Večer, január 1973 (V/3-22)

1973-01-29 / No. 20

DNES srdečne blahoželá­me všetkým Gašparom. o SLNKO zajtra ráno vyjde 7,09 hod. a zapadne o 16,27 hod. AKE BUDE POČASIE Polooblačno, ojedlnele sla bé snehové prehánky. Teplo­ta večer okolo 0 stupňov, k ránu poklesne na mínus 3 až mínus 5 stupňov. Slabý, až mierny severný vietor. HISTORICKY KALENDÁR Dnes si pripomíname nedo­žité 70. narodeniny Eduarda Drzá, významného protlfašis tického bojovníka, novinára a spisovatela. Vo februári 1941 ho zatklo gestapo e 20. apríla 1942 ho popravili v Mauthausene. ★ ★ * JUBILEUM PÄŤROČNEJ ROĽNÍCKEJ SVOJPOMOCI v V sobotu o 10. hodine bolo miestnostiach RofnickeJ vzájomnej pokladnice v Ko­šiciach shromaždenle všet kých členov doterajších správ tohoto svojpomocného peňažného podniku, svolané pri príležitosti jeho päfroč­­ného účinkovania. Prítomný bol tiež zástupca minister­stva zemědělstva lni. Fcru­­llk, zástupca Hypotečnej banky českej, riaditeľ EIo ŠändoT. Vďaka bola vyslove­ná min. zemědělstva, ktoré umožnilo zahájenie činnosti poskytnutím bezúročného vkladu 200.090 Kčs. (Slovenský Východ, 29. januára 1930, s. 3) • PO ukončení pléna usku­ točnilo sa v piatok popolud­ní politlcko-odborné škole­nie poslancov ObNV Nové Mesto. Na tému „Soviety — socialistické orgány štátnej moci a správy" prednášal podpredseda MsNV Ing. Vi­liam Jančok. šg. • TICHO a poriadok vlád­ne na mestskej tržnici. Oko­loidúcich priam udivuje čis­tota chodníkov, pultov, stán­kov, okolo ktorých postáva­jú odpadkové koše s červe­­nostrtebornýml pásmi. V ta­komto prostred! by sa naku­povalo. Ktovie, čl vzhľad tr­hu bude takýto aj počas se­zóny? dit. • UPRATOVANIE priestran­stiev obchodov je činnosť, ktorá má spríjemniť nákup a nie naopak, ako to bolo vo štvrtok minulý týždeň v OD Lunik VII na poschodí. Po­medzi zákazníkov sa veselo preháňali upratovačky, ťudla odskakovali a tých tvrdohla­vějších jednoducho podmýva- 11. Také čosi sa dá odpustiť pár minút pred záverečnou, ale hodinu a štvrť? dit. • KOMISIA dopravy MsNV zameria svoju činnosť v tom­to roku na sústavné zlepšo- Ak nemôžeme s po­tešením čítať knihu za­sa a znova, netreba ju čítať vôbec Voltaire . SLEČNA H I PANIAH Co navrhuje Paríž pre toh­toročné odievanie? Typom pre rok 1973 zostáva pesto­vaná žena, ktorá dáva pred­nosť nenápadnej a nenásil­nej elegancii. Pre mladé dievčatá je dôležitá nová si­lueta postavy — úzky pás, zdôraznený širokým opas­kom. Opäť sú moderné kimo­­nové rukávy. Módne sú ka­bátiky s nohavicami rovno strihanými. Pre zrelé ženy znovu prichádzajú do módy úzke sukne v dĺžke ku kole­nám. Pleteniny sú stále mo­derné. Kostýmy sú základom dokonalej garderóby a pre­kvapujú množstvom varian­tov. Typické je dvojradové zapínanie. Pre mladé dievča­tá sú módne kostýmy so skladanou sukňou. Pastelové farby nachádzajú svoje uplat­nenie v každej sezóne. Pre mladé dievčatá dominuje farba ružová a svetlomodrá aj v zimných mesiacoch. Pre večer objavuje móda do spo­ločnosti opäť čiernu farbu. Tu sa povoľuje rafinovanej šl štýl, rôzne výstrihy, de­­kolté v chrbtovej časti, na­hé ramená. vanie komunikačnej siete mesta najmä v okrajových častiach. Ďalších 7 km ulíc v meste má dostať bezpraš­ný povrch, zatiaľ je v Koši­ciach 20 km prašných komu­nikácii. szat. • DENNE som prechádzal okolo mllekámt a obchodov, kde skoro ráno boli zložené na