Večer, august 1972 (IV/151-172)

1972-08-01 / No. 151

DNES blahoželáme Ľubo­­slavom. SLNKO zajtra ráno vyjde o 04,08 hod., zapadne o 19,12 hod. AKE BUDE POČASIE? PolooblaCno, až oblačno s možnosťami ešte slabých zrá­žok. Teplota na veder asi 18 °C v noci poklesne na 140 až 16 “C. Slabý, pre­menlivý vietor. HISTORICKÝ KALENDÁR Pred 25D. rokmi vypukla v Liberci vzbura plátenic­­kych tovarišov. Štrajk, kto­rého cieľom bolo vykonat zmeny vo vedení cechu, vy­vrcholil po dvoch týždňoch obsadením domu cechových majstrov. Majstri si zavolali v boji proti tovarišom na pomoc vojská, pred ktorými tovariši ušil do Lužice. ★ ★ ★ KOŠICKÍ NOVINÁRI Z POĽSKA Včera odpoludnia vrátila sa do Košíc z Krakova cez Muszynu výprava košických novinárov. Že neišlo o jed­noduchý výlet, ale že výpra­va mala svoj význam, že po­ložila pevné základy k bliž­ším stykom poľsko-českoslo­ nás Chyby prvej výchovy sprevádzajú po celý život. Preto naj­­prednejšia stráž ľud­ského pokolenia je v kolíske. J. Á. Komenský Predná náprava ako vieme je jednou z najchúlostivej­ších časti našich vozov. Sú vozidlá, ktorých predná ná­prava výdrži 100 000 km, iné len 30 000 km do generálnej opravy. Vyplýva z toho nut­nosť mazat zvislé čapy a výstredné vložky častejšie. Nezabudnite mazať prednú nápravu u nového vozidla čo najskôr po převzati. Prečo také časté mazanie? Výrobný závod píše v dielenskej prí­ručke doslovne: „Po umytí vozidla tlakovou vodou, kto­rá môže preniknúť 1 na čin­né ložiskové časti, 1e nutné mazanie ihneď po umytí. In­tervaly mazania sa skracujú z podobných dôvodov aj pri častých jazdách v daždi a taktiež pri používaní voza na zlých vozovkách o polovicu.“ Mažeme zásadne neriedeným tukom AOO, v zimných me­siacoch stačí naplnený maza­cí lis prehriať na ústrednom kúrení, aby tuk bol tekutěj­ší. Prevodovku riadenia plní­me olejom PP 90. Na predĺ­ženie životnosti čapov a rov­nomerné opotrebúvanie pneu­matík má veľký plyv osová vôľa zvislých čapov Prvý­krát ju skontrolujeme po 5000 km, potom aspoň raz ročne na jar. VOťu vymedzí­me korunkovou maticou na spodnom konci zvislého čapu na max. 0,1 mm, riadenie nesmie 1st ťažko, musí sa v zákrute samo vracať. Ťažkosti s kmitaním kolies rozlišujeme: 1. Ak ide kmitanie v rýchlostiach oko­o lo 80 km a 105 km na po­merne rovnej ceste, ktoré cí­tite aj vo volante — toto je spôsobené nevyváženosfou predných pneumatík. 2. Ak ide o kmitanie pri nižších rýchlostiach, najmä pri voj­­dení pravým kolesom do ja­my, alebo cez roletu — toto je spôsobené obvykle zväčše­ním vôle v niektorých ča­poch a možno ho odstrániť tlmičom riadenia. Nadmernú vôfu je vhodné vymedziť. Viečka ložísk musia byť aj po dlhej jazde takmer stude­né. Ak sa zahrievajú, sú lo­žiská buď príliš dotiahnuté alebo nenamazané, ale naj­častejšie preplnené vazelí­nou. Viečka totiž majú byt plnené tukom, max. z dvoch tretín, čo mnohí pracovníci opravární azda nevedia. Po­užívame tuk NH 2 venským a východosloven­ským, dokázali poľské časo­pisy, ktoré o výprave