Večer, júl 1972 (IV/130-150)
1972-07-03 / No. 130
DNES srdečne blahoželáme Miloslavom. SLNKO zajtra ráno vyjde o 3,31 hod., zapadne o 19,43 hod. AKÉ BUDE POČASIE? Polooblačno až oblačno s možnosťou slabých zrážok. Teplota večer okolo 17 stupňov, v noci poklesne na 12 až 14 stupňov. Slabý premenlivý vietor. HISTORICKÝ KALENDÄR Pred 125 rokmi zomrel v Kolodejach nad Lužnicou Matej Kopecký, priekopník českého bábkárstva a národný buditeľ. Všetky Kopeckého drevené postavičky bábok za nietene bojovali proti bezpráviu, zosmiešňovali meštiactvo, boli blízke citom a mysleniu tých, ku ktorým hovorili, teda prostému ľudu. ★ ★ ★ PRED STÁVKOU KOŠICKÝCH MÄSIAROV? Ako je známe, odopreli košickí mäsiari platit mestu poplatky za porážanie dobytka s odôvodnením, že neboly schválené zastupiteľstvom. Táto argumentácia je ale pochybená, lebo tu nejde o žiadnu daň ani dávku, ale o úplatu na zaokrytie skutočných výloh. Mesto nechce porážku vydržiavať vlastným nákladom, lebo obecenstvo by z toho nič nemalo, keďže mäsiari by ceny mäsa o nič neznížili. Myslime, že ku konfliktu nedôjde, lebo by to boli práve len mäsiari, ktorí by doplatili. (Slovenský Východ, 3. júla Í930, str. 11 • VČERA ráno o 8. hod. odviezli dva autobusy spred budovy SčK detí do letného rekreačného tábora do Lipoviec. Autobusy pre MV SCK poskytol MV STO bezplatne, za čo Im patrí vďaka. md. • VO ŠTVRTOK bola v internáte OU Inžinierskych stavieb súťaž učňov pod názvom Do vedenia, y spoločnosti, Súťažili) sa v spoločenskom správaní sa v najrôznejších situáciách. Víťazom sa stalo družstvo chlapcov v zložení Karašlnský, Brozák a Fabián. se. • NA KRITICKO poznámku „Nová kombinácia?“ sme dostali odpoveď zo Záhradníckeho a sadovníckeho podniku. Píšu nám v nej, že v uvedenej lokalite v parčíku pred Štátnym divadlom boli vysadené tulipány, ktoré sa nemôžu vyberať skôr, než dozrejú cibule. Preto sa s obnovením záhonu čakalo nie Život je príliš žartovne sladký a svet je taký ľúbezne zmätený. H. Heine koľko dní. Výdatné dažde podporili burinu, a tak sa stalo, že záhon zarástol trávou. md. • Členovia geologickomineraloglcko-speleologickej skupiny pri Technickom múzeu v Košiciach dostali piatok vysvedčenia a začali v prázdninovať. Svojmu koníčkovi sa však budú venovať aj naďalej. Členovia MlGeS- klubu na svojich expedíciách po Slovenskom rudohori, Slánskom pohorí a Ondavskej vysočine budú dopĺňať svoje mineralogické zbierky. 80. • OKOLO 150 člénôv Klubu dôchodcov sa stretlo vo štvrtok vo svojom stánku na Leninovej 75 a spoločne oslávili meniny Všetkých, ktoré pripadli na 2. kvartál. Bola to podľa mienky prítomných veľmi dobrá spoločenská zábava. jež. • DVA VOĽNÉ dni neboli voľnými na košických pôrodniciach. Mamičky priviedli na svet 25 novorodencov, medzi nimi 13 dcérušlek a 12 synčekov. Blahoželámel jabl. • NA ŠUGOVE sa v sobotu v pionierskom tábore VSS udomácnilo prvých 80 detí zamestnancov košických závodov VSS. V príjemnom prostredí sa v priebehu prázdnin vystriedajú tri trojtýždenné turnusy letnej detskej rekreácie. V rámci druhého turnusu pôjdu deti pracujúcich VSS na rekreáciu do Sovietskeho zväzu a deti zo ZSSR pobudnú tri prázdninové týždne v