Večer, júl 1972 (IV/130-150)

1972-07-03 / No. 130

DNES srdečne blahoželáme Miloslavom. SLNKO zajtra ráno vyjde o 3,31 hod., zapadne o 19,43 hod. AKÉ BUDE POČASIE? Polooblačno až oblačno s možnosťou slabých zrážok. Teplota večer okolo 17 stup­ňov, v noci poklesne na 12 až 14 stupňov. Slabý pre­menlivý vietor. HISTORICKÝ KALENDÄR Pred 125 rokmi zomrel v Kolodejach nad Lužnicou Ma­tej Kopecký, priekopník čes­kého bábkárstva a národný buditeľ. Všetky Kopeckého drevené postavičky bábok za nietene bojovali proti bez­­práviu, zosmiešňovali meš­tiactvo, boli blízke citom a mysleniu tých, ku ktorým ho­vorili, teda prostému ľudu. ★ ★ ★ PRED STÁVKOU KOŠICKÝCH MÄSIAROV? Ako je známe, odopreli ko­šickí mäsiari platit mestu poplatky za porážanie do­bytka s odôvodnením, že ne­­boly schválené zastupiteľ­stvom. Táto argumentácia je ale pochybená, lebo tu nejde o žiadnu daň ani dávku, ale o úplatu na zaokrytie sku­točných výloh. Mesto nechce porážku vydržiavať vlastným nákladom, lebo obecenstvo by z toho nič nemalo, keďže mäsiari by ceny mäsa o nič neznížili. Myslime, že ku kon­fliktu nedôjde, lebo by to boli práve len mäsiari, kto­rí by doplatili. (Slovenský Východ, 3. júla Í930, str. 11 • VČERA ráno o 8. hod. odviezli dva autobusy spred budovy SčK detí do letného rekreačného tábora do Lipo­­viec. Autobusy pre MV SCK poskytol MV STO bezplatne, za čo Im patrí vďaka. md. • VO ŠTVRTOK bola v in­ternáte OU Inžinierskych sta­vieb súťaž učňov pod názvom Do vedenia, y spoločnosti, Sú­ťažili) sa v spoločenskom správaní sa v najrôznejších situáciách. Víťazom sa stalo družstvo chlapcov v zložení Karašlnský, Brozák a Fabián. se. • NA KRITICKO poznámku „Nová kombinácia?“ sme do­stali odpoveď zo Záhradníc­keho a sadovníckeho podni­ku. Píšu nám v nej, že v uvedenej lokalite v parčíku pred Štátnym divadlom boli vysadené tulipány, ktoré sa nemôžu vyberať skôr, než do­zrejú cibule. Preto sa s ob­novením záhonu čakalo nie­ Život je príliš žartov­ne sladký a svet je ta­ký ľúbezne zmätený. H. Heine koľko dní. Výdatné dažde podporili burinu, a tak sa stalo, že záhon zarástol trá­vou. md. • Členovia geologicko­­mineraloglcko-speleologickej skupiny pri Technickom mú­zeu v Košiciach dostali piatok vysvedčenia a začali v prázdninovať. Svojmu koníč­kovi sa však budú venovať aj naďalej. Členovia MlGeS- klubu na svojich expedíciách po Slovenskom rudohori, Slánskom pohorí a Ondav­skej vysočine budú dopĺňať svoje mineralogické zbierky. 80. • OKOLO 150 člénôv Klu­bu dôchodcov sa stretlo vo štvrtok vo svojom stánku na Leninovej 75 a spoločne os­lávili meniny Všetkých, kto­ré pripadli na 2. kvartál. Bola to podľa mienky prí­tomných veľmi dobrá spolo­čenská zábava. jež. • DVA VOĽNÉ dni neboli voľnými na košických pôrod­niciach. Mamičky priviedli na svet 25 novorodencov, medzi nimi 13 dcérušlek a 12 syn­čekov. Blahoželámel jabl. • NA ŠUGOVE sa v sobo­tu v pionierskom tábore VSS udomácnilo prvých 80 detí zamestnancov košických zá­vodov VSS. V príjemnom pro­stredí sa v priebehu prázd­nin vystriedajú tri trojtýž­­denné turnusy letnej detskej rekreácie. V rámci druhého turnusu pôjdu deti pracujú­cich VSS na rekreáciu do So­vietskeho zväzu a deti zo ZSSR pobudnú tri prázdni­nové týždne v