Večer, apríl 1972 (IV/66-84)

1972-04-04 / No. 66

DNES blahoželáme Leonar­doTM. SLNKO vyjde zajtra o 5,02 hod., zapadne o 18,14 hod. AKR BODE POČASIE? Polooblačno, teplota nave­čer okolo 7 stupňov. V no­ci při polojasné] oblohe po­klesne teplota na 4 až 2 stupne. Severozápadný vie­tor pozvolna bude slabnúť. HISTORICKÝ kalendäR Dnes si pripomíname 75. výročie smrti nemeckého hudobného skladateľa Johan nesa Brahmsa. Vynikol pre­dovšetkým ako skladatel in­štrumentálnej hudby, neme nej významné sú však aj je­ho citové a výrazovo hlboké piesne, monumentálne Ne­mecké requiem a Štyri váž­ne spevy. ★ ★ ★ NEKVALIFIKOVANÝ ÚTOK NA NOVINÁROV V širšom výbore Družstva Východoslovenského Národ­­néhod divadla, ktorý mal schddiku 2. aprila předčíta­ný bol prejav odbočky Syn­dikátu čs. novinárov v Koši­ciach, ktorá odmieta obvine­nie novinárov inšpektorom štátnych železníc R. Wildom a riad. Želenským, ako by divadlo bolo poškodené tým, že dáva 42 redakčných líst­kov. Odbočka toto obvinenie odmietla, lebo jej členovia žiadnych 42 redakčných líst­kov nemajú. Vec nie je pri­rodzene vybavená a novinári budú žiadať úplnú satisfak­ciu. 4. apríla 1930. s. 2) (Slovenský Východ, ] dovať televízne prenosy. Pý­­! ta sa kompetentných a my s I nim, či by to nešlo nejako urobiť, aby obyvatelia tohto bloku, ale iste aj ďalší, mohli spokojne sledovať MS v ľa­dovom hokeji. md. • DNES ráno začali na I Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach talen- Itové skúšky uchádzačov i prijatie do prvého ročníka v o školskom roku 1972/73. tne. • KONCOM ťninuláho týž­dňa zasadala komisia škol­stva a kultúry ObNV Košice — Sever. Komisia hodnotila plán kultúrno-osvetovej čin­nosti. Ďalej sa zaoberala vý­sledkami previerok školské­ho stravovania deti a kádro­vým obsadením stravovacích zariadénl materských škôl a ZDŠ v obvode. M. Mokráňová • VO ŠTVRTOK 6. aprí­la o 19 hodine uvedie Di­vadielko pod kupolou Parku kultúry a oddychu v malej sále Domu umenia reprízu Samopašné lásky Hansa Sachsa, Ďuriho Štahitku a iných majstrov slova, hudby a spevu. Réžiu predstavenia má Štefan Oľha. • NOVINY patria ku kniž-i nlci tak ako polievka k ebe- i du. Návštevníci odbočky č. í X. na Mieri sú však odsňde­­! nl zjesť ju aspoň dva razy j do týždňa — studenú. Ob­­j jednané časopisy aj s den­níkmi im totiž PNS napriek upozorneniam dodáva naďa­lej až popoludní. Naposledy sa to stalo vo štvrtok mi­nulého týždňa. mek. • VAŠEJ ČITATEĽKE A. Lukáčovej sme „drôtený“ karafiát poškodený vymenili — píše nám Záhradnícky a sadovnícky podnik — a pracovníkmi predajne Iris a s Merkúr sme urobili patričný pohovor. — Protíofenzlva zákazníkov prináša, ako vi­dieť, celkóm slušné výsled­ky __ mek. • NA DNEŠNÝ podvečer o 18. hodine organizuje občian­sky výbor č. 1. verejnú schô­dzu obyvatelov z Rozálie a Kalvárie. Očakávajú na nej aj prítomnosť zástupcov MsNV a ObNV, ktorí by ma­li poskytnúť pomoc obyvate­ľom tejto časti mesta pri rie­šení niektorých závažných a Moblémov. ako je úprava ciest chodníkov, ich stav ža­tia! znemožňuje