rekreačnom stredisku na Šugove. jz • KÝM dobre hospodáriace JRD v našom kraji prekročili v minulom roku plánovaný zisk o vyše 20 pere., zatiaľ 103 JRD, ktoré skončili skeho s rozdelením hospodárvýsledku a 11 štát-; nych majetkov, ktoré skončili so stratou, skreslilo aj dobré výsledky o vyše 100 mil. Kčs. bn. • NOVÉ vyznamenania železničiarom sa budú udeľovať už pri príležitosti osláv tohtoročného Dňa železničiarov v septembri. Vyznamenanie „Vzorný pracovník dopravy“ má v tomto roku do stať asi 60 zaslúžilých pra covníkov v obvode Prevádzkového oddielu ČSD v Košiciach. bš. • NOVÚ ODBOČKU ZČSSP si na počesť 55. výročia VOSR a 50. výročia vzniku ZSSR založili pracovníci podniku TEPO TJ VSŽ Košice. Má 92 členov. Na ustanovujúcej schôdži za prítomnosti K. Pratingera z MV ZČSSP s'i zvolili 5-členný výbor. Predsedom je s. Košovič. ga. STRATY A NÁLEZY Pri veľkom kostole našla Kristína Závodná 28. 6. zväzok kľúčov, 3 FAB, 1 od auta a 1 od visiaceho zámku. Kľúče sú v admin. Večer-a. Nad jazerom, pred blokom V-5, 27. 6. 1972 našiel pán H. L. 4 kľúče na krúžku. Majiteľ si ich môže prevziať v admin. Večer-a. Do admin. Večer-a na Leninovu ul. 63 nám doniesli zväzok kľúčov v hnedom puzdre. Čakajú na majiteľa. Ko. Žiak M. F. našiel vo štvrtok na Aničke detské alebo dámske okuliare. Sú v redakcii Večer-a na Švermovej 49.if. Ďakujeme statočnému nálezcovi, ktorý odoVzdá stratené dioptrické okuliare zelenom puzdre. Stratila ich v staršia pani na rohu Strojárskej ul. a Čs. armády. Volajte t. č. 213-68, po celý deň. Ko. DIVADLA SD Košice: Dom u troch dievčatiek KINA Slovan: V horách rastie zelené borovica (juh.), Úsmev: Gamera kontra Gaos (jap.J, Tatra: So mnou nie, madame |nem.), Partizán: Zelený lukostrelec (NSRl.Duk la: Frajer Luke (amer.j. SACA Mladá garda: Nezabudnuteľné leto (maď.J. Hntník: Modrý pondelok (poľ.). ROZHLAS BRATISLAVA DNES: 15.05 Rádio mla dých poslucháčov — 15.30 : Vysielanie pre kraje — 16.35 Pri dychovke — 17.00 Rádio-echo — 18.00 Chvíľka pri stredoslovenských ľudových plesniach — 18.15 Dobrú noc, detil — 18.30 Rozhlasové noviny — 19.00 Koncert dychovej hudby — 20.00 Praturisti — 20.45 Hrajú skupiny z košického štúdia — 21.40 A propos ekonomika — 22.00 Pozor, zákruta! — 23.05 Zábavné melédie pred polnocou. ZAJTRA: 5.00 Dobré ráno vám želáme z Košic — 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.05 Populárny koncert — 9.30 Išli dievky. Spevy 10.00 Mo je meno je CHLIEB — 10.35 Pri dychovke — 11.00 P. Koiš. Z memoárov lásky — 11.35 To je náš rytmus — 13.00 Popoludňajší koncert. TELEVÍZIA BRATISLAVA DNES: 18.40 Spravodajstvo TN — 17.15 Dotyky so životom — 17.45 Šport pod lupou — 18.15 Znej pieseň víťazná. Festival robot, spevokolov — 19.00 TN — 19.30 Incheba 72 — 20.00 I. Radoev: Svedectvo. Tel. insce nácia — 21.20 Ľudia a dejiny — 22.00 TN TÝM, t0 SA PÝTALI na Hodinky nikdy nekladieme rádio ani k televízoru. Magnety, ktoré sú v týchto prístrojoch, môžu ohroziť presnosť hodinového strojčeka. Kožený nábytok utierame handrou, ktorú sme tro chu pokropili octom. Nakoniec utrieme do sucha flf»elom. Hrebene čistíme roztokom horúcej vůdy a boraxu, dobre opláchneme a osušíme. Gumovú podlahu