Učiteľské Noviny, 1968 (XVIII/1-52)
1968-05-16 / No. 20
Učiteľské noviny 20 PNS 603 • CENA 40 HALIEROV 16. MÄJA 1968 • ROCNlK XVIII. O PRACOVNOM CASE PEDAGOGICKÝCH PRACOVNÍKOV Stanovisko Ostredného výboru Odborového zväzu Ostredný výbor Odborového zväzu poslal v minulých dňoch predsedovi ÜRO Karlovi Poláčkovi, ministrovi školstva prof. dr. Vladimírovi Kadlecovi, predsedníctvu vlády a kultúr nemu výboru Národného zhromaždenia list, týkajúci sa pracovného času pedagogických pracovníkov. Jeho text bude asi zaujímať i našich čitatelov. Vážení súdruhovia, v súčasnom období sú pripravené na prerokovanie vo vláde návrhy na zavedenie päťdňového pracovného týždňa a skrátenie pracovného času. V období prípravy návrhu vo februári t. r. uplatnil Ostredný výbor Odborového zväzu požiadavku, aby pripravované zníženie pracovného času bolo v rovnakom termíne realizované pre všetkých pracovníkov v školstve, a to u pedagogických pracovníkov úmerným skrátením učebných úväzkov. Ostredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy bol v tejto súvislosti informovaný o stanovisku Štátnej plánovacej komisie, ktoré vychádza okrem iného z toho, že by sa pripravované opatrenia, týkajúce sa v podstate všetkých pracovníkov výrobnej i nevýrobnej sféry, nemali vzťahovať na pedagogických pracovníkov na školách, a že teda nesúhlasí s požiadavkou nášho odborového zväzu. Ostredný výbor Odborového zväzu prehlasuje, že sa s týmto stanoviskom ŠPK zo zásadných dôvodov nemôže stotožniť. Trváme na tom, aby sa pripravovaná etapa skrátenia pracovného času týkala i pedagogických pracovníkov v oblasti školstva. Túto požiadavku opierame o vážne politické argumenty (o. i. o akčný program KSČ a jeho odsek o spoločenskom 0 význame a ocenení práce učitelov) i medzinárodné porovnanie výšky učebných úväzkov pedagogických pracovníkov. Ostredný výbor Odborového zväzu sa nazdáva, že skrátenie pracovného času pedagogických pracovníkov nie je možné časové spájať s pripravovanými zmenami učebných plánov v súvislosti s riešením štruktúry a obsahu celej našej školskej sústavy. Zastávame názor, že v súvislosti s pripravovaným skrátením pracovného času je nevyhnutné realizovať 1 úmerné zníženie učebných úväzkov pedagogických pracovníkov alebo pristúpiť k mzdovému zvýhodneniu pedagogických pracovníkov tam, kde by neboli dostatočné zdroje učitelov na pokrytie zvýšenej potreby. Preto podlá nášho názoru treba počítať 1 pre oblasť školstva s dotáciami z celospoločenských zdrojov, ktoré by umožňovali realizovať uvedenú požiadavku. Dotácie by mali byť poskytované oblasti školstva v rovnakom termíne, v ktorom budú priznané na ten istý účel ostatným nevýrobným oblastiam. Ostredný výbor Odborového zväzu nespája svoju zásadnú požiadavku, týkajúcu sa skrátenia pracovného času pedagogických pracovníkov formou úmerného znižovania učebných úväzkov, s problematikou prípadného zavádzania päťdňového vyučovacieho týždňa na školách. Riešenie tejto problematiky je zložitá odborná i politická otázka, ktorej skúmanie sa môže pretiahnuť na dlhší čas. Zásadnou vecou pre nás však ostáva dlžka pracovného času pedagogických pracovníkov, ktorú nemožno v nijakom prípade — v porovnaní s ostatnými kategóriami pracujúcich — diskriminovať. Prehlasujeme preto, že Ostredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy jednoznačne podporuje požiadavku učitelov, aby sa aj ich týkal