ob­siahle referovali a každý jej krok sledovali, svedčila tom i účast oficiálnych kru­o hov pri vitani. (Slovenský Východ, 1. augusta 1930, s. 2) • DRAHÉ MLIEKO. Skutoč­ne drahé — polovička z lit­ra za Kčs 4,71). Tento „nový druh“ mileka má aj svoj ob­chodný názov — smotana. Lenže, žiaľ, jej kvalitatívne vlastnosti, najmä čo do ob sahu tuku zodpovedajú čím ďalej tým viac iba akosti plnotučného mlieka. Čo ňou? Ako mlieko je predsa s len príliš drahá smotanôčka a ako smotana je riedka. Keby sa na ňu poriadnejšie „mrkla“ inšpekcia akosti, možno by aj trocha zhustla. Alebo ešte jednoduchšie — zbavit ju tej červenej čiary na uzávere a predávať ju za „solídnejšiu“ cenu. ana. • EGYPTSKÁ TMA. Neóno­vé pouličné svetlo pred do­mom č. 20 na Rastislavovej ulici už niekoľko týždňov neslúži. Treba vymeniť žia­rivku. Preto je tu každý ve­čer tma , čo nijako nepri­speje k bezpečnosti hustej mestskej dopravy, ani spo­kojnosti chodcov. Technické služby MsNV o tom nevedia? Pripomíname tol as. • NA NÄŠ kritický článok o stave cesty na tr. Sov. ar­mády, uverejnený dňa 4. jú­la pod titulkom „Brodenie“ dostali sme odpoveď zo SMK. Z listu vyberáme: munikácie tr. SA Stav ko­je našej organizácii aj širokej verej­nosti známy. Nedostatky hlavne v dňoch po väčších dažďoch sú príliš markant­né. Táto komunikácia bola v pláne na celkovú rekontšruk­­ciu už v r. 1971, ktorá bola posunutá do r. 1973. Projek­tová dokumentácia je zabez­pečená, vzhľadom na to, že ide o štátnu cestu — hlavný prieťah mestom, celú akciu zabezpečuje CIO. Z dôvo­dov blízkej rekonštrukcie je z hľadiska národohospodár­skeho neúčelné vynakladať väčšie finančné prostriedky na opravy komunikácie. Aj napriek tomu však SMK' od r. 1969 vynaložila na opravu, resp. údržbu cca 800 tis. Kčs. Zriadením kanalizácie, čo je predmetom realizácie podľa projektu, sa problémy „bro­­denía“ vyriešia s konečnou platnosfou. mc. • Z ODPOVEDE Komunál­nych služieb na sťažnosť na­šej čitateľky Ing. Z. Ch. z 19. 7. pod názvom „Pokaze­ný poriadok", sa dozvedáme, že sťažnosť bola prerokova­ná s níctva pracovníčkami kader­na nám. Oslobodite­ľov. Priznávajú, že mohlo dôjsť k uvedenému, pretože mali pomerne dosť zákazní­čok a bolo chybou, že nedo­držali poradie a venovali sa zákazníčkam, ktoré prichádzali za nimi. priamo Touto cestou sa sťažovateľke ospra­vedlňujú a sľubujú, že sa to v budúcnosti nestane. Meno­vané dostali písomné pokar­hanie s tým, že ak sa po­dobné prípady budú opako­vať, pristúpi sa k finančné­mu postihu. mc. • DOSTALI sme odpoveď na kritický článok o nedo­statku toaletného papiera v Košiciach uverejnený 12. jú­la 1972. Podnikové riaditeľ­stvo Drobný tovar Prešov nás ubezpečuje, že je to chyba výroby. Harmanecké papier­ne ju však napravili a Koši­ce dostali prvú zásielku toa­letného papiera. Čoskoro má prísť ďalšia. Ďakujeme za odpoveď, len aby neplatila krátky čas. szat. « MALÉ jazero uprostred dvora z upchatého kanála na Majakovského ulici číslo 8 teší deti. ale nie dospe­lých. Pri väčšom daždi dosa­huje voda múry bloku a pod­­mýva základy budovy. Nespo­četné upozornenia adresova­né domovej správe č. BPMK sú hrachom na stenu. 