rekreačnom stredisku na Šugove. jz • KÝM dobre hospodária­ce JRD v našom kraji prekro­čili v minulom roku pláno­vaný zisk o vyše 20 pere., zatiaľ 103 JRD, ktoré skon­čili skeho s rozdelením hospodár­výsledku a 11 štát-; nych majetkov, ktoré skon­čili so stratou, skreslilo aj dobré výsledky o vyše 100 mil. Kčs. bn. • NOVÉ vyznamenania že­lezničiarom sa budú udeľo­vať už pri príležitosti osláv tohtoročného Dňa železničia­rov v septembri. Vyznamena­nie „Vzorný pracovník do­pravy“ má v tomto roku do stať asi 60 zaslúžilých pra covníkov v obvode Prevádz­kového oddielu ČSD v Koši­ciach. bš. • NOVÚ ODBOČKU ZČSSP si na počesť 55. výročia VOSR a 50. výročia vzniku ZSSR založili pracovníci podniku TEPO TJ VSŽ Košice. Má 92 členov. Na ustanovujúcej schôdži za prítomnosti K. Pratingera z MV ZČSSP s'i zvolili 5-členný výbor. Pred­sedom je s. Košovič. ga. STRATY A NÁLEZY Pri veľkom kostole našla Kristína Závodná 28. 6. zvä­zok kľúčov, 3 FAB, 1 od au­ta a 1 od visiaceho zámku. Kľúče sú v admin. Večer-a. Nad jazerom, pred blokom V-5, 27. 6. 1972 našiel pán H. L. 4 kľúče na krúžku. Majiteľ si ich môže prevziať v admin. Večer-a. Do admin. Večer-a na Le­ninovu ul. 63 nám doniesli zväzok kľúčov v hnedom puzdre. Čakajú na majiteľa. Ko. Žiak M. F. našiel vo štvr­tok na Aničke detské alebo dámske okuliare. Sú v redak­cii Večer-a na Švermovej 49.if. Ďakujeme statočnému ná­lezcovi, ktorý odoVzdá stra­tené dioptrické okuliare zelenom puzdre. Stratila ich v staršia pani na rohu Stro­járskej ul. a Čs. armády. Vo­lajte t. č. 213-68, po celý deň. Ko. DIVADLA SD Košice: Dom u troch dievčatiek KINA Slovan: V horách rastie zelené borovica (juh.), Ús­mev: Gamera kontra Gaos (jap.J, Tatra: So mnou nie, madame |nem.), Partizán: Ze­lený lukostrelec (NSRl.Duk la: Frajer Luke (amer.j. SACA Mladá garda: Nezabudnu­teľné leto (maď.J. Hntník: Modrý pondelok (poľ.). ROZHLAS BRATISLAVA DNES: 15.05 Rádio mla dých poslucháčov — 15.30 : Vysielanie pre kraje — 16.35 Pri dychovke — 17.00 Rádio-echo — 18.00 Chvíľka pri stredoslovenských ľudových plesniach — 18.15 Dobrú noc, detil — 18.30 Rozhlasové no­viny — 19.00 Koncert dycho­vej hudby — 20.00 Praturisti — 20.45 Hrajú skupiny z ko­šického štúdia — 21.40 A propos ekonomika — 22.00 Pozor, zákruta! — 23.05 Zá­bavné melédie pred polno­cou. ZAJTRA: 5.00 Dobré ráno vám želáme z Košic — 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.05 Populárny koncert — 9.30 Išli dievky. Spevy 10.00 Mo je meno je CHLIEB — 10.35 Pri dychovke — 11.00 P. Koiš. Z memoárov lásky — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší koncert. TELEVÍZIA BRATISLAVA DNES: 18.40 Spravodajstvo TN — 17.15 Dotyky so živo­tom — 17.45 Šport pod lu­pou — 18.15 Znej pieseň ví­ťazná. Festival robot, spevo­kolov — 19.00 TN — 19.30 Incheba 72 — 20.00 I. Ra­­doev: Svedectvo. Tel. insce nácia — 21.20 Ľudia a deji­ny — 22.00 TN TÝM, t0 SA PÝTALI na Hodinky nikdy nekladieme rádio ani k televízoru. Magnety, ktoré sú v týchto prístrojoch, môžu ohroziť presnosť hodinového strojče­ka. Kožený nábytok utiera­me handrou, ktorú sme tro chu pokropili octom. Nako­niec utrieme do sucha flf»e­­lom. Hrebene čistíme rozto­kom horúcej vůdy a boraxu, dobre opláchneme a osuší­me. Gumovú