Učiteľské Noviny, 1986 (XXXVI/1-46)

1986-01-02 / No. 1

Hodnotili výsledky jazykovej prípravy Konferencia o vyučovaní slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským V súlade s dokumentom Hlavné úlohy rezortu školstva SSR v oblasti základného a stredného školstva po XVI. zjazde KSC a zjazde KSS z podnetu Ministerstva školstva SSR usporiadal 22. novembra 1985 Odbor školstva Východoslovenského KNV v spolupráci s Krajským pedagogickým ústavom v Prešove konferenciu o vyučovaní slovenského jazyka v ško­lách s vyučovacím jazykom maďarsským. Cieľom konferencie bolo zhodnotiť výsledky jazykovej prípravy žiakov v týchto školách, posúdif pripravenosť učiteľov a úroveň riadiacej a kon­trolnej činnosti odborov školstva národných výborov a vytýčiť ďalšie cie­le a úlohy pre túto oblasť. Na konferencii sa zúčastnilo tak-' mer 200 pedagogických pracovní­kov zo všetkých krajov a národ­nostne zmiešaných okresov SSR. Zastúpené boli odbory školstva ná­rodných výborov, krajské pedago­gické ústavy, okresné pedagogické strediská, všetky typy škôl a svo­jich zástupcov vyslali aj redakcie národnostnej tlače. Konferenciu otvoril J. Meľuch, ve­dúci odboru školstva Východoslo­venského KNV. ktorý dokumen­toval správnosť národnostnej po­litiky KSČ na konkrétnych prí­kladoch, na existencii a dobrom fungovaní národnostných škôl. Hlavný referát predniesol Z. Fo­dor, vedúci oddelenia národnost­­tných škôl MŠ SSR, ktorý v úvode svojho vystúpenia hovoril o spolo­­čensko-polittckom význame sloven­ského jazyka. Zdôraznil, že „potre­ba ovládania slovenského jazyka vyplýva jednak z individuálnych a jednak zo spoločenských záujmov. Je vlastným záujmom každého je­dinca čo najlepšie a najširšie sa uplatniť a nebyť viazaný alebo ob­medzený pre nedostatočnú znalosť jazyka. Zároveň je záujmom spoloč. nosti rovnako a plnohodnotne vy­užiť um, srdce a pracovité ruky každého jej člena bez ohľadu na to, akej je národnosti.“ V hlavnej časti svojho vystúpenia; konkrétne analyzoval kádrové a materiálne podmienky a hod­notil dosiahnuté výsledky. Oce­nil pozitívne výsledky, zároveň však upozornil na to, že nie všetci učite­lia a nie všetky školy odviedli ma­ximum. V tejto súvislosti pripome­nul povinnosť odborov školstva ná­rodných výborov a riaditeľov škôl pravidelne vyknnáaaf kontrolnú a hospitačnú činnosť, odhaľovať re­zervy a nedostatky a prijímať účin­né opatrenia na ich odstránenie. Kladne hodnotil záslužnú činnosť krajských pedagogických ústavov a okresných pedagogických stredísk v poskytovaní odborno-metodickej pomoci učiteľom. Zdôraznil potrebu dobrej organizačnej a obsahovej prípravy všetkých podujatí, zároveň odborom školstva a riaditeľom škôl kládol za úlohu zodpovedne robiť výber učiteľov na uskutočňovaná podujatia. Nabádal školy, aby ďalej rozširo­vali neformálne družobné styky so slovenskými školami a využívali vý­menné pobyty žiakov na podporu osvojenia si slovenského jazyka žiakmi národnostných škôl. Vyzval všetkých učiteľov, aby sa každý svojím podielom, či už v rámci zá­kladných alebo doplňujúcich foriem jazykovej prípravy, maximálne pri­činil o ďalšie skvalitnenie výsled­kov. Svoje vystúpenie ukončil po­ďakovaním všetkým tým, ktorí sa „pričinili o výchovu takých mla­dých ľudí, ktorí si ctia svoj mate­rinský Jazyk, nehanbia sa za svoju