Učiteľské Noviny, 1986 (XXXVI/1-46)
1986-01-02 / No. 1
Hodnotili výsledky jazykovej prípravy Konferencia o vyučovaní slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským V súlade s dokumentom Hlavné úlohy rezortu školstva SSR v oblasti základného a stredného školstva po XVI. zjazde KSC a zjazde KSS z podnetu Ministerstva školstva SSR usporiadal 22. novembra 1985 Odbor školstva Východoslovenského KNV v spolupráci s Krajským pedagogickým ústavom v Prešove konferenciu o vyučovaní slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarsským. Cieľom konferencie bolo zhodnotiť výsledky jazykovej prípravy žiakov v týchto školách, posúdif pripravenosť učiteľov a úroveň riadiacej a kontrolnej činnosti odborov školstva národných výborov a vytýčiť ďalšie ciele a úlohy pre túto oblasť. Na konferencii sa zúčastnilo tak-' mer 200 pedagogických pracovníkov zo všetkých krajov a národnostne zmiešaných okresov SSR. Zastúpené boli odbory školstva národných výborov, krajské pedagogické ústavy, okresné pedagogické strediská, všetky typy škôl a svojich zástupcov vyslali aj redakcie národnostnej tlače. Konferenciu otvoril J. Meľuch, vedúci odboru školstva Východoslovenského KNV. ktorý dokumentoval správnosť národnostnej politiky KSČ na konkrétnych príkladoch, na existencii a dobrom fungovaní národnostných škôl. Hlavný referát predniesol Z. Fodor, vedúci oddelenia národnosttných škôl MŠ SSR, ktorý v úvode svojho vystúpenia hovoril o spoločensko-polittckom význame slovenského jazyka. Zdôraznil, že „potreba ovládania slovenského jazyka vyplýva jednak z individuálnych a jednak zo spoločenských záujmov. Je vlastným záujmom každého jedinca čo najlepšie a najširšie sa uplatniť a nebyť viazaný alebo obmedzený pre nedostatočnú znalosť jazyka. Zároveň je záujmom spoloč. nosti rovnako a plnohodnotne využiť um, srdce a pracovité ruky každého jej člena bez ohľadu na to, akej je národnosti.“ V hlavnej časti svojho vystúpenia; konkrétne analyzoval kádrové a materiálne podmienky a hodnotil dosiahnuté výsledky. Ocenil pozitívne výsledky, zároveň však upozornil na to, že nie všetci učitelia a nie všetky školy odviedli maximum. V tejto súvislosti pripomenul povinnosť odborov školstva národných výborov a riaditeľov škôl pravidelne vyknnáaaf kontrolnú a hospitačnú činnosť, odhaľovať rezervy a nedostatky a prijímať účinné opatrenia na ich odstránenie. Kladne hodnotil záslužnú činnosť krajských pedagogických ústavov a okresných pedagogických stredísk v poskytovaní odborno-metodickej pomoci učiteľom. Zdôraznil potrebu dobrej organizačnej a obsahovej prípravy všetkých podujatí, zároveň odborom školstva a riaditeľom škôl kládol za úlohu zodpovedne robiť výber učiteľov na uskutočňovaná podujatia. Nabádal školy, aby ďalej rozširovali neformálne družobné styky so slovenskými školami a využívali výmenné pobyty žiakov na podporu osvojenia si slovenského jazyka žiakmi národnostných škôl. Vyzval všetkých učiteľov, aby sa každý svojím podielom, či už v rámci základných alebo doplňujúcich foriem jazykovej prípravy, maximálne pričinil o ďalšie skvalitnenie výsledkov. Svoje vystúpenie ukončil poďakovaním všetkým tým, ktorí sa „pričinili o výchovu takých mladých ľudí, ktorí si ctia svoj materinský Jazyk, nehanbia sa za svoju národnosť, pritom sú hrdí na svoju československú socialistickú vlasť a sú odborne i jazykovo pripravení plnohodnotne sa podieľať na jej ďalšom rozvoji“. Zhodnotenie dosiahnutých výsledkov v slovenskej jazykovej príprave na školách s vyučovacím jazykom maďarským vo Východoslovenskom kraji vykonal L. Máté, krajský školský inšpektor. Podľa výsledkov krajskej školskej inšpekcie podrobne analyzoval úroveň slovenskej jazykovej prípravy počnúc predškolskými zariadeniami, cez základné školy až po stredné školy. Z priebežného hodnotenia výsledkov práce za päťročné obdobie sa potvrdil vzostupný trend vývoja. Nezabudol poukázať ani na pretrvávajúce problémy a rezervy. Hodnotenie zohľadňovalo niektoré špecifickosti Východoslovenského kraja a požiadavky diferencovaného posudzovania výsledkov s dôrazom na jazykové prostredie, v ktorom deti a žiaci vyrastajú. Menovite vyzdvihol školy 1 učiteľov s vynikajúcimi výsledkami, podobne aj tie školy, ktoré dosahujú slabé alebo priemerné výsledky. V ďalšej časti konferencie odzneli tri koreferáty v podaní odborných pracovníčok VÚP v Bratislave. M. Hegerová charakterizovala ciele a úlohy prípravy v slovenskom jazyku v materských školách a na prvom stupni základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Zdôraznila, že v obidvoch typoch škôl sa organicky spája zložka komunikatívna s výchovnou, aby deti a žiaci boli schopní na vekuprimeranej úrovni po slovensky hovoriť, neskôr svoje rečové poznatky rozširovať a zdokonaľovať. A. Bernáthová vo svojom koreferáte analyzovala výsledky overovania účinnosti nového poňatia slovenského jazyka a literatúry na 2. stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v rokoch 1980— 1984, ako aj výsledky overovania špecifických didaktických problémov predmetu. Konštatovala, že analýza dosiahnutých výsledkov potvrdzuje správnosť nového poňatia vyučovania predmetu. Žiaci majú rozvinutejšie schopnosti v ústnej komunikácii a v tichom čítaní s porozumením. Veľkým kladom novej koncepcie Je, že sa výrazne zvýšil záujem žiakov o slovenský Jazyk. Nedostatky sa ukazujú vo výraznom čítaní a v tvorbe súvislých písaných prejavov. Učitelia postupujú na vyučovacích hodinách podľa zásad komunikatívneho vyučovania a uvedomenoprakticke] metódy. Nedostatky sa ukazujú v samostatnej práci s učebnicou, v organizovaní a hodnotení skupinovej formy práce a v hodnotení učebných výsledkov žiakov. V závere svojho koreferátu uviedla návrhy na modernizáciu obsahu a metód predmetu v záujme ďalšieho zvyšovania efektívnosti jeho vyučovania. Na základe predbežných poznatkov po masovom zavedení obsahu učiva v 1. roč. stredných škôl M. Töröková konštatovala, že ciele, úlohy a požiadavky učebných osnov, ako aj nových učebníc a metodických príručiek sú splniteľné a sú v súlade s potrebami našej spoločnosti. Naďalej treba zefektívniť riadenie výchovno-vyučovacieho procesu; uplatňovať najmä komplexnosť učebného predmetu, nadväznosť tvorivých činností, riešenie produktívnych úloh a zvyšovať aktivitu žiakov. Viac pozornosti treba venovať písomnej stránke jazyka, najmä praktickému uplatňovania pravopisných pravidiel. V popoludňajších hodinách rokovanie pokračovalo v sekciách. V sekcii materských a základných škôl ako aj v sekcii stredných škôl odznelo