podlahu nikdy nečistíme pastou — pretože pasta rozkladá gumu. Gumovú podlahu umyjeme teplou myd­lovou vodou, opláchneme a do sucha dobre utrieme. Na strie­borných misách a podnosoch nikdy nepodávajme kyslé po­krmy. Čerstvú škvrnu od trá­vy vytrieme liehom, nechá­me zaschnúf a prečistíme vo­dou so saponátom. Ak tre­ba, celý postup opakujeme. Chladničku nedávajte do špajzy, pretože otepľuje pri chode okolitý vzduch. Ak je vaša špajza vlhká, daj­te do misky nehasené váp­no, ktoré Je silne hydro­­skoplcké a tak pohlcuje vlh­kost. Vinník zatiaľ anonymný Stalo sa ml to o pondelok, pred týždňom, o pol tretej po­poludní. Šiel som so svojím autom po Rastislavovej ulici okolo fakultnej nemocnice a ďalej na juh. Mal som v úmysle dostat sa domov na sídlisko Nad jazerom. Tá cesta sa ml však riadne pre­tiahla. Vďaka „starostlivosti“, ktorú venujú tomuto úseku príslušní údržbári, je tam na ceste veľká priehlbenína. Pc každom daždi sa naplní po­riadnou dávkou vody, ale aj blata, ktoré z vozovky spláchne. A práve, keď som okolo toho „mora“ Stel, pre­frčal popri mne autobus DPMK. Urobil to tak nešetr­ne, že cez otvorené okno auta sa mi do vozidla dosta­lo bez preháňania prinajme­nej tri vedra spomínanej ibrndy. Priam ma to šokovalo. Po chvíli som ša však vybral na VB a ohlásil bezohľadnost vodiča z autobusu, ktorý presne proti vyhláške nepri spôsobil rýchlosť jazdy pod­mienkam. Potom som bol aj na DPMK, kde síce zariadili že ml preplatia čistenie šiat a ostatných vecí, ktoré som mal o aute, no vinník ostal vlastne anonymným. Nestihol som si zapísal jeho číslo, le­bo som ho — nevidel. Dáv­ka blatistej vody mi úplne znemožnila výhľad. Čakám že sa mi niekto zo svedkov prihlási. I---------------------------------------------­í Z HISTORIE FUTBALU 1. Za najstarší futbalový klub je považovaný anglic­ký klub a) War Office Club b) The Forrest Club c) Crystal Pallace 2. Z medzinárodných priateľských zápasov veľ­kú pozornosť vzbudilo ví­ťazstvo I. ČSŠK Bratislava v roku 1929 nad mužstvom z Anglicka Newcastle Uni­ted. Viete, aký bol výsle­dok zápasu? aj 4:1 b) 6:1 c) 8:1 3. Viete, ktoré mužstvo bolo majstrom Slovenska v roku 1933 a ako prvé ces­tovalo na zápasy lietad­lom? a) SK Žilina b) Rusj Užhorod c) I. CsŠK Bratislava (o pojoq?n fsng í q 'E ‘X:8 'Z íqnjo isajjoa aqx (q 'T amasaiJ auABjds DVOJITÝ ROHÁČIK 1. Weberova opera. — 2. Stredoveký šlachtic —• predložka. — 3. Severské mužské meno — predlož­ka. — 4. Obdobie trvajúce 12 mesiacov — obruba ob­razu, rám. — 5. Osobné zámeno — jedlo priprave­né zo zeleniny. — 8. Znač­ka dusíka — obľúbený den­ník Košičanov. — 7. Miest­nosť na úschovu potravín. POTRAPTE SA! -ejomojj ‘jar) -9A 'N ‘ogai *uo ‘maj ‘jjcu ‘OA ‘3JJJ3 ‘g ‘UgJBCj ‘UO.I -aqO ajuasau auABidg 1 2 3 ¥ S £ 7 Imrich Bell, Irkutské 18 Cesty sú len cestami Náš čitateľ J. M. zo síd­liska Kuzmányho nám napí­sal list. v ktorom chváli vo­diča vojenského autá. ktorý nepozornej mamičke, čo vbiehala s kočiarikom do cesty — dal přednost. Žiaľ je to jeden z mála prípadov ktorý hodno zaznamenať aj v novinách. Opak je oveľa častejší. Uviedol aj čísla áut ktoré sa rútili po tejto ulici a zamenili si ju za pretekár­sku traf. Konkrétne v jed­nom prípadne šlo o babku ktorú auto