nikdy nečistíme pastou — pretože pasta rozkladá gumu. Gumovú podlahu umyjeme teplou mydlovou vodou, opláchneme a do sucha dobre utrieme. Na strieborných misách a podnosoch nikdy nepodávajme kyslé pokrmy. Čerstvú škvrnu od trávy vytrieme liehom, necháme zaschnúf a prečistíme vodou so saponátom. Ak treba, celý postup opakujeme. Chladničku nedávajte do špajzy, pretože otepľuje pri chode okolitý vzduch. Ak je vaša špajza vlhká, dajte do misky nehasené vápno, ktoré Je silne hydroskoplcké a tak pohlcuje vlhkost. Vinník zatiaľ anonymný Stalo sa ml to o pondelok, pred týždňom, o pol tretej popoludní. Šiel som so svojím autom po Rastislavovej ulici okolo fakultnej nemocnice a ďalej na juh. Mal som v úmysle dostat sa domov na sídlisko Nad jazerom. Tá cesta sa ml však riadne pretiahla. Vďaka „starostlivosti“, ktorú venujú tomuto úseku príslušní údržbári, je tam na ceste veľká priehlbenína. Pc každom daždi sa naplní poriadnou dávkou vody, ale aj blata, ktoré z vozovky spláchne. A práve, keď som okolo toho „mora“ Stel, prefrčal popri mne autobus DPMK. Urobil to tak nešetrne, že cez otvorené okno auta sa mi do vozidla dostalo bez preháňania prinajmenej tri vedra spomínanej ibrndy. Priam ma to šokovalo. Po chvíli som ša však vybral na VB a ohlásil bezohľadnost vodiča z autobusu, ktorý presne proti vyhláške nepri spôsobil rýchlosť jazdy podmienkam. Potom som bol aj na DPMK, kde síce zariadili že ml preplatia čistenie šiat a ostatných vecí, ktoré som mal o aute, no vinník ostal vlastne anonymným. Nestihol som si zapísal jeho číslo, lebo som ho — nevidel. Dávka blatistej vody mi úplne znemožnila výhľad. Čakám že sa mi niekto zo svedkov prihlási. I---------------------------------------------í Z HISTORIE FUTBALU 1. Za najstarší futbalový klub je považovaný anglický klub a) War Office Club b) The Forrest Club c) Crystal Pallace 2. Z medzinárodných priateľských zápasov veľkú pozornosť vzbudilo víťazstvo I. ČSŠK Bratislava v roku 1929 nad mužstvom z Anglicka Newcastle United. Viete, aký bol výsledok zápasu? aj 4:1 b) 6:1 c) 8:1 3. Viete, ktoré mužstvo bolo majstrom Slovenska v roku 1933 a ako prvé cestovalo na zápasy lietadlom? a) SK Žilina b) Rusj Užhorod c) I. CsŠK Bratislava (o pojoq?n fsng í q 'E ‘X:8 'Z íqnjo isajjoa aqx (q 'T amasaiJ auABjds DVOJITÝ ROHÁČIK 1. Weberova opera. — 2. Stredoveký šlachtic —• predložka. — 3. Severské mužské meno — predložka. — 4. Obdobie trvajúce 12 mesiacov — obruba obrazu, rám. — 5. Osobné zámeno — jedlo pripravené zo zeleniny. — 8. Značka dusíka — obľúbený denník Košičanov. — 7. Miestnosť na úschovu potravín. POTRAPTE SA! -ejomojj ‘jar) -9A 'N ‘ogai *uo ‘maj ‘jjcu ‘OA ‘3JJJ3 ‘g ‘UgJBCj ‘UO.I -aqO ajuasau auABidg 1 2 3 ¥ S £ 7 Imrich Bell, Irkutské 18 Cesty sú len cestami Náš čitateľ J. M. zo sídliska Kuzmányho nám napísal list. v ktorom chváli vodiča vojenského autá. ktorý nepozornej mamičke, čo vbiehala s kočiarikom do cesty — dal přednost. Žiaľ je to jeden z mála prípadov ktorý hodno zaznamenať aj v novinách. Opak je oveľa častejší. Uviedol aj čísla áut ktoré sa rútili po tejto ulici a zamenili si ju za pretekársku traf. Konkrétne v jednom prípadne šlo o babku ktorú auto