po desať diskusných príspevkov, ďalšie diskusné príspevky sa odovzdali písomne na zverejnenie v pripravovanom zborníku. V oboch sekciách sa hovorilo o najdôležitejších odborných a metodických otázkach vyučovania slovenského jazyka a navrhli sa veľmi cenné odporúčania pre ďalšie obdobie. Záver konferencie bol opäť pléne, kde najskôr vedúci sekcií zov všeobecnili poznatky z rokovania v sekciách a predniesli návrhy odporúčania pre jednotlivé stupne a riadenia. V záverečnom vystúpení A. Fibi, odborný pracovník MS SSR zhrnul obsah celého rokovania a vyjadril presvedčenie, že 1 táto konferencia bude ďalším impulzom pre ešte intenzívnejšiu a úspešnejšiu prácu národnostných škôl v slovenskej jazykovej príprave žiakov. Z. F. Mestský seminár o práci školských družín v Bratislave Odbor školstva NVB, Pedagogický ústav mesta Bratislavy a Slovenská pedagogická spoločnosť SAV — odbočka v Bratislave uskutočnili kancom novembra 1985 celomestský seminár o stave a úrovni výchovnovzdelávacej práce školských družín v hlavnom meste SSR. Zúčastnili sa ho vedúce vychovávateľky, vychovávateľky ŠD pri ZŠ, ZŠ-internátnych, detského domova, detského diagnostického ústavu, ZŠ pri zdravotníckych zariadeniach, riaditelia ZŠ, okresní a krajskí školskí inšpektori, pracovníci OPS a PÚMB a OŠaK ObNV. Medzi hosťami sa zúčastnil tajomník MV KSS v Bratislave František Pallér, ústredné školské inšpektorky Margita Stefanovová a Mária Janáčková. Seminár otvorila a viedla Elena Pijáková, riaditeľka PÜMB. Úvodom rokovanie pozdravili žiaci zo Školskej družiny pri ZŠ z Duklianskej ulice. V pozdravnom príhovore súdruh Pallér zdôraznil význam seminára z celospoločenského hľadiska. Zároveň vyjadril presvedčenie, že závery seminára nastolia požiadavku na každej bratislavskej Zš kriticky analyzovať doterajšiu prácu a vytýčiť si nové úlohy. Vedúci OŠ NVB Ing. Štefan Hlaváč kriticky hodnotil v hlavnom referáte súčasný stav a úroveň výchovno-vzdelávace] práce v školských družinách pri ZŠ y Bratislave. Poukázal na možnosti ich ďalšieho rozvoja v súčinnosti s ostatnými výchovnými činiteľmi a s priamym zainteresovaním pedagogickej vedy. Naďalej výsledky práce vyzval skvalitňovať školských družín, rozširovať ich kapacity, zlepšovať ich celkové vybavenie, kvalifikačnú štruktúru vychovávateliek, vytvárať podmienky pre vyššie spoločenské docenenie ich práce, ale zároveň aj sprísniť kritériá na prácu školských družín. Tu majú nezastupiteľnú úlohu riaditelia základných škôl a celá riadiaca sféra. Ide najmä o vzťah k výchove mimo vyučovania, k náročnosti výchovnej práce, jej oceňovaniu, vedeniu a usmerňovaniu. Zo strany vychovávateliek, ako zdôraznil súdruh Hlaváč, sa žiada vyvinúť ešte väčšie úsilie, aby práca v školskej družine bola pre deti zaujímavá a príťažlivá, aby vychádzala z ich prirodzených záujmov, vekových zvláštností a poskytovala im podnety a príležitosti, na rozvoj tvorivej činnosti, aktivity a samostatnosti. RNDr. Peter Cvik, CSc., predniesal koreferát na tému Niekoľko poznámok k záujmovej činnosti na prvom stupni ZŠ so zreteľom na rozvoj a formovanie prírodovedných záujmov. Hlavný referát i koreferát vyvolali bohatú a živú diskusiu, ktorá prispela k objasneniu niektorýcli problémov, poukázala na rezervy v práci, prítomných