doslova zahnalo späť z prostriedku cesty . .. V inom prípade zase vodič svojou gestikuláciou pripo­mínal postoj smutne sláv­nych „nadľudí". siť Neprtchodí iné. ako súhla­s názorom pisateľa a upozorniť dopravné orgány VB na spôsob jazdy niekto­rých šoférov po tejto novej peknej ulici. Veď len nedáv­no sme tu boli svedkami tra­gédie. Ale nejde len o Moyzesovu ulicu. Podobnú sťažnosť nám telefonoval aj jeden z oby­vateľov sídliska Nad jazerom. Aj tam — na ceste okolo Opátskeho už zaznamenali tragické dopravné nehody — a nielen v kolízii s chodca­mi. več. Debil? Stalo sa to v stredu ve­čer. Zamyslene som prechá­dzal popri debnlach na sme­­tie pri bloku na ul. Boženy Němcové), kde bývam. myšlienok ma vyrušili rany. Z ktoré vydávali kamene dopa­dajúce na plechové nádoby. Obďaleč stáli traja 11—13- roční výrastkovia a navzá­jom sa nabádali, kto viac­krát trafí. Napomenul som ich a „hrdinovia“ sa odbúra­li popri siene bloku. Zrazu však počujem za se­bou hlas starenky: — Počkajte! — vraví mi. — Prepáčte, chcela som vi­­dtet, ako vyzerá „debil". Ohúrený sa na starenku dívam a nechápem. — Otec jedného z chlap cov sa pýtal, So ste s nimi chceli a oni len odvrkli — debil! Neviem, öt chlapci vôbec poznajú zmysel tohto výra zu. Dá sa to predsa len tak „pochytiť" od kamarátov. Ale ťažko pochopím, že ten „otecko“ registroval vyjadre­nie synčeka bez slova a po­bral sa s chlapcami na ne­­čeru . . < jp. Skončila sa televízna súťaž Lastovičky Pionierske ptamene a cesty DESAŤTISÍC KILOMETROV Týždeň pred koncom škál ského roku sa skončila pra­videlná televízna relácia, ktorá sa stala súčasťou ži­vota pionierov na celom Slo vensku — televízna súťaž Lastovičky „Pionierske pla­mene a cesty“, ktorú strie­davo pripravovalo hratislav ské a košické televízne štú­dio. AKO VZNIKLA SÚŤAŽ a čo bolo jej cieľom? Muž, nápad sa zrodil v bratislav­skej redakcii vysielania pre deti a mládež a za spolu­práce SOV SZM dostala myš­lienka konkrétnu podobu, akú ste mali možnosť vidieť na svojich obrazovkách. Jej hlavným cieľom bolo obo­známiť pionierske organizá­cie na Slovensku s tým, čo robia pionieri v jednotlivých okresoch Slovenska. Bola to v podstate náučná relácia, v ktorej sa však okrem vedo­mostnej úrovne sledoval ži­vot školy — napríklad hnutí „Lúč“ zber papiera a v šrotu, úprava prostredia okolia školy, v čom sa do­a siahli miliónové hodnoty. Napríklad v Čadci zorgani­zovali pionieri hliadky čisto­ty a v spolupráci s prísluš­níkmi VB hliadkovali na prie­chodoch ciest, niekoľko sku­pín sa staralo o nevládnych a starých spoluobčanov tak, že im ich členovia prináša­li stravu, obstarávali náku py, upratovali. Je až neuveriteľné, čo všet­ko deti vymyslia a s akou vervou a vážnosťou robia prácu prospešnú všetkým. Súťažou sa vykonal kus výchovnej a IDEOVO-POLITICKEJ PRÁCE. Pionieri sledovali materiály o krajinách našich priate­ľov, pripravovali o nich ná­stenné noviny, besedovali so starými komunistami, nad­viazali písomný styk s tými hrdinami, ktorí u nás bojo­vali, s ich rodinami. Na ZDŠ na Gemerskej ulici v Koši­ciach by ste našli listy od hrdinu Meresjeva, aj od prí­buzných Zoje Kosmodemjan­­skej. Súíažou sa tiež vymieňali skúsenosti, v tom, ako ro­biť a čo vôbec robiť a