Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-06-10 / No. 24
Program strany —* náš program Z Rezolúcie XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa Politika etrany vyjadruj* základná záujmy najpokrokovejšej triedy súčasnej spoločnosti — robotníckej triedy, ktorá vo zväzkn s roľníctvom a inteligenciou plní svoje historické poslanie vedúcej sily spoločenského vývoja od kapitalizmu kn komunizmu. Strana vynaloží všetky sily, aby upaviovala vadúcu úlohu robotníckej triedy, ktorá je hlavným bojovníkom za rozvoj socialistickej spoločnosti. Bude sa usilovať o rast jej triedneho a politického uvedomenia, jej vzdelanosti a kultúrnej úrovne. Stále významnejšou črtou nášho budúceho vývoja bude zbližovanie robotnícke) triedy, družstevného rolnictva, socialistickej inteligencie a ostatných vrstiev pracujúcich, prekonávanie rozdielov medzi mestom ú dedinou, duševnou a fyzlckon prácou, upevňovanie jednoty ľudu ne základe marxisticko-laninskej ideológie. Úloha Národného frontu Výrazom jednoty základných triednych, národných n internacionálnych záujmov robotníckej triedy • ostatných pracujúcich e zaklad- Son socialistickej demokracie v ČSSR je Národný front ns čele s Komunistickou stranou Československa. Národný front je v.čs. podmienkach výrazom leninskej politiky zvšzku robotníckej triedy, roľníctva a pracujúcej inteligencie obidvoch našich národov a všetkých národností. Základnou úlohou Národného frontu a v ňom združených organizácií je zabezpečovať v širokej miera podiel pracujúcich na politickom, štátnom, hospodárskom a kultúrnom živote, na riadení rozvoja celej spoločnosti. Ich spoločnou úlohou je získavať všetkých svojich členov prs politiku strany, rozvíjať socialistické vzťahy medzi ľadmi, organizátorský a výchovne pôsobiť na to, aby rástla uvedomelá pracovná a spoločenská aktivita občanov, aby v ich vedomí neustále silneli city lásky k socialistickej vlasti a úprimného priateľstva k ZSSR, bratským socialistickým krajinám a solidarita k všetkým, ktorí vn svete bojujú za slobodu, mier a spoločenský pokrok. V záujmovej činnosti spoločenských organizácií považuje strana za osobitne významnú úlohu prispievať k formovaniu socialistického životného štýlu, k všestrannému vy(Pokračovanie na strane 2) Sioše učiteľstve o SO rokov KSČ V 50-ľočnei histórii Komunistickej strany Československa významné miesto zaujíma školská politika, ako dôležitá súčasť iej politického programu. Komunistická strana Československa od vzniku hodnotila marxistickú výchovu ako jeden zo základných predpokladov víťazstva robotníckej triedy nad buržoáziou a vybudovania socialistickej spoločnosti. Z vysokého oceňovania marxistickej výchovy ako v období boja proti kapitalizmu, tak aj v podmienkach budovania socializmu, vyplýva aj jej vzťah k učitefovi, jeho vzdelávaniu a práci, vysoké hodnotenie jeho spoločenskej funkcie. Dôkladné poznanie dejín strany je mimoriadne dôležité Dejiny našej strany sú vyplnené mnohostrannou, bohatou prácou, ktorá v sebe odráža jednak zložitosť boja proti kapitalistickému spoločenskému zriadeniu v období predmníchovskej republiky a v prvých rokoch po oslobodení, ako aj zložitosť budovania socialistickej spoločnosti po Februárovom víťazstve r. 1948. Je] práca sa opiera o vedeckú marxisticko-leninskú teóriu, pretože základným predpokladom víťazstva nad kapitalizmom a budovania socializmu je vedecká analýza a hodnotenie podmienok a predpokladov pre plánovité postupné dosiahnutie týchto cieľov. Obe