národnosť, pritom sú hrdí na svoju československú socialistickú vlasť a sú odborne i jazykovo pripravení plnohodnotne sa podieľať na jej ďalšom rozvoji“. Zhodnotenie dosiahnutých výsled­kov v slovenskej jazykovej prípra­ve na školách s vyučovacím jazy­kom maďarským vo Východosloven­skom kraji vykonal L. Máté, krajský školský inšpektor. Podľa výsledkov krajskej školskej inšpekcie podrob­ne analyzoval úroveň slovenskej ja­zykovej prípravy počnúc predškol­skými zariadeniami, cez základné školy až po stredné školy. Z prie­bežného hodnotenia výsledkov prá­ce za päťročné obdobie sa potvrdil vzostupný trend vývoja. Nezabudol poukázať ani na pretrvávajúce problémy a rezervy. Hodnotenie zohľadňovalo niektoré špecifickosti Východoslovenského kraja a požia­davky diferencovaného posudzova­nia výsledkov s dôrazom na jazyko­vé prostredie, v ktorom deti a žia­ci vyrastajú. Menovite vyzdvihol školy 1 učiteľov s vynikajúcimi vý­sledkami, podobne aj tie školy, kto­ré dosahujú slabé alebo priemerné výsledky. V ďalšej časti konferencie od­zneli tri koreferáty v podaní odbor­ných pracovníčok VÚP v Bratislave. M. Hegerová charakterizovala ciele a úlohy prípravy v slovenskom ja­zyku v materských školách a na prvom stupni základných škôl s vy­učovacím jazykom maďarským. Zdô­raznila, že v obidvoch typoch škôl sa organicky spája zložka komunikatívna s výchovnou, aby deti a žiaci boli schopní na veku­­primeranej úrovni po slovensky ho­voriť, neskôr svoje rečové poznatky rozširovať a zdokonaľovať. A. Bernáthová vo svojom korefe­ráte analyzovala výsledky overova­nia účinnosti nového poňatia sloven­ského jazyka a literatúry na 2. stup­ni základnej školy s vyučovacím ja­zykom maďarským v rokoch 1980— 1984, ako aj výsledky overovania špecifických didaktických problé­mov predmetu. Konštatovala, že analýza dosiahnutých výsledkov po­tvrdzuje správnosť nového poňatia vyučovania predmetu. Žiaci majú rozvinutejšie schopnosti v ústnej komunikácii a v tichom čítaní s po­rozumením. Veľkým kladom novej koncepcie Je, že sa výrazne zvýšil záujem žiakov o slovenský Jazyk. Nedostatky sa ukazujú vo výraznom čítaní a v tvorbe súvislých písaných prejavov. Učitelia postupujú na vyučova­cích hodinách podľa zásad komuni­katívneho vyučovania a uvedomeno­­prakticke] metódy. Nedostatky sa ukazujú v samostatnej práci s učeb­nicou, v organizovaní a hodnotení skupinovej formy práce a v hodno­tení učebných výsledkov žiakov. V závere svojho koreferátu uviedla návrhy na modernizáciu obsahu a metód predmetu v záujme ďalšieho zvyšovania efektívnosti jeho vyučo­vania. Na základe predbežných poznat­kov po masovom zavedení obsahu učiva v 1. roč. stredných škôl M. Töröková konštatovala, že ciele, úlohy a požiadavky učebných os­nov, ako aj nových učebníc a meto­dických príručiek sú splniteľné a sú v súlade s potrebami našej spo­ločnosti. Naďalej treba zefektívniť riadenie výchovno-vyučovacieho procesu; uplatňovať najmä komplex­nosť učebného predmetu, nadväz­nosť tvorivých činností, riešenie produktívnych úloh a zvyšovať akti­vitu žiakov. Viac pozornosti treba venovať písomnej stránke jazyka, najmä praktickému uplatňovania pravopisných pravidiel. V popoludňajších hodinách ro­kovanie pokračovalo v sekciách. V sekcii materských a základných škôl ako aj v sekcii stredných škôl odznelo po desať