Večer, apríl 1971 (III/65-86)

1971-04-22 / No. 80

AKÉ BUDE POČASIE Jasno a? polojasno. Teplota večer okolo 10 stupňov. V noci poklesne na 6 až 4 stupne. Slabý premenlivý vietor. HISTORICKÝ KALENDÁR Pred 80 rokmi vyšlo prvé číslo kladenských robotníc­kych novín pod názvom Svo­boda. ★ ★ ★ PŔEPÚŠTANIE STATNÝCH ZAMESTNANCOV Zákon o znižovaní stavu štátnych zamestnancov vstá­­pil v platnost. Podia výroku nár. soc. poslanca Buřivala odrazu bude prepustených 33 616 štátnych zamestnan­cov. Zákon najviac postihne železničiarov, z radov kto­rých prepustia 18 884 ludl. Táto skutočnosf len dokazuje krízu čs. kapitalizmu. (Munkás, 22. apríla 1925, str. 2.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu Slovenské príslovie GAZDINKÁM nf Správne pláchanie po pra je niekedy zaznávanou záležitosťou. Skúsená gaz­dinka však velmi dobre vie, že pláchanie je dôležitý úkon. Zlým pláchaním možno cel­kom pokaziť vzhlad aj dobre výprane) bielizne. Plácha­ním sa majú čo najrýchlej šie odstrániť obyčajne vei mi špinavé zvyšky posledné ho pracieho roztoku, inak sa môže praním uvolněná špi­na znovu usadiť na bielizni (tzv. redepozícta špiny). To sa môže napríklad stať, ked sú zvyšky pracieho roztoku v bielizni velmi špinavé, ked je málo pracieho prostried­ku v roztoku a odrazu sa pridá velké množstvo vody na pláchanie; pri praní myd­lom sa to môže ešte zhor­šiť tým, že je voda studená. Výsledok všetkého je, že bie­lizeň znovu zosivie od usa­denej špiny. Ešte viac sa horší vzhlad bielizne, ak sa po praní mydlom alebo myd lovými prípravkami plácha v tvrdej vode( ktorá zrazí časť zvyšujúceho mydla so špi nou a mazlavá sivá zrazeni­na sa usadí na bielizni. Platia tieto zásady: prvá voda na pláchanie po praní má byť pri saponátových prípravkoch teplé, naproti tomu pri mydlových príprav­koch horúca. Po praní myd­lom alebo mydlovými prí­pravkami sa má na prvé plá­chanie používať mäkká ale­bo zmäkčená voda. Má sa použiť menej vody, ktorá sa má ešte peniť. Ak sa voda nepení, treba Ihned pridať malé množstvo pracieho prí­pravku, ktorý udrží špinu rozptýlenú, takže sa nezrazí ale sa odplaví vodou. Pri každom balenom pracom pri pravku sl treba prečítať v návode, aký spôsob plácha nla odporúča výrobný pod nik pre svoj prípravok. • PO PREVERENÍ sťažnos­ti nášho čltatela z Považskej 28 na predajňu potravín na Luniku 1 sme zistili, že na­ozaj predávajú Ilaše s mlie­kom z predchádzajúceho dňa. Tie však majú oddelené od čerstvého mlieka a záleží len na spotřebitelovi, ktoré sl kúpi. miš • VČERA asi o 11. hod. v parku na Moyzesovej ul. stratila pani M. P. červenú, koženú peňaženku s väčším obnosom peňazí. Prosíme poctivého nálezcu, aby za odmenu 100 Kčs peňaženku doniesol do administrácie na Leninovej ul. Ko. • V RÁMCI osláv 50. vý­ročia založenia KSČ privítali čitatelia knižnice medzi se­bou viacerých starých členov strany, ktorí s nimi besedo­vali o začiatkoch aktivity strany, o činnosti FRTJ, o práci strany v ilegalite pod. Tento týždeň sa s pio­a niermi stretla s. Helena Ko­­lesárová a s najmenšími či­­tatelmi besedovala spisová telka Darina Harmanová. Fk. Dnes blahoželáme