľ vykonávali navyše učitelia na školách, poverení funkciou správcu fondu učebníc, školských potrieb pre žiakov, alebo poverení funkciou referenta pre voľbu povolania bez nároku na osobitnú odmenu alebo zníženie učebného záväzku. Bolo síce nadriadeným orgánom odporúčané, že sa im má občas po­skytnúť odmena v rámci riadnych odmien pre pracovníkov školy. Keď­že pre 33-členný kolektív našej ško­ly príde ročná odmena cca 1000 Kčs, ťažko bolo túto nadprácu hmot­ne primerane odmeniť. Učitelia pri­tom poukazovali, že prácu s učebni­cami a ostatné nadpráce treba zvlášť honorovať, lebo v distribúcii sa na úkor toho ušetria pracovníci a teda aj ich riadny plat. Tak sa napríklad stalo, že naša správkyňa fondu učeb­níc dostala za päť (5) rokov dvesto korún odmeny. Treba však povedať, že je to vynikajúca učiteľka, ktorá by za svoju prácu a za tú Istú do­bu dostala i vyššiu odmenu, keby nebola zaneprázdnená neučitelskou funkciou. Členská schôdzka MV ROH pri I. ZDŠ a verejná spoločná členská schôdzka ZO KSS pri I. a IL ZDŠ v Dubnici nad Váhom prerokovala tieto otázky v súvislosti s preroko­vaním Akčného programu ÜV KSČ a uzniesli sa na patričných opatre­niach platných pre ich školy.“ V ďalšej časti listu súdruh Pave­lek vypočítava, čo všetko treba uro­biť, aby sa na tomto úseku raz uro­bil poriadok, a končí svoj list týmito závermi: „Navrhujeme pre podporu autority riaditeľov finančné prostriedky na prevádzku škôl zo štátneho rozpoč­tu prideľovať zálohové priamo ONV na školy, ako to bolo pred­z tým, hoci v minulosti boli riaditelia škôl, najmä menších, málo skúsení, ba i nekvalifikovaní. MsNV a MNV podľa svojej zaintere­sovanosti o vybavenie a rozvoj škôl vo svojich obvodoch nech voľne pri­spievajú na školy zo svojej doplnko­vej časti rozpočtu. Použitie týchto prostriedkov by prideľovali podľa zdôvodnených požiadaviek a tieto samostatné príspevky by i kontrolo­vali. Školy by tým získali. Stratila by sa postava prosiaceho riaditeľa na MNV a samotné MNV by sa tak­to konkrétne preukázali, že sa sta­rajú a dbajú o školy vo svojom ob­vode. Pevne veríme, že progresívnym premyslením a opatrením vznikne i úspora na finančných prostried­koch v štátnom rozpočte.“ * * * OV KSČ vo svojom Akčnom pro­grame obracia pozornosť všetkých zodpovedných orgánov a širokej uči­teľskej verejnosti na to, aby vytvá­rali všestranné podmienky pre ďal­ší rozvoj socialistickej výchovy vzdelávania a pre zvýšenie jej účin­a nosti a žiada pri zabezpečovaní ďal­šieho rozvoja školstva rešpektovali zásadu, aby kvantitatívna stránka bo­la v súlade s kvalitou. Myslíme, že uvedené príklady z praktického života našich škôl sú príkladom iniciatívy vedenia školy, školskej straníckej a odborovej or­ganizácie, ktoré hodno nasledovať. Red. Žiačky 8. ročníka III. ZDS v Hlohovci sa tešia na hodiny pracovného vy­učovania po celý rok. Ich svojpomocou vybudovaný skleník je dobrou od­bornou učebňou. Moino, že práve hodiny, strávjené v skleníku rozhodnú o budúcom povolaní týchto dievčat. Foto: B. HUDZlK Čo žiadajú nielen oravskí učitelia V polemických i vážnych debatách dospeli účastníci trojdňového semi­nára v Dolnom Kubíne o využití mo­derných učebných pomôcok k záve­rom, ktoré sa rozhodli tlmočiť na stránkach Učiteľských novín, aby si ich všimli tí, ktorí by tieto závery mohli uvádzať do praxe a pomohli tak všetkým učiteľom niektoré prob­lémy zjednodušiť, alebo vyriešiť. 