diskusných prí­spevkov, ďalšie diskusné príspevky sa odovzdali písomne na zverejne­nie v pripravovanom zborníku. V oboch sekciách sa hovorilo o najdôležitejších odborných a meto­dických otázkach vyučovania slo­venského jazyka a navrhli sa veľ­mi cenné odporúčania pre ďalšie obdobie. Záver konferencie bol opäť pléne, kde najskôr vedúci sekcií zo­v všeobecnili poznatky z rokovania v sekciách a predniesli návrhy odporúčania pre jednotlivé stupne a riadenia. V záverečnom vystúpení A. Fibi, odborný pracovník MS SSR zhrnul obsah celého rokovania a vyjadril presvedčenie, že 1 táto konferencia bude ďalším impulzom pre ešte intenzívnejšiu a úspešnej­šiu prácu národnostných škôl v slovenskej jazykovej príprave žia­kov. Z. F. Mestský seminár o práci školských družín v Bratislave Odbor školstva NVB, Pedagogický ústav mesta Bratislavy a Slovenská pedagogická spoločnosť SAV — od­bočka v Bratislave uskutočnili kan­com novembra 1985 celomestský se­minár o stave a úrovni výchovno­­vzdelávacej práce školských družín v hlavnom meste SSR. Zúčastnili sa ho vedúce vychovávateľky, vycho­vávateľky ŠD pri ZŠ, ZŠ-internát­­nych, detského domova, detského diagnostického ústavu, ZŠ pri zdra­votníckych zariadeniach, riaditelia ZŠ, okresní a krajskí školskí in­špektori, pracovníci OPS a PÚMB a OŠaK ObNV. Medzi hosťami sa zú­častnil tajomník MV KSS v Bratisla­ve František Pallér, ústredné škol­ské inšpektorky Margita Stefano­­vová a Mária Janáčková. Seminár otvorila a viedla Elena Pijáková, riaditeľka PÜMB. Úvodom rokovanie pozdravili žiaci zo Škol­skej družiny pri ZŠ z Duklianskej ulice. V pozdravnom príhovore sú­druh Pallér zdôraznil význam semi­nára z celospoločenského hľadiska. Zároveň vyjadril presvedčenie, že závery seminára nastolia požiadav­ku na každej bratislavskej Zš kri­ticky analyzovať doterajšiu prácu a vytýčiť si nové úlohy. Vedúci OŠ NVB Ing. Štefan Hla­váč kriticky hodnotil v hlavnom re­feráte súčasný stav a úroveň vý­­chovno-vzdelávace] práce v škol­ských družinách pri ZŠ y Bratisla­ve. Poukázal na možnosti ich ďal­šieho rozvoja v súčinnosti s ostat­nými výchovnými činiteľmi a s pria­mym zainteresovaním pedagogickej vedy. Naďalej výsledky práce vyzval skvalitňovať školských družín, rozširovať ich kapacity, zlepšovať ich celkové vybavenie, kvalifikačnú štruktúru vychovávateliek, vytvárať podmienky pre vyššie spoločenské docenenie ich práce, ale zároveň aj sprísniť kritériá na prácu škol­ských družín. Tu majú nezastupiteľ­­nú úlohu riaditelia základných škôl a celá riadiaca sféra. Ide najmä o vzťah k výchove mimo vyučovania, k náročnosti výchovnej práce, jej oceňovaniu, vedeniu a usmerňova­niu. Zo strany vychovávateliek, ako zdôraznil súdruh Hlaváč, sa žiada vyvinúť ešte väčšie úsilie, aby prá­ca v školskej družine bola pre deti zaujímavá a príťažlivá, aby vychá­dzala z ich prirodzených záujmov, vekových zvláštností a poskytovala im podnety a príležitosti, na rozvoj tvorivej činnosti, aktivity a samo­statnosti. RNDr. Peter Cvik, CSc., prednie­­sal koreferát na tému Niekoľko po­známok k záujmovej činnosti na pr­vom stupni ZŠ so zreteľom na roz­voj a formovanie prírodovedných záujmov. Hlavný referát i korefe­rát vyvolali bohatú a živú diskusiu, ktorá prispela k objasneniu niekto­rýcli problémov, poukázala na re­zervy v práci, prítomných