Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-04-22 / No. 17
Dva dni rokovali v Bratislave účastnlcl celoslovenského seminára o formách a dosiahnutých výsledkoch vzájomne] spolupráca v oblasti Školstva, kultúry a umenia a dalších úlohách v upevňovaní československo-sovietskej spolupráce. Seminár spoločne usporiadali SÜV ZČSSP, Ministerstvo kultúry SSR a Ministerstvo školstva SSR a zúčastnili sa na ňom okrem popredných predstaviteľov týchto inštitúcii aj učitelia a dalšl školskí pracovníci, zástupcovia zložiek kultúry a osvety zo všetkých okresov Slovenska a ústredných úradov, spoločenských organizácií a umeleckých zväzov. O dosiahnutom stupni konsolidácie a rozvoja vzájomných stykov našich národov v celej oblasti kultúry v hlavnom referáte Informoval minister kultúry SSR Miroslav Válek. Do diskusie na seminári sa veľmi podnetne zapojili a] školskí pracovníci a prítomní učitelia, ktorí Informovali o svojich skúsenostiach československo-sovietskej spolupráce najmä na školách, o vzájomnom obohacovaní našich kultúr, vzájomnom styku škôl, ale 1 o problémoch a nedostatkoch, z ktorých mnohé si zaslúžia osobitnú pozornost. Druhý deň rokovania seminára bol v znamení predovšetkým školskej problematiky a diskusie, ktorú podnietil referát námestníka ministra školstva SSR prof. dr. M. Greguša, DrSc. Veľkému záujmu účastníkov sa tešilo aj vystúpenie prof. Lašina, DrSc. z Moskovskej štátnej univerzity, ktorý pôsobí ako hosfujúci profesor Ústavu marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského v Bratislave. Mnoho zaujímavých a podnetných myšlienok na ďalšie rozvíjanie čs. sovietskych stykov v závere rokovania predniesol aj konzul ZSSR v Bratislave súdruh Goroško-v. Z referátu prof. Greguša chceme celú učiteľskú verejnosť oboznámiť aspoň s niektorými časťami aj na stránkach Učiteľských novín. Keď hovoril o postupe konsolidácie v školskom rezorte a konkrétne] pomoci, ktorú nám sovietska strana poskytla, o. i. povedal: „Práve v otázke uvedomelosti, v pozitívnych motiváciách učiteľov a najmä študujúce] mládeže k socializmu a jeho základným atribútom musíme najviac doháňať. Minulý rok sme Rozvoj spolupráce nazvali aj v školskom rezort# rokom konsolidácie a rokom pozitívneho, Ideovo-ofenzívneho plnenia školského programu našej strany. Toho programu, ktorý postupne realizuje nové vedenie strany od apríla 1969 na čele so súdruhom Husákom. Zhodou okolností, počiatok konsolidácie súvisí so 100. výročím narodenia V. I. Lenina. Bol to opäť Sovietsky zväz, ktorý nám poskytol významnú pomoc aj vyslaním početnej skupiny svojich vedcovpedagôgov na podujatia, ktoré sme najmä na spoločensko-vedných pracoviskách vysokých škôl v leninskom roku, a treba povedať, s úspechom usporiadali. Vzájomné vedecké a školské styky v roku 1970 boli podstatne rozšírené v rámci kultúrnych dohôd, ale boli veľmi rušné aj v oblasti družobných stykov, najmä vysokých škôl v ČSSR a ZSSR, zvyšuje sa počet ašpirantov a stážistov našich učiteľov a študentov na sovietskych vysokých školách, zvyšuje sa počet študijných a pracovných stykov z obidvoch strán. V roku 1970 sme na študijné pobyty, stáže, ašpirantúry, kongresy, konferencie, Jazykové kurzy a na Iné podujatia a pobyty vyslali zo Slovenska skoro 700 školských pracovníkov do