vý­sledok, ako sa mnohí divá­ci presvedčili, bol nad oča­kávanie dobrý. Veľkú úlohu, najmä pokiaľ ide o materiál­nu pomoc, zohrali patronát­ne závody, bez ktorých by sa asi tažko mohlo dostat do Košíc alebo Bratislavy det­ské obecenstvo napríklad zo Strehovej, Krtlša a čl Lu­čenca. majú „v nohách“ košickí aj bratislavskí redaktori Lasto vieky, a tak si myslím, že jedni aj druhí — konkrétne u nás Ltbória Markovová a Vlado Bazovský, by si za­slúžili odznak zaslúžilého turistu. Nie je maličkosťou Obísť všetky školy, ktoré vy­žrebovali do súťaže, zúčast­niť sa na výbere súťažiacich spolu s členmi poroty, napi sať scenár, naučiť sa texty, pred vysielaním, ktoré bolo naživo, zhlboka sa nadých­nut, aby to všetko dobre skončilo, počúvať pokyny re žiséra, udržiavať kontakt aj s divákmi pri obrazovkách, atakďalej, atakďalej. Ale daj­me slovo im: Vlado Bazovský: „Súťaž ukázala, že sa na všetkých školách veľa robí. Môj po­znatok je taký, že niet roz­dielu medzi vidieckymi mestskými deťmi a že deti a majú dobré vedomosti a všeobecný rozhľad. Naprí­klad naše obavy z toho, čl deti uhádnu otázku o RVHP, boli zbytočné, lebo len čo sa spustil film, už odpove­dali. Naše deti sú .múdre, ve­dia pohotovo a rýchlo rea­govat, vynájdu sa v rôznych situáciách. Obdivuhodné bo­lo, keď perfektne určili azi­mut na kamere číslo 4. Pre­kvapilo ma, že na školách je toľko hudobných taien tov.“ Libéria Markovová: „Za mňa všetko povedal kolega. Spomenula by som jednu prí­hodu: Keď sme mail vysielať z učillšta na Moldavskej ces­te, čakali sme detské obe­censtvo z Krtlša. Nebolo ho, nuž vybrali sme sa hľadať ho autom po meste, pocho­piteľne, namaskoväni. Stret­li sme autobus s deťmi, már­ne sme sa ho pokúšali za­staviť mávaním. Deti si mys­­- leli, že ich tak vítame v Ko- I šiciach a mávali nám tiež. Naháňanie trvalo štvrťhodi­nu, ale všetko sa šťastna skončilo.“ S. ČERNÁ Letné školy esperanta Pred 18 rokmi na generál­nom zasadnutí UNESCO v Montevldeu sa dostalo me­dzinárodnému jazyku — es­perantu — vysokého uznania a odvtedy sa začalo esperan­to šíriť po všetkých kraji­nách. Pravda, tu treba ešte pripomenúť, že to bol a je jazyk, ktorý mal v našich krajinách už pred niekoľký­mi desiatkami rokov svoju tradíciu, že sa napríklad v Sovietskom zväze venuje je­ho štúdiu a šíreniu veľká pozornosť. V ZSSR majú v každom väčšom meste espe­­rantské kluby a krúžky, ba aj stredné a odborné školy a esperanto sa prednáša aj na vysokých školách. V súčasnosti sa v mnohých štátoch usporadúvajú maso­vé kurzy esperanta, ktoré sa stáva dôležitým dorozumie­vacím prostriedkom pri rých­lom raste medzinárodnej tu ristiky, ale aj pri stretnu­tiach mládeže rôznych kra­jín. Do esperanta sa pre kladajú klasické diela na šich, ale aj zahraničných au torov, v esperante vysielajú rozhlasové stanice a v espe raňte vychádza množstvo no­vín a časopisov. • Aj v Košiciach má espe­ranto svoju tradíciu a bolo to práve ono, ktoré pomohlo košickému Bábkovému divad lu k medzinárodnému úspe­chu na festivale bábkových hier v esperante v juhoslo­vanskom Záhrebe. Okrem pra videlného navštevovania klu­bu esperantistov možno esperanto osvojit aj v let­si ných školách esperanta, kto­ré pravidelne usporadúva Zväz esperantistov SSR. Toh­to roku otvára dva turnusy v škôl. Jeden sa začal včera Dudinciach a potrvá do 16. Júla. Esperantist! z Ko­šíc a blízkeho okolia, ktorí nemajú možnost cestovať do Dudínlec, však nič nezmeš­kali. Košický klub esperan­tistov SELKO usporiada let­nú školu esperanta budúci mesiac, teda v auguste, v rekreačnom stredisku PKO v Opátke, a to od 5. do 18. 