obozná­mila s postupmi a výsledkami zlo­žitej a náročnej práce v školských družinách pri ZŠ. Cenné bolo to, že diskutérky sa zamýšľali nad svojou prácou, priniesli ďalšie podnety na skvalitnenie činnosti s deťmi a prehlbovaniu výchovno-vzdelávacie­k ho pôsobenia medzi žiakmi. Súčasťou seminára bolo vyzname­náváme a ocenenie práce dlhoroč­ných a najaktívnejších vychováva­teliek a vychovávateľov zo škol­ských družín pri Zš, ZŠ-internát­­nych a detského domova, ktorí svo­jím úsilím prispeli. k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov. Organizáto­ri seminára vo vestibule kultúrneho domu CHZJD Vernosť, kde sa podu­jatie konalo, inštalovali žiackych prác, vydaných výstavku metodic­kých listov OPS a PÜMB i pomôcok pre výchovno-uzdelávaciu prácu ŠD a účastníkom umožnili prezrieť si videozáznam o priereze výchovno­­vzdelávacej činnosti ŠD pri ZŠ na Hubeného ul., ktorý natočil Kabi­net didaktickej techniky PCMB. Obsah rokovania seminára a jeho opatrenia nadviazali na celosloven­skú poradu o problematike výchovy mimo vyučovania, o výchovnej čin­nosti ŠD a ŠK v Námestove v roku 1984. Cieľ seminára sa podarilo do­siahnuť. Podujatie potvrdilo nutnosť vyvinúť ešte väčšie úsilie na skva­litnenie výsledkov výchovno-vzdelá­­vacej práce v školských družinách pri ZŠ v Bratislave a pri zabezpe­čovaní dostatočného počtu kvalifi­kovaných kádrov. JARMILA POKOROVÄ, yedúca KVMV. PÜMB * NAŠE KOMENTÁRE Štátny plán na rok 1986 Na nedávnom 16. zasadaní Ústred­­ného výboru KSC bol Dosúdený štátny plán rozvoja národného hos­podárstva na rok 1986, stav prác na 8. päťročnici a prijatá závery na jej dopracovanie a vyhodnote­né výsledky, dosiahnuté nri plnení uznesenia XVI. zjazdu KSČ a v pl­není 7. päťročného plánu. Dobrý nástup, rovnomerné komplexné plnenie všetkých záme­a rov a úloh prvého roka ôsmej päť­ročnice v značnej miere predurču­je úspešný priebeh celej päťročni­ce. V tomto duchu sa nieslo ai ro­kovanie na spoločnej schôdzi Sne­movne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR. Ako uviedol vo výklade k návrhu zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva ČSSR na rok 1986 podpredseda vlády ČSSR a predseda Štátnej plánovacej ko­misie Svatopluk Potáč, zámery a hlavné úlohy plánu na tento rok zabezpečujú po vzostupnej línii plynulý prechod zo siedmej do ôs­mej päťročnice a predstavujú ná­stup do obdobia vyššei dynamiky tvorby národného dôchodcu a vyš­šieho a kvalitnejšieho uspokojova­nia potrieb spoločnosti a obyvatel­stva. V porovnaní s plánom, ale aj očakávanou skutočnosťou roku 1985 sú tohtoročné úlohy veľmi nároč­né, ale sú nevyhnutné a reálne. Rast národného dôchodku o 3,5 per­centa je rýchlejší ako vlani a tiež ako priemer posledných troch ro­kov, keď predstavoval 3,2 percenta. Hrubý národný dôchodok by mal v cenách roku 1984 dosiahnuť ob­jem približne 642 miliárd Kčs. Pri tvorbe národného dôchodku má rozhodujúcu úlohu priemysel, ktorý zabezpečí viac ako štyri päti­ny jeho prírastku. Výrazný tlak na efektívnosť sa odráža v predstihu rastu národného dôchodku (3,5 percenta) pred rastom priemysel­nej výroby (2,6 percenta). To je zásadná zmena oproti doterajšie­mu vývoju relácie medzi dynami­kou národného dôchodku a rastom výroby v hlavných odvetviach ná­rodného hospodárstva. V stavebníctve sa po stagnácii v rokoch 