napr. od voz smetia, rozvoz plynových bômb atď. Teraz tu žije oko­lo 100 rodín, ale výstavba domčekov ďalej pokračuje a tým vzrastá aj naliehavosť pomoci. Občania sami sľubu­jú pomoc, ak im z prísluš­ných orgánov čoho sa „oprieť“. povedia, do M. Berta « NA VEREINÜ SCHÔDZU, ktorá sa uskutoční dňa 6. apríla t. r. o 18,00 hod. v zasadačke TJ Lokomotíva, pozýva občanov zo svojho obvodu občiansky výbor č. 11 ObNV Košice-Sevar. Zhôd notia doterajšiu čianskeho výboru, prácu ob­realizova­nie pripomienok občanov z predvolebného obdobia a uskutočni sa' aj čianskeho výboru. volba ob­pm. • V RÄMCI posledných agitačných dní vyše 930 agi­tátorov v meste navštívilo vyše 12 tisíc rodín. Ich výsledkom bola aj pomerne dobrá účasť občanov na jar­nom upratovaní predminulého týždňa. koncom rm- Straty a nálezy Upozorňujeme pacientov, ktorí v uplynulých dňoch zabudli v ambulanciách poli­kliniky juh niektoré predme­ty svojej osobnej potreby, aby sa o ne prihlásili v informačnej kancelárii na poliklinike Juh. Ako nám dnes oznámili pracovníčky kancelárie, uschovávajú o. 1. stratené hodinky, dáždnik, knihu, kľúče. mc. • EŠTE 31. marca asi o 13,30 hod. našiel žiak V. Ku­na z XV. ZDŠ VII. A tr. na­proti kinu Partizán zlatú ob­rúčku, ktorú odovzdal v ad­ministrácii na Leninovej 63. KÓ. • POČAS troch sviatočných dni v košických pôrodniciach pribudlo do našich radov 38 novonarodenlatok. Z toho 23 chlapcov a 15 dievčat. Medzi nim bol a] syn nášho kolegu Miloša Cikovského, Konštan tin, ktorému srdečne blaho­želáme. jabl. • MAJSTROVSTVA sveta v Tadovom hokeji sa blížia. Na sídlisku Nad jazerom však z nich velkú radost nebudú mať. Ako nám dnes ráno te­lefonoval Ing. Mojsej, stav­bársky prúd, ktoťý majú v bloku R-13 im nedovolí sle-Primnoho líčidiel a pri­málo šiat, to je pri žene vždy príznak zúfania. O. Wilde SLEČNÁM I PAHIAH štiepu s lámu sa vám nechty? Tento neduh majú na svedomí väčšinou chemic­ké pracie a čistiace pro­striedky a nekvalitné odlako­­vače laku z nechtov. Preto pri praní a čistení používaj­te gumové rukavice a pri odstraňovaní laku z nechtov dobré odlakovače s obsahom oleja. Ďalšou príčinou štie­pania a lámania sa nechtov môže byť nedostatok železa s bielkovín v organizme, ne­zriedka aj vitamínu A alebo D. Tu už musíte navštíviť lekára. Ak chcete mať zdra­vé a pružné nechty, zvyknite si: • Byť veľmi opatrné pri zatláčaní nechtovej pokožky. Pri tejto činnosti možno to­tiž necht ľahko poraniť, kto­rý sa potom stane krehkejší a chúlostivejšl. • Dbajte, aby ste vždy mail ruky teplé. Ak sa vám zle prektvujú, noste teplejšie rukavice. Ok­rem toho používajte strieda­vý kúpeľ. • Používajte špe­ciálne krémy (nechtové re­generátory) a oleje. • Dob­re pôsobí aj kúpeľ nechtov v teplom olivovom oleji. Od­porúča sa dvakrát týždenne, vždy po päť minút. • Táto starostlivosť o nechty nie je taká náročná, aby ste jej nemohli venovať trochu ča­su. Nemusíte sa potom ani vzdávať laku. Naopak. Lak dó istej miery nechty chráni. A napokon pekne vypestova­né zdravé nechty — čt už s lakom alebo