významný krok ku zvýšeniu životnej úrovne, predstavovaný pripravovaným skrátením pracovného času. Žiadame preto, aby toto stanovisko príslušné orgány, najmä Ústredná rada odborov, tlmočili vláde republiky. Žiadame, aby vláda v pripravovanom opatrení výslovne uviedla, že do skrátenia pracovného času zahrnuje i pedagogických pracovníkov, a aby na riešenie tejto úlohy a) uvolnila príslušné dotácie z celospoločenských zdrojov, b) uložila ministrovi školstva, aby jej predložil v dohode s Odborovým zväzom konkrétny návrh na zníženie učebných úväzkov pedagogických pracovníkov. So súdružským pozdravom Václav V a n é k, predseda Časopis pre stredoškolákov Vedenie Povereníctva SNR pre školstvo schválilo návrh odboru škôl II. cyklu na vydávanie časopisu pre mládež vo veku od 14 do 19 rokov. Časopis, ktorý nemá zatiaľ určený názov, bude vychádzať raz mesačne (okrem prázdnin) na 48 stranách formátu A/5. Prvé číslo b.y malo vyjsť vo februári 1989. Jeho hlavným vydavateľom bude SÚV ČSZM a spoluvydavateľom ministerstvo školstva na Slovensku. Nakladateľom časopisu bude Vydavateľstvo Smená. Týmto časopisom sa aspoň sčasti splatí dlh 300 tisícom stredoškolákov, ktorí už po svojom časopise dávno túžili a volali. Časopis stredoškolákov má umožniť publikovanie literárnych a výtvarných prác dospievajúcej mládeže, má takto pomáhať pri objavovaní a rozvíjaní talentov a má podporovať ich tvorivú činnosť v širšom meradle. Má byť priestorom pre názory mladých ľudí na spoločenský život, ako aj pre publikovanie prírodovedného a technického pozorovania, experimentovania a riešenia. V časopise nebude chýbať ani odborná poradenská služba a zábavná časť. Proste, časopis má obsiahnuť celý život dospievajúcej mládeže, jej záujmy a problémy. Ako tieto úlohy časopis splní, záleží v prvom rade na mládeži samej, lebo ona bude jeho tvorcom i konzumentom. Teraz už len držme, palce, aby vydávanie prepotrebného časopisif ne-oddialila alebo neznemožnila žiadna prekážka, a aby jeho príprava postupovala úspešne až do prvého čísla, na ktoré sa už teraz, spolu so všetkými stredoškolákmi, úprimne tešíme. Ivb) Zdroj tvorivej aktivity Reagencia učitelov a riaditeľov škôl na politické udalosti v našej vlasti je vefmi rýchla a pohotová. Vyučujúci si v nijakom prípade nemôžu dovoliť meškať s výkladom súčasných udalostí najmä v tomto demokratizačnom obrodnom procese, lebo ich žiaci i rodičia žiakov intenzívne sledujú udalosť za udalosťou z dennei politickej tlače. A neodpustitelnou chybou by bolo, keby žiaci alebo ich rodičia poučovali svojich učitelov. Teda zbytočné bolí ohovárky a štiplavé poznámky, či „učitelia sa už prejavili“, alebo „ešte sa neprejavili“. Iniciatívy na školách spolu s vedením školy sa chytili stranícke a odborárske organizácie, ktoré na mimoriadnych členských schôdzkach prejavili spontánny súhlas s politikou našej strany hned po decembrovom a januárovom pláne ÚV KSC. Dokladom toho sú mnohé rezolúcie a vyhlásenia, z ktorých sme niektoré uverejnili. V týchto dňoch je aktuálnou témou aj na školách Akčný program ÚV KSČ, z ktorého súdruhovia vyberajú námety pre zostavenie svojho vlastného akčného programu. Uvedieme tu dva príklady iniciatívy učitelských kolektívov. Napríklad na XVII. ZDŠ v Košiciach — ako nás informoval náš dopisovatel Ľudovít Jurko — bola v týchto dňoch otvorená výmena názorov medzi vedením školy a učitelským kolektívom. V