chodníku debničky s mliekom, pečivom. Nijaký strážnik, nikto sa toho ne­dotkol, ved si predsa dôve­rujeme. Chvályhodná vec. Ale takému tovaru predsa len neprospel prach čl dážď. Voľakto si spomenul. Teraz je všetko pekne prikryté, tak sa chcem poďakovať za tento pozoruhodný zlepšovák tým, ktorí sa starajú aj o hygienický predaj. nik. • NAD Jazerom má v tom­to roku vyrásť tržnica poľ­nohospodárskych produktov a záhradkárskych prebytkov a deväť dalších provizór­nych predajni potravín, zele­niny a ovocia, polotovarov, drobného tovaru a cukrár­skych výrobkov. Dočítali sme sa o tom v plánoch ObNV Juh na tento rok. mek. • KOMISIA DOPRAVY MsNV zasadala v stredu na ObNV Juh. Z prerokovaných problémov spojených s ces­tovaním občanov bývajúcich najmä na sídlisku Nad jaze­rom vyplynulo uznesenie pre riaditeľov DPMK, SMK a Sta­­volnvesty. Do 15. 2. majú predložiť konkrétne návrhy na zlepšenie dopravnej si­tuácie. Termín realizácie — koniec februára t. r. pav. • „ZELENA?, ČERVENÁ?“ — nevedel rozoznať farby semaforu prudko osvetlené­ho obedňajším slnkom Jeden z vodičov IS. „Len chod, ja tam vidím zelenú“ — posme­lil ho spolujazdec. Nebola. A tak 80 korún putovalo z vo­dičovho vrecka do rúk prí­tomnej hliadky VB. len Nie, nemá to byť sťažnosť, prosba, čl by sa tie­nidlá na semaforoch nedali nejako upraviť, aby k po­dobným prípadom v budúc­nosti nedochádzalo. gre. • NAS kritický článok „Voľná sobota" uverejnený 9. 1. t. r. nezostal bez ozve­ny. Vedenie závodu 11-01 Po­traviny prešetrilo situáciu v predajni na Luníku I naj­mä pokiaľ Ide o otváracie hodiny. S obsahom článku boli všetci zamestnanci pre­dajne oboznámení a zároveň upozornení na nutnosť správ­ného a pravidelného Infor­movania spotrebiteľov. krátkom čase sa robí aj kád­V rová výmena, čo by malo v podstatnej miere ovplyvniť kvalitu poskytovaných slu­žieb. dit. • NERAZ sa už písalo o nefungujúcich neónoch v na­šom meste, ktoré nám dob­ré meno nerobia. Žiaľ, asi to bolo všetko zbytočné. V úseku od nám. MMM po ná­mestie Osloboditeľov svieti totiž po pravej strane Leni­novej ulici z 52 neónových nápisov a pútačov len 22 (t. j. 42 pere.). Dokáže vô­bec niekto tento stav od­strániť? gre. • DVERE zavreté, sprie­vodca dáva znamenie, auto­bus sa už-už pohýňa. Na predné dvere však ešte bú­cha dobiehajúca cestujúca. Vodič otvoril, ale už dobie­hal druhý, tretí,__desiaty. „Majte rozum, veď už mu­sím 1st. Ved budeme meš­kať __“ — hundral, hundral, ale počkal. A tak to má byť. Len vďaka pochopeniu vodi­ča linky č. 15 v autobuse označenom číslom 174 moh­lo tých desať cestujúcich v stredu večer nastúpiť a mi­nimálne o 20 minút skôr sa dostať k svojim rodinám. gre. • VIANOCE sú už dávno za nami, na darčeky sme už pomaly aj zabudli, ale troch výkladoch predajne za­v hraničnej literatúry na ul. gen. Petrova nás ešte stále upozorňujú, „že práve knihy sú tým najlepším prekvape­ním pod stromček . Žeby už reklama pre Vianoce 73? Alebo sú tie tri výklady „od macochy“ a nemá sa o ne kto postarať? gre. • KNIŽNICA na Mieri chystá k Februáru večer otá­zok a odpovedí. Formou kví­zu majú sl tu študenti a uč­ňovská mládež preveriť zna­losti z literatúry, ktorá te­maticky nadväzuje na uda­losti pamätného štyridsiateho Ôsmeho roku. mek. • DVADSAŤŠESŤ mamičiek priviedlo v košických pôrod­niciach na svet 27 drobných potomkov. O prevahe nežné­ho