Večer, apríl 1971 (III/65-86)
1971-04-22 / No. 80
AKÉ BUDE POČASIE Jasno a? polojasno. Teplota večer okolo 10 stupňov. V noci poklesne na 6 až 4 stupne. Slabý premenlivý vietor. HISTORICKÝ KALENDÁR Pred 80 rokmi vyšlo prvé číslo kladenských robotníckych novín pod názvom Svoboda. ★ ★ ★ PŔEPÚŠTANIE STATNÝCH ZAMESTNANCOV Zákon o znižovaní stavu štátnych zamestnancov vstápil v platnost. Podia výroku nár. soc. poslanca Buřivala odrazu bude prepustených 33 616 štátnych zamestnancov. Zákon najviac postihne železničiarov, z radov ktorých prepustia 18 884 ludl. Táto skutočnosf len dokazuje krízu čs. kapitalizmu. (Munkás, 22. apríla 1925, str. 2.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu Slovenské príslovie GAZDINKÁM nf Správne pláchanie po pra je niekedy zaznávanou záležitosťou. Skúsená gazdinka však velmi dobre vie, že pláchanie je dôležitý úkon. Zlým pláchaním možno celkom pokaziť vzhlad aj dobre výprane) bielizne. Pláchaním sa majú čo najrýchlej šie odstrániť obyčajne vei mi špinavé zvyšky posledné ho pracieho roztoku, inak sa môže praním uvolněná špina znovu usadiť na bielizni (tzv. redepozícta špiny). To sa môže napríklad stať, ked sú zvyšky pracieho roztoku v bielizni velmi špinavé, ked je málo pracieho prostriedku v roztoku a odrazu sa pridá velké množstvo vody na pláchanie; pri praní mydlom sa to môže ešte zhoršiť tým, že je voda studená. Výsledok všetkého je, že bielizeň znovu zosivie od usadenej špiny. Ešte viac sa horší vzhlad bielizne, ak sa po praní mydlom alebo myd lovými prípravkami plácha v tvrdej vode( ktorá zrazí časť zvyšujúceho mydla so špi nou a mazlavá sivá zrazenina sa usadí na bielizni. Platia tieto zásady: prvá voda na pláchanie po praní má byť pri saponátových prípravkoch teplé, naproti tomu pri mydlových prípravkoch horúca. Po praní mydlom alebo mydlovými prípravkami sa má na prvé pláchanie používať mäkká alebo zmäkčená voda. Má sa použiť menej vody, ktorá sa má ešte peniť. Ak sa voda nepení, treba Ihned pridať malé množstvo pracieho prípravku, ktorý udrží špinu rozptýlenú, takže sa nezrazí ale sa odplaví vodou. Pri každom balenom pracom pri pravku sl treba prečítať v návode, aký spôsob plácha nla odporúča výrobný pod nik pre svoj prípravok. • PO PREVERENÍ sťažnosti nášho čltatela z Považskej 28 na predajňu potravín na Luniku 1 sme zistili, že naozaj predávajú Ilaše s mliekom z predchádzajúceho dňa. Tie však majú oddelené od čerstvého mlieka a záleží len na spotřebitelovi, ktoré sl kúpi. miš • VČERA asi o 11. hod. v parku na Moyzesovej ul. stratila pani M. P. červenú, koženú peňaženku s väčším obnosom peňazí. Prosíme poctivého nálezcu, aby za odmenu 100 Kčs peňaženku doniesol do administrácie na Leninovej ul. Ko. • V RÁMCI osláv 50. výročia založenia KSČ privítali čitatelia knižnice medzi sebou viacerých starých členov strany, ktorí s nimi besedovali o začiatkoch aktivity strany, o činnosti FRTJ, o práci strany v ilegalite pod. Tento týždeň sa s pioa niermi stretla s. Helena Kolesárová a s najmenšími čitatelmi besedovala spisová telka Darina Harmanová. Fk. Dnes blahoželáme Vojtechom Slnko vyjde zajtra ráno o 4,31 hod., zapadne o 18,38 hod. • CELKOVÁ úmrtnost porovnaní s rokom 1969 sa v velmi mierne zvýšila. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehového ústrojenstva, zhubné nádory, choroby dýchacieho ústrojenstva, úrazy a otrasy. V minulom roku bolo v oboch košických okresoch 88 samovražedných pokusov. če • NA NAŠU kritiku „Budú špeciality?" o sortimente tovaru v Dome potravín zo dňa 23. II. sme dostali Potravín odppved, kde píšu: z „Je pravda, že v tejto predajni by tnall byt predovšetkým tuzemské mliečne špeciality, ktoré uvádza vaša čltatelka. Menované slovenské špeciality sa vyrábajú len v malých množstvách a výrobca ich dodáva len v rámci vlastného kraja a do vybraných predajní v Bratislave. Napriek tejto skutočnosti, obraciame sa priamo na Podnikové Stredoslovenských riaditeľstvo mliekárn! a pokúsime sa rozšíriť náš sortiment.“ ka • KOLEKTÍV pracovníkov investičného oddelenia Vsi. tehelní sa zaviazal Vypracovať projektovú a rozpočtovú dokumentáciu na akciu dlažba — pece v závode Čemerné II vo Vranove v skrátenom termíne, bez nárokov na odmenu a v mimopracovnom čase. Svoj záväzok už splnili. Vypracovanie dokumentácie vytvorili za 135 hodín hodnotu 46 500 Kčs. miš. • NA KRAJSKOM kole STTM v Hutníku dnes súťažia budúci Čašníci a kuchári z Prešova a Spišskej Novej Vsi. Zajtra ako poslední budú súťažiť učni z Kežmarku. ka • MESTSKÁ telekomunikačná správa v Košiciach upozorňuje obyvatelov okresu Košice, že zajtra 23. IV. o 12.00 hod. preskúša akustiku verejných sirén s dvojminútovým húkaním. • SEMINAR vyučujúcich ruského jazyka na ZDŠ výberových školách v okrese, a sa začal dnes ráno o 8.00 hod. v zasadačke ObNV Nové Mesto. Zvolal ho odbor školstva KNV v Košiciach s Mestským pedagogickým strediskom a Mestským výborom ZČSSP. Učltelom — ruštinárom prednášali vysokoškolskí profesori. Seminár usporiadali pri príležitostí 101. výročia narodenia V. I. Lenina. če • DVA ludské životy viseli včera na vlásku) Stalo sa to presne o 15.15 hod. na nástupnom ostrovčeku električky pri Skladnej ulici na triede Sovietskej armády. Dve električky prešli zastávkou bez zastavenia. AŽ tretia zastavila, a Iudlä sa do nej začali tlačiť. Napriek tomu, že dvere neboli zatvorené a na dolnom schodíku stáli 'dve ženy, dala sprievodkyňa povel na odchod. Jedna zo žien. spadla, — dva centimetre od kolesa -í poranila sa a aj kabát to odniesol. Druhá kričala o pomoc, lenže električka šla plnou rýchlosťou dalej. Druhý vozeň mal číslo 213. ko • VČERA popoludní, asi o 17. hodine nastúpila na priestranstvo pred družstevnými blokmi na tr. Sovietskej armády vojenská jednotka blízkych kasární. Vojaci bolí z „vyzbrojení“ pre zmenu čakanmi a lopatami. Zaviazali sa, že v rámci družby deťmi uvedených blokov pos stavia pre ne volejbalové Ihrisko. Na úprave terénu pracovali až do zotmenia. vy. • NEOBYČAJNÉ tľaše s pivom máme v administrácii V jednej je ako prísada kus dreva, v druhej pavúk a dnes na doplnenie zbierky nám doniesli nádherný exemplár, plnú pivovú flašu s malou myškou. Ko. Kreslil: PETER