ZSSR. Sedemdesiatpäť študentov odišlo do Sovietskeho zväzu študovať a 1200 študentov rôznych typov škôl sa zúčastnilo na bezdevízovej výmene na študijnej praxi v ZSSR. Učitelov-ruštinárov bude osobitne zaujímať tá časť prejavu námestníka ministra školstva SSR prof. Greguša, kde uviedol, že „na Ústav pre zvyšovanie kvalifikácie učiteľov pri Moskovskej štátnej univerzite pošleme 25 učiteľov spoločenských vied vysokých škôl, na kurzy ruského jazyka 70 učiteľov škôl 1. a II. cyklu. Prijali sme 3 sovietske učiteľky na ZDS vyučovať ruský Jazyk (pre školy s rozšíreným vyučovaním ruského Jazyka). Do Sovietskeho zväzu odíde v tomto roku študovať asi 100 študentov, rozšíria sa styky vedeckých a výskumných ústavov a pracovísk, ktoré majú stála viac pracovný charakter. Dnes nám Ide o to, aby tieto styky mail na rozdiel od minulosti charakter centrálne koordinovaných podujatí, ktoré by vychádzali z plánovaných potrieb a úloh MŠ SSR. V dôsledku nedostatočnej Informovanosti učiteľov škôl I. a II. cyklu na spôsoby realizácia výmenných návštev a stykov škôl, učiteľov a študentov so Sovietskym zväzom prof. Greguš upozornil, že nie Je správne, ak sa školy obracajú priamo na zastupiteľské orgány ZSSR vo veci sprostredkúvania výmenných stykov, pretože tieto otázky patria výlučne do kompetencie príslušných ministerstiev tak u nás, ako 1 v ZSSR. Povedal, že všetky teda a] družobné styky škôl „sa môžu rozvíjať len v rámci platných dohôd a musia byť dodatočne začlenené do protokolu o vzájomne] výmene. To sa samozrejme vzťahuje aj na pozývanie zástupcov sovietskych škôl k nám. „K aktuálnej otázke letných kurzov ruského jazyka povedal, že tieto sa realizujú po dvoch linkách. MŠ SSR prostredníctvom pedagogických ústavov v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove organizuje dvojtýždenné kurzy ruského Jazyka pre učiteľov I. a II. cyklu za vedenia sovietskych lektorov. Tieto sa usporadúvajú každoročne. Druhou formou jazykových kurzov je vysielanie učitelov-ruštinárov na 6-týždňové kurzy ruského jazyka do Moskvy. Pri výbere bola prijatá zásada, že po absolvovaní letného kurzu ruského jazyka u nás MŠ SSR bude odporúčať do zahraničia tých učiteľov, ktorí sa na letnom kurze zúčastnili a ktorí pri vyučovaní ruského jazyka dosahujú dobré vyučovacie výsledky. Táto informácia zaiste pomôže orientovať sa našim učiteľom tak do zahraničných stykov, ako i do organizovania letných kurzov ruštiny. Podrobnejšie informácie školám poskytne v prípade potreby Odbor pre školské styky so zahraničím MŠ SSR. JOZEF SRNClK MŠ SSR Ako odmeňovať (Odmeny. Zdroj častých nedorozumení, ba i sváru v mnohých učiteľských kolektívoch. Komu odmenu a hlavne za čo? V mnohých školách sú tieto kritériá dosť labilné i diskutabilné. Nasledujúci príspevok, pravda, bez nálepky konečnej platnosti, sa pokúša stanoviť určitý systém pre udeľovanie pedagogických odmien.) Pre spokojnosť a tým aj pre vytváranie čo najoptimálnejších podmienok pre prácu učiteľa dôležitú úlohu má Jeho odmeňovanie. Súčasný stav v udeľovaní mimoriadnych odmien v mnohých školách nie je uspokojivý a neprispieva k väčšej angažovanosti učiteľa v mimotriednej práci. Udeľovanie odmien sa robí bez pevného, vopred vypracovaného plánu. Tým sa vytvárajú nevhodné podmienky pre seriózne udeľovanie