bez neho — st nemožno odmyslieť od dob­re upravenej ženy. DIVADLA ŠD Košice: Gisele. Paganini DJZ Prešov: 13.00 Nový ži­vot, 19.00 Dievča na rázcestí KINA Slovan: Perri z veľkého lesé (USA, MP) — Úsmev: Sfflíf čierneho kráľa (ČSSR, MPJ — Tatra: Banditi v Mi­láne (ťal., MN) — Partizán: Hmlistá noc (NDR, MN). MIKROFÖRUM —18.05 Brněn­ské kolo — 18.35 KOLOTOČ — 17.35 Hudobný podvečer­ník — 18.35 K. Vlach — or­chester — sólisti — 19.05 Štart — 19.35 Muziky, muzi­ky — 20.05 Hudobné štúdio OIRT — 20.35 Abonent na linke hudby — 21.05 Brati­slavské hity — 21.35 Veľká zmes tanečnej hudby — 22.35 Hudobný glóbus sveta — 23.05 Synkopy — 23.35 Nok­turno. Zajtra: 4.30 ský rozhlasový Českosloven­prúd infor­mácii, aktualít a hudby — 4.30 Hudobný ranník — 9.05 Hráme vám z Ústia nad La­bem — 10.05 Hudobný pred­­poludnfk — 12.05 Poludnie v rytme. ROZHLAS Dnes: 14.35 J. Brahms: Trio pre klavir, husle a lesný roh — 15.00 Program dňa — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 15.30 Vysielanie pre kraje — 16.30 Správy Čs. rozhlasu — 16.35 Dvadsať minút pri dychovke — 18.50 Radíme ti­pujúcim — 17.00 Svet mla­dých — 17.50 Z nových na­hrávok piesní — 18.15 Dobrú noc, deti! O nezbednom slnečnom lúči — 18.25 Sprá­va o poveternostnej situácii — 18.30 Rozhlasové noviny — 19.00 Do spevu a do tan­ca — 19.30 Rozhovory s ro­dičmi — 19.50 Informácie o tovaroch a službách — 20.00 Utorkové večery — 21.00 Ma­lé kroniky z dejín hudby — 21.30 Správy Čs. rozhlasu — 21.40 Džezové rytmy — 22.00 POZOR — ZÄKRUTAI — 23.00 Správy Čs. rozhlasu — 23.05 Hrá Slovenské kvarteto. Zajtra: 4.30 Správy Čs. rozhlasu — 4.35 Ranná hud­ba v ľudovom tône — 5.00 Dobré ráno vám želáme z Košic — 8.05 Pozdravy jubi­lantom — 9.00 Správy čs. rozhlasu — 9.05 Vysielanie pre školy — 9.30 Utorkové večery — 10.30 Správy Cs. rozhlasu — 11.30 Správy o vodných stavoch — 11.35 To je náš rytmus — 12.30 Po­ludňajšie rozhlasové noviny. HVIEZDA Dnes: 14.05 Hviezda hrá a spieva našim dňom — 15.05 TELEVÍZIA BRATISLAVA Dnes: 15.05 Televízne vy­sielanie pre školy — 15.35 Spravodajstvo TN — 15.40 Program Intervízie — ČSSR— Poľsko — 17.05 Vysielanie pre stredoškolákov — Diaié gy s veľmajstrami — 18.00 Stranícke vzdelávanie 16.40 Rozprávka na dobrú noc. Ruppa a Ruppuno. Tre tia časť seriálu Rozprávok z dlane — i 9.00 TN — 19.35 BRATISLAVA. Televíz. dokument, ľilm — 20.00 Me dzi mužmi. Maďarský film — 21.20 Melódie večera — 21.40 TN — 22.00 Ligové zrkadlo. Zajtra: 8.25 Televízne vy­sielanie pre školy — 9.00 Krajina, ktorú mám rád, II. časť — 9.30 Vysielanie pre najmenších. O statočnom ko­níčkovi — 10.05 Televízne vysielanie pre školy — 10.35 TN. BUDAPEST Dnes: 15.00 Krajiny Maďar­ska — 15.35 Kúzeinfk. Film — 17.15 Malý pastierik — 19.10 Večerná rozprávka — 19.30 TV správy — 20.00 So­vietsky film — 22.30 TV spré vy. Zajtra: 8.58 Prázdninové matiné — 10.00 Film NSR — 11.10 Otvorená obálka — 11.50 Plné vrece. SPOMENIETE SI? 1. Ako sa volá grécky filozof okolo r. 500 pred n. I., ktorý pokladal za pralátku vzduch a) Anaxímemes b) Anaxagoras