STARK ROZHLAS Dnes: 15.D5 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Mozaika 71 — 19.00 Hráme najlepším — 20.00 Viktor Hugo: Deväťdesiattri. — 21.40 Hoj, vlasť moja ... Zajtra: 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.40 K. Brandyš: Veľmi starí obaja. Dramatizácia — 11.05 Umélci pred mikrofónom — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší koncert; DIVADLA ŠD: Úklady a láska KINA Slovan: Mária Aňúa (pol.), Tatra: Odhalenie (sov.), Osmev: Kremelský orloj (sov.), Partizán: Rodina Uf janovovcov (sov.); štúdia — 2Ů.30 S nasadením života. 9. časť — 21.25 Televízne noviny — 21.45 Týždeň medzi mantinelmi. Zajtra: 9.00 Každý mesiac jeden. Repríza publicistiky 9.50 Svedkovia minulosti — 10.05 Pesničky okolo nás — 10.15 Každý týždeň milión. Publicistický film — 10.30 S nasadením života — 11.20 TN — 14.50 Dunajský pohár. Dorastenecký turnaj vo fut bale. BUDAPEST Dnes: 18.20 Od šansfinu — ku šansénu — 19.15 Večerná rozprávka — 20.00 Pri kaž dom mífniku — 21.15 Básnici o Leninovi — 21.35 Od piatku do pondelka. Repor táž — 22.15 Televízne spra vodajstvo. TELEVÍZIA TN Dnes: 18.30 Spravodajstvo — 17.00 Medzinárodný magazín vedy a techniky — 17.30 Sevčlkovci. Publicistická reportáž — 18.25 Veľtržné sekundy — 18.40 Päť minút pre seba — 19.00 Televízne noviny — 19.25 Poznámka TN — 19.30 Každý mesiac jeden — 20.00 Leninský album. Dokumentárne filmy leningradského TV KTO TO POVEDAL? že 1 Mladým ľuďom sa zdá, najdôležitejšou vecou na svete sú peniaze. Keď ostarejú, sú o tom pre vodčení a) O. Wilde b) B. Pascal c) C. Darow POTRAPTE S A I 2. Najväčším omylom človeka Je zúfalstvo a) Dostojevsklj b) Voltaire c) Fontenelle 3. Sila malých spočíva v tom, že môžu spôsobiť nepríjemnosti velkým. a) Hemingway b) Saganová c) F. Mauriac •oetJnew j (a 'g iljsjs -ABiojsoa (b z íepiiM 'O (D -j miuegeM enapjds Zásobáreň liekov Príroda je najväčšou továrňou na lieky. Starí ludia ju lepšte poznajú ako mladí teraz. Oní dobre poznali lieči vú silu rozličných byliniek. Zbierali, suštli a odkladali si ich a zriedkakedy ich prekvapila v zime dáka choroba, na ktorú by neboli mali liek v svojej „lekárničke“. Povestní boli najmä bačovia, ktorí mali takmer po celý rok styk s prírodou a dobre poznali liečivú silu byliniek. Dnes, keď nás liečia odborníci zadaritiQ a lekárnici nám zadarmo vydávajú hotové lieky, zabúdame na lieči vé bylinky. Poznajú ich len niektorí starší občania. Zbie rajú ich a odovzdávajú do zberne — za peniaze. OdtlaS sa dostanú do tovární na lieky. Minule som sl zbieral pod bel. Ľudia sa ma vypytovali, čo je to za kvietok a prečo ho zbieram. Istý mladý otecko, tam poniže — lebo bolo to blízko bloku na Ipeľskej — veselo stúpal po podbeli so svojim synkom. To isté robila babička so svojou vnučkou. Co potom očakávať od deti? Našiel som na dvoch kôpkach asi 30 hlavičiek podbeľa. Detské rúčky ich natrhali. Podbeľ má rád mokristú pôdu, prielohy, priekopy jarky. Caj zo sušených hlavii čiek posilňuje prsia t pľúca, riedi hlien a tíši bolesti, najmä pichanie v prsiach. Len aby sl ho dospelí väčšmi všímali