diskusii prehovoril predovšetkým vzorný učitel Šimon Zelený, riaditeľ školy. Medziiným povedal, že pedagogické fakulty nepripravujú dostatočne učitelov najmä pre ročníky jedna až päť, takže ročníky len živoria. Vo vyšších ročníkoch zasa puberta má vplyv na zhoršenie chovania žiakov deviatych ročníkov, ktorí nie sú dobrým príkladom pre najmenších. Toto je vážna otázka, ktorou sa musia zaoberať v najbližšom období. Potom hovoril riaditeľ školy aj o chybách vedenia školy a vyzval svoj kolektív, aby sa k práci vedenia vyjadrili otvorene všetci učitelia, lebo bez otvorenej a úprimnej diskusie okolo náplne akčného programu sa stav školy, výchovy a vyučovania nezlepší. Ján Švída žiadal, aby sa našim národovcom, ako sú Štúr, Húrban, Rázus a iní venovala väčšia pazornosf vo výučbe, i ketľ nie sú tieto témy v osnovách plne uplatnené. Podobne treba správne osvetliť osobnosti, ako sú M. R. Štefánik a T. G. Masaryk, o ktorých žiaci veľmi málo vedia. Terézia Samsonové žiadala uzákoniť Maticu slovenskú a povoliť zakladať kluby MS aj na školách. Predseda ZO KSS Gejza Kováč žiadal preskúmať všetky prípady neodôvodneného postihu učitelov protizákonnými represáliami a vyslovil požiadavku, aby sa učiteľstvu vrátila jeho Česť, keď nie aj hmotné odškodnenie. Všetky tieto a ďalšie pripomienky treba zakotviť v školskom akčnom programe, ktorého splnenie prácu učitelov zlepší a teda aj spríjemní. * * * Aj riaditeľ II. ZDŠ v Dubnici nad Váhom súdruh Ján Pavelek nám poslal svoje názory na obsah a náplň akčného programu školy, ktoré získal po prerokovaní stavu svojej školý„Pri súčasnom demokratizačnom procese,“ píše súdruh Pavelek, „ktorý z najvyšších straníckych a vládnych miest sa postupne dostáva do orgánov štátnej správy, nesmie sa zabúdať nastoliť na program niektoré pálčivé problémy, ktoré sa dosiaľ neprávom pokladali za správne a za povinnosti učiteľa a riaditeľa, ale, dovoľujem si tvrdiť, že zbytočne zaťažujú učiteľa, znechucujú ho a znevažujú. Pri tom sa zabúdalo a zabúda na primerané ocenenie jeho práce podľa spoločenského významu. Uvediem tu pre ilustráciu niekoľko povinností, ktoré učiteľ a riaditeľ musel a ešte musí plniť mimo školy a bez nároku na primeranú odmenu, čím však jeho vlastná práca v škole je sťažená a zdeformovaná: a) objednávky, preberanie a distribúcia učebníc, hmotná zodpovednosť a často až byrokratická správa ich fondu; podobne objednávky, preberanie a distribúcia a hmotná zodpovednosť za učebné potreby pre žiakov (nie učebné pomôcky], b) príprava a vydávanie občianskych preukazov, čím učitelia a riaditelia škôl úplne nahradili povinnosti funkcionárov MNV a príslušníkov ZNB, rozmiestňovanie pätnásťročných žiakov vychádzajúcich zo ZDŠ. Tu škola a učitelia zasa nahradzovali dalši nadriadený orgán, a to odbor pracovných síl ONV. Tieto príklady jasne ukazujú, ako školy a učitelia nahradili distribučné obchodné strediská a riaditelia škôl a učitelia predavačov a skladníkov. Pritom treba pripomenúť, že na väčších školách tieto fondy presahovali státisícové hodnoty.