4 Čo keby sa domové správa presťahovala na Majakovské­ho 8? Možno by sl konečne všimla aj takú ako upchatý kanál. maličkosť ebi. KINA Slovan: Seraflno (tal.—MN) — Osmev: Onibaba (jap.— MN) — Tatra: Statočný Osce­ola (nem.—MP) — Partizán: Kráľovská poľovačka (slov.— MP) — Prírodné: Otok z ne­známa (Jap.—MP). lantom — 9.00 Správy Čs. rozhlasu — 9.05 Vysielanie pre deti — 9.30 Utorkové ve­čery — 10.30 Správy Čs. roz­hlasu — 10.35 Zábavná hud­ba —11.30 Správy o vodných stavoch — 11.35 To je náš rytmus — 12.30 Poludňajšie rozhlasové noviny — 12.50 Chvíľka hudby — 13.00 Popo­ludňajší koncert — 13.45 In­formácie o tovaroch a služ­bách — 14.00 Chvffka pri stredoslovenských ludových piesňach — 14.30 Správy Čs. rozhlasu — 14.35 Hráme z estrádneho pádla — 15.00 Program dňa. ROZHLAS BRATISLAVA DNES: 15.00 Program dňa — 15.05 Rádio mladých po­slucháčov — 15.30 Vysielanie pre kraje — 16.30 Správy Čs. rozhlasu — 16.35 Dvadsať mi­nút pri dychovke — 16.55 Ja­zyková poradna — 17.00 Svet mladých — 17.40 Dnes o zaj­trajšku — 18.00 Venček bul­harských ľudových plesni a tancov — 18.15 Dobrú noc, deti! — 16.25 Správa o pove­ternostnej situácii — 18.30 Rozhlasové noviny — 19.00 Z programu slovenských sovietskych súborov — 19.30 a Rozhovory s rodičmi, — 19.50 Informácie o tovaroch službách — 20.00 Utorkové a večery — 21.00 Pre priateľov opery — 21.30 Správy čs. rozhlasu — 21.40 Džezové rytmy a nálady — 22 00 Po­zor, zákrutal — 23.00 Správy Čs. rozhlasu — 23.05 Komor­ná hudba — 23.55 — 24.00 Program zajtrajšieho dňa. ZAJTRA: 4.00 Hudobný bu­díček — 4.30 Správy Čs. roz­hlasu — 4.35 Ranná hudba v ľudovom tóne — 5.00 Dob­ré ráno vám želáme z Bra­tislavy — 8.00 Slovo o pro­grame — 8.05 Pozdravy jnbi­ TELEVÍZIA BRATISLAVA DNES: 15.50 Spravodajstvo TN — 15.55 Stretnutie v pod­večer — 18.55 Slovan Bra­tislava — Sparta Praha — 19.00 Televízne noviny — 19.30 Pohľady do družobného kraja — 20.10 Doktorka Eva — 20.50 Súboj s pamäťou — 21.30 Ľudia a dejiny — 22.10 Televízne noviny. H. program DNES: 19.45 Televízne no­viny — 20.00 Smrť prichádza v daždi — 21.30 Dobrno Slo­vo na Slovo súcim — 21.05 Televízne noviny. BUDAPEST DNES: 17.45 Správy — 17.50 Kútik — 18.10 Segedínska že­leznica — 19.10 Večerná roz­právka — 19.30 Správy — 20.00 Olympijské fórum — 21.30 Divadelný album — 22.30 Správy — 22.40 Šach­mat. ZAJTRA: 9.30 Delta — 10.00 Film — 11.00 Večerné melú­­die. Zábavná hudba z pro gramu Intervízie. ROHÁČIK 1. Výprava cestujúcich cez púšť. — 2. jeden zo svetadielov. — 3. Jablko kvalitnej sorty. — 4. Zá­­pasište. — 5. Pozdravuje prichádzajúceho. — 6. Otázka na akosť. — 7. Predložka. — 8. Spojka. POTRAPTE SA! •e ‘BU ‘?3(B ‘BJJA ‘Bil §jb‘Biauaj ‘BJijjamv ‘buba bjb}í :aiu3sau atiABjds Makovník V utorok ráno — 25. túla — prišla pani stredných ro­kov s dievčatkom a litrom vina do potravín Erika za súdrulkou vedúcou reklamo­vat