8. Pre záujemcov je rezervova­ných 80 miest. V letnej ško­le v Opátke čakajú organi­zátori aj zahraničných účast­níkov z Maďarska. Poľska, ZSSR, NDR a Bulharska, kí Vietnamské slzy Bola to veľká skupina hos­tí, ktorá sa zišla v to po­poludnie v budove veľvysla­nectva Vietnamskej demokra­tickej republiky na Veľkej Plrogovskej v Moskve. Zá­mer veľvyslanectva bol oboz­námiť hostí, diplomatov novinárov s novými zločin a ml amerických vojakov v ich vlasti. Nevyhnutná mapa, stručný úvod, dlhé ukazo­vadlo sa dotýka miest, kto­ré boli napadnuté, kde ame­rické bomby zničili hrádze a zavodňovací systém, nesmier­ne známe, dnes až dôverne známe mená miest Hanoj, Haiphong. Vinh, Ha-tinh a Thanh-hoa. stačilo privrieť oči, aby človek videl vodné zrkadlá ryžovfsk a tieň po­divných modrých lesov na vzdialenom obzore . ., Potom však nasledoval film. Film takmer bez jediného slova komentára. Len obra­zy. Zničené mestá, žalostné hromady toho, čo bolo láska­vým príbytkom, zmrzačené stromy, rany vetvičiek, rany detských rúk. Telička posla- I te ranami od črepín, spá­lená koža, lúpajúca sa ako šupka banánu, bolesť očiach a zdržiavaný plač. V v sále sa neozval ani vzdych. A predsa to všetko bolo pro­sté, bez tieňa pátosu, kon­štatovanie skutočnosti. Rozsvietili sa svetlá. Z pr­vých radov sedadiel sa zdvih­li dve útle dievčatá. Dvadsať- ČO PÍŠU INÍ osemročná Pham-thi-Hoan azda sedemnásťročná Bui-thi- a Mai a prišla pani Phuong, aby čo najčistejšou ruštinou tlmočila cudzím hosťom Ich údel. Bolo Ich sedem a zo­stala Mai s jedným súroden­com. A tu dievčatko Mal zo­bralo zo stolíka hrsf havra­ních vlasov, to je všetko, čo jej ostalo po jednej z jej sestričiek. Bola ťažko zra nená črepinou, odviezli ju do nemocnice v Haiphongu, ale tú hneď napadli americ­ké lietadlá a ona tiež hneď zahynula. A to je črepina, ktorá prerazila do hĺbky siedmich centimetrov lebeč­nú kost šesťročného dievčat­ka. A to je čiapočka malého synčeka pani Hoan. A toto bola jeho najmilšia hračka, kaučuková rybička, už sa s ňou nikdy nebude hrať... a A boli tu rôzne druhy bômb zase črepiny a drobné smrtiace náplne podobné oce­lovému hrachu a iué z vra­žedných nástrojov, aké mô že vymyslieť len človek. Len v očiach týchto dvoch útlych a nesmierne kreh­kých vietnamských žien bolo vidieť hlboký žiaľ. Azda len to. že nemuseli prehovoriť jediné slovíčko, im dovolilo neprepuknúť v ľútostivý plač. Ale pani Phuong nemohla. Nemohla zadržať plač, pre­hltla slzy a tajila vzlyky. Ale márne. Bolo to príliš sil­né. Azda fam doma tiež ne­chala niekoho, o koho sa chvela. A keby aj nikoho z vlastných, aj tak celá tá zničená krajina nestála za slzy? Nikto neprehovoril slovo. Nepadla jediná jediné otáz­ka. Zostala tu len nesmier­na úcta k trom krehkým vietnamským ženám, ktoré v tejto chvíli znamenali pre všetkých celý Vietnam . . . Spravodajca Rudého práva

Next