pohlavia rozhodil práve dvojlčky-dlevčatká. Jabl. STRATY A NÁLEZY • KTO v utorok 23. t. m. stratil hodinky v blízkosti ko­šického letiska, nech sa pri­hlási na č. tel. 222-55 u s. Kolesára. • V STREDU 24. t. m. sa našla na ul. Cs. armády poobede 1 zlatá náušnica. Majiteľke dáme adresu ná­lezcu v administrácii na Le­ninovej ul, č. 63. Ko. Povianočné rekviem Akoby tohtoročnú zima z oka vypadla zime lanskéJ. Opdt márne, tak ako minu­lého roku pozeráme k oblo­he a Čakáme na naháňačku snehových vloClek. Keďže sa nedá ani lyžovat, ani sáňko­vat, a navyše v posledných dňoch a/ lad premenil svoje skupenstvo, ostáva už len prechádzka zimným lesom. Je to Cudná zimná prechádzka, ozal, lebo kde-tu sa k roz­puku už chystajú bahniatka — symbol jari. ,Netrhajte tch, vClelky by potom nemali raňajky“ — okřikla svoje šantiace deti matka. „Keď už, tak len jed­­nu-dve vetvičky.“ Deti ozaj odtrhli len dve vetvičky, vraj aby mail Co do vázy. .Pozri, ocko, tu je zasa," kriCalt a ukazovali do lesa. Aj keď krik nepatril nám, obzreli sme sa tiež tým sme­rom. Tam stál — pahýl bo­rovice. ,Strnást" — komentovali deti. Neuveriteľné? Vraj áno! Strnást borovíc s odrezafíýmt vŕškami videli poCas trojho­dinovej prechádzky v lese nad Bankovom. Odvtedy sme st tiež zaCall všímat toho, Co mohlo vyrást v krásnu uras­tenú borovicu. Smutný po­­hlad je na pne bez vŕška, polmetrové a trebárs aj dvoj­metrové, na odrezaný a po­hodený kus z vtanoCnej bo­rovice, pridlhú, ktorú vandal odrezal na celý stromCek, ktorý sa prestal páClt a te­raz smutne zosychá. Hádam najsmutnejší je v lesíku za chatkami pri jazere na Bu­­kovet, kde sl pred Vianoca­mi dali rande dvojnohé škod­né. Skoda, že nikto týchto vandalov neprlchytll pri Cí­ne. Nie preto, že azda Im doma voňala borovička nám „len“ smreCok, ani pre­a to, aby boli o 500 KCs ľah­ší, ale preto, že plundru/ú a prisvojujú st to, Co patrí nám všetkým a nám potom zosta­nú Iba pahýle krásy. miš. Dvojkorunový expert Existujú ešte, bohužtal, tu­dta, ktorí z každej situácie dokážu pre seba nleCo vytu­žit. Tak, ako tento, Co ho ví­davam, skoro denne na lin­ke C. 15. Nastúpil, nechal sa davom vytlsnút k stene, a kým au­tobus došiel na koneCnú, už sa akost k pokladni nedo­stal. J „No, ta tu naroda, Člo­vek še ani pohnúc nemôže.“) A ten „strašnú dav“ s nim opät „zacvlCll“. J,,EšCt ani lístek sebe nemôžem kuplc“ j ani sa „nenazdal“ a už bol vonku. Tak to teda s rôznymi ob­menami vyzeralo až donedáv­na. Prvý január nového roku a s ním strata platnosti nie­ktorých platidiel, mu totiž dala do rúk nové možnosti. Už sa nenecháva „bezmocne“ unášat davom, už sa nekrCl v rohu autobusu. Prečo by aj? Veď má v ruke „eso“ — raz kovovú trojkorunovú min­cu, inokedy páfkorunovú štá­­tovku. Jeden lístek ml dajce“ — suverénne sa dérle dopredu, k voľným sedadlám. ,Ale za to ja vám nemô­žem dat lístok. To sú už ne­platné peniaze.“ „Jak? Neplatné? Ta to co za novoscl?“ „Tak ako vám hovorím, od nového roku neplatné. V ban­ke vám Ich vymenia za dob­ré. Ale teraz ml musíte dat iné.“ „No ta ja veru inakše ne­mam. Možece ml t do kešeni kuknuc. Aha, nl...