otvorené víno bez nálep­ky so slovami, ie to víno kúpilo dievčatko včera večer tesne pred záverečnou a víno pre )eho kyslosť je znehod­notené. Škoda vznikla na strane spotrebiteľa, ale v práve je obchod. Je preto potrebné vedtet aj ako reklamovat, lebo v tomto prípade spotře­bitelka nemala ani minimál­nu šancu na výmenu tovaru. Z akých dôvodov? Predovšet­kým zúčtujúci bloček, ktorý dostaneme pri pokladni, ne­mala i fľaša bola otvorená a bez nálepky. Stáva sa, ie nálepka od­padne, ale o obchode iiaden tovar sa nesmie předávat bez udania ceny a názvu tovaru. Predpokladám, ie t v tomto prípade nálepka muse­la byt, ale akým spôsobom sa odlepila? Predsa nebu­dem kupovat namiesto vina tekutinu vo jľaši bez označe­nia. A reklamovat ešte otvorené a ochutnané vlno, to je ul vonkoncom proti zá­sadám reklamácie. A ešte jeden závainý dô­vod. Po víno bolo školopo­vinné dievča, ale či by to bol aj chlapec, deti by žiadnom prípade alkohol na­v kupovat nemali. Preto aj sta­novisko vedúcej či predavač­ky v Erike bolo správne od­mietavé. Pani odišla aj s fľa­šou tekutiny nadávajúc na dievčatko, čo to kúpila, ie druhýkrát... Druhýkrát deti po alkohol či zápalky nepo­sielajme. V tomto prípade na vine nebolo dievčatko, ale rodič. Zatiaľ, čo som sa zamýšľal nad týmto prípadom, kúpil som si v tej istej predajni údajne „makovník“, ktorý sa podobal spálenej tehle maku v ňom bolo ani šafrá­a nu a na dôvažok bol dvakrát skrútený. Reklamovat som ho po rozkrojení nešiel, to by som musel ist k „maj­strovi“, čo ho uhnletol, skú­po naplnil zrnkami maku a ešte ho pritom aj spálil na uhol. Predsa rozbratat sa pre pár zrniek maku . .. V. Oravec Ked dve robia to isté Sú prázdniny, deti chodia do táborov, k starým rodi čom, slovom uiívajú si voľ­nosti. Moja prváčka sl ul dlho odkladala drobné min­ce. aby mala na prázdniny k „babke“. A nazbieralo sa tch neúrekom. Človek sa at čuduje, koľko tých desaťha­liernikov nám prejde ruka­mt. Ale nie o tom chcem písal. Tie drobné treba niekde vyměnit. Ked ul ich bolo dost, pobalil som ich po 50. lebo viem, le to tak na pošte treba, napísal na stĺpik ob­nos a adresu, ako ul veľa­krát predtým. Iba ie tento raz mi to nevyšlo. Na pošte 10, na Luníku I, nemala pani vedúca pochopenie pre spo rivost mojej ratolesti. Keď som chcel, aby mi vymenila 10 päfkorunových balíčkov za jednu päfdesiatkorunáčku, odmietla, lebo vraj bez Seku nie je povinná drobné prijí­mal. Darmo som sa dozvedal, kde tnde, ako na pošte, ml mólu drobné vymenil. To ona nevie, ani ju to nezaujíma. Azda v Potravinách drobné potrebujú, tam nech skúsim. Má vraj s drobnými iba po­­tiaže a márne bolo aj ho­vořit, že už nie raz som na pošte drobné takto vymieňal. Nuž nezostalo nič, len pobrat peniažky naspät a odist A z prázdnej pošty 10 na Luníku 1, som išiel na poštu :a Lu­ník ll, kde bola síce pra­covníčka n peňažnej prie­hradky oveľa viacej zamest­naná, zato ale bez jediného slova urovnala balíčky drobnými a dcérka mala pät- s desiatkorunáčku — k