“ Súdruh Pavelek v ďalšej časti svojho listu v dlhom výpočte podrobne vyratúva, čo to znamená distribuovať a viesť v evidencii učebnice a učebné školské potreby pre žiakov. Podobná rozsiahla práca je i s prípravou a vydávaním občianskych preukazov. Rozsah zaťaženia s obstarávaním dokumentov pochopia najlepšie tí, ktorí si sami na ZNB alebo MNV žiadali občianske preukazy. „Tu opísané práce,“ pokračuje vo svojom liste súdruh riaditeľ, „dosiaľ vykonávali navyše učitelia na školách, poverení funkciou správcu fondu učebníc, školských potrieb pre žiakov, alebo poverení funkciou referenta pre voľbu povolania bez nároku na osobitnú odmenu alebo zníženie učebného záväzku. Bolo síce nadriadeným orgánom odporúčané, že sa im má občas poskytnúť odmena v rámci riadnych odmien pre pracovníkov školy. Keďže pre 33-členný kolektív našej školy príde ročná odmena cca 1000 Kčs, ťažko bolo túto nadprácu hmotne primerane odmeniť. Učitelia pritom poukazovali, že prácu s učebnicami a ostatné nadpráce treba zvlášť honorovať, lebo v distribúcii sa na úkor toho ušetria pracovníci a teda aj ich riadny plat. Tak sa napríklad stalo, že naša správkyňa fondu učebníc dostala za päť (5) rokov dvesto korún odmeny. Treba však povedať, že je to vynikajúca učiteľka, ktorá by za svoju prácu a za tú Istú dobu dostala i vyššiu odmenu, keby nebola zaneprázdnená neučitelskou funkciou. Členská schôdzka MV ROH pri I. ZDŠ a verejná spoločná členská schôdzka ZO KSS pri I. a IL ZDŠ v Dubnici nad Váhom prerokovala tieto otázky v súvislosti s prerokovaním Akčného programu ÜV KSČ a uzniesli sa na patričných opatreniach platných pre ich školy.“ V ďalšej časti listu súdruh Pavelek vypočítava, čo všetko treba urobiť, aby sa na tomto úseku raz urobil poriadok, a končí svoj list týmito závermi: „Navrhujeme pre podporu autority riaditeľov finančné prostriedky na prevádzku škôl zo štátneho rozpočtu prideľovať zálohové priamo ONV na školy, ako to bolo predz tým, hoci v minulosti boli riaditelia škôl, najmä menších, málo skúsení, ba i nekvalifikovaní. MsNV a MNV podľa svojej zainteresovanosti o vybavenie a rozvoj škôl vo svojich obvodoch nech voľne prispievajú na školy zo svojej doplnkovej časti rozpočtu. Použitie týchto prostriedkov by prideľovali podľa zdôvodnených požiadaviek a tieto samostatné príspevky by i kontrolovali. Školy by tým získali. Stratila by sa postava prosiaceho riaditeľa na MNV a samotné MNV by sa takto konkrétne preukázali, že sa starajú a dbajú o školy vo svojom obvode. Pevne veríme, že progresívnym premyslením a opatrením vznikne i úspora na finančných prostriedkoch v štátnom rozpočte.“ * * * OV KSČ vo svojom Akčnom programe obracia pozornosť všetkých zodpovedných orgánov a širokej učiteľskej verejnosti na to, aby vytvárali všestranné podmienky pre ďalší rozvoj socialistickej výchovy vzdelávania a pre zvýšenie jej účina nosti a žiada pri zabezpečovaní ďalšieho rozvoja školstva rešpektovali zásadu, aby kvantitatívna stránka bola v súlade s kvalitou. Myslíme, že uvedené príklady z praktického života našich škôl sú príkladom iniciatívy vedenia školy, školskej straníckej a odborovej organizácie, ktoré hodno nasledovať. Red. Žiačky 8. ročníka III. ZDS v Hlohovci sa tešia na hodiny pracovného vyučovania po celý rok. Ich svojpomocou vybudovaný skleník je dobrou odbornou učebňou. Moino, že práve hodiny, strávjené v skleníku rozhodnú o budúcom povolaní týchto dievčat. Foto: B. HUDZlK Čo žiadajú nielen oravskí učitelia V polemických i vážnych debatách dospeli účastníci trojdňového seminára v Dolnom Kubíne o využití moderných učebných pomôcok k záverom, ktoré sa rozhodli tlmočiť na stránkach Učiteľských novín, aby si ich všimli tí, ktorí by tieto závery mohli uvádzať do praxe a pomohli tak všetkým učiteľom niektoré problémy zjednodušiť, alebo vyriešiť. 