mimoriadnych odmien, čo v mnohých prípadoch vytvára na školách nedobrú atmosféru medzi učiteľmi. Preto predkladám na uváženie tento návrh: 1. Riaditeľstvo školy vypracuje začiatkom školského roku zoznam činností (akcií) pre udeľovanie mimoriadnych odmien, ktorých realizácia by prispela ku zlepšeniu celkových výsledkov práce školy (nepr. vedenie žiackej a učiteľskej knižnitíe, samovzdelávacieho krúžku, práca vo výbore ZRPŠ, súťaže v jednotlivých predmetoch, recitácie v slov. a ruskom jazyku atď.) s popisom podrobných požiadaviek a s termínom ich ukončenia. 2. Pri každej činnosti (akcii) sa uvedie vzhľadom na jej obtiažnosť pri realizovaní odstupňovaná a pevne stanovená odmena s termínom jej vyplatenia. Pritom Je veľmi dôležité, aby nadriadenými orgánmi stanovené percento zo mzdového fondu, ktoré je určené na mimoriadne odmeny, bolo počas školského roku fixné, čo umožní riaditeľstvám škôl výšku odmien aj seriózne a záväzne naplánovať. Pred vyplatením odmeny riaditeľstvo školy vyhodnotí plnenie činnosti (akcií) a pri ich čiastočnom plnení (z objektívnych príčin) odmenu úmerne kráti. 4. Takto vypracovaný plán a zainteresovanou pedagogickou radou a MV-ROH schválený poriadok pre odmeňovanie mimoriadnymi odmenami uverejní a priloží k plánu práce školy pre stálu dispozíciu učiteľskému zboru. Myslím, že tento systém udeľovania mimoriadnych odmien odstráni nedostatočný záujem učiteľov prácu mimo ich vyučovacej povino nosti a podnieti učiteľov k väčšej a žiadúcej zainteresovanosti na mimotriednej práci a súčasne trochu priblíži systém udeľovania odmien k zásadám, ktoré používajú výrobné odvetvia národného hospodárstva. Ing. TIBOR PAULOVIC, Učňovská škola 2, Prešov 4 Torssr Keď žiletky $ tak Astra* Superior (List svojím obsahom kuriózny, ale vôbec nie nevšedný. Chodí nám ich do redakcie viac. Hlúposti, maličkosti — už viackrát povedali mnohí. Zrejme unáhlene. Pretože koľko na prvý pohľad zanedbateľných maličkostí každodenne strpčuje učiteľovi život a aký vplyv má súčet takýchto „maličkostí“ na učiteľovu prácu, to vie povedať len ten, kto niekedy stál za katedrou. Vo veľmi adresnom liste sme zámerne vynechali všetky identifikačnú údaje.) trxhína čítatežov Neviem, v ktorej rubrike uverejníte tieto moje riadky — či v Čítaní na prestávku, či sa Ich ujme dr. Ftlo, alebo list poputuje do redakčného koša. Nech sa už stane akokoľvek, rád by som poznal vašu mienku o takejto veci: Istý funkcionár odboru školstva v našom okrese je veľkým nepriateľom brady. Takej obyčajnej chlapskej brady, akú nosil Darwin, Tolstoj čl Štúr a akú aj dnes nosia mnohí — 1 umelci a verejní činitelia. V okrese tento funkcionár eviduje a má na muške niekoľkých učiteľov či zástupcov a riaditeľov, ktorí ho znepokojujú svojimi bradami. Nedávno hovoril o tomto dokonca na jednej významnej schôdzi a vyjadril želanie, aby títo bradáči nešetrili žiletkami či elektrinou, ale aby sa pravidelne a hladučko holili. Ba v jednom prípade staršieho riaditeľa, ktorý už roky nosí bradu, ide tento funkcionár až tak ďaleko, že obetuje aj metodickú pomoc učiteľom, fungovanie pedagogických inštitúcií, len aby dosiahol svoje. Tento riaditeľ bol totiž vyhliadnutý do dôležitej funkcie na odbore školstva (funkcia je už dlhší čas neobsadená). Spomínaný riaditeľ čaká v okresnom meste aj družstevný byt, ale to nie je podstatné. Dotyčný okresný funkcionár mu dal podmienku: Alebo si bradu oholí, alebo zostane na dedine! (Co tam po dôležitom a zodpovednom mieste! Bradáč predsa nemôže vykonať nič dobrého v takom úrade!) Co vy poviete k takejto veci? Má spomínaný súdruh právo takto zasahovať do najosobnejších záležitostí podriadených? Ci azda učiteľ nemá právo na to, aby si so svojím „ksichtom“ robil čo chce a dvíhal svoju autoritu, ako to sám uzná za vhodné? Veď deti na ZDŠ sa ešte neholla a od súdruha riaditeľa či učiteľa si zlý (vraj) príklad nemôžu brať. Ci by nebolo lepšie, keby funkcionári na vedúcich miestach dôležitejšie veci tak tvrdohlavo presadzovali, keby spomínaný súdruh dôslednejšie trval na ideovej výchove v školách svojho okresu, aby sa učitelia zbavili iných nerestí a netrápil sa s tým, čl dobrých ľudí vychovávajú bradatí alebo hladko vyholení učitelia? GJ Uciteť a jeho _____rec Drobnôstky zo školského vyjadrovania Požiadavku Kairovovej Pedagogiky, že ,vo výchove niet maličkosti', síce nemožno brať do písmena záväzne, ale predsa len musíme uznat, že vo výchovno-vzdelávace] práci je nevyhnutné dbať 1 na veľa drobností. Ide napríklad aj o drobnosti v učiteľovom vyjadrovaní na vyučovacích hodinách. Na školách sa dosť často stretávame s nie primerane odborným vyjadrovaním učiteľov a potom a] žiakov. Používa sa priveľa nadbytočných zámen, ktoré možno z formulácií vynechať. Niektorí učitelia hovoria napr.: Povedz mi, čo Je podmet! — Napíš mi vetu...! — Povedz mi niečo o kyseline! — A teraz mi povedz báseň! — Vedela by si mi to preložiť? — Vymenuj mi rieky Európy! — Co nám robí kolmica s našimi rovnobežkami? — Aký smer nám udávajú poludníky? — Co nám určuje počet zúbkov? — A žiaci odpovedajú: Podmet nám označuje ... — Kolmica nám pretína ... — Poludníky nám udávajú... a pod. Učitelia sl vari ani neuvedomujú, že Ide o akési familiárne a subjektivistické vyjadrovanie. Nie je to vyjadrovanie na primeranej odbornej úrovni ročníkov 8—9. Práve v nich sme si zaznačili uvedené formulácie z reči učiteľov. Ide síce o drobnôstku, ale odborný Štýl, ktorým má vyučujúci na primeranej úrovnl v škole hovoriť, žiada vynechávať z formulácii nefunkčné zámená ako mi, nám, našimi a pod. ako nepotrebné a vari už aj ako čosi staromódne. Teda radšej hovoríme: Napíš vetu! — Povedz niečo o kyseline! — Vedela by sl to preložiť? atď. Prispeje sa tak bez väčšej námahy k odbornejšiemu vyjadrovaniu myšlienok, o ktoré majú dbať aj učitelia aj žiaci. Zvýšenú odbornosť prejavu vyžadujú najmä prísne náukové predmety, ako Je napr. matematika, prírodovedné predmety, gramatika a 1. Umelecký štýl na hodinách slohovej a literárnej výchovy, pravda, môže byť subjektivlzovanejší a voľnejší, ale aj v tomto prípade teoretický výklad by mal byť bez nadbytočných zámen, na ktoré sme práve poukázali. Vladimír Janotka Vo štvrtok 15. apríla 1971 bola slávnostne otvorená výstava „Noviny a časopisy z NDR" v Dome československo-sovietskeho priateľstva v Bratislave. Naobr.: Cast expozície technických časopisov. Foto: Anton Šmotlák Rekreačné tábory pre cigánske deti Je známe, že po oslobodení, kedy sa cigánski obyvatelia stali skutočne rovnoprávnymi občanmi našej vlasti, sme si mysleli, že stačí po stáročia