Vojte­chom Slnko vyjde zajtra ráno o 4,31 hod., zapadne o 18,38 hod. • CELKOVÁ úmrtnost porovnaní s rokom 1969 sa v velmi mierne zvýšila. Naj­častejšou príčinou smrti boli choroby obehového ústro­jenstva, zhubné nádory, cho­roby dýchacieho ústrojen­stva, úrazy a otrasy. V mi­nulom roku bolo v oboch košických okresoch 88 samo­vražedných pokusov. če • NA NAŠU kritiku „Budú špeciality?" o sortimente to­varu v Dome potravín zo dňa 23. II. sme dostali Potravín odppved, kde píšu: z „Je pravda, že v tejto pre­dajni by tnall byt predovšet­kým tuzemské mliečne špe­ciality, ktoré uvádza vaša čltatelka. Menované sloven­ské špeciality sa vyrábajú len v malých množstvách a výrobca ich dodáva len v rámci vlastného kraja a do vybraných predajní v Brati­slave. Napriek tejto skutoč­nosti, obraciame sa priamo na Podnikové Stredoslovenských riaditeľstvo mliekárn! a pokúsime sa rozšíriť náš sortiment.“ ka • KOLEKTÍV pracovníkov investičného oddelenia Vsi. tehelní sa zaviazal Vypraco­vať projektovú a rozpočtovú dokumentáciu na akciu dlaž­ba — pece v závode Čemer­­né II vo Vranove v skráte­nom termíne, bez nárokov na odmenu a v mimopracovnom čase. Svoj záväzok už splnili. Vypracovanie dokumentácie vytvorili za 135 hodín hod­notu 46 500 Kčs. miš. • NA KRAJSKOM kole STTM v Hutníku dnes súťažia budúci Čašníci a kuchári z Prešova a Spišskej Novej Vsi. Zajtra ako poslední budú sú­ťažiť učni z Kežmarku. ka • MESTSKÁ telekomuni­kačná správa v Košiciach upozorňuje obyvatelov okre­su Košice, že zajtra 23. IV. o 12.00 hod. preskúša akus­tiku verejných sirén s dvoj­minútovým húkaním. • SEMINAR vyučujúcich ruského jazyka na ZDŠ výberových školách v okrese, a sa začal dnes ráno o 8.00 hod. v zasadačke ObNV Nové Mesto. Zvolal ho odbor škol­stva KNV v Košiciach s Mest­ským pedagogickým stredis­kom a Mestským výborom ZČSSP. Učltelom — ruštiná­rom prednášali vysokoškol­skí profesori. Seminár uspo­riadali pri príležitostí 101. výročia narodenia V. I. Lenina. če • DVA ludské životy viseli včera na vlásku) Stalo sa to presne o 15.15 hod. na ná­stupnom ostrovčeku električ­ky pri Skladnej ulici na trie­de Sovietskej armády. Dve električky prešli zastávkou bez zastavenia. AŽ tretia za­stavila, a Iudlä sa do nej začali tlačiť. Napriek tomu, že dvere neboli zatvorené a na dolnom schodíku stáli 'dve ženy, dala sprievodkyňa povel na odchod. Jedna zo žien. spadla, — dva centimet­re od kolesa -í poranila sa a aj kabát to odniesol. Dru­há kričala o pomoc, lenže električka šla plnou rýchlos­ťou dalej. Druhý vozeň mal číslo 213. ko • VČERA popoludní, asi o 17. hodine nastúpila na prie­stranstvo pred družstevnými blokmi na tr. Sovietskej ar­mády vojenská jednotka blízkych kasární. Vojaci bolí z „vyzbrojení“ pre zmenu ča­kanmi a lopatami. Zaviazali sa, že v rámci družby deťmi uvedených blokov po­s stavia pre ne volejbalové Ihrisko. Na úprave terénu pracovali až do zotmenia. vy. • NEOBYČAJNÉ tľaše s pivom máme v administrácii V jednej je ako prísada kus dreva, v druhej pavúk a dnes na doplnenie zbierky nám doniesli nádherný exemplár, plnú pivovú flašu s malou myškou. Ko. Kreslil: PETER