oboznámila s postupmi a výsledkami zložitej a náročnej práce v školských družinách pri ZŠ. Cenné bolo to, že diskutérky sa zamýšľali nad svojou prácou, priniesli ďalšie podnety na skvalitnenie činnosti s deťmi a prehlbovaniu výchovno-vzdelávaciek ho pôsobenia medzi žiakmi. Súčasťou seminára bolo vyznamenáváme a ocenenie práce dlhoročných a najaktívnejších vychovávateliek a vychovávateľov zo školských družín pri Zš, ZŠ-internátnych a detského domova, ktorí svojím úsilím prispeli. k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov. Organizátori seminára vo vestibule kultúrneho domu CHZJD Vernosť, kde sa podujatie konalo, inštalovali žiackych prác, vydaných výstavku metodických listov OPS a PÜMB i pomôcok pre výchovno-uzdelávaciu prácu ŠD a účastníkom umožnili prezrieť si videozáznam o priereze výchovnovzdelávacej činnosti ŠD pri ZŠ na Hubeného ul., ktorý natočil Kabinet didaktickej techniky PCMB. Obsah rokovania seminára a jeho opatrenia nadviazali na celoslovenskú poradu o problematike výchovy mimo vyučovania, o výchovnej činnosti ŠD a ŠK v Námestove v roku 1984. Cieľ seminára sa podarilo dosiahnuť. Podujatie potvrdilo nutnosť vyvinúť ešte väčšie úsilie na skvalitnenie výsledkov výchovno-vzdelávacej práce v školských družinách pri ZŠ v Bratislave a pri zabezpečovaní dostatočného počtu kvalifikovaných kádrov. JARMILA POKOROVÄ, yedúca KVMV. PÜMB * NAŠE KOMENTÁRE Štátny plán na rok 1986 Na nedávnom 16. zasadaní Ústredného výboru KSC bol Dosúdený štátny plán rozvoja národného hospodárstva na rok 1986, stav prác na 8. päťročnici a prijatá závery na jej dopracovanie a vyhodnotené výsledky, dosiahnuté nri plnení uznesenia XVI. zjazdu KSČ a v plnení 7. päťročného plánu. Dobrý nástup, rovnomerné komplexné plnenie všetkých zámea rov a úloh prvého roka ôsmej päťročnice v značnej miere predurčuje úspešný priebeh celej päťročnice. V tomto duchu sa nieslo ai rokovanie na spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. Ako uviedol vo výklade k návrhu zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva ČSSR na rok 1986 podpredseda vlády ČSSR a predseda Štátnej plánovacej komisie Svatopluk Potáč, zámery a hlavné úlohy plánu na tento rok zabezpečujú po vzostupnej línii plynulý prechod zo siedmej do ôsmej päťročnice a predstavujú nástup do obdobia vyššei dynamiky tvorby národného dôchodcu a vyššieho a kvalitnejšieho uspokojovania potrieb spoločnosti a obyvatelstva. V porovnaní s plánom, ale aj očakávanou skutočnosťou roku 1985 sú tohtoročné úlohy veľmi náročné, ale sú nevyhnutné a reálne. Rast národného dôchodku o 3,5 percenta je rýchlejší ako vlani a tiež ako priemer posledných troch rokov, keď predstavoval 3,2 percenta. Hrubý národný dôchodok by mal v cenách roku 1984 dosiahnuť objem približne 642 miliárd Kčs. Pri tvorbe národného dôchodku má rozhodujúcu úlohu priemysel, ktorý zabezpečí viac ako štyri pätiny jeho prírastku. Výrazný tlak na efektívnosť sa odráža v predstihu rastu národného dôchodku (3,5 percenta) pred rastom priemyselnej výroby (2,6 percenta). To je zásadná zmena oproti doterajšiemu vývoju relácie medzi dynamikou národného dôchodku a rastom výroby v hlavných odvetviach národného hospodárstva. V stavebníctve sa po stagnácii v rokoch 7. päťročnice zvyšuje výroba