babke. Teda som bohatší o jeden príklad, potvrdzujúci, le ked dvaja (v tomto prípade dvef robia to isté, nemusí to byt vždy to isté. A je to len ta­ká maličkost — ľudská po­hodlnost, alebo na druhej strane máličko ochoty a po­chopenia. Jozet Zetek Všestraimv umelec (Dokončenie z 1. strany.) ktoré plne využíva: roly ako Dom Juan, Malatesta (Don Pasguale), Marcel, Schunard (Bohéma), Figaro a podob­né, odvádza k velkému us­pokojeniu vedenia divadla i obecenstva. Prejaví sa v nich ako velmi slúbny spevácky talent a schopný herec, kto­rý navyše aj výborne vyze­rá, takže pre úlohy typu Juana, Onegina a pre ope­retných milovníkov, nevieme sl predstavil ideálnejší zjav. K tomu, aby mohol spieval bez obáv aj leuorové operet­né roly dopomohol Marečko­vi veľký hlasový rozsah — a tak inscenácie Hrnčiarske­ho bálu, Vinobrania, Čardá­šovej princeznej, Rose Mary, Frasquity a mnohých ďal­ších operiet sú späté s jeho účinkovaním. Ba i v opere sa dožíva tenorovej úlohy — bolo to v Kalibovom zločine súčasného českého skladate­ľa Karola Hábu, ktorý ŠD inscenovalo v čase. keď ne­malo hrdinného tenoristu. Počas svojho pôsobenia v košickej opere naštudoval Karol Mareček nemenej ako 52 operných a 23 operet­ných úloh. Z nich sl najrad­šej spomína na mozartovské postavy. A malý štatistický údaj: za 17 sezón absolvo­val Mareček v St. divadle 1870 predstavení; viete sl predstaviť, čo sa za týmto suchým čfslom skrýva prá­ce, potu, nervového vypätia? Kofko hodín príprav, skúšok štúdia? Ten, čo na javisku nikdy nestál to asi ťažko po­chopil Karol Mareček má povesf pohotového a muzikálneho speváka. Azda aj preto ho často využívajú na účinková-nie mimo materskej scény: stovky koncertov večerných, výchovných, letných koncer­tov v kúpeľoch (zväčša Bardejove), nedeľňajšie ma­v tiné s rozhlasovým orches­trom dokrestujú jeho spe váčky profil. A len herecký zasa úlohy v televízii (Túž ba, Erindo); — Dokonca si zahral aj vo filme — úlohu ministra financií v úspeš­nom Krčmárskom kráľovi. V čase, ktorý mu pri ta­komto pracovnom vypätí zostáva pre súkromný život, nevyhýba sa náš umelec hudbe: rád sl vypočuje naj­mä skladby barokového ob­dobia a to v orlglnéle, ale aj napr. v podaní Swingle Singersy, má však rád aj dobrý džez. Ďalším koníč­kom je hubárenle, pestova­nie rybičiek a kanárikov — a ako u viacerých divadel­níkov — vareqle. Pravda, va­renie, povedal by som, tvo­rivé; Mareček st tatiž vy­mýšľa vlastné recepty. V tej­to člrtnostl nachádza najlep­šie nervové uvoľnenie. Keď budete mat teda záujem o osobitnú úpravu kurčaťa, či sviečkovice. viete, na koho sa obrátit. U speváka, ktorý pravi­delne rozdeľuje svoju čin­nosť medzi operu a operetu je iste namieste otázka, kde účinkuje radšej. Po chvíľke zamyslenia Mareček odpo­vie, že predsa len dáva prednosť peknej opernej úlohe. Veľmi rád spieva aj piesne — má ich v reper­toári neúrekom — ľutuje však, že je málo príležitostí ich uplatnit. Piesňové recitály u nás totiž prakticky vyhy­nuli — a je to veľká škoda1 lebo