poúčali. a svoje deti o ňom jer. Príťažlivá reklama Príďte, poradíme, poslúži me — reklamné heslo dňa, ktoré niekedy zákazníkov sklárne. Stálo sa tak aj mne V utorok pri nákupe batérií do zapaľovača na plynový sporák o predajni Tesla na Luniku l. Mali typ 144. Pre davačka ma uisttla, že sa hodí do zapaľovdča a nemusí sa odstrániť ani papierový obal. Až doma som prišiel na to, že bez jeho odstránenia nie je kontakt. Navyše, batérie boli bez prúdu, takže sa ocitli o smetníku. Hľadal som batérie inde. V predajni na Leninovej č. 2 som ešte ani nevyslovil číslo typu, už ml povedali — ne máme. Našiel som tch v amatérskej predajni na Leninovej, kde mi prédáit správny typ 143. Tam mi správne poradili I dobre obslúžili. Presvedčil som sa teda, že v predajniach socialistického obchodu sú rozdiely, ktoré by nemali byt. bs. Uhynú? Mnohokrát čítame o tom, ako napríklad vo Fínsku alebo vo Švédsku chránia stromy. V týchto krajinách, ktoré v porovnaní s nami ovplýva/ú neporovnateľne väč šlm bohatstvom stromov lesov sa pri stavebných práa cach snažia ušetril každý Strom. A aby nedošlo ani k najmenšiemu poškodeniu jednotlivé stromy obaľujú aj ochrannými obalmi. Vyplýva to asi z ich vysokej kultúr nej úrovne. My sa tiež ráta me medzi kultúrne vyspelé národy, no prístup k týmto otázkam nás' rozhodne nectí. Cast stromov na okraji Petrovovho sadu, prt želez nlčnej stanici sa nachádza vo vnútri oplotenia, kde stavajú novú poštu. Medzi stro mami je urobená akási sklád ka zeminy a táto je nahrnu tá pomedzi stromy až do výšky dvoch metrov. Kmene nie sú ničím chránené, ale sú zeminou přihrnuté. Nie ktoré síce menej no podakto ré až do uvedenej výšky. Ak stromy ostanú takto dlhšie možno očakávať, že uhynú a zdá sa, že pár tch už vyhy nulo. Ide o aké sa nedajú veľké stromy počas jednej generácie ani vypěstovat. Ne viem, kto dal súhlas k také mulo počínaniu, ale myslím že odsúdenie tých kultúrnej Steh občanov si zaslúži. J, Kaša Z ALBUMU VÝCHODOSLOVENSKEJ GALÉRIE Andrej Doboš Na moju otázku, čo považuje vo svojej tvorbe za najväčší úspech zatváril sa divne. Pravdepodobne ju bral ako velmi banálnu, alebo položenú príliš „na telo“, lebo začal rozprávaf o etapách vnútornej pohody determinovaných radosfou z vykonanej práce (konečne na jeho svojské a neopakovateľné, zdanlivo vyhýbavé reakcie aj na okruhy iných otázok, či problémov sme si už dávno zvykli) a nie o jednotlivých prchavých momentoch. A ako som nsňdil nebolo ich mále Ináč by sa ani nemohol s nevyhnntnon dávkou úprimnosti priznaf, že keby mal prežif ešte jeden ľudský ži vot, určite by ho opäf vypi nil výtvarnou činnosťou. Tvorivý vývin Andreja Do boša (nar. 4. nóv. 1911 v No vosade pri Trebišove) je in teresantný. Nielen preto, že ho v posledných rokoch charakterizuje markantný presun záujmu z malby na gra flku, ale najmä spôsobom umeleckého vyjadrenia, ktoré je vo svojej polarite koncentrované práve v týchto druhoch. Ostatné výtvarné oblasti, do ktorých umelec zasiahol svojou aktivitou buď len podporujú jednu, čl druhú tendenciu, alebo (mám na mysli časť kresieb) možno v nich