doslova zahnalo späť z prostriedku cesty . .. V inom prípade zase vodič svojou gestikuláciou pripomínal postoj smutne slávnych „nadľudí". siť Neprtchodí iné. ako súhlas názorom pisateľa a upozorniť dopravné orgány VB na spôsob jazdy niektorých šoférov po tejto novej peknej ulici. Veď len nedávno sme tu boli svedkami tragédie. Ale nejde len o Moyzesovu ulicu. Podobnú sťažnosť nám telefonoval aj jeden z obyvateľov sídliska Nad jazerom. Aj tam — na ceste okolo Opátskeho už zaznamenali tragické dopravné nehody — a nielen v kolízii s chodcami. več. Debil? Stalo sa to v stredu večer. Zamyslene som prechádzal popri debnlach na smetie pri bloku na ul. Boženy Němcové), kde bývam. myšlienok ma vyrušili rany. Z ktoré vydávali kamene dopadajúce na plechové nádoby. Obďaleč stáli traja 11—13- roční výrastkovia a navzájom sa nabádali, kto viackrát trafí. Napomenul som ich a „hrdinovia“ sa odbúrali popri siene bloku. Zrazu však počujem za sebou hlas starenky: — Počkajte! — vraví mi. — Prepáčte, chcela som vidtet, ako vyzerá „debil". Ohúrený sa na starenku dívam a nechápem. — Otec jedného z chlap cov sa pýtal, So ste s nimi chceli a oni len odvrkli — debil! Neviem, öt chlapci vôbec poznajú zmysel tohto výra zu. Dá sa to predsa len tak „pochytiť" od kamarátov. Ale ťažko pochopím, že ten „otecko“ registroval vyjadrenie synčeka bez slova a pobral sa s chlapcami na nečeru . . < jp. Skončila sa televízna súťaž Lastovičky Pionierske ptamene a cesty DESAŤTISÍC KILOMETROV Týždeň pred koncom škál ského roku sa skončila pravidelná televízna relácia, ktorá sa stala súčasťou života pionierov na celom Slo vensku — televízna súťaž Lastovičky „Pionierske plamene a cesty“, ktorú striedavo pripravovalo hratislav ské a košické televízne štúdio. AKO VZNIKLA SÚŤAŽ a čo bolo jej cieľom? Muž, nápad sa zrodil v bratislavskej redakcii vysielania pre deti a mládež a za spolupráce SOV SZM dostala myšlienka konkrétnu podobu, akú ste mali možnosť vidieť na svojich obrazovkách. Jej hlavným cieľom bolo oboznámiť pionierske organizácie na Slovensku s tým, čo robia pionieri v jednotlivých okresoch Slovenska. Bola to v podstate náučná relácia, v ktorej sa však okrem vedomostnej úrovne sledoval život školy — napríklad hnutí „Lúč“ zber papiera a v šrotu, úprava prostredia okolia školy, v čom sa doa siahli miliónové hodnoty. Napríklad v Čadci zorganizovali pionieri hliadky čistoty a v spolupráci s príslušníkmi VB hliadkovali na priechodoch ciest, niekoľko skupín sa staralo o nevládnych a starých spoluobčanov tak, že im ich členovia prinášali stravu, obstarávali náku py, upratovali. Je až neuveriteľné, čo všetko deti vymyslia a s akou vervou a vážnosťou robia prácu prospešnú všetkým. Súťažou sa vykonal kus výchovnej a IDEOVO-POLITICKEJ PRÁCE. Pionieri sledovali materiály o krajinách našich priateľov, pripravovali o nich nástenné noviny, besedovali so starými komunistami, nadviazali písomný styk s tými hrdinami, ktorí u nás bojovali, s ich rodinami. Na ZDŠ na Gemerskej ulici v Košiciach by ste našli listy od hrdinu Meresjeva, aj od príbuzných Zoje Kosmodemjanskej. Súíažou sa tiež vymieňali skúsenosti, v tom, ako robiť a čo vôbec robiť a