práve na piesňach mô­že spevák najlepšie demon­štroval celé svoje umenie, ktoré sa ľu nemôže skryť za parochňu, kostým, či za herecké gesto. Pýtam sa nášho ako vidí budúcnosť sólistu, opery: „Podistým sa časom pride na takú formu npery, čo sa stane opäť príťažlivou pre najširší okruh divákov“ — ' odpovedá Mareček. Inde vo svete má opera väčšf kurz a veľa publika. Dôvod? Kon­krétne v Košiciach je mo­Každý spevák má svoja nesplnené túžby — iste ich mé aj Karol Mareček. Aké? Rád by si zaspieval piesňo­vý koncert z klasických piesní Schuberla. Schuman­ns, Loeweho, Brahmsa, Mali­iéra a Čajkovského. Pýtam sa nášho baryto­nistu na jeho názor na kri­tiku: spočiatku sa mu ne­chce odpovedať, vyzerá to, že diskusiu o kritike pova­žuje za niečo celkom zby­točné, napokon sa však do­zvedám, že názor kritika po­važuje za čisto subjektívny. Spevák sa nemôže proti kri­tike nijako bránit — iba svojím výkonom. Karol Ma­reček sa nazdáva, že sa nie­kedy kritizuje zbytočne; ve­ci to nepomôže, iba ak od­radí diváka. Kritika by — po­dlá Marečka — mala predo­všetkým pomáhať divadlu a nie mu škodit. Priznáva sa, že ho oveta viac poteší, keď ho na ulici zastavi neznámy človek a blahoželá mu k niektorému výkonu, ake nadšená kritika v novinách. Súhlasím — takéto uzna­nie je isle najmilšie — a dvíham čašu Karolovho ob­­túbeného bieleho tokajského so želaním mnohých ďal­ších takýchto uznaní. mentálne zloženie obyvateľ­stva veľmi rôznorodé — ve­ľa ho pochádza z vidieka, kde nemalo možnosť nado­­buddúť nepoznalo estetické vzdelanie, divadelnú tradí­ciu. Svoju úlohu tu pravda zohráva aj istá pohodlnost — „papučová kultúra“. Každý rok jedna Slovenské hudobné vyda­vateľstvo Opus vydalo už druhý raz LP platňu Prix de musique ťolklorlque de ra­dio Bratislava. Sú na nej ví­ťazné nahrávky vlaňajšej me­dzinárodnej rozhlasovej sú­ťaže, do ktorej sa okrem na­šich štúdii prihlásili aj štú­a diá juhoslovanské, bulharské sovietske. Prvá platňa Prlz vyšla vlani (súťaž vtedy ešte nemala medzinárodný charakter, súťažili len štú­dia československé) a pat­rila medzi najpredávanejšie slovenské gramofónové plat­ne. Opus bude vydávať všet­ky ročníky tejto súťaže; jed­na Prlx vyjde teda každý rok. PD Príťažlivosť Bulharska Anglické nakladatelstvo ,,Kenneth Mason“. vydalo knihu ,,Bulharsko pre ťuris­­tav“ od Alana Rielsa, známe­ho cestovateľa a autora mno­hých cestopisov. Niekoľko­krát navštívil Bulharsko a mal sa možnosť zblízka zo-známif s letoviskami na po­breží, s historickými pamiat­kami. prírodnými krásami a úspechmi socialistickej vý­stavby. Autor knihy tak mo­hol príťažlivo a kompetentne rozpovedať anglickým čita­­tefoín o novom Bulharsku. Bulharsko ako turistická krajina ponúka prekvapujúco dobré podmienky zahranič­ným turistom. Bulhari sa te­šia zo života. Táto ich črta, spolu so všetkými ostatnými přitažlivými črtami pekného Bulharska, je zárukou, že aj vy tam s radosťou strávite dovolenku, piše J. Rieis. Umenie starého majstra. Rez­bár Angel Rostov z dediny