ojedinelá nachádzať aj korene rýchlej premeny. Dlhé roky sme totiž Dobosa poznali ako maliara dojmových záznamov z vý chodoslovenskej krajiny. Čas to sme sa stretávali i s uk£ž kamt jeho portrétnej a figu rélnej maľby. Menši súbor grafických listov spristupne ný roku 1967 na umelcovej výstave v Bratislave predsta vil ho nám ako tvorcu zameraného takmer výlučne na lyrickú a expresívnu abstrakciu. Diela vytvorené v duchu týchto tendencii vystavoval v posledných rokoch na niektorých významných podujatiach nielen u nás (I. bienále Výskumy grafiky v Jihlave, medzinárodná výstava malých grafických foriem v B. Bystrici) ale aj T zahraničí. I. G. Ako robia v Humnom kultúru V utorok sa začala v Humennnm X. jubilejná Humenská hudobná jar a súčasne sa spomínalo aj desiate výročie vzniku Klubu priateľov hudby, klnbu, ktorý bol kolískou a zakladateľom humenskej hudobnej jari. Vtedy pred desiatimi rokmi to bolo pár nadšencov, väčšinou lekárov, ktorí založili v červenom kútlkn humenského Okresného ústava národného zdravia klub priateľov hudby. Začali skromne. S maion diskotékou dobrých nahrávok klasickej hudby so sprievodným slovom. Volali to divadlom hudby. Zrejme to boli spomienky na študentské roky v Bratislave, Brne či Prahe a na študentské sedenia v malých sálach divadiel hudby, kde sa schádzalo pár fadí, aby počúvalo diela starých majstrov. Tí fudia, ktorí založili hnmenský klob priateľov hudby boli nielen nadšenci. Oni boli aj dobrými organizátormi a agitátormi. V tom pravom, leninskom slova zmysle. Chodili agitovať do závodov, do úradov i do škfli, Keď začali organizovať prvé koncerty, prejavovala sa Ich agitácia tak, že sami kúpili lístky na koncert, išli za ľuďmi a lístky lm ponúkli. Ba často za ruku chytili a na koncert priviedli. To všetko sme sa dozvedeli od prvého predsedu klubu dr. Jablonického. Spomínal. A vela spomínal. Neboli to však spomienky trpké. Naopak. Boli to spomienky, z ktorých ani po desiatich rokoch nevymizlo nadšenie, s akým títo fudia pracovali a pracujú. Zaujímavé boli aj slová druhého predsedu Štefana Polovku, ktorý je vedúcim odhora kultúry ONV n pre ktorého je rozvoj hudobného a kultúrneho života Humen ného naozaj srdcovou záleží* tosfon. Dnes už v dvadsaťtisícovom Humennom nemajú problémy s návštevnosťou koncertov. Vychovali sl svoja publikum, ktoré sa negrupuje Iba z Intelektuálov. Naopak. Medzi obecenstvom ja celý rad fudí z humenských fabrík a závodov, je v ňom vela mládeže. V humenských školách sú žiaci, ktorí si kupujú abonentné vstupenky na celé koncertné cykly a usilovne navštevujú Ľudovú školu umenia, ktorá je svojím vybavením azda najmodernejšia na Slovensku. Čo si na práci humenských kultúrnikov a Klubu priateľov hudby azda najväčšmi cením, je ich iniciatíva, ich cieľavedomé práca výchovná a agitačni, ich usilovnosť a nadšenie, ktoré ovplyvnilo aj konania mestských a straníckych orgánov. Dokumentovali to slová vedúceho tajomníka OV KSS Michala Roháča i predsedu ONV Michala Paradn, ktorý pri slávnostnom otvorení X. HHJ povedal: uskutočnili sme konsolidáciu vi- hospodárskej oblasti. |ej neoddeliteľnou súčasťou je však kultúrnovýchovná práca. A to je dnes prvoradá úloha, na ktorú sa musíme zamotať ...