o tri percentá, je to podmienené nevyhnutnosťou zabezpečiť štrukturálne zmeny v investičnej výstavbe, účasťou na integračných akciách, dlhodobo garantujúcich našej krajine zemný plyn a železnorudné suroviny a súvisí to aj s požiadavkou podstatne zvýšiť podiel stavebných prác na opravách a údržbe. Kľúčovou úlohou poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu je zabezpečiť výrobu obilia v objeme 11,4 milióna ton. Pri všetkých plodinách sa ráta so zvýšením hektárových úrod oproti priemeru 7. päťročnice, najmä v olejninách o 17 percent, zemiakoch o 8,5 percenta a obilí o päť percent. Predpokladaná úroveň poľnohospodárskej výroby a dovoz surovín by mali utvoriť podmienky na to, aby spotreba mäsa na obyvateľa dosiahla približne 86 kg, mlieka 247 litrov, v-tjec 332 kusov, ovocia a zeleniny vrátane dovozu 143 kg. Rozhodu;úcou cestou k zabezpe- Keniu plánovaného rastu národného dôchodku pri doterajšej úrovni palivovo-energetických a surovinových vsninov je trvalý rast spoločenskej pi oo aktivity práce a zvyšovanie efektívnosti. Preto je pláne na rok 1986 postavená úloha v dosiahnuť úsporu celkových nákladov v bodnete 12 miliárd korún, z toho materiálových nákladov 10 miliárd, čo je podstatne viac ako doteraz. Dôležitým intenzifikačným činiteľom je znižovanie energetickej náročnosti tvorby národného dôchodku. Plánované zníženie asi o tri percentá je podstatne náročnejšie ako dosiahnutý priemer 7. päťročnice — 1,7 percenta. Úspory v spotrebe kovov majú dosiahnuť 3,4 percenta, prepravná náročnosť poklesne o dve percentá. Znižuje sa ťažba uhlia, spotreba vykurovacích olejov a výroba elektriny v parných elektrárňach. Oproti tomu sa o 40 percent zvyšuje výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach a jej podiel na celkovej bilancii sa tak zvýši takmer na jednu pätinu. Problémy pretrvávajú v oblasti zdrojov zemného plynu, vykurovacích olejov a motorovej nafty. Ciele a úlohy v raste výroby, vo zvyšovaní efektívnosti, kvality hospodárnosti sú predpokladom pláa novaného zvýšenia spoločenskef produktivity práce o 2,7 percenta, rastu upravených vlastných výkonov o 4,8 percenta a zvýšenia zisku o vyše 11 percent. Všetky intenzifikačné zámery štátneho plánu na rok 1986 spolu s rastom materiálnej výroby utvárajú predpoklady na zahezpečenie zdrojov určených na plnšie uspokojovanie potrieb spoločnosti a obyvateľstva, skvalitňovania jeho životnej úrovne, ako aj na realizácia rozvojových zámerov ekonomiky. (si) My a svet Zahraničná politika každého štátu je logickým pokračovaním a vyústením vnútornej politiky. Musí pritom brať zreteľ na celkový vývoj situácie vo svete, musí ne ňu reagovať a zodpovedať základným tendenciám jej vývoja, na ktorý sa usiluje pôsobiť tak, aby to plne zodpovedalo sociálno-politickým koncepciám triédy, ktorá štát vedie. Tým, že socializmu je od samotného začiatku jeho jestvovania vlastná dôsledná starostlivosť o vytváranie a zabezpečenie všetkých podmienok k skutočne dôstojnému a všestranne plodnému životu najširších más pracujúcich, je zákonité, že socialistické krajiny sa usilujú aj o zabezpečenie medzinárodných podmienok pre naplnenie svojich ušľachtilých cieľov. Preto a] socialistická zahraničná politika ČSSR má na zreteli predovšetkým zaručenie mieru