Mrlamoren v kraji Vrata, je jedným z niekoľkých starých majstrov, ktorí udržujú bul­harskú rezbársku tradíciu. Jeho práce boli vystavené na výstavách v Československu, Sovietskom zväze, Rumunsku, Poľsku a NDR. Foto: ČSTK—BTA Ustašovci zlikvidovaní V sobotu, minulý týždeň priniesla juhoslovanská tlač správu, že Je zlikvidovaný posledný terorista z 19-člen­­nej skupiny Ustašovcov, kto­rá koncom minulého mesia­ca prenikla cez hranice SFRJ do západnej oblasti Bosny a Hercegoviny a neskoršie do Chorvátska. Ako vyplýva zo správ juho­slovanskej tlače. západní chĺebodarci sa postarali, aby skupina bola vyzbrojená naj modernejšími zbraňami a vo jenskou technikou vôbec, za účelom jej .mierumilovného poslania“. Nebolo náhodou, že táto skupina teroristov sa vyslala do krajiny v čase, keď chorvátski komunisti sa vyporiadúvajú s extrémnymi nacionalistickými a šovinis­tickými živlami, v čase, keď dochádza k užším stykom a spolupráci SFRj so Soviet­skym zväzom a ostatnými so­cialistickými krajinami, keď vláda a tud sa vyslovujú pre politiku európskej bez­pečnosti. Milka Planlncová, pred­sedkyňa ÜV Zväzu komunis­tov Chorvátska, vo svojom nedávnom prejave vyhlásila adresne, že tt, ktorí posie­lajú do SFRJ diverzantské skupiny s cieľom vyvolat po­vstanie v Chorvátsku a usi­lujú sa vnútiť ľudu fašistic­kú platformu, sú sl vedomí, že prehrávajú boj, a preto podnikajú aj tieto nezmysel­né akcie. Ukázalo sa však. že juhoslovanský ľud rozhod ne odmieta intrigy západnne­­meckých a zaoceánskych špionážnych agentúr, ktoré financujú tieto akcie, a po­máha orgánom bezpečnosti ikvidovať fašistickoustašov­­skú teroristickú skupinu. Prí­kladnou manifestáciou jedno­ty ľudu bol pohreb jedného občana z obce Lištice v Bos­ne—Hercegovine, ktorý za­hynul pri stretnutí s teroris tami. Na pohrebe bolo prí­tomných vyše 6000 občanov. Túto jedna z akcii impe rtaltstických špionážnych agentúr, ktoré sa pripravu­jú v mnohých západných eu­rópskych krajinách, s ktorý­ml Juhoslávia udržuje pria­teľské styky, dokazuje, že nepriatelia socializmu a mie­ru vo svete neskladajú zbra­ne a snažia sa využiť v tej či onej krajine každú situá­ciu najvhodnejšie. Dnes Je každému jasné, že nešlo o ojedinelú akciu jednej usta­­šovskej skupiny s cieľom vy­tvoriť základňu v SFRJ a „presvedčiť“ ľud o nutnosti povstania proti súčasnému socialistickému zriadeniu v krajine, ale, že za touto CO PÍŠU INI skupinou mali prísť ešte 1 ďalšie a organizovať „nespo­kojnosť“ ľudu a tým ukázať Juhosláviu svetu v negatív­nom svetle. Komentáre juhoslovanskej tlače jasne naznačili, že ide a farizejstvo niektorých ka­pitalistických krajin v Euró­pe, ktoré popri priateľskom stisku ruky, za chrbtom dá­vajú možnost pripravovať di­­verzantske akcie proti jedno­te a bratstvu národov SFRJ, pretože im nevyhovujú nie­ktoré súčasné aspekty vnú­tornej a zahraničnej politiky tejto krajiny, zvýšená aktivi­ta juhoslovanských komunis­tov. snaha dôsledne a hlbšie riešif ekonomieké a ideolo­gické problémy. r. p.

Next