7. päťročnice zvyšuje vý­roba o tri percentá, je to podmie­nené nevyhnutnosťou zabezpečiť štrukturálne zmeny v investičnej výstavbe, účasťou na integračných akciách, dlhodobo garantujúcich našej krajine zemný plyn a želez­­norudné suroviny a súvisí to aj s požiadavkou podstatne zvýšiť podiel stavebných prác na opravách a údržbe. Kľúčovou úlohou poľnohospodár­­sko-potravinárskeho komplexu je zabezpečiť výrobu obilia v obje­me 11,4 milióna ton. Pri všetkých plodinách sa ráta so zvýšením hek­tárových úrod oproti priemeru 7. päťročnice, najmä v olejninách o 17 percent, zemiakoch o 8,5 per­centa a obilí o päť percent. Pred­pokladaná úroveň poľnohospodár­skej výroby a dovoz surovín by ma­li utvoriť podmienky na to, aby spotreba mäsa na obyvateľa do­siahla približne 86 kg, mlieka 247 litrov, v-tjec 332 kusov, ovocia a zeleniny vrátane dovozu 143 kg. Rozhodu;úcou cestou k zabezpe- Keniu plánovaného rastu národné­ho dôchodku pri doterajšej úrovni palivovo-energetických a surovino­vých vsninov je trvalý rast spolo­čenskej pi oo aktivity práce a zvy­šovanie efektívnosti. Preto je pláne na rok 1986 postavená úloha v dosiahnuť úsporu celkových nákla­dov v bodnete 12 miliárd korún, z toho materiálových nákladov 10 miliárd, čo je podstatne viac ako doteraz. Dôležitým intenzifikačným činite­ľom je znižovanie energetickej ná­ročnosti tvorby národného dôchod­ku. Plánované zníženie asi o tri percentá je podstatne náročnejšie ako dosiahnutý priemer 7. päťroč­nice — 1,7 percenta. Úspory v spo­trebe kovov majú dosiahnuť 3,4 percenta, prepravná náročnosť po­klesne o dve percentá. Znižuje sa ťažba uhlia, spotreba vykurovacích olejov a výroba elektriny v par­ných elektrárňach. Oproti tomu sa o 40 percent zvyšuje výroba elek­trickej energie v jadrových elek­trárňach a jej podiel na celkovej bilancii sa tak zvýši takmer na jednu pätinu. Problémy pretrváva­jú v oblasti zdrojov zemného ply­nu, vykurovacích olejov a motoro­vej nafty. Ciele a úlohy v raste výroby, vo zvyšovaní efektívnosti, kvality hospodárnosti sú predpokladom plá­a novaného zvýšenia spoločenskef produktivity práce o 2,7 percenta, rastu upravených vlastných výko­nov o 4,8 percenta a zvýšenia zis­ku o vyše 11 percent. Všetky intenzifikačné zámery štátneho plánu na rok 1986 spolu s rastom materiálnej výroby utvá­rajú predpoklady na zahezpečenie zdrojov určených na plnšie uspoko­jovanie potrieb spoločnosti a oby­vateľstva, skvalitňovania jeho ži­votnej úrovne, ako aj na realizá­cia rozvojových zámerov ekonomi­­ky. (si) My a svet Zahraničná politika každého štá­tu je logickým pokračovaním a vy­ústením vnútornej politiky. Musí pritom brať zreteľ na celkový vý­voj situácie vo svete, musí ne ňu reagovať a zodpovedať základným tendenciám jej vývoja, na ktorý sa usiluje pôsobiť tak, aby to plne zodpovedalo sociálno-politickým koncepciám triédy, ktorá štát vedie. Tým, že socializmu je od samot­ného začiatku jeho jestvovania vlastná dôsledná starostlivosť o vy­tváranie a zabezpečenie všetkých podmienok k skutočne dôstojnému a všestranne plodnému životu naj­širších más pracujúcich, je zákoni­té, že socialistické krajiny sa usi­lujú aj o zabezpečenie medzinárod­ných podmienok pre naplnenie svo­jich ušľachtilých cieľov. Preto a] socialistická zahraničná politika ČSSR má na zreteli predovšetkým