a bezpečnosti národov. ČSSR ako pevná súčasť socialistického spoločenstva — tak ako to stanovil XVI zjazd KSČ — presadzuje leninskú politiku mierového spolunažívania, túto jedinú reálnu mierovú alternatívu. Prispieva ďalšiemu rastu medzinárodnej presk tíže socializmu, solidarity a vzájomnej podpory bratských krajín v duchu socialistického internacionalizmu, tejto obrovskej materiálnej sily súčasného pokroku. Základnou orientáciou našej zahraničnej politiky .bolo a je tesné priateľstvo a spolupráca s krajinami socializmu, a predovšetkým so Sovietskym zväzom, ktorý je schopný čeliť akejkoľvek hrozbe a ie tak I garantom našich istôt Preto sme nikdy nemuseli pozerať na budúcnosť pesimisticky, ale s dôverou môžeme hľadieť v ústrety dňom, ktoré budú nesporne patriť mieru a pokroku. Výstižne to formuloval z tribúny XVI. zjazdu KSČ generálny tajomník Gv KSČ G. Husák: „Spojenectvo so Sovietskym zväzom je pre nás nielen revolučným odkazom, ale i živou súčasťou, je Istotou, o ktorú opierame všetky svoje plány a perspektívy ďalšieho vývoja.“ Za základnú a najdôležitejšiu úlohu ľudstva v medzinárodnej situácii zostrenej militaristickým kurzom najreakčnejšfch imperialistických kruhov, predovšetkým Spojených štátov, označujeme odvrátenie nebezpečenstva jadrovej vojny, zastavenie čoraz rozsiahlejších a nákladnejších pretekov v zbrojení a ich rozšírenie do vesmíru a nastolenie atmosféry spolupráce a porozumenia. To že Československo bude stáť na strane Ideí mierového spolunažívania a zo všetkých síl sa bude zasadzovať za splnenie základnej úlohy ľudstva, potvrdil vo svojom prejave na 16. zasadaní ŰV KSČ, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ V. Biľak. V podrobnom rozbore celkovej medzinárodnej situácie a úlohy Československa na tomto poli sa na zasadaní ÚV KSČ vyzdvihli predovšetkým kľúčové problémy dneška — odzbrojenie, redukcia a postupná likvidácia jadrových arzenálov, zachovanie mierového kozmu a ozdravenie ovzdušia medzi Východom a Západom. A v tejto súvislosti V. Biľak zdôraznil význam minuloročnej vrcholnej schôdzky Michaila Gorbačova a Ronalda Reagana v Ženeve, ktorá dala nový impulz kontaktom medzi Sovietskym zväzom a Spojenými Štétmi, tvoriacimi chrbticu medzinárodných vzťahov. „Ženeva vytvorila nový nádejný proces, začala novú fázu dialógu... je to spoločné dielo — víťazstvo rozumu, víťazstvo tých síl, ktoré sa dlhý čas usilujú o dorozumenie . . .,“ vyhlásil V. Biľak. Medzi týmito silami zaujímajú popredné miesto socialistické štáty, ktoré na čele so Sovietskym zväzom nrobili z úsilia o mier základný kameň svojej politiky. Jej dlhodobá realizácia vyvoláva nádeje do budúcnosti. Posledné iniciatívy štátov Varšavskej zmluvy — nech už ide o dokumenty zo sofijského zasadania Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy, stanovisko vyjadrené na porade v Prahe, či spoločný návrh ČSSR a NDR na vytvorenie stredoeurópskeho pásma bez chemických zbrani — predstavujú závažné kroky k zmierneniu napätia a ozdraveniu celosvetovej atmosféry. Iba takéto konkrétne činy môžu naplniť pozitívny „duch Ženevy“ a dať život impulzom, ktoré vzišli zo schôdzky M. Gorbačova a R. Reagana. Socialistické krajiny sú na takéto kroky pripravené a zahraničná politika ČSSR je toho dôkazom. S. M.