ej Anaximander 2. Ako sa volá Japon­ská dopravná loď, ktorá POTRÁPTE SA! sa v roku 1954 potopila a počet obetí bol 1172 a) Kasaya b) Osaka c) Toya Maru 3. Vedný odbor zaobera­júci sa zákonitosťami ria­denia a kontroly samore­­gulujúcich sústav je a) sociológia b) kybernetika c) ekológia •B5Uiaujac[Ä3j (q e IniBjM báoi (o 7 ísemamixBuv (b 't :ajna;atj anagjds Z akej pozície V tom čase, keď na pred­volebných zhromaždeniach občania mesta sa oboznamo­vali s volebným programom MsNV, padli kritické poznám­ky, že sa v programe neho­vorí o garážach a o zlepšení životného prostredia okolo obytných blokov. Od toho ča­su sa toho napáchalo už mnoho zlého v neprospech občanov, a budnuté staré tým doteraz za­síažnosti sa odsunuli do pozadia. Tu ide teraz o starší spor medzi Stavolnoestou a ob­čanmi, bývajúcimi v obytnom bloku na Kótayho č. 92—94. Pred niekotkými rokmi, keď spomenutý podnik potreboval garáže, obsadil pred svojou budovou zeleň, ohradil ju a vchod do garáží si určil v priestore spomínaného blo­ku. Takto sl vytvoril z chod­níka pre peších príjazdovú cestu autám do garáží. Od toho času niet kompetentné­ho, kto by prešetril vec a určil, kade majú chodit ob­čania do svojich bytov. Na chodníku je veľká frekven­cia áut, je silne poškodený a niektorí vodiči sú až takí smeli, že na chodníku aj parkujú. Občania sú rozhor­čení a vodiči bezohľadní. Napríklad v stredu po 16.00 hod. parkoval na spomenu­tom chodníku osobný voz KEA-57-19. Vodiča upozornil starší občan, ktorý prechá­dzal s detským kočíkom viedol za ruku malého chlap­a čeka, aby uvoľnil cestu, pre­tože je to chodník pre pe­ších. Vodič odmietol poslúch­nuť a poznamenal, že stoji na príjazdovej ceste do spo­menutých garáži. Myslím sl, že Odbor dopra­vy MsNV a Dopravný inšpek­torát VB, by mail prešetriť oprávnenosť či nost zodpovedných neoprávně­zo Sta­­voinvesty, určiť si vchod a príjazdovú cestu na chodní­ku občanov, keď bola mož­nosť urobiť tak zo Soloujevo­­vej ulice. Za parkovanie na chodníku, pravdaže — v sú­lade s vyhláškou pokutovať vodiča každého osobného au­ta. To 1e názor nielen obča­nov bývajúcich d spomenu­tom bloku, ale aj pisateľa tohto člähkú. su Kultúra od čistoty Darmo, človek už iný ne­bude. A zaiste st to uvedo­mujú i dopraváci. Keď elek­tričky a autobusy chodia pravidelných Intervaloch, nl v koho nenapadne pochváliť dopravný podnik. Len čo „vypadne* jeden spoj, ľudí chytá zlosť a tí so slabšou žlčou hneď píšu sťažnosti. Aj tie, ktoré prichádzajú nám do redakcie, sú opráv k nené a často sa nedivíme že ľudia sú zlostní. Nestretol som sa ešte s prípadom, aby nám napríklad napísal, že niekto elek­tričky chodia pravidelne. Ne­máme sa, pravda, čo diviť — je to celkom prirodzené. Menej prirodzený je však no­vý jav v našich dopravných prostriedkoch. Autobusy sa na linkách objavujú vyumý­­vané, aj v električkách je podlaha o niečo čistejšia ako inokedy. Nuž, dopraváci idú k lep­šiemu. Tentoraz sa chytili čistoty. A majú pravdu. To je prvý znak, ktorý si člo­vek všimne. čtk. San Marino a