STARK ROZHLAS Dnes: 15.D5 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Mozaika 71 — 19.00 Hráme najlepším — 20.00 Viktor Hugo: Deväť­desiattri. — 21.40 Hoj, vlasť moja ... Zajtra: 8.05 Pozdravy jubi­lantom — 9.40 K. Brandyš: Veľmi starí obaja. Dramati­zácia — 11.05 Umélci pred mikrofónom — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popo­ludňajší koncert; DIVADLA ŠD: Úklady a láska KINA Slovan: Mária Aňúa (pol.), Tatra: Odhalenie (sov.), Osmev: Kremelský orloj (sov.), Partizán: Rodina Uf ja­­novovcov (sov.); štúdia — 2Ů.30 S nasadením života. 9. časť — 21.25 Tele­vízne noviny — 21.45 Týždeň medzi mantinelmi. Zajtra: 9.00 Každý mesiac jeden. Repríza publicistiky 9.50 Svedkovia minulosti — 10.05 Pesničky okolo nás — 10.15 Každý týždeň milión. Publicistický film — 10.30 S nasadením života — 11.20 TN — 14.50 Dunajský pohár. Dorastenecký turnaj vo fut bale. BUDAPEST Dnes: 18.20 Od šansfinu — ku šansénu — 19.15 Večerná rozprávka — 20.00 Pri kaž dom mífniku — 21.15 Básni­ci o Leninovi — 21.35 Od piatku do pondelka. Repor táž — 22.15 Televízne spra vodajstvo. TELEVÍZIA TN Dnes: 18.30 Spravodajstvo — 17.00 Medzinárodný magazín vedy a techniky — 17.30 Sevčlkovci. Publicistic­ká reportáž — 18.25 Veľtrž­né sekundy — 18.40 Päť mi­nút pre seba — 19.00 Tele­vízne noviny — 19.25 Po­známka TN — 19.30 Každý mesiac jeden — 20.00 Lenin­ský album. Dokumentárne filmy leningradského TV KTO TO POVEDAL? že 1 Mladým ľuďom sa zdá, najdôležitejšou vecou na svete sú peniaze. Keď ostarejú, sú o tom pre vodčení a) O. Wilde b) B. Pascal c) C. Darow POTRAPTE S A I 2. Najväčším omylom človeka Je zúfalstvo a) Dostojevsklj b) Voltaire c) Fontenelle 3. Sila malých spočíva v tom, že môžu spôsobiť nepríjemnosti velkým. a) Hemingway b) Saganová c) F. Mauriac •oetJnew j (a 'g iljsjs -ABiojsoa (b z íepiiM 'O (D -j miuegeM enapjds Zásobáreň liekov Príroda je najväčšou továr­ňou na lieky. Starí ludia ju lepšte poznajú ako mladí te­­raz. Oní dobre poznali lieči vú silu rozličných byliniek. Zbierali, suštli a odkladali si ich a zriedkakedy ich pre­kvapila v zime dáka choroba, na ktorú by neboli mali liek v svojej „lekárničke“. Po­vestní boli najmä bačovia, ktorí mali takmer po celý rok styk s prírodou a dobre poznali liečivú silu byliniek. Dnes, keď nás liečia odbor­níci zadaritiQ a lekárnici nám zadarmo vydávajú hoto­vé lieky, zabúdame na lieči vé bylinky. Poznajú ich len niektorí starší občania. Zbie rajú ich a odovzdávajú do zberne — za peniaze. OdtlaS sa dostanú do tovární na lieky. Minule som sl zbieral pod bel. Ľudia sa ma vypytovali, čo je to za kvietok a prečo ho zbieram. Istý mladý otec­ko, tam poniže — lebo bolo to blízko bloku na Ipeľskej — veselo stúpal po podbeli so svojim synkom. To isté robila babička so svojou vnučkou. Co potom očakávať od deti? Našiel som na dvoch kôpkach asi 30 hlavi­čiek podbeľa. Detské rúčky ich natrhali. Podbeľ má rád mokristú pôdu, prielohy, priekopy jarky. Caj zo sušených hlavi­i čiek posilňuje prsia t pľú­ca, riedi hlien a tíši bolesti, najmä pichanie v prsiach. Len aby sl ho dospelí väčšmi všímali poúčali. a svoje deti