výsledok, ako sa mnohí diváci presvedčili, bol nad očakávanie dobrý. Veľkú úlohu, najmä pokiaľ ide o materiálnu pomoc, zohrali patronátne závody, bez ktorých by sa asi tažko mohlo dostat do Košíc alebo Bratislavy detské obecenstvo napríklad zo Strehovej, Krtlša a čl Lučenca. majú „v nohách“ košickí aj bratislavskí redaktori Lasto vieky, a tak si myslím, že jedni aj druhí — konkrétne u nás Ltbória Markovová a Vlado Bazovský, by si zaslúžili odznak zaslúžilého turistu. Nie je maličkosťou Obísť všetky školy, ktoré vyžrebovali do súťaže, zúčastniť sa na výbere súťažiacich spolu s členmi poroty, napi sať scenár, naučiť sa texty, pred vysielaním, ktoré bolo naživo, zhlboka sa nadýchnut, aby to všetko dobre skončilo, počúvať pokyny re žiséra, udržiavať kontakt aj s divákmi pri obrazovkách, atakďalej, atakďalej. Ale dajme slovo im: Vlado Bazovský: „Súťaž ukázala, že sa na všetkých školách veľa robí. Môj poznatok je taký, že niet rozdielu medzi vidieckymi mestskými deťmi a že deti a majú dobré vedomosti a všeobecný rozhľad. Napríklad naše obavy z toho, čl deti uhádnu otázku o RVHP, boli zbytočné, lebo len čo sa spustil film, už odpovedali. Naše deti sú .múdre, vedia pohotovo a rýchlo reagovat, vynájdu sa v rôznych situáciách. Obdivuhodné bolo, keď perfektne určili azimut na kamere číslo 4. Prekvapilo ma, že na školách je toľko hudobných taien tov.“ Libéria Markovová: „Za mňa všetko povedal kolega. Spomenula by som jednu príhodu: Keď sme mail vysielať z učillšta na Moldavskej ceste, čakali sme detské obecenstvo z Krtlša. Nebolo ho, nuž vybrali sme sa hľadať ho autom po meste, pochopiteľne, namaskoväni. Stretli sme autobus s deťmi, márne sme sa ho pokúšali zastaviť mávaním. Deti si mys- leli, že ich tak vítame v Ko- I šiciach a mávali nám tiež. Naháňanie trvalo štvrťhodinu, ale všetko sa šťastna skončilo.“ S. ČERNÁ Letné školy esperanta Pred 18 rokmi na generálnom zasadnutí UNESCO v Montevldeu sa dostalo medzinárodnému jazyku — esperantu — vysokého uznania a odvtedy sa začalo esperanto šíriť po všetkých krajinách. Pravda, tu treba ešte pripomenúť, že to bol a je jazyk, ktorý mal v našich krajinách už pred niekoľkými desiatkami rokov svoju tradíciu, že sa napríklad v Sovietskom zväze venuje jeho štúdiu a šíreniu veľká pozornosť. V ZSSR majú v každom väčšom meste esperantské kluby a krúžky, ba aj stredné a odborné školy a esperanto sa prednáša aj na vysokých školách. V súčasnosti sa v mnohých štátoch usporadúvajú masové kurzy esperanta, ktoré sa stáva dôležitým dorozumievacím prostriedkom pri rýchlom raste medzinárodnej tu ristiky, ale aj pri stretnutiach mládeže rôznych krajín. Do esperanta sa pre kladajú klasické diela na šich, ale aj zahraničných au torov, v esperante vysielajú rozhlasové stanice a v espe raňte vychádza množstvo novín a časopisov. • Aj v Košiciach má esperanto svoju tradíciu a bolo to práve ono, ktoré pomohlo košickému Bábkovému divad lu k medzinárodnému úspechu na festivale bábkových hier v esperante v juhoslovanskom Záhrebe. Okrem pra videlného navštevovania klubu esperantistov možno esperanto osvojit aj v letsi ných školách esperanta, ktoré pravidelne usporadúva Zväz esperantistov SSR. Tohto roku otvára dva turnusy v škôl. Jeden sa začal včera Dudinciach a potrvá do 16. Júla. Esperantist! z Košíc a blízkeho okolia, ktorí nemajú možnost cestovať do Dudínlec, však nič nezmeškali. Košický klub esperantistov SELKO usporiada letnú školu esperanta budúci mesiac, teda v auguste, v rekreačnom stredisku PKO v Opátke, a to od 5. do 18. 