“ — pre­vracia prázdne vrecká. „No a co mam teraz roblc, do ro­boty še muším dostač... * A potom nasleduje množstvo variantov — buď v ten deň do­stanú výplatu a „jak puj­­dzem nazad, ta vam vracim“, buď st „tote plane hnedkaj tdzem vymeňte“, alebo mu „kamarai ma vraele, ta še potom vyrovnáme“, atď., atď... A cestuje zadarmo. Nuž zatiaľ mu to vychá­dza, sprtevodcovla sa na lin­kách Často menia, v tom zho­ne niet Času podrobne si ľu­dí všímal. Ale možno raz ... Raz sa ten „džbán“ rozbije a náš „expert“ príde o svoj každodenný, minimálne dvoj­korunový zisk. gre. POTRAPTE S A I DRUŽSTEVNÝ KRAVIN V spoločnom kravine JRD Je 124 kusov dobytka kráv a tellec. Pre kravy je určených 7 stajni, pre telce 2 stajne. V každej stajni pre kravy Je rovnaký počet kusov a každej stajni pre telce Je ov 8 kusov viac než v stajni pre kravy. Koľko kráv a kof­­ko tellec majú v kravine? •oetjei ok ■ asm kg :ejue;ajJ euABjds ČO PÍŠU INI O liberalizme, ktorého pre­javy sa označujú za vážne nebezpečenstvo pre spoloč­nosť, sa v poslednom obdo­bí mnoho hovorí aj v Juho­slávii. Napríklad člen pred­sedníctva SKJ Todo Kurtovič v prejave k študentom Mostaré označil liberalizmus v za platformu kontrarevoiuč­­ných síl, ktoré usilujú o zmeny v spoločenských vzťa­hoch. Na Jeho základe, povedal o. 1., sa zoskupovali niekto­ré sily, ktoré sa stávajú pro­ti spoločenskému vývoju v krajine. Pomocou liberalizmu sa otvorila cesta nacionaliz­mu, technokratlzmu a pod. Ne jednom z konkrétnych prejavov liberalizmu upozor­nili komunisti belehradskej Akadémie pre divadlo, film, rozhlas a televíziu v súvis­losti a prípadom film« Plaz­ Na margo premiéry Človek, zviera a cnosť Premárnená Prvou premiérou činohry ŠD, ktorú sme videli pred dvoma týždňami na mater­skom javisku, bola komédia talianskeho autora a neko­runovaného kráľa modernej európskej drámy Lulgi Piran­­della, Človek, zviera a cnosť. Pirandello patri nesporne me­dzi najzaujímavejších drama­tikov tohto storočia a hoci jeho spomínanej komédii, uvádzanej v Košiciach, ne­možno uprieť Isté autorské „chyby“ krásy, ostáva aj v nej Ironickým kritikom spo­ločnosti, odhaľujúcim jej pre­tvárku a morálne zvrátenos­ti. Lenže. Komédia má isté svoje osobitosti a zákonitos­ti a v súvislosti s tým aj jej interpretácia. Režisér In­scenácie, mladý a ambicióz­ny Peter Opálený, vo svojich predchádzajúcich Inscená­ciách ukázal výbornú režij­nú koncepciu, ale aj schop­nosť úspešného pedagogické­ho vedenia hercov. Opálené­ho Arbuzov (Sľub) 4 Bukov­­čan (Prvý deň karnevalu) boli výborné Inscenácie, v ktorých priniesol svojské a možno povedať nové pohľa­dy, predovšetkým však ne­obyčajne čistú a štýlovú re­žijnú koncepciu. Tieto slová a tvrdenia možno použiť aj pre prvú časť Plrandellovej komédie Inscenovanej v Ko­šiciach. Ziaf, nemožno to po­vedať o je] druhej časti. V nej sa akosi vedenie hercov a situácii „vyšmyklo“ režisé­rovi z rúk. Možno Iba zdan­livo, z diváckeho hľadiska, nakoľko komédia zvádza her­cov, teda priamych účinku­júcich, k extempore, gagom a špllcom, ktorých výsledný příležitost? dojem nekorešponduje s kon­cepciou režiséra a už von­koncom nie s autorovou pred­lohou. A čosi také sa stalo práve u Plrandella. V dru­hej časti. Tu sa Pirandellova komédia stala fraškou, ba možno povedať groteskou, ko­mické situácie boli skôr smut­né ako veselé a na ich zvý­raznenie používali aktéri spô­soby, súce skôr na ochot­nícke ako profesionálne ja­visko. Uvedieme príklad. V pred­lohe sa hovorí o tom, že cnostná pani Perella je že­nou peknou a žiadúcou. Žiaľ, práve ten, kto by ju mal chcieť — a