1. Absolventi pedagogických fakúlt prichádzajú na školy, a s pomôckami, s ktorými sa na seminári my starší oboznamujeme, nevedia pracovať, nepoužívajú ich, nepoznaa jú technické zaobchádzanie s nimi tobôž nepoznajú metodiku ich využitia, musia sa to učiť od starších, ktorí sa to učia „len na vlastnej koži“. Práve oni by mali byť iniciátormi a nositeľmi novôt, oni by mali ukazovať, ako ta k nim zhotovujú potrebné pomocné materiály (diapozitívy, fotografie, grafy, obrazy, náčrty, schémy), ako a kde by sa dali využiť. Sami nie sú presvedčení o pomoci týchto vo vlastnej práci, ťažko preto pristupujú k ich technickému a metodickému zvládnutiu. Na pedagogických fakultách bude treba urobiť také opatrenia, ktoré by tieto pripomienky realizovali. To znamená zaviesť takú formu práce, ktorá by sa nepodobala len na pokusníctvo, ale na riadnu, normálnu prácu s nimi, aby to bola súčasť ich práce a aby absolventi skladali z techniky i metodiky využívania týchto pomôcok skúšky. 2. Existujúce školské filmy sú pre vyučovanie dlhé a široké obsahom, zameranosťou i určenosťou, čo je na úkor kvality školského filmu. Filmy treba robiť kratšie (60, najviac 120 m) a konkrétne zamerané na určitý jav. Rozvitie tohto javu ponechať už na učiteľa. To si vyžaduje, aby zásadnú náplň školského filmu tvoril učltel-praktik a pracovníci filmu mu boli nápomocní (a nie ako doteraz, keď to bolo naopak). Viac sa zameriavať na tvorbu filmových prstencov a smyčiek. Aby sa z filmu čo najviac vyťažilo, treba k nemu spracovať metodický list a tento priložiť ku kópii do krabice a takto spracovať metodické listy ku všetkým existujúcim školským filmom. S týmto vyriešiť konštrukciu účelného projektora (aby bol ľahký, prenosný a najlepšie kazetového tvaru s poloautomatickým zavádzaním filmu) a tiež projektora na premietanie filmových prstencov. 3. Pružnejšie zavádzať rozširovanie metodických materiálov a pomôcok alebo zhotovených učiteľmi v praxi, často i veľmi jednoduchých (rôzne materiály na magnetické, flanelové, či plexítové tabule) medzi ostatných učitelov. Pedagogické čítania sprístupniť na všetky školy (z krajského alebo ústredného kola). K týmto i ďalším pomôckam vždy zhotoviť metodický list s opi som a vymenovaním pokusov, de monštrácií, ktoré sa pomôckou dajú uskutočniť i v spojitosti s inými pomôckami tak, aby tieto metodické návody či opisy umožnili učiteľovi 1 jednoduchšiu prípravu na vyučovanie. 4. Vydať zoznam pomôcok, ktoré má škola mať, s udaním, kde ju možno zaobstarať. 5. Urobiť opatrenia, aby sa zariadenia na nahrávanie obrazu čo najskôr dostávali do škôl, aby televízny či iný záznam mohol učiteľ použiť vtedy, keď to potrebuje. 6. Zriaďovať na úrovni okresu metodické kabinety pri OPS aspoň pre prírodovedné predmety. Personálne ich obsadiť učiteľmi z praxe, materiálne vybaviť, aby mohli metodické materiály pre učitelov svojho okresu tvoriť, prípadne donášať z iných okresov. Krajské kabinety sú ďaleko a necítiť ich pomoc. Tieto treba zrušiť a posilniť okresné. Vieme, že uvedené problémy nie sú len problémami v našom okrese, ale takmer všetkých, a preto treba o nich písať. Isteže si ich všimnú patričné orgány (Výskumný ústav pedagogický, školský film, Učebné pomôcky a ďalší) a v záujme zefektívnenia vyučovania ich budú riešiť. JÄN ISTVÁN, ZDŠ, Rabčice