prenasledovaným Cigánom dať rovnoprávnosť a ostatné sa vyrieši akosi samo. Zabudli sme, že ľudí treba aj naučiť inak žiť, inak konať. Rozhodli sme, že cigánskym obyvateľom treba dať kultúru, potom budú pravidelne pracovať a postupne sa prispôsobia a) kultúrnym návykom ostatných obyvateľov. Ani toto rozhodnutie — ako sa postupom času zistilo — nestačilo, pretože kultúrne návyky a život možno žiadať len od ľudí, ktorým vytvoríme k tomu aj ekonomické predpoklady. Preto rozhodlo Predsedníctvo ÚV KSC a vláda ČSSR v roku 1965 o komplexnom riešení cigánskej problematiky. Pod komplexným riešením treba rozumieť riešenie z hľadiska ekonomického, sociálneho i kultúrneho naraz. V posledných rokoch sme žiaľ preferovali sociálne, a najmä ekonomické hľadiská. Snažili sme sa cigánskym obyvateľom vylepšovať bytové podmienky a zaraďovať Ich do trvalého zamestnania. Nemožno však povedať, že sme preto menšiu pozornosť venovali otázkam školskej dochádzky cigánskych detí, hygiene, otázkam zdravovědy a pod. Však tieto úseky sme menej kontrolovali, a to napriek tomu, že sme učiteľov mimoriadne odmeňovali za starostlivosť o školskú dochádzku cigánskych detí a o Ich prospech; nezlepšila sa ani dochádzka, ani prospech cigánskych žiakov na ZDŠ. Dôkazom toho Je skutočnosť, že ZDŠ ukončuje v 9. ročníku každoročne len 15—17 % 15-ročnej cigánskej mládeže, kým zhruba 50 % sa nedostane vyššie ako do 5. ročníka. Cigánske deti majú už pri vstupe na ZDŠ-ku ťažkosti. Obvykle neovládajú vyučovací jazyk natoľko, aby mohli sledovať vyučovanie. Naviac nemajú ani doma podmienky pre učenie, a tak zaostávajú už v prvom ročníku, ktorý obyčajne opakujú. Cigánológovia odporúčajú, aby sa učitelia, ktorí vyučujú cigánske deti, naučili cigánčinu a „komunikovali“ najmä s prváčikmi po cigánsky. Tak to robia v Austrálii s domorodými deťmi v anglických školách. V Bulharsku riešia tento problém účinnejšie: cigánske deti chodia už rok pred príchodom na ZDŠ do škôlky, kde sa naučia tak dobre bulharsky rozprávať, aby nemali ťažkosti v škole. Bulharský príklad nám ťažko nasledovať, pretože nám chýbajú potrebné kapacity v materských školách. Tento nedostatok chceme aspoň čiastočne nahradiť 4-týždňovýml letnými tábormi pre cigánske deti. Štvortýždňové letné tábory možno uskutočňovať v júli v ZDŠ-kách, v ktorých majú školské jedálne. Pochopiteľne, že okresné komisie rád ONV pre cigánske detí, zaplatia školám všetky náklady spojené s organizáciou uvedených rekreačných táborov (ubytovanie, stravu, nadčasové hodiny kuchynského personálu, upratovanie a vymaľovanie tried po ódchode detí). Naviac budú letné tábory pre cigánske deti v rámci okresu a rodičia pre malú vzdialenosť Ich budú môcť navštíviť. Tam, kde to okolnosti dovolia, je možné čas trvania letných rekreačných táborov pre cigánske detí zo štyroch týždňov aj predĺžiť na 5—6 týždňov. Naším cieľom musí byť, aby sa do letných rekreačných táborov dostalo čo najviac cigánskych detí. Preto budú okresné komisie pre otázky cigánskych obyvateľov učiteľom i riaditeľom škôl iste veľmi povďační, keď už teraz započnú s náborom cigánskych detí na letnú rekreáciu, ako aj keď riaditelia ZDŠ so školskými jedálňami už teraz ponúkajú okresným komisiám svoje školy a školské jedálne pre tento účel. Ing. IMRICH FARKAŠ