Benátky (Dokončenie z 1. strany) konečný, strašne vysoký autobusy sa škriabali a škria­a bali a cesta nemala konca­­kraja napriek tomu. že sme­rovka z Rimini ukazovala že do San Marína je „bra­tovi“ 24 kilometrov. Šplhali sme sa do mrakov, nad na mi, pod nami, okolo nás sa váľala hmla, hustá, neko nečná biela tma, vodiči ma­li oči „na stopkách“, tváre prilepené na predné sklo, miestami otvárali predné dve­re a hľadali krajnice a míľ­niky — jediné orientačné bo­dy. Konečne sme sa kamsi vyšplhali, ostrieľaní Sanma­­rinčania tvrdili, že sme pod sa mým vrcholom, našli sme parkovisko a hľadali orien­tačný bod, okrem autobusu, pri ktorom by sme sa po dvoch hodinách všetci stret­li. Bola ním najbližšia krč­ma, vlastne „bar“, akási kom­binácia buletu s predajňou suvenírov a my sme sa rozi­šli. Nevideli sme ?i na špič­ku vlastného nosa. Nad nami sa krútila cesta, vedia nás išli schody kamsi hore, na miesto ulíc samé schody a domy na terasách, kolmé zrá­zy do neznámych zahmlených hlbok. Ökreid hmly vytrvale pršalo, vlastne drobné mrho­lilo, o chvíľu sme vyzerali ako kŕdet zmoknutých slie­pok, vlastne boli sme dve, moja priateľka a ja, nazdá­vam sa však, že všetci vyze­rali rovnako. A potom sme sedeli v jednej malej príve­tivej krčme pri pohári vý­borného, muškátového vlna. predtým sme však ešte vypili šálku horúcej čokolády. V krčme bolo teplo a tlmene hralo rádio a nám akosi ne­vadilo ani to, že je hmla ani že prší. A keď sme vy­šli von, prestalo pršať hmla sa začala trhať a ja. a ktorá som sa vždy chválila svojím orientačným zmyslom, som odrazu stála na terase pozerala dolu, htadala auto­bus, bol tam, ale nebol to ten náš a náš bielo-červený som nevidela napriek tomu že som bola vari päťdesiat metrov od neho. Sadli sme do autobusu a vydali sa na spiatočnú cestu, schádzali do-lu po strmých serpentínach a dolu už nebola hmla, mra­ky sa roztrhali a dokonca svietilo slnko. Nuž, videla som, vlastne nevidela naj­menšiu republiku na svete. Lebo ten prečudesný vŕšok, skaly a terasy boli prikryté mrakmi, a tak azda nabudú­ce. Názory svetaskúsených ľu­dí na Benátky sa rôznia. Po­daktorí tvrdia, že tu nie je nič pôvodné, že sa sem stá­le niečo vozilo — grécke stĺpy. orientálna škorica, perzské koberce, byzantské vplyvy, brokát, gotika a re nesancia. Na stanici autobusov sme nastúpili na vodný autobus a viezli sa. Cez jeden, druhý, množstvo kanálov, okolo boli domy, ktorým do pivnice tiekla voda. domy na vode a pri vode, domy, do ktorých sa vchádzalo vari z vody, iný vchod som do nich ne videla, nad nami boli mosty a mostíky, medzi domami bo­li mostíky, lebo Benátky, to je množstvo ostrovov vzájom ne pospájaných. Pozeráš oko lo seba a rozmýšľaš, kedy vlastne pastieri z vrchov pri­šli na to, že sa neubránia barbarom, kedy sa rozhodli, že z vrchov utečú a kedy pristáli v tejto oblasti mo­čiarov pri mori? A vôbec ako dlho im trvalo, kým si založili toto mesto, kým spo­jili jeden prietok s druhým, kým vyhĺbili siet kanálov a lagún? Nebol to najhorší ná­pad opevniť sa bahnom a