to je jej man­žel, kapitán Perella, ju ne­chce. Iniciátor celej záplet­ky, súkromný profesor Pao­­lino, však potrebuje, aby ju kapitán Perella chcel. Lebo Paolino potrebuje zaretušovať svoj vzťah k cnostnej panej aj nepríjemné následky toh to vzťahu. Preto cnostnú pa nlu skrášli. Na potvoru. Tak, že sa divák vôbec nečuduje, že Ju je] zákonitý manžel odmieta. AJ ked komédia J« Istým druhom nadsádzky, v tomto prípade nadsádzka nie je namieste. Divák jednodu­cho musí súhlasiť s názorom kapitána Perellu a cnostnú paniu skôr ľutuje. A spolu s ňou aj jej predstaviteľku Darinu Poldaufovú. Nuž nedostatky sú preto, aby sme sa na nich poučili a v budúcnosti sa ich vyva­rovali. Napriek tým spomí­naným však nemožno reži­sérovi Opálenému uprieť vý­borný pedagogický postup, ktorý dokázal v prvej časti hry. Postava lekárnika Tota v pudani Bohuša Petříka bo­la jednoducho výborná. Rov­nako ako Kleisov súkromný profesor Paolino. Jeho kreá­ciu poškodili, nazdávame sa, zbytočné gagy a špilce v dru­hej časti hry. Boli to aj vý­borné epizódne postavičky žiakov v podaní Eduarda VI- teka a Vladimíra Durdíka ml., najmä však Perellov syn Nono, vytvorený žiakom ZDŠ Milanom Fatulom a Grazla Lujzy Grossové]. Nemala veľ­ký priestor. Stačila ho však využiť, aby ukázala naozaj výbornú komediálnu štúdiu. Bolo by nespravodlivé, ak by sme nespomenuli peknú a funkčnú scénu Jána Haná­ka, kostýmy Marty Roszkop­­fovej a hudobnú spolupráca Ervína Eislera. Tieto tri zlož­ky boli Jednoducho majstrov­ské. Zodpovedali nielen ko­loritu prostredia a jeho tem­peramentu, ale súčasne aj výborne korešpondovali režij­nému zámeru a možno po­vedať, že ho maximálne umoc­nili. Čo nás na tejto inscenácii mrzí? Najmä to, že režisér nevyužil plne príležitosť, kto­rá sa mu núkala. Urobiť dob­rú komédiu v tom pravom zmysle tohto slova. Začiatok bol dobrý. na Súkromný profesor pán Paolino (Marián Kleis) spolu s lekárnikom Totom (Bohuš Petřík) rieši „ťažký“ problém. Komédia bulharského autora na Malej scéne Člnoherci sa v tomto me­siaci „chytili za pasy“ s dra­matikmi. Hneď tri premiéry v priebehu tridsiatich dní, to sa nestáva často. V predpo­sledný januárový deň sa hlá sl k slovu, tento mesiac už druhýkrát, Malá scéna a do konca s celoštátnou premié­rou. Dramaturgia činohry ŠD siahla tentoraz do priečinku, kde má zaradených autorov zo socialistických štátov a vybrala najnovšiu komédiu bulharského dramatika básnika Neďaľka Jpcdanova. a Autor jej dal názov Moped. Á o čo v nej ide? Príbeh 1 zápletka sú nekomplikované a Jednoduché. Hlavnou po­stavou je mladý lekár (Vla­do Durdík ml.) a dievčina, (Lenka Košická), ktorú od­váža z priehrady na svojom mopede. Cestou majú smolu, ako to u dopravných pro­striedkov býva, defekt, lepia pneumatiku a počas tejto ne­príjemnej roboty sa stretávajú s rôznymi okoloidúcimi, ale súčasne aj majú čas hovoriť o svojich vlastných problé­moch. Komédia Je určená predo­všetkým pre mladých. Nazdá­vam sa však, že nielen pre nich. Že bude chvilkou po­bavenia a zábavy i pre „dáv­nejšie“ narodených. S en­semble činohry ju na scé­ne Ladislava Šestinu, v kos­týmoch hosťujúceho Jozefa Haščáka pripravil režisér Ján Ondrejka pre zajtrajší a ďal­šie príjemné večery. Kz De Sicov protest Keď sa stretne výborný re­žisér s výbornými hercami, nemôže nevzniknúť výborný ilm. Klasický príklad tohto nepísaného zákona, ktorý ako každý má aj svoje vý­nimky, sa dostáva do našich kin pod názvom SLNEČNICA (kino Slovan od 26. 