tieto etapy dejín našej strany sú z hľadiska súčasných pollticko-spoločenSkých úloh a osobitne ideovo-výchovných úloh veľmi poučné. Bez prvej etapy, ktorá zahrnuje, ak berieme do úvahy vyššie uvedené hľadiská, obdobie predmníchovskej republiky, roky fašistickej poroby a prenasledovania a prvé roky po oslobodení do historického Februárového víťazstva r. 1948. ked sa strana v boji s kapitalizmom a fašizmom ideologicky kalila a postupom vyrástla v rozhodujúcu politickú silu, nebola by mysliteľná ani terajšia etapa, etapa budovateľského programu, v ktorej sa zase odráža zložitosť výstavby socialistickej spoločnosti. Z hľadiska ďalšieho budovania socializmu vo všetkých jeho oblastiach, treba dôkladne a hlboko skúmať a hodnotiť obidve etapy, pretože obsahujú bohaté poučenia, potrebné pre našu súčasnosť i budúcnosť. Dôkladné poznanie dejín strany je mimoriadne dôležité pre celú oblasť školskej výchovy, osobitne pre ideovo politickú a mravnú výchovu a veľmi významné je aj z hľadiska mnohostrannej súčasnej problematiky učiteľa, jeho vzdelávania, školskej i verejnej kultúrno-polltickej práce, spoločenskej šunkcie a postavenia. Vyhranený postoj pokrokových učiteľov Špecifickosti obidvoch etáp boja a práce komunistickej strany odrážajú sa aj v mnohostrannej problematike učiteľstva: v prvej etape učiteľstvo hľadalo orientáciu v zložitých spoločensko-politických pomeroch predmníchovskej republiky. Slovenskí českí národne uvedomelí učitelia boli nada chnutí vznikom samostatného štátu po prvej svetovej vojne, umožňujúceho slobodný národný život, rozvoj školstva z hľadiska národných požiadaviek a časť z nich, ktorým boli blízke myšlienky socializmu a dostali sa pred vojnou a cez vojnu do styku s robotníckym hnutím, sa s dôverou dívala do budúcnosti aj z hľadiska vývinu politických pomerov. Najuvedomelejší učitelia, najmä tí, ktorí sa pred vojnou a počas vojny oboznámili s marxistickým učením a s politickým programom a bojom ľavicových socialistických strán, skoro pochopili triednu podstatu a politické ciele nového štátu. Niektorí z učiteľov boli aj pod priamym vplyvom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá ich zastihla ako vojakov v Rusku. Nie je nezaujímavé v tejto súvislosti uviesť, že aj v československých légiách v Rusku z celkového počtu asi 1150 učiteľov sa vyše 70 % hlásilo k socialistickým stranám a medzi 54 internovanými radikálnymi predstaviteľmi legionárov bolo 14 učiteľov. (Josef Dvořák, Beseda o škole obecné, Dílna lidská 2, r. 1919—1920, str. 1221. Táto, počtom neveľká skupina, ale s vyhraneným politickým a školským programom, významne ovplyvňovala učiteľstvo, ktoré sa organizačne hneď po vojne takmer úplne zjednotilo v stavovskej organizácii. „Československej obci učiteľskej“, založenej 3. júla 1920 a združujúcej učtteľstvo národných a meštianskych škôl. Táto organizácia sa jednotne stavala za požiadavky učiteľov, za ich platové zrovnoprávnenie s ostatnými príslušnými kategóriami štátnych úradníkov, solidarizovala sa práve vplyvom marxisticky orientovaných učiteľov s bojom robotníkov za Ich mzdy. Otvorene sa hlásila k socializmu. Vzťah pokrokového učiteľstva k robotníkom výrazne charakterizuje výzva delegátov Vinohradského učiteľského zjazdu v decembri 1921, vyjadrená dvoma slovami: „K utlačovaným bližšie“. Politicko-spoločenský program socialistickej premeny spoločnosti spájali títo učitelia s radikálnou školskou reformou. Žiadali jednotnú laickú štátnu školu, socializáciu