vo­dou proti hordám zvyknutým dobýjať mestá a hrady na skalách. V stredoveku už bo­li nasledovníci týchto pra­­predkov najmocnejšou a naj­bohatšou republikou na seve re Talianska a kupec be nátsky obchodoval s broká­tom a pamarančmi. Vystúpili sme na stanici San Marco, niekoľko metrov od Piazza San Marco. Vedla goticko-re­­nesančného Dóžovho paláca z ružového a bieleho mramo­ru čnela byzantská bazilika svätého Marka. Kedysi pred jedenástimi storočiami sem priniesli kupci ostatky sväté­­lio Marka z Alexandrie a bo­lo potrebné pre ne niečo vy­stavať. Tak sa to začalo. Naj­skôr v románskom slohu, po­tom po byzantsky. Oproti ba­zilike je zvonica z tehál, kópia pôvodnej, ktorá spadla na začiatku nášho storočia, môžete sa v nej dostať až na samý samučičký vŕšok, výťahom, lebo civilizácia fun­guje aj v kostoloch a na, zvoniciach a na druhom bo­ku baziliky je Torre delí Orologio. veža s hodinami, kde dvaja medení chlapi bi­jú kladivami štvrtky, polky a celé a bolo práve dvanásť, na veži baziliky sa rozozvu­čali zvony a dvaja chlapi za­čali odušu udierať dvanásť­krát do medeného zvona. A potom som išla úzkymi ulič­kami z námestia sv. Marka na Rialto, tie uličky sú na­ozaj velmi úzke a akosi rov­naké, aj keď je každá iná a cez Rialto, kde bol blší trh, na stanicu, ale tam som došla až na druhý pokus, pretože pri tom prvom som sa zasa vrátila na* Rialto, napriek tomu, že na rohu každej uličky bola smerovka. A cestou som nikde nestretla nijaké auto, lebo v Benát­kach nemožno chodiť autom, ani bicykel ani nijaký iný vehikel, iba na námestí sv. Marka bolo strašne vela ho­lubov. A rovnako ako v San Marine vytrvale pršalo, ale to vôbec nevadilo, človek chodil, akosi strácal pojem času, sníval a bolo mu krás­ne. Fakt, Benátky sú krásne a vôbec nie smradlavé. As­poň nie na jar. kx. Už nikdy s hviezdou Známy francúzsky filmový režisér, bývalý manžel Brigi ty Rardotovej, Anny Stroy bergovej a Jane Fondovej (a otec dieťaťa Katheriny De­­neuveovej), Roger Vadim, v rozhovore s Roderickom Man­­neom v časopise The Sunday Express, vyhlásil: „Už nikdy sa neožením s hviezdou . . . Bol som hlúpy, že sem trávil toľko času s herečkami.. Lenže posledná Vadimova láska — Given Wellesová — je opät herečka. Súborná výstava Júliusa Szabôa Pracovnici Galérie výtvar­ného umenia v Prešove v spolupráci s Oblastnou ga­­lérinu v Banskej Bystrici pri­pravili výstavu z diela ma liara a grafika Júliusa Sza­bóa. Tento budapeštiansky rodák celý svoj život žil a ; tvoril v Lučenci, kde čerpal ' aj inšpiráciu pre svoje die­lo. Tohto roku sa J. Szabó dožíva 65 rokov a patrí do skupiny výtvarníkov neoby­čajne plodných, s vyhrane­ným svetonázorom, v kto­a rom dominuje život, príroda všadeprítomná jednota. Autorov postoj k životu pod­­istým vyformovalo prostre­die, v ktorom rástol. V prí­pade J. Szabôa to bolo pro­stredie revolučné. Jeho otec bol totiž predsedom revoluč-! nej rady v Lučenci v obdo­­j bi Slovenskej republiky rád. Prešovská výstava, ktorú pripravila pracovníčka Ob lastnej galérie v Banskej