zaručenie mieru a bezpečnosti ná­rodov. ČSSR ako pevná súčasť socialis­tického spoločenstva — tak ako to stanovil XVI zjazd KSČ — presa­dzuje leninskú politiku mierového spolunažívania, túto jedinú reálnu mierovú alternatívu. Prispieva ďalšiemu rastu medzinárodnej pres­k tíže socializmu, solidarity a vzá­jomnej podpory bratských krajín v duchu socialistického internaciona­lizmu, tejto obrovskej materiálnej sily súčasného pokroku. Základnou orientáciou našej zahraničnej poli­tiky .bolo a je tesné priateľstvo a spolupráca s krajinami socializmu, a predovšetkým so Sovietskym zvä­zom, ktorý je schopný čeliť akej­koľvek hrozbe a ie tak I garantom našich istôt Preto sme nikdy ne­museli pozerať na budúcnosť pesi­misticky, ale s dôverou môžeme hľadieť v ústrety dňom, ktoré budú nesporne patriť mieru a pokroku. Výstižne to formuloval z tribúny XVI. zjazdu KSČ generálny tajom­ník Gv KSČ G. Husák: „Spojenec­tvo so Sovietskym zväzom je pre nás nielen revolučným odkazom, ale i živou súčasťou, je Istotou, o ktorú opierame všetky svoje plány a perspektívy ďalšieho vývoja.“ Za základnú a najdôležitejšiu úlo­hu ľudstva v medzinárodnej situá­cii zostrenej militaristickým kur­zom najreakčnejšfch imperialistic­kých kruhov, predovšetkým Spoje­ných štátov, označujeme odvráte­nie nebezpečenstva jadrovej vojny, zastavenie čoraz rozsiahlejších a nákladnejších pretekov v zbrojení a ich rozšírenie do vesmíru a na­stolenie atmosféry spolupráce a po­rozumenia. To že Československo bude stáť na strane Ideí mierového spolunažívania a zo všetkých síl sa bude zasadzovať za splnenie zá­kladnej úlohy ľudstva, potvrdil vo svojom prejave na 16. zasadaní ŰV KSČ, člen Predsedníctva a tajom­ník ÚV KSČ V. Biľak. V podrobnom rozbore celkovej medzinárodnej si­tuácie a úlohy Československa na tomto poli sa na zasadaní ÚV KSČ vyzdvihli predovšetkým kľúčové problémy dneška — odzbrojenie, redukcia a postupná likvidácia jad­rových arzenálov, zachovanie mie­rového kozmu a ozdravenie ovzdu­šia medzi Východom a Západom. A v tejto súvislosti V. Biľak zdôraznil význam minuloročnej vrcholnej schôdzky Michaila Gorbačova a Ro­­nalda Reagana v Ženeve, ktorá da­la nový impulz kontaktom medzi Sovietskym zväzom a Spojenými Štétmi, tvoriacimi chrbticu medzi­národných vzťahov. „Ženeva vytvo­rila nový nádejný proces, začala novú fázu dialógu... je to spo­ločné dielo — víťazstvo rozumu, ví­ťazstvo tých síl, ktoré sa dlhý čas usilujú o dorozumenie . . .,“ vyhlá­sil V. Biľak. Medzi týmito silami zaujímajú popredné miesto socialis­tické štáty, ktoré na čele so So­vietskym zväzom nrobili z úsilia o mier základný kameň svojej poli­tiky. Jej dlhodobá realizácia vyvo­láva nádeje do budúcnosti. Posled­né iniciatívy štátov Varšavskej zmluvy — nech už ide o dokumen­ty zo sofijského zasadania Politic­kého poradného výboru Varšavskej zmluvy, stanovisko vyjadrené na porade v Prahe, či spoločný návrh ČSSR a NDR na vytvorenie stredo­európskeho pásma bez chemických zbrani — predstavujú závažné kro­ky k zmierneniu napätia a ozdra­veniu celosvetovej atmosféry. Iba takéto konkrétne činy môžu naplniť pozitívny „duch Ženevy“ a dať život impulzom, ktoré vzišli zo schôdzky M. Gorbačova a R. Rea­gana. Socialistické krajiny sú na takéto kroky pripravené a zahra­ničná politika ČSSR je toho dôka­zom. S. M.

Next