8. Pre záujemcov je rezervovaných 80 miest. V letnej škole v Opátke čakajú organizátori aj zahraničných účastníkov z Maďarska. Poľska, ZSSR, NDR a Bulharska, kí Vietnamské slzy Bola to veľká skupina hostí, ktorá sa zišla v to popoludnie v budove veľvyslanectva Vietnamskej demokratickej republiky na Veľkej Plrogovskej v Moskve. Zámer veľvyslanectva bol oboznámiť hostí, diplomatov novinárov s novými zločin a ml amerických vojakov v ich vlasti. Nevyhnutná mapa, stručný úvod, dlhé ukazovadlo sa dotýka miest, ktoré boli napadnuté, kde americké bomby zničili hrádze a zavodňovací systém, nesmierne známe, dnes až dôverne známe mená miest Hanoj, Haiphong. Vinh, Ha-tinh a Thanh-hoa. stačilo privrieť oči, aby človek videl vodné zrkadlá ryžovfsk a tieň podivných modrých lesov na vzdialenom obzore . ., Potom však nasledoval film. Film takmer bez jediného slova komentára. Len obrazy. Zničené mestá, žalostné hromady toho, čo bolo láskavým príbytkom, zmrzačené stromy, rany vetvičiek, rany detských rúk. Telička posla- I te ranami od črepín, spálená koža, lúpajúca sa ako šupka banánu, bolesť očiach a zdržiavaný plač. V v sále sa neozval ani vzdych. A predsa to všetko bolo prosté, bez tieňa pátosu, konštatovanie skutočnosti. Rozsvietili sa svetlá. Z prvých radov sedadiel sa zdvihli dve útle dievčatá. Dvadsať- ČO PÍŠU INÍ osemročná Pham-thi-Hoan azda sedemnásťročná Bui-thi- a Mai a prišla pani Phuong, aby čo najčistejšou ruštinou tlmočila cudzím hosťom Ich údel. Bolo Ich sedem a zostala Mai s jedným súrodencom. A tu dievčatko Mal zobralo zo stolíka hrsf havraních vlasov, to je všetko, čo jej ostalo po jednej z jej sestričiek. Bola ťažko zra nená črepinou, odviezli ju do nemocnice v Haiphongu, ale tú hneď napadli americké lietadlá a ona tiež hneď zahynula. A to je črepina, ktorá prerazila do hĺbky siedmich centimetrov lebečnú kost šesťročného dievčatka. A to je čiapočka malého synčeka pani Hoan. A toto bola jeho najmilšia hračka, kaučuková rybička, už sa s ňou nikdy nebude hrať... a A boli tu rôzne druhy bômb zase črepiny a drobné smrtiace náplne podobné ocelovému hrachu a iué z vražedných nástrojov, aké mô že vymyslieť len človek. Len v očiach týchto dvoch útlych a nesmierne krehkých vietnamských žien bolo vidieť hlboký žiaľ. Azda len to. že nemuseli prehovoriť jediné slovíčko, im dovolilo neprepuknúť v ľútostivý plač. Ale pani Phuong nemohla. Nemohla zadržať plač, prehltla slzy a tajila vzlyky. Ale márne. Bolo to príliš silné. Azda fam doma tiež nechala niekoho, o koho sa chvela. A keby aj nikoho z vlastných, aj tak celá tá zničená krajina nestála za slzy? Nikto neprehovoril slovo. Nepadla jediná jediné otázka. Zostala tu len nesmierna úcta k trom krehkým vietnamským ženám, ktoré v tejto chvíli znamenali pre všetkých celý Vietnam . . . Spravodajca Rudého práva