vzdelania, odluku eirkvl od štátu, demokratizáciu školskej správy. Boj o nový školský program chápali ako súčasť boja robotnícke] triedy za socializmus. Významným charakteristickým rysom úsilia týchto učiteľov, ktoré sa organicky spájalo s Ich progresívnym školským programom, boli snahy o zavedenie vysokoškolského vzdelania učiteľstva národnej školy, o ktoré sa zasadzovali najuvedomelejší učitelia už v predchádzajúcich desaťročiach. Nový štát sa skoro po vzniku dostal do hlboko politických rozporov, ktoré sa vyústili v boj o politický vývoj v štáte: čl sa bude uberať smerom k socializmu alebo kapitalizmu. Tento vývoj, ktorý sa začal prejavovať aj v školskej oblasti, napr. v neochote reformovať školu na princípe demokratizácie vzdelávania, dale] napr. Černého úradnícka vláda súhlasila okrem iného so zriaďovaním cirkevných škôl na Slovensku, atď., znepokojoval pokrokových učiteľov. Meniacu sa spoločenskú situáciu výstižne charakterizuj« popredný predstaviteľ socialistického učiteľstva Ladislav Hamis: „Vystupujú celkom zjavne v českom živote verejnom činitelia, ktorí svojimi názormi dávajú tušiť, že obdobie revolučné v republike našej blíži sa ku svojmu koncu“ (Věstník Ústředního spolku jed not učitelských na Moravě 17, 1919—1920, str. 11—12). Buržoázia vyšla z tohto bola o charakter novovzniklého štátu víťazne. Pri zrode KSČ Ale robotnícka trieda nevzdala sa svojho politického programu a cestu k jeho realizovaniu videla vo vytvorení svojej politickej strany, dôsledne uskutočňujúcej marxlstlcko-leninský politický program. Tak vznikla v r. 1921 Komunistická strana Československa. Do jej radov sa prihlásili hneď pri zrode najuvedomelejší učitelia. Nie je bez zaujímavostí, že jedným z jej prvých predsedov hol učiteľ Josef Haken. Títo učitelia bojovali jednotne s Komunistickou stranou Československa počas celého trvania prvej ČSR za socialistickú premenu spoločnosti, za socialistickú jednotnú školu a v obdubl neslobody počas druhej svetovej vojny ilegálnou prácou a odbojom pripravovali porážku fašizmu. Pravda, v období predmníchovskej republiky sa učiteľstvo ideove a politicky diferencovalo. Mnohí učitelia boli politicky organizovaní v sociálnodemokratickej strane a v rozličných buržoáznych stranách. Na Slovensku bola značná časť učiteľov pod vplyvom klerikalizmu a ľúdáctva, čo bolo a] výrazom nerozvinutých ekonomických a politických pomerov, celkového zaostávania Slovenska. Zložitosť politického, ekonomického a Kultúrneho vývoja, odrážajúca sa v politickom programe a vzájomnom súperení množstva politických strán, silne vplývala na učiteľstvo, ktoré bolo politicky diferencované od príslušnosti ku komunistickej strane po pravicové buržoázne strany. Politická orientácia učiteľstva odrážala sa aj v jeho názoroch na školu a školskú výchovu. Vývoj politických pomerov, ktorý sa odrážal aj v školstve, sklamal značnú časť učiteľov. Nádeje na demokratizáciu školstva, konkretizované v návrhu na jednotnú školu, na jeho laicizáciu, sa rozplynuli už v prvých rokoch po oslobodení v tzv. malom školskom zákone z r. 1922, ktorým predmníchovská republika prevzala v podstate školský systém porazenej rakúskouhorskej monarchie. Pokrokoví učitelia na zjazdoch a v pedagogickej tlači protestovali proti školskej (Pokračovanie na strane 3) Univ. prof. ér. ĽUDOVÍT BAKOS, CSc„ riaditeľ Ústavu pre učiteľské vzdelávanie pri-UK v Bratislave Velká prestávka. (Na dvore slov. ZUš ad Čajkovského id. v KarvinejJ Foto: UN - M. MARKOVIŐ