1. Absolventi pedagogických fa­kúlt prichádzajú na školy, a s po­môckami, s ktorými sa na seminári my starší oboznamujeme, nevedia pracovať, nepoužívajú ich, nepozna­a jú technické zaobchádzanie s nimi tobôž nepoznajú metodiku ich využitia, musia sa to učiť od star­ších, ktorí sa to učia „len na vlast­nej koži“. Práve oni by mali byť ini­ciátormi a nositeľmi novôt, oni by mali ukazovať, ako ta k nim zhoto­vujú potrebné pomocné materiály (diapozitívy, fotografie, grafy, obra­zy, náčrty, schémy), ako a kde by sa dali využiť. Sami nie sú presvedčení o pomoci týchto vo vlastnej práci, ťažko preto pristupujú k ich tech­nickému a metodickému zvládnutiu. Na pedagogických fakultách bude treba urobiť také opatrenia, ktoré by tieto pripomienky realizovali. To znamená zaviesť takú formu práce, ktorá by sa nepodobala len na po­kusníctvo, ale na riadnu, normálnu prácu s nimi, aby to bola súčasť ich práce a aby absolventi skladali z techniky i metodiky využívania týchto pomôcok skúšky. 2. Existujúce školské filmy sú pre vyučovanie dlhé a široké obsahom, zameranosťou i určenosťou, čo je na úkor kvality školského filmu. Fil­my treba robiť kratšie (60, najviac 120 m) a konkrétne zamerané na určitý jav. Rozvitie tohto javu pone­chať už na učiteľa. To si vyžaduje, aby zásadnú náplň školského filmu tvoril učltel-praktik a pracovníci fil­mu mu boli nápomocní (a nie ako doteraz, keď to bolo naopak). Viac sa zameriavať na tvorbu filmových prstencov a smyčiek. Aby sa z fil­mu čo najviac vyťažilo, treba k ne­mu spracovať metodický list a tento priložiť ku kópii do krabice a takto spracovať metodické listy ku všet­kým existujúcim školským filmom. S týmto vyriešiť konštrukciu účelné­ho projektora (aby bol ľahký, pre­nosný a najlepšie kazetového tvaru s poloautomatickým zavádzaním fil­mu) a tiež projektora na premieta­nie filmových prstencov. 3. Pružnejšie zavádzať rozširova­nie metodických materiálov a pomô­cok alebo zhotovených učiteľmi v praxi, často i veľmi jednoduchých (rôzne materiály na magnetické, fla­nelové, či plexítové tabule) medzi ostatných učitelov. Pedagogické čí­tania sprístupniť na všetky školy (z krajského alebo ústredného ko­la). K týmto i ďalším pomôckam vždy zhotoviť metodický list s opi som a vymenovaním pokusov, de monštrácií, ktoré sa pomôckou dajú uskutočniť i v spojitosti s inými po­môckami tak, aby tieto metodické návody či opisy umožnili učiteľovi 1 jednoduchšiu prípravu na vyučo­vanie. 4. Vydať zoznam pomôcok, ktoré má škola mať, s udaním, kde ju možno zaobstarať. 5. Urobiť opatrenia, aby sa zaria­denia na nahrávanie obrazu čo naj­skôr dostávali do škôl, aby televízny či iný záznam mohol učiteľ použiť vtedy, keď to potrebuje. 6. Zriaďovať na úrovni okresu me­todické kabinety pri OPS aspoň pre prírodovedné predmety. Personálne ich obsadiť učiteľmi z praxe, mate­riálne vybaviť, aby mohli metodické materiály pre učitelov svojho okre­su tvoriť, prípadne donášať z iných okresov. Krajské kabinety sú ďaleko a necítiť ich pomoc. Tieto treba zru­šiť a posilniť okresné. Vieme, že uvedené problémy nie sú len problémami v našom okrese, ale takmer všetkých, a preto treba o nich písať. Isteže si ich všimnú patričné orgány (Výskumný ústav pedagogický, školský film, Učebné pomôcky a ďalší) a v záujme zefek­tívnenia vyučovania ich budú riešiť. JÄN ISTVÁN, ZDŠ, Rabčice

Next