Bystrici Klára Kubíčková, predstavuje prierez celoži votnej autorovej tvorby, pre dovšelkým z oblasti grafiky. Za svoje grafické dielo bol ; j. Szabó niekoľkokrát vyzna­menaný, je nositeľom titulu zaslúžilý umelec a v roku Í971 získal za svoj grafický cyklus „A predsa treba žlf“ hlavnú cenu v súťaži k 50. výročiu vzniku KSC. Výstava z tvorby j. Szabôa, ktorú vo štvrtok popoludní slávnostne otvoril riaditeľ Galérie výtvarných umení v Prešove, V. Mešša, potrvá do konca apríla. Kx. Dôkaz dobrej vôle Zahraničnopolitická cast prejavu generálneho tajomní­ka ÚV KSSZ Leonida Iľjiča Brežneva na zjazde soviet­skych odborov je stále stre­dobodom pozornosti diploma tických kruhov a tlače celé­ho sveta. Medziiným tiež pre významnú pasáž týkajúcu so sovietsko-čínskych vzťahov. L. I. Brežnev totiž znovu vyzval v mene KSSZ a So­vietskeho zväzu terajšie čín­ske vedenie k rokovaniu o normalizácii vzťahov medzi oboma socialistickými kraji­nami. Táto opakovaná so­vietska iniciatíva má v sú­časnom medzinárodnom po­litickom ovzduší nesporný význam. Ak terajšie činske vedenie rokuje s poprednými predstavi­teľmi amerického imperializ­mu. nemalo by podľa názoru zahraničných politických po­zorovateľov nič bránit pozi­tívnemu prijatiu sovietskej iniciatívy zo strany Cíny. Ta­ký je všeobecný dojem. V rovnakom čase vydali svetové agentúry správu, že L. F. IIjičov, námestník so­vietskeho ministra zahranič­ných veci a vedúci soviet­skej delegácie na sovietsko­­čínskych rozhovoroch, opäť prišiel do Pekingu. Ide, ako je známe, o rokovanie, ktoré svojím spôsobom bolo vý­sledkom inej sovietskej ini­ciatívy. čo nasledovalo one­dlho po porade komunistic­kých strán v roku 1969 Moskve. Túto ponuku vtedy v tlmočil čínskemu vedeniu so­vietsky premiér A. Kosygin v septembri 1969, keď sa na pekinskom letisku stretol s čínskym predsedom vlády Cou Én-Iajom. Predložil aký­si minimálny program, prvý krok k normalizácii vzťahov medzi ZSSR a ČĽR, ako ná­vrat veľvyslancov do Moskvy a Pekingu, rozšírenie obchod­nej výmeny a návrh na otvo­renie širšieho rokovania na úrovni námestníkov minis­trov zahraničia. K riešeniu týchto návrhov potom sku­točne došlo a pokiaľ ide o rokovanie — začalo už o me­siac neskoršie, v decembri 1969 a trvá dodnes. to Na XXIV. zjazde KSSZ tie­prvé krôčiky pozitivně ocenili. Brežnevov prejav bol motivovaný úprimným úsilím o normalizáciu vzťahov me­dzi oboma štátmi. Sovietsky predstaviteľ vyslovil taktiež oprávnený údiv nad tým, že čínska strana „nepovažu­je za možné urobiť viac“ vo vzájomných vzťahoch, na ta­kej úrovni, ako je to prí­značné medzí socialistickými štátmi, ako ich len budovať na princípoch mierového ČO PISU INI spolunažívania. Napriek to­mu generálny tajomník ÚV KSSZ vyhlásil, žé ZSSR je dnes ochotný rokovať aj na takomto základe. Sovietske ponuky nie sú hračkou slov, ale majú veľ­mi konkrétny odraz v rade návrhov na neútočenie, na vyriešenie pohraničných otá zok, na zlepšenie vzťahov na obojstranne výhodnom zákla de, ktoré doteraz ležia v Pe kingo na stole. i. p.

Next