1. do 1. 3.), tallansko-francúzska ko­produkčná farebná dráma režiséra Vittoria de Sicu. Skôr, ako sl povieme nie­koľko slov o diele Slnečnl­­a, nebude nezaujímavé dať slovo režisérovi filmu de Sicovi: „Opäť som sa vrá­til k téme vojny, ktorej sa vari už nikdy naša generá­cia nezbaví. Mnohí Taliani bojovali v rokoch druhej svetovej vojny v Rusku. Kaž­dý z nich mal svoj vlastný život, svoj vlastný osud. To, čo bolo v Ich osudoch spo­ločné, som zobrazil v tom­to filme. Je protivojnový každým svojím slovom, kaž­dou svojou scénou. Na ma­lom, nepatrnom živote oby­čajného človeka som v ňom chcel vyjadriť obrovskú tra-gédiu vojny. Celý tento film je môj osobný hlas proti voj ne a proti každému, kto by ju chcel opäť rozpútať.“ Pokiaľ ide o dej filmu, len veľmi stručne: rozkaz „odvelil“ Mussoliniim lianskych vojakov tisícky ta­na vý­chodný front. Rodili sa tu veľké tragédie. Jednou z nich je a] príbeh obyčajného vo­jaka Antónia, ktorého život­nú lásku pretrhnú vojnové peripetie. Hlbku a dojíma­vosť všedne krásneho príbe­hu umocňujú svetové hviez­dy v titulných postavách: Sophia Lorenová, Marcello Mastroianni a Ljudmila Sa­­veljevová. E. Zárecký Záber z taliansko-francúzskeho filmu „Slnečnica“, ktorý sčasti realizovali aj v Sovietskom zväze. Vidíme na ňom Sophlu Lorenovú a Marcella Mastroianniho. Lorenová do­stala za vytvorenie postavy Glovanny v tomto diele Do­­natellovho Dávida 1970. „Plastický ležíš" tlcký Isus (Plastický Ježiš). Tento film ostro odsúdili: je to film, ktorý bol natočený, ako diplomová práca Lazara Stojanoviča v roku 1971 a v tom istom roku získal naj­vyššie ocenenie Akadémie. „V tomto filme sa nielen zvlášť hrubo napadá na spo­ločenský systém a osobnosť súdruha Tita — hovor! sa vo vyhlásení základne| orga­nizácie Zväzu komunistov pri Akadémii — ale dokon­ca sa v ňom stotožňuje so­cializmus a fašizmus. Film má výrazný antihumánny ob­sah, neguje základné morál­ne hodnoty, a preto sa ne­môže považovať za umelecké dielo.“ V súvislosti s týmto prípa­dom základná organizácia Zväzu komunistov pri Aka­démii potrestala dvoch pro­fesorov, členov komisie, kto­rá schvaľovala uvedený film, vylúčením zo Zväzu komu­nistov Srbska. Súčasne od­poručila orgánom Akadémie, aby voči profesorovi Petro­­vlčovi, ktorý bol učiteľom autora filmu a jeho konzul­tantom, zaviedlo sa discipli­nárne pokračovanie s tým, že jeho ďalšie pedagogické pôsobenie na Akadémii nie je žladúce. Profesor Petrovlč nie Je členom Zväzu komu­nistov. Komunisti Akadémie sa tiež usilujú o ďalšie kádro­vé, disciplinárne a iné opa­trenia, ktoré majú zabezpe­čiť, aby sa niečo podobné ako v prípade s filmom Plas­tický Isus nemohla opako­vať. r. p. Bilancia roku 1972 V uplynulom roku vzniklo v Československu 35 hraných filmov. Z toho v ČSR 28 a v SSR 7 filmov. Filmové štúdio Barrandov nakrútilo 26 fil­mov, 2 filmy vyrobili Krátko­metrážny film Praha, 7 fil­mov vzniklo v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Z celkového počtu 35 filmov je 23 farebných, 4 širokouhlé a 7 filmov vyrobili v kopro­dukcii so zahraničnými part­nermi. Zo slovenských re­žisérov nakrútil dva filmy Ján Lacko, po jednom Štefan Uher, Elo Havetta, Dušan Hanák, Jozef Režucha a Mar­tin Ťapák.

Next