o ňom jer. Príťažlivá reklama Príďte, poradíme, poslúži me — reklamné heslo dňa, ktoré niekedy zákazníkov sklárne. Stálo sa tak aj mne V utorok pri nákupe batérií do zapaľovača na plynový sporák o predajni Tesla na Luniku l. Mali typ 144. Pre davačka ma uisttla, že sa hodí do zapaľovdča a nemusí sa odstrániť ani papierový obal. Až doma som prišiel na to, že bez jeho odstráne­nia nie je kontakt. Navyše, batérie boli bez prúdu, takže sa ocitli o smetníku. Hľadal som batérie inde. V predajni na Leninovej č. 2 som ešte ani nevyslovil číslo typu, už ml povedali — ne máme. Našiel som tch v ama­térskej predajni na Lenino­vej, kde mi prédáit správny typ 143. Tam mi správne po­radili I dobre obslúžili. Pre­svedčil som sa teda, že v predajniach socialistického obchodu sú rozdiely, ktoré by nemali byt. bs. Uhynú? Mnohokrát čítame o tom, ako napríklad vo Fínsku alebo vo Švédsku chránia stromy. V týchto krajinách, ktoré v porovnaní s nami ovplýva/ú neporovnateľne väč šlm bohatstvom stromov lesov sa pri stavebných prá­a cach snažia ušetril každý Strom. A aby nedošlo ani k najmenšiemu poškodeniu jednotlivé stromy obaľujú aj ochrannými obalmi. Vyplýva to asi z ich vysokej kultúr nej úrovne. My sa tiež ráta me medzi kultúrne vyspelé národy, no prístup k týmto otázkam nás' rozhodne nectí. Cast stromov na okraji Petrovovho sadu, prt želez nlčnej stanici sa nachádza vo vnútri oplotenia, kde sta­vajú novú poštu. Medzi stro mami je urobená akási sklád ka zeminy a táto je nahrnu tá pomedzi stromy až do výšky dvoch metrov. Kmene nie sú ničím chránené, ale sú zeminou přihrnuté. Nie ktoré síce menej no podakto ré až do uvedenej výšky. Ak stromy ostanú takto dlhšie možno očakávať, že uhynú a zdá sa, že pár tch už vyhy nulo. Ide o aké sa nedajú veľké stromy počas jednej generácie ani vypěstovat. Ne viem, kto dal súhlas k také mulo počínaniu, ale myslím že odsúdenie tých kultúrnej Steh občanov si zaslúži. J, Kaša Z ALBUMU VÝCHODOSLOVENSKEJ GALÉRIE Andrej Doboš Na moju otázku, čo pova­žuje vo svojej tvorbe za naj­väčší úspech zatváril sa div­ne. Pravdepodobne ju bral ako velmi banálnu, alebo po­loženú príliš „na telo“, lebo začal rozprávaf o etapách vnútornej pohody determino­vaných radosfou z vykona­nej práce (konečne na jeho svojské a neopakovateľné, zdanlivo vyhýbavé reakcie aj na okruhy iných otázok, či problémov sme si už dávno zvykli) a nie o jednotlivých prchavých momentoch. A ako som nsňdil nebolo ich mále Ináč by sa ani nemohol s nevyhnntnon dávkou úprim­nosti priznaf, že keby mal prežif ešte jeden ľudský ži vot, určite by ho opäf vypi nil výtvarnou činnosťou. Tvorivý vývin Andreja Do boša (nar. 4. nóv. 1911 v No vosade pri Trebišove) je in teresantný. Nielen preto, že ho v posledných rokoch cha­rakterizuje markantný pre­sun záujmu z malby na gra flku, ale najmä spôsobom umeleckého vyjadrenia, ktoré je vo svojej polarite koncen­trované práve v týchto dru­hoch. Ostatné výtvarné ob­lasti, do ktorých umelec za­siahol svojou aktivitou buď len podporujú jednu, čl dru­hú tendenciu, alebo (mám na mysli časť kresieb) možno v nich ojedinelá nachádzať aj korene