“ Riadky o humenskom kultúrnom živote nie sú náhodné. Napísala som ich predovšetkým preto, že od mnohých ľudí, ktorí robia v Humennom kultúru, by sme sa mohli učiť my, v Košiciach „Lassie sa vracia.“ Tentoraz však nie do hollywoodských ateliérov. Naša snímka ju zachytila na návšteve v agentúre UPI v New Yorku, kde prejavila živý záujem o spra vodajskú prácu. Foto: ČSTK — UPI UZNANIE JUBILANTOVI ce“ Berlín —čt— „Rad prá prepožičal prezident ČSSR známemu maliarovi a karikaturistovi v NDR Levovi Heesovi pri príležitosti jeho 70. narodenín. Kz Košický V-klub potešiteľne rozširuje svoju člnnnsf. Tohto mesiaca prekvapil „véčkárov“ (aspoň tých nezainteresovaných) novým časopisom, ktorý začal vychádzaí pod názvom „Košické Véčko“. Bude to mesačník zameraný predovšetkým na informácie o činnosti a programe klubu, nechýba v ňom však ani poézia a humor. V programe na tento mesiac okrem obľúbenej diskotéky bratov Rybárovcov, je súfaž beatových skupín „Maratón“, vystúpenie Hynka ZalČíka zo Supraphonu najmä diskotéka Pavla Čér- a nockého z Prahy, ktorá bude určite „trhákom". Černočký v tomto smere patri médzi našu špičku a uprednostňuje progresívne hudobné smery. Mesačník „VÉČKO" okrem tejto informatívnej funkcie dá priestor pre sebarealizácia mladým autorom, vedf v mnohých „šupltkttch“ čakajú ich dielka na svetlo tohto sveta. A to je nrčtte chvályhodné. Roman LAJÍ 52. Z publikácie Odkaz minulosti pripravovanej k 50. výročiu KSČ zz* cenu kzíRíéRy Pokusy pravičiarov presadenie tohto zámeru o dal zápasu o ovládnutie odborov, prebiehajúcemu v robotníckom hnutí v Československu v rokoch 1921 až 1923 osobitný priebeh. Zradcovia revolučného hnutia využili nielen rôzne podvody namierené proti robotníctvu, ale zneužívali aj charakterovú slabosť niektorých vplyvných funkcionárov. Tých sl pod rôznymi sľubmi za väzovali, aby potom s Ich pomocou dosiahli svoj ciel. V tom vlastne spočf vala aj podstata osobnej ale aj politickej tragédie poslanpa Borovského, se nátora A. Drába, Kalinoví ča a viacerých ďalších bý valých funkcionárov, ktorí za cenu sľúbenej kariéry zradili svojich bojových druhov, prebehli na stranu nepriateľov. “Jt história ^ VEĽKÉHO BOJA Našťastie košický prole tariát zavčasu prehliadol tieto plány rušiteľov jeho jednoty a vedel sa s nimi rozhodne vyporladaf —■ vy lúčením zo svojich radov Ked sa začiatkom roku 1922 títo skorumpovaní „vodcovia“ pokúšali pod zámienkou neutrality a nestraníckosti odborov izolovať členstvo odborovej organizácie kovorobothíkov od vedenia strany, robotníctvo na členskej schôdzi odmietlo túto taktiku a uistilo vedenie strany, že „tak ako doteraz bude aj v budúcnosti v najširšom meradle podporovať spoločný zápas revolučného proletariátu proti buržoázií“. Na schôdzi zároveň prijalo uznesenie, že okamžitou platnosťou pres stáva pražskej céntrále odvádzať stanovené príspevky. lebo vraj <, nebudú trpieť, aby páni z Amsterdamu žili z príspevkov robotníkov“. (Pokračovanie)