rýchlej premeny. Dlhé roky sme totiž Do­bosa poznali ako maliara dojmových záznamov z vý chodoslovenskej krajiny. Čas to sme sa stretávali i s uk£ž kamt jeho portrétnej a figu rélnej maľby. Menši súbor grafických listov spristupne ný roku 1967 na umelcovej výstave v Bratislave predsta vil ho nám ako tvorcu zame­raného takmer výlučne na lyrickú a expresívnu abstrak­ciu. Diela vytvorené v du­chu týchto tendencii vysta­voval v posledných rokoch na niektorých významných podujatiach nielen u nás (I. bienále Výskumy grafiky v Jihlave, medzinárodná výsta­va malých grafických foriem v B. Bystrici) ale aj T za­hraničí. I. G. Ako robia v Humnom kultúru V utorok sa začala v Hu­­mennnm X. jubilejná Humen­­ská hudobná jar a súčasne sa spomínalo aj desiate vý­ročie vzniku Klubu priateľov hudby, klnbu, ktorý bol ko­lískou a zakladateľom hu­­menskej hudobnej jari. Vte­dy pred desiatimi rokmi to bolo pár nadšencov, väčši­nou lekárov, ktorí založili v červenom kútlkn humenské­­ho Okresného ústava národ­ného zdravia klub priateľov hudby. Začali skromne. S maion diskotékou dobrých nahrávok klasickej hudby so sprievodným slovom. Volali to divadlom hudby. Zrejme to boli spomienky na štu­dentské roky v Bratislave, Brne či Prahe a na študent­ské sedenia v malých sá­lach divadiel hudby, kde sa schádzalo pár fadí, aby po­čúvalo diela starých maj­strov. Tí fudia, ktorí zalo­žili hnmenský klob priate­ľov hudby boli nielen nad­šenci. Oni boli aj dobrými organizátormi a agitátormi. V tom pravom, leninskom slova zmysle. Chodili agito­vať do závodov, do úradov i do škfli, Keď začali organizovať prvé koncerty, prejavovala sa Ich agitácia tak, že sami kúpili lístky na koncert, išli za ľuďmi a lístky lm ponúk­li. Ba často za ruku chytili a na koncert priviedli. To všetko sme sa dozvedeli od prvého predsedu klubu dr. Jablonického. Spomínal. A vela spomínal. Neboli to však spomienky trpké. Na­opak. Boli to spomienky, z ktorých ani po desiatich ro­koch nevymizlo nadšenie, s akým títo fudia pracovali a pracujú. Zaujímavé boli aj slová druhého predsedu Štefana Polovku, ktorý je vedúcim odhora kultúry ONV n pre ktorého je rozvoj hudobného a kultúrneho života Humen­ ného naozaj srdcovou záleží* tosfon. Dnes už v dvadsaťtisíco­vom Humennom nemajú prob­lémy s návštevnosťou kon­certov. Vychovali sl svoja publikum, ktoré sa negrupu­­je Iba z Intelektuálov. Na­opak. Medzi obecenstvom ja celý rad fudí z humenských fabrík a závodov, je v ňom vela mládeže. V humenských školách sú žiaci, ktorí si ku­pujú abonentné vstupenky na celé koncertné cykly a usi­lovne navštevujú Ľudovú školu umenia, ktorá je svo­jím vybavením azda najmo­dernejšia na Slovensku. Čo si na práci humen­ských kultúrnikov a Klubu priateľov hudby azda naj­väčšmi cením, je ich inicia­tíva, ich cieľavedomé práca výchovná a agitačni, ich usilovnosť a nadšenie, ktoré ovplyvnilo aj konania mest­ských a straníckych orgá­nov. Dokumentovali to slová vedúceho tajomníka OV KSS Michala Roháča i predsedu ONV Michala Paradn, ktorý pri slávnostnom otvorení X. HHJ povedal: uskutoč­nili sme konsolidáciu vi- hos­podárskej oblasti. |ej neod­deliteľnou súčasťou je však kultúrnovýchovná práca. A to je dnes prvoradá úloha, na ktorú sa musíme zamo­tať ...“ Riadky o humenskom kul­túrnom živote nie sú náhod­né. Napísala som ich predo­všetkým preto, že od mno­hých ľudí, ktorí robia v Hu­mennom kultúru, by sme sa mohli učiť my, v Košiciach „Lassie sa vracia.“ Tentoraz však nie do hollywoodských ateliérov. Naša snímka ju zachytila na návšteve v agen­túre UPI v New Yorku, kde prejavila živý záujem o spra vodajskú prácu. Foto: ČSTK — UPI UZNANIE JUBILANTOVI ce“ Berlín —čt— „Rad prá prepožičal prezident ČSSR známemu maliarovi a karikaturistovi v NDR Levovi Heesovi pri príležitosti jeho 70. narodenín. Kz Košický V-klub potešiteľne rozširuje svoju člnnnsf. Toh­to mesiaca prekvapil „véčká­­rov“ (aspoň tých nezaintere­sovaných) novým časopisom, ktorý začal vychádzaí pod názvom „Košické Véčko“. Bude to mesačník zameraný predovšetkým na informácie o činnosti a programe klubu, nechýba v ňom však ani poé­zia a humor. V programe na tento me­siac okrem obľúbenej disko­téky bratov Rybárovcov, je súfaž beatových skupín „Ma­ratón“, vystúpenie Hynka ZalČíka zo Supraphonu najmä diskotéka Pavla Čér- a nockého z Prahy, ktorá bude určite „trhákom". Černočký v tomto smere patri médzi našu špičku a uprednostňuje progresívne hudobné smery. Mesačník „VÉČKO" okrem tejto informatívnej funkcie dá priestor pre sebarealizá­cia mladým autorom, vedf v mnohých „šupltkttch“ čakajú ich dielka na svetlo tohto sveta. A to je nrčtte chvá­lyhodné. Roman LAJÍ 52. Z publikácie Odkaz minulosti pripravovanej k 50. výročiu KSČ zz* cenu kzíRíéRy Pokusy pravičiarov presadenie tohto zámeru o dal zápasu o ovládnutie odborov, prebiehajúcemu v robotníckom hnutí v Čes­koslovensku v rokoch 1921 až 1923 osobitný priebeh. Zradcovia revolučného hnutia využili nielen rôz­ne podvody namierené proti robotníctvu, ale zne­užívali aj charakterovú slabosť niektorých vplyv­ných funkcionárov. Tých sl pod rôznymi sľubmi za väzovali, aby potom s Ich pomocou dosiahli svoj ciel. V tom vlastne spočf vala aj podstata osobnej ale aj politickej tragédie poslanpa Borovského, se nátora A. Drába, Kalinoví ča a viacerých ďalších bý valých funkcionárov, ktorí za cenu sľúbenej kariéry zradili svojich bojových druhov, prebehli na stra­nu nepriateľov. “Jt história ^ VEĽKÉHO BOJA Našťastie košický prole tariát zavčasu prehliadol tieto plány rušiteľov jeho jednoty a vedel sa s nimi rozhodne vyporladaf —■ vy lúčením zo svojich radov Ked sa začiatkom roku 1922 títo skorumpovaní „vodcovia“ pokúšali pod zámienkou neutrality a ne­straníckosti odborov izolo­vať členstvo odborovej or­ganizácie kovorobothíkov od vedenia strany, robot­níctvo na členskej schôdzi odmietlo túto taktiku a uistilo vedenie strany, že „tak ako doteraz bude aj v budúcnosti v najširšom meradle podporovať spo­ločný zápas revolučného proletariátu proti buržo­ázií“. Na schôdzi zároveň prijalo uznesenie, že okamžitou platnosťou pre­s stáva pražskej céntrále od­vádzať stanovené príspev­ky. lebo